Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 15, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114232539
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114232539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

F.. S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Q. N., právne zastúpený JUDr. Luciou
Anovčinovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, IČO: 42 362 318, proti odporcovi:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,ourčenieneplatnosti
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
19.06.2014 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zamieta.

Konanie o návrhu vo zvyšnej časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.06.2014 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je bezúročná a bez poplatkov, zastavuje.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.09.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 06.10.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je bezúročná a bez
poplatkov, eventuálne, že je neplatná a zároveň ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť

mu trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že ako dlžník s odporcom ako
veriteľom uzavreli dňa 19.06.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom
je spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur s úrokovou sadzbou 23,22 % ročne z poskytnutého úveru,
čo predstavuje sumu vo výške 232,20 eur a administratívnych nákladov vo výške 735,80 eur, RPMN je
určená vo výške 96,80 %. V tejto zmluve sa zaviazal vrátiť sumu 1.968,- eur do 10.06.2015 v dvanástich
mesačnýchsplátkachhradenýchvždyk10.dňuvmesiacipočnúcdňom10.07.2014.Úverbolposkytnutý

nadobujednéhoroka.OdporcavzmluveospotrebiteľskomúvereuviedolakopriemernúhodnotuRPMN
vo výške 45,02 %. Pri podpise zmluvy mu bola predložená aj listina na ktorej sa nachádzajú - Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Zároveň podpísal aj rozhodcovskú zmluvu
zo dňa 19.06.2014, podľa ktorej je rozhodcovským súdom na účely zmluvy o spotrebiteľskom úvere
Stály rozhodcovský súd so sídlom Krížna 2, 811 07 Bratislava, zriadený spoločnosťou Slovenská
arbitrážna, s. r. o. a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 19.06.2014, podľa ktorej je rozhodcovským súdom

na účely zmluvy o spotrebiteľskom úvere Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Úver spláca v zmysle splátkového
kalendára, pričom ku dňu spísania návrhu na začatie konania uhradil sumu 492,- eur (dňa 08.07.2014
uhradil 164,- eur, dňa 04.08.2014 uhradil sumu 164,- eur a dňa 05.09.2014 uhradil sumu 164,- eur).Odporca s ním nepripravoval zmluvu, ani dohodu o plnení v splátkach a splátkový kalendár, rovnako
ani jednu z rozhodcovských zmlúv, zmluvy mu predložil na podpis už hotové, vopred naformulované
a on (navrhovateľ) nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť ich obsah. Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa

17.06.2014 v dopoludňajších hodinách navštívil pobočku odporcu na ulici S.. V.. Š. X I. Ž., kde sa u
pracovníčky - pani N. informoval na možnosť poskytnutia úveru vo výške 1.000,- eur až 1.500,- eur na
dobu zhruba jedného roka a na približnú sumu, o koľko preplatí poskytnutú istinu. Pracovníčka uviedla,
že pri poskytnutí úveru vo výške 1.000,- eur zaplatí navyše sumu 160,- eur, pri poskytnutí sumy vo
výške 1.500,- eur zaplatí navyše sumu okolo 220,- eur až 230,- eur. Dohodli sa na poskytnutí úveru

vo výše 1.000,- eur s tým, že nasledujúci deň donesie všetky potrebné dokumenty (občiansky preukaz,
najnovšídôchodkovývýmer,najnovšídokladSIPO)anáslednesapodážiadosťoúverdoBratislavy.Dňa
18.06.2014 sa dostavil opäť do pobočky odporcu, predložil požadované doklady, ktoré si pracovníčka
založila do zložky, jemu vrátila len jeho občiansky preukaz a vypýtala si na neho telefónne číslo.
Pracovníčka mu uviedla, že doklady mu vráti až po schválení úveru jej nadriadenými v Bratislave, čo
mu bude oznámené buď priamo ňou alebo nadriadenými z Bratislavy. V ten istý deň, 18.06.2014, okolo

poludnia sa so ním skontaktoval zástupca odporcu z Bratislavy a oznámil mu, že úver, o ktorý požiadal,
je schválený a môže kontaktovať príslušnú pobočku. Vzápätí sa mu ozvala pracovníčka z pobočky -
pani N., ktorá uviedla, že sa má dostaviť nasledujúci deň ráno, lebo v daný deň už nestihne vybrať
peniaze z banky. Zároveň uviedla, že nachystá aj všetky dokumenty na podpis a vráti mu doklady. Dňa
19.06.2014 prišiel ráno do pobočky odporcu. Pracovníčka odporcu sa ospravedlnila, že nestihla všetko

vybaviť, poslala ho do neďalekej cukrárne aj s lístkom na zmrzlinu, zatiaľ čo ona šla vybrať peniaze z
bankomatu. Následne, asi za pol hodiny ho zavolala do kancelárie, sumu 1.000,- eur mu odovzdala proti
podpisu dokumentov a požiadala ho, aby prišiel o týždeň o 10.00 hod. na pobočku, kedy mu vystaví
splátkové šeky, skompletizuje dokumentáciu, vráti doklady a odovzdá zmluvy, nakoľko to z dôvodu
vysokého pracovného vyťaženia ešte nestihla. O týždeň, dňa 26.06.2014 sa o 10.00 hod. dostavil na

pobočku odporcu, kde mu pracovníčka vrátila penzijný výmer, doklad SIPO, odovzdala dokumenty,
ktoré dňa 19.06.2014 podpísal a 12 prázdnych šekov na splácanie úveru, z ktorých jeden ako vzor
pred ním vyplnila. Keď uvidel, že na šeku je suma 164,- eur, opýtal sa pracovníčky, či neurobila chybu,
keďže pri prvom stretnutí mu uviedla, že navyše zaplatí okolo 160,- eur. Pracovníčka odporcu uviedla,
že sa nepomýlila, že uvedená suma je v poriadku v súlade s najnovšími predpismi a že pred júnom

by mu zaúčtovali ešte viac. Následne s ním odmietla komunikovať z dôvodu, že má veľa práce. Dňa
28.06.2014 poslal mail odporcovi so žiadosťou o prepočet a úpravu RPMN, v ktorom uviedol, že odporca
postupuje nesprávne, keď si uplatňuje 96,8 % zisk, čo je viac ako trojnásobne ako povoľuje slovenská a
európska legislatíva, odvolal sa na rozpor s dobrými mravmi. Na tento mail doposiaľ neobdržal odpoveď.
Prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa opätovne obrátil na odporcu a pokúsil sa vec riešiť

mimosúdne. Na list „Výzva“ zo dňa 11.08.2014 odporca odpovedal listom „Vyjadrenie k listu zo dňa
11.08.2014“ datovaným dňa 15.08.2014, v ktorom zaujal stanovisko, že dohodnutá výška úroku je v
súlade s právnymi predpismi, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje správnu výšku RPMN a trval
na úhrade celej sumy. Ďalej navrhovateľ s odkazom na znenie ust. § 80 písm. c) O.s.p. uviedol, že
naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov,

resp. je neplatná, je daný tým, že sa tak môže vyriešiť otázka porušovania jeho spotrebiteľských práv,
môže sa odstrániť spornosť v uvádzaní a vo výpočte RPMN. Ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú
otázku skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. V súčasnosti nevie, aký
je jeho skutočný dlh voči odporcovi vzhľadom na neplatnosť dojednaného úroku a v záujme istoty
právneho vzťahu je potrebné toto určenie. Naliehavý právny záujem spočíva aj vtom, že jeho právne

postavenie by bolo bez tohto určenia ohrozené a neisté. Práve takéto určenie vyrieši všetky sporné
právne otázky medzi účastníkmi konania, vytvorí tak i právny základ pre ich budúce právne vzťahy a
svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde sa aj sporom o plnenia.
Poukazuje aj na ust. § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., podľa ktorého súdom prináleží súdna kontrola zmlúv s
cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný čl. 6

Smernice Rady 93/13/EHS. Naliehavosť právneho záujmu tkvie aj v tom, že v spotrebiteľských zmluvách
je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení cieľom ochrany spotrebiteľa
proti porušiteľovi a o takýto prípad ide nepochybne aj v tejto veci. V súvislosti s právnym posúdením
poukazujepredovšetkýmnaust.§39ObčianskehozákonníkaanaustanoveniaObčianskehozákonníka
účinného ku dňu uzatvorenie zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 Občianskeho

zákonníka a nasl. [predovšetkým § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a),
k), l), r), t), v), 5, 6 a § 54], ako aj na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a ďalej na ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. účinné ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere [§ 1 ods. 1, 2, 8
zákona, § 2 písm. a), b), d), g) zákona, § 4 ods. 1 písm. c), f),g), h), 1), m), o), p), ods. 6, § 9 zákona,§ 11]. Súčasne má za to, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné podrobiť kontrole aj z hľadiska
zákona č. 250/2007 Z. z., predovšetkým poukazuje na ust. § 2 písm. u), § 3 ods. 3, ods. 5, § 4 ods.
2 písm. c), ods. 8, § 5a ods. 1 písm. a), písm. b). Súčasne navrhovateľ poukázal na to, že v zmluve

je uvedené, že celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú vo výške 968,- eur, pričom
úrok predstavuje sumu 232,20 eur a administratívny poplatok predstavuje sumu 735,80 eur. Má za to,
že administratívny poplatok je skrytým úrokom z úveru. Výška administratívneho poplatku ako taká je
vo vzťahu k samotnému úveruje v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko predstavuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výška RPMN uvedená v zmluve

je 96,80 %, v dohode o plnení v splátkach je uvedená vo výške 304,10 %, v tlačive o štandardných
európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedená vo výške 96,80% a v tlačive o informácii
o RPMN a priemernej RPMN je uvedená vo výške 96,80 %. Podľa voľne dostupných kalkulačiek na
internete je po prepočte RPMN vo výške 304,10 %. Rovnako má za to, že v zmluve o je uvedená RPMN
v neprospech spotrebiteľa a v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený ročný úrok

vo výške 23,22 %, avšak po prepočítaní pri istine 1.000,- eur a záväzku vrátiť sumu 1.968,- eur úrok
činí 96,79 % ročne. Podľa voľne dostupných údajov v júni roku 2014 boli úrokové miery úverov za
spotrebiteľské úvery vo výške 13,72 %. Výška úroku podľa úverovej zmluvy podstatne prevyšuje odplatu
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, a to niekoľkonásobne.
Má tak za to, že aj z tohto dôvodu je dojednanie o odplate podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka

neplatné. Rovnako je dojednanie neplatné z dôvodu jeho rozporu s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 1 a § la nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., nakoľko odplata za poskytnutie
úveru presahuje najvyššiu možnú odplatu, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa (teda 2 x13,72 %).
Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje v časti Potvrdenie
o spôsobe poskytnutia úveru, že spotrebiteľ žiada o poskytnutie úveru zmenkou a zároveň svojim

podpisom potvrdil, že zmenku prevzal. Pri prevzatí finančnej sumy síce zmenku podpísal, avšak žiadna
mu vydaná nebola. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. je neprípustné zabezpečenie
záväzku zmenkou. Od pracovníčky odporcu prevzal finančnú čiastku v hotovosti, čo je podľa ust. §
11 ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionované tým, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované podľa ust. § 9 ods. 2 písm.

k) zákona č. 129/2010 Z. z., teda neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, preto je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) č. 129/2010 Z. z. považovaný spotrebiteľský úver
za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VPÚ“), v bode 08: - záväzok spotrebiteľa
uhradiť zmluvnú pokutu 33,- eur, - záväzok spotrebiteľa uhradiť 10,- eur za každú zaslanú upomienku,

- záväzok spotrebiteľa hradiť náklady, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práva
(trovy mediácie, rozhodcovského konania, súdneho konania, exekúcie, ...); sú neprijateľné zmluvné
podmienky, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, predovšetkým z toho titulu, že boli určené jednostranne zo strany odporcu,
ďalej od navrhovateľa neopodstatnene žiadajú poplatky a náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Taktiež dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dojednaná v bode 09 VPÚ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko je v rozpore s ust. § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zrážky zo
mzdy možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky a teda nie je možné zabezpečovať budúcu
pohľadávku.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných

rúk, písomne vyjadril podaním zo dňa 31.10.2014 doručeným súdu dňa 03.11.2014. V podaní vyjadril
svoj nesúhlas s argumentáciou navrhovateľa, pričom má za to, že tvrdenie navrhovateľa o celkovej
neplatnostizmluvyoúverejemylné.Akbysapredmetnázmluvaoúvereposudzovalaakospotrebiteľská
zmluva, čo dôrazne odmieta, tak podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To znamená, že súd môže určiť za

neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť
celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Navyše podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka
ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Záver o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad

právneho úkonu v súlade s pravidlami interpretácie uvedenými v ust. § 35. Súčasne sa musí v celom
rozsahu brať do úvahy vôľa konajúcich. Výklad sa musí urobiť v kontexte s celým právnym úkonom,
s prihliadnutím na každú zložku jeho obsahu. Ďalej je treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho
úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosťprávneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej
zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. V
súvislosti s návrhom na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere ako celku odporca poukázať na rozsudok

Súdneho dvora EÚ zo dňa 15.03.2012 vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti S.O.S. financ, spol.
s r.o., ktorý k prejudiciálnej otázke, či ust. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 pri
zistení nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve umožňuje urobiť záver, že zmluva ako
celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie, dospel k záveru, že čl. 6 ods. 1
Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, môže bez
uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú
výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto
prípade spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ v rozsudku zároveň uviedol, že cieľom sledovaným normotvorcom
Únie v rámci Smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať
platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky

a že znenie článku 6 ods. 1 Smernice, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty ekonomických
činností hovoria v prospech objektívneho prístupu pri výklade tohto ustanovenia, takže situáciu jednej
zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre
budúci osud zmluvy. Vo vzťahu k odpovedi Súdneho dvora EÚ tak odporca uviedol, že rozsudok jasne
a jednoznačne potvrdil, že cieľom ust. čl. 6 ods. 1 Smernice nie je povinnosť členských štátov nariadiť

neplatnosť celej zmluvy. Práve naopak. Európske právo podľa rozsudku a to aj s odkazom na ust.
čl. 6 ods. 1 Smernice v zásade obmedzuje nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku,
pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Navyše, pri určovaní, či zmluva môže existovať bez nekalých
podmienok, je súd v zmysle rozsudku povinný prihliadať výlučne na objektívne kritériá. V tomto smere
je teda podľa európskeho práva irelevantné, či by prípadné vyhlásenie neplatnosti zmluvy ako celku

bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vzhľadom na uvedené mal odporca za to, že vyhlásenie neplatnosti
celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje navrhovateľ, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach
vnútroštátneho a ani európskeho práva. K otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
požadovanom určení sa odporca vyjadril tak, že navrhovateľ na určení neprijateľnosti podmienky nemá
naliehavý právny záujem. V zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno

spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania
súdu má naliehavý právny záujem. Podľa jeho názoru však navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. K navrhovateľom namietanému nesprávnemu údaju o
RPMN, odporca uviedol, že sa navrhovateľ v návrhu zameriava na uvedenie nesprávneho údaju o
RPMN v zmluve, od ktorého sa odvíja jeho argumentácia, že odporcovi nepatria nijaké úroky a nijaké

poplatky, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ však svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi
výpočtami, alebo faktickými tvrdeniami, ktoré by preukázali výšku RPMN, ako uvádza, nezodpovedajúcu
realite. Navrhovateľ je v predmetnom právnom spore dominus litis a nesie povinnosť tvrdenia ako
aj dôkaznú povinnosť, musí špecifikovať v čom konkrétne vidí protiprávnosť konania odporcu, resp.
nekalosť obchodnej praktiky v tomto prípade. Navrhovateľ sa síce odvoláva na nesprávnosť údaju o

výške RPMN, no neuvádza jediný dôvod, prečo je toho názoru, že je RPMN zle vypočítaná. Odporca
tak naďalej trval na správnosti a zákonnosti výpočtu RPMN, ktorý je uvedený v zmluve. Vzhľadom na
to, že nejde o nekalú obchodnú praktiku ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, úver je naďalej odplatný.
K spornému poplatku za poskytnutie úveru odporca zaujal stanovisko, že poplatok za poskytnutie úveru
nie je podľa neho neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého

riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o výšku
príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere navrhovateľovi vyhovoval, keďže nič voči
jeho výške nenamietal, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril a peňažné prostriedky prostredníctvom
obchodného zástupcu odporcu prevzal. Bolo teda na dobrovoľnom rozhodnutí navrhovateľa, či na dané
podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v

zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého
úveru, teda navrhovateľ musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Navrhovateľ mal okamžite pri
podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 96,80 % ročne z poskytnutého úveru. S
touto informáciou mal navrhovateľ možnosť oboznámiť sa v predmetnej zmluve. Zo zmluvy jednoznačne

vyplýva, že navrhovateľ podpisom predmetnej zmluvy o úvere zobral na vedomie, že hodnota RPMN
na poskytnutý úver ku dňu podpísania tejto zmluvy o úvere je vo výške 45,02 %. Dohodnutá výška
poplatku tak nie je neprimeraná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že odporca poskytuje úvery z vlastných
zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytolúver navrhovateľovi a s ohľadom na ďalšie svoje obchodné riziko. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. a teda nie je dôvod ju sankcionovať
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.

Navrhovateľ podal na súde dňa 24.03.2016 písomné stanovisko zo dňa 16.03.2016, v ktorom vyjadril
svoj nesúhlas s argumentáciou odporcu v jeho písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, pričom
má za to, že predmetná zmluva o úvere je neplatná nielen pre množstvo neprijateľných zmluvných
dojednaní, pre ktoré ako celok neobstojí, ale predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniam odporcu v jeho vyjadrení poukazuje na ust. § 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ďalej poukázal na to, že v zmysle výroku rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 15.03.2012, vo veci C-453/10, Pereničová, Perenič proti S.O.S. financ,
spol. s r.o. smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nebráni tomu, aby členský štát v súlade s
právom Únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá
obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to

zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o vopred predtlačený
formulár, kde sú dopísané osobné údaje dlžníka a údaje ohľadom poskytnutého úveru. Zmluva o
úvere nebola pripravovaná po dohode so navrhovateľom, bola mu zo strany odporcu predložená
už hotová, vopred naformulovaná a teda nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah. Ide o
zmluvu spotrebiteľskú, ktorú uzatváral ako spotrebiteľ, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu

obchodnej činnosti. Naopak odporca pri poskytnutí úveru konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z Obchodného registra - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Teda na odporcu ako dodávateľa sú kladené zvýšené nároky, aby konal v súlade správnymi predpismi
ako aj v súlade s odbornou starostlivosťou, čo v tomto prípade dodržané nebolo. Navrhovateľ dal
ďalej do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa

26.04.2012, v odôvodnení ktorého je konštatované, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý - požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to,
že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý

svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej mak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa ust. § 658

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Navrhovateľ sa v ďalšom opätovne vyjadril k naliehavému právnemu záujmu na
požadovanom určení s odkazom na obsah návrhu na začatie konania. Zmluva je absolútne neplatná,
táto neplatnosť pôsobí od počiatku, ex offo a erga omnes. Zmluva obsahuje množstvo neprijateľných

zmluvných podmienok, pre ktoré ako celok neobstojí. Jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky boli
špecifikované v návrhu na začatie konania. Na doplnenie k dohode o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov uvádza, že zabezpečenie záväzku dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez
vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprijateľnú podmienku
zmluvy. Takto by odporca mohol od neho vymáhať dlh, ktorý neexistuje. Bez akéhokoľvek obmedzenia

stavia dlžníka do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojím prímom ako vlastným majetkom bez
právneho základu. Vo vzťahu k dojednaným zmluvným pokutám poukazuje na nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.11.2013, spis. zn. I. ÚS 3512/2011. v ktorom súd konštatoval, že v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojedanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôže byť súčasťou
tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny,

na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že spolu so zmluvou bola
uzavretá aj rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne vymienená spotrebiteľom,
spotrebiteľ ju uzatvoril súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere, teda v čase zníženej obozretnosti, keď
podpisoval viacero dokumentov. Z tlačiva rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu,
pričom nijako nemohol ovplyvniť jej obsah. Má za to, že rozhodcovská zmluva je neplatná, nakoľko

bráni uplatniť vec na štátnom súde, ak veriteľ skôr podá žalobu na rozhodcovskom súde, a tým núti
dlžníka riešiť v tomto prípade vec iba v rozhodcovskom konaní. Tým, že sa určí neplatnosť úverovej
zmluvy, bude daná aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako zmluvy akcesorickej. Teda odporca sa
nebude môcť domáhať plnenia na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní,teda určením neplatnosti úverovej zmluvy sa predíde rozhodcovskému konaniu a následne prípadnému
konaniuozrušenierozhodcovskéhorozsudku,exekučnémukonaniunazákladenulitnéhoprávnehoaktu
- paktu - rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného je zrejmý aj preventívny charakter návrhu

na začatie konania v predmetnej veci k žalobe o plnenie, ktorú by mohol odporca v budúcnosti podať.
Navrhovateľ sa nemôže domáhať žalobou o plnenie, nakoľko neplnil nad istinu. Vyslovením, že úverová
zmluva je neplatná, dôjde k nastoleniu právnej istoty v právnych vzťahoch účastníkov konania. Napokon
navrhovateľ uviedol, že ak odporca tvrdí, že priemerná hodnota RPMN bola tak, ako je uvedené v zmluve
o úvere, ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 45,02 %, toto tvrdenie považuje za nesprávne, poukazuje na

údaje dostupné na stránke www.nbs.sk, teda priemerná RPMN na spotrebiteľské úvery bola vo výške
13,21 %. Na záver podania navrhovateľ uviedol, že v zmysle ust. § 96 O.s.p. berie sčasti svoj návrh späť,
a to v časti týkajúcej určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014
uzavretá medzi účastníkmi je bezúročná a bez poplatkov.
Písomné stanovisko navrhovateľa zo dňa 16.03.2016 bolo odporcovi doručené dňa 31.03.2016, pričom
odporca k tomuto už neprodukoval písomné vyjadrenie.

Na nariadené pojednávanie dňa 15.04.2016 sa odporca neustanovil, pričom svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 13.04.2016, v ktorom výslovne súhlasil, aby sa pojednávanie
uskutočnilo aj v jeho neprítomnosti. Súd tak pojednával za účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
a podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.
Navrhovateľ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na návrhu na začatie

konania v časti o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500701273 zo dňa
19.06.2014, ako aj na argumentácii, ktorú v návrhu na začatie konania, ako aj v ďalšom písomnom
podaní, produkoval.
Súd tak pri rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľom.

Účastníci konania (navrhovateľ ako spotrebiteľ a odporca ako veriteľ) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX datovanú dňa 19.06.2014 (na č. l. 10 spisu), ktorá bola uzavretá zjavne bez
najmenších pochybností na predtlači odporcu, do ktorej boli vpísané len konkrétne údaje o osobe
konajúcej za odporcu, o navrhovateľovi, o sume spotrebiteľského úveru (1.000,- eur), o sume celkových
nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (968,- eur), o sume celkovej čiastky, ktorú

sa zaviazal spotrebiteľ zaplatiť (1.968,- eur), o výške úroku (23,22 % ročne z poskytnutého úveru)
a sume úroku (232,20 eur), sume administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (735,80 eur), o konečnej splatnosti celkovej čiastky
(10.06.2015),ovýškeRPMN(96,80%),ovýškepriemernejhodnoteRPMNnaposkytnutýspotrebiteľský
úver platnej ku dňu podpísania zmluvy (45,02 %) a o dátume a čase podpísania zmluvy (16.06.2014

o 10.57 hod.). Za touto časťou predtlače nasledovali podpisy zmluvných strán. Následne na tej istej
listine bola uvedená ďalšia časť predtlače označená ako „Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru,
kde navrhovateľ svojim podpisom pod touto časťou predtlače a vyznačením (krížikom) jednej zo 4
možností mal vyhlásiť, že nemá žiadny účet vedený v banke a vzhľadom na to úver žiada poskytnúť
zmenkou (v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie

zmenky). Aj dátum podpisu navrhovateľa na tejto časti predtlače je datovaný 19.06.2014. V bode 1
pretlače zmluvy bol zároveň vyjadrený záväzok veriteľa na žiadosť spotrebiteľa bez zbytočného odkladu
po podpise zmluvy dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver
v sume 1.000,- eur a záväzok spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľ mal podpisom zmluvy požiadať o

poskytnutiespotrebiteľskéhoúveru.Zároveňbolovbode3predtlačezmluvyuvedené,žezmluvnéstrany
sa dohodli, že peňažné prostriedky sú podľa zmluvy poskytnuté na iný účel ako na výkon povolania
alebo podnikania a rovnako sa neposkytujú ani na účel podľa ust. § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na predtlači mal zároveň navrhovateľ prehlásiť, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VP“; na č. l. 11 spisu),

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Podľa ust. bodu 08 VP sa zmluvné strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v
lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 33,- eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10,- eur,
a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady,

ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie
výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy
právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri
uplatnení svojho práva.Podľa ust. bodu 09 VP za účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmluvy veriteľ so súhlasom dlžníka
požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných prímov a/
alebo ručenia a/alebo zmluvnej pokuty.

V ďalšom opätovne na predtlači odporcu uzavreli účastníci dohodu o plnení v splátkach k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX datovanú dňa 19.06.2014 (na č. l. 13 spisu), v zmysle ktorej
sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť dohodnutú splátku riadne a včas v súlade s touto dohodou. Zároveň
sa podľa predtlače mali účastníci dohodnúť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sa
mení tak, že sa spotrebiteľ zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 1.968,- eur v 12 pravidelných

mesačných splátkach vo výške 164,- eur vždy k 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnú dňom
10.07.2014. Spotrebiteľ zároveň zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a je vo výške 304,10 %.
Zároveň zmluvné strany podpísali dňa 19.06.2014 na predtlači odporcu splátkový kalendár k zmluve č.
XXXXXXXXX (na č. l. 12 spisu), v ktorom bola uvedená výška splátky 164,- eur a dátum všetkých splátok
počnúc dňom 10.07.2014, pokračujúc 10. dňom nasledujúcich kalendárnych mesiacov, s dátumom

poslednej splátky 10.06.2015.
Napokon dňa 19.06.2014 boli účastníkmi podpísané predtlače (zjavne vyhotovené vopred odporcom)
2 rozhodcovských zmlúv (na č. l. 15 a 16 spisu), v zmysle ktorých sa mali účastníci dohodnúť, že
všetky spory zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014 vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou

alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské
vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva
na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o
zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. (podľa prvej rozhodcovskej zmluvy) a Stálym
rozhodcovským súdom so sídlom Krížna 2, 211 07 Bratislava zriadeným spoločnosťou Slovenská
arbitrážna, s. r. o. (podľa druhej rozhodcovskej zmluvy), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.).

Podľa potvrdení pre klienta Poštovej banky, a. s. (na č. l. 40 spisu) navrhovateľ vložil na účet
č. XXXXXXXX, pod VS XXXXXXXXXX, SŠ: XXXX a KS XXXX dňa 08.07.2014 sumu 164,- eur,
dňa 04.08.2014 sumu 164,- eur, dňa 05.09.2014 sumu 164,- eur, dňa 07.10.2014 sumu 164,-
eur, dňa 06.11.2014 sumu 164,- eur, dňa 04.12.2014 sumu 164,- eur a dňa 12.01.2015 sumu
16,- eur. Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, že týmito

platbami boli vykonané úhrady na peňažný záväzok navrhovateľa vyplývajúci mu z uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.
Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 23636/B zo dňa
26.09.2014 (na č. l. 8 spisu) má odporca v obchodnom registri zapísaný medzi iným aj predmet činnosti
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 106/2014 Z. z. účinnom od 01.06.2014
do 22.12.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania. [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb.
o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,

zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]
Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka aleboposkytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od

01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj
finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,

ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si

výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania

spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 106/2014 Z. z. účinnom od

01.06.2014 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení
zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere
( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991
Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke

možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 87 písm. f) O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode
ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34; ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
SúdvzhľadomnavznesenúnámietkuodporcumiestnejnepríslušnostiOkresnéhosúduŽilinanakonanie
o návrhu navrhovateľa, považuje za potrebné sa s touto námietkou vyporiadať v tomto rozhodnutí vo

veci samej. Miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina je založená na základe cit. ust. § 87 písm. f)
O.s.p., keďže v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy (dôvody posúdenia spornej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej účastníkmi dňa 19.06.2014 ako zmluvy spotrebiteľskej
súd uvedené nižšie), keďže ide o spor o platnosť tejto zmluvy. Cit. ust. § 87 písm. f) O.s.p. umožňuje
navrhovateľovi vybrať medzi všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom uvedeným v ust. §

87 O.s.p. V danom prípade aj navrhovateľ aj príslušnosť Okresného súdu Žilina odôvodnil v samotnom
návrhunazačatiekonaniasodkazomprávenacit.ust.§87písm.f)O.s.p.Pretosúdpovažovalnámietku
odporcu miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina za nedôvodnú a nepostupoval tak v zmysle ust.
§ 105 ods. 2 O.s.p.Vzhľadomnadispozitívnyprocesnýúkonnavrhovateľa-podaniezodňa16.03.2016,ktorýmnavrhovateľ
zobral návrh na začatie konania v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 19.06.2014 uzavretá medzi účastníkmi je bezúročná a bez poplatkov, súd podľa ust. § 96 ods. 1

O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľa v tejto časti zastavil, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Základným predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak
to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny
záujem (nevynímajúc určovacie žaloby spotrebiteľov voči dodávateľom). Ak by obe podmienky neboli
kumulatívne(zároveň)naplnené,viedlobytobezmeritórnehozaoberaniasavecou samoukzamietnutiu

návrhu.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.
Keďže predmetom navrhovateľom požadovaného určenia bolo deklarovanie neplatnosti spornej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, t. j.

navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom, je možné konštatovať, že sporný právny vzťah
sa týka právnej sféry oboch účastníkov zmluvy ako vecne legitimovaných v prejednávanej veci. Súd
teda konštatuje, že v konaní boli zúčastnení všetci vecne legitimovaní účastníci, t. j. účastníci spornej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je
objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie
žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne
posudzované)spôsobiléodstrániťstavprávnejneistotynavrhovateľanaohrozeníjehopráva.Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre
navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu
tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle
uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k
odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na predmetnom určení,
a to vzhľadom k tomu, že požadovaným určením by sa (ako to tvrdil navrhovateľ) odstránil stav
právnej neistoty navrhovateľa o skutočnej výške (rozsahu) jeho peňažných záväzkov vyplývajúcich zo
spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, t. j., či nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov, má navrhovateľ ako dlžník z tejto spornej zmluvy aj iné peňažný záväzok/záväzky. Je

zrejmé, že by sa táto otázka mohla riešiť aj prejudiciálne v konaní o návrhu odporcu o zaplatenie
peňažných záväzkov nad rozsah povinnosti navrhovateľa vrátiť mu na základe zmluvy poskytnutú sumu
1.000,- eur, avšak navrhovateľ by v prípade kladného prejudiciálneho posúdenia otázky platnosti spornej
zmluvy súdom (rozumej súd by považoval zmluvu za platnú) v rámci rozhodovania o takomto návrhu
odporcu podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. (žalobe na plnenie) bol vystavený riziku omeškania a znášania s

týmspojenýchzmluvnýchčimimozmluvnýchsankcií(napr.rizikuplateniaúrokovzomeškania).Rovnako
navrhovateľom požadované určenie môže mať aj preventívny význam, a to, že týmto určením by mohlo
byť predídené práve žalobám zo strany odporcu na plnenie zo spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX.
Súd sa tak v ďalšom zaoberal meritórne posúdením spornej otázky platnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX uzavretej účastníkmi dňa 19.06.2014.
Na úvod právneho posúdenia veci si súd dovolí uviesť základnú charakteristiku zmluvy o pôžičke podľa
cit. ust. § 657 OZ a zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, a to s poukazom na to, že v danom
prípade sporná zmluva bola nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z., keďže predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru (§ 1 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z. z.), t. j. dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa [podľa
cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. odporcu], ktorý poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti navrhovateľovi ako spotrebiteľovi [ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.],
ktorý v danom prípade bezpochybne nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (čo
deklaruje napokon aj samotná zmluva). Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným

typom, keďže spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve
o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. §
588 OZ a pod. (uvedené vyplýva priamo z legálnej definície spotrebiteľského úveru podľa cit. § 1 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z.) Zároveň je potrebné vzhľadom na vyššie uvedené posúdiť spornú zmluvuako zmluvu spotrebiteľskú podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, keďže nepochybne na strane odporcu išlo o
dodávateľa podľa cit. ust. § 52 ods. 3 OZ a na strane navrhovateľa išlo o spotrebiteľa podľa cit. ust. §
52 ods. 4 OZ. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v prejednávanom prípade išlo.

Zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ je v zmysle cit. ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez ohľadu na to, kto je
subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo
vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie
úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. § 497 vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej

zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky
poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je
nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z
uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
Naproti tomu zmluva o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik

pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch
i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na
voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho
vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia.
Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po

tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ).
S poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel
k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má pojmové znaky zmluvy o pôžičke
podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov
vo výške 1.000,- eur v hotovosti už pri samotnom podpise zmluvy dňa 19.06.2014, ktoré skutkové

tvrdenie navrhovateľa odporca ani napokon v konaní nespochybňoval [pokiaľ sa v potvrdení o poskytnutí
úveru uvedenom na tej istej predtlači ako bola spísaná sporná zmluva, a to pod textom zmluvy, udáva, že
navrhovateľ ako spotrebiteľ žiadal poskytnúť úver zmenkou, keďže vyhlásil, že nemá žiadny účet vedený
v banke, súd považoval túto časť predtlače za nič iné, ako snahu odporcu ako dodávateľa obchádzať ust.
§ 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý práve poskytnutie spotrebiteľského úveru v hotovosti

sankcionoval jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou]. Uvedený záver vyplýva aj zo samotného
znenia ust. bodu 1 predtlače zmluvy, podľa ktorého veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez
zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť
spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000,- eur. Z obsahu zmluvy, ako aj spôsobu
poskytnutia spotrebiteľského úveru - ihneď po podpise zmluvy v hotovosti, nepochybne vyplýva, že

vôľa zmluvných strán pri uzavretí zmluvy priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy
odporcom ako veriteľom navrhovateľovi ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán aj
napriek formulácii záväzkov zmluvných strán na predtlači spornej zmluvy s určitosťou nebolo dohodnúť
záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy na následnú žiadosť spotrebiteľa (dlžníka) úver do výšky
1.000,- eur.

V danom prípade možno konštatovať, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti podľa cit. ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Aj keď totiž bola v zmluve explicitne uvedená celková
výška každej mesačnej splátky v sume 164,- eur, výška úrokovej sadzby 23,22 % ročne, celková suma
úrokov 232,20 eur a suma poplatku - administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (ďalej len „Poplatok“) vo výške

735,80 eur a napokon aj celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť v sume 1.968,- eur (ktorá
sa rovnala súčtu všetkých 12-tich splátok), nikde však v zmluve nebola uvedená výška splátok istiny,
úroku a poplatku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 164,- eur, ktorá mala zodpovedať
sume započítanej na splatenie istiny, na splatenie úroku a splatenie poplatku. Keďže bol nepochybne
navrhovateľovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, je však v zmysle cit. ust. § 11 ods.

1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nie však zmluva uzavretá
medzi účastníkmi aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. neplatná, ale rovnako v zmysle cit. ust § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver v dotknutom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov (t.
j. aj bez Poplatku). Súd mal tak za to, že v oboch prípadoch bol navrhovateľ povinný vrátiť odporcovi

len sumu 1.000,- eur, a to v 12-ich splátkach vo výške 1/12 poskytnutej sumy 1.000,- eur so splatnosťou
prvej splátky dňa 10.07.2014, poslednej splátky dňa 10.06.2015, pri splatnosti každej splátky do 10. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.Zároveň možno konštatovať, že zo strany oboch účastníkov došlo k plneniu ich zmluvných záväzkov
vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú, ako už bolo vyššie uvedené, súd
považoval z hľadiska zmluvného typu za zmluvu o pôžičke, a to zo strany odporcu ako veriteľa k

prenechaniu peňažnej sumy 1.000,- eur a zo strany odporcu k vráteniu sumy 1.000,- eur, a to ešte predo
dňom konečnej splatnosti úveru - 10.06.2015, dňa 12.01.2015 (v tento deň navrhovateľ uhradil poslednú
úhradu vo výške 16,- eur, čím odporcovi uhradil celkovo sumu 1.000,- eur).
Ak by súd vychádzal z toho, že predmetný Poplatok je skrytým úrokom z poskytnutého spotrebiteľského
úveru (pôžičky), pričom by tak úroky predstavovali v ich nominálnom vyjadrení sumu 968,- eur za

prenechanie sumy 1.000,- eur ani nie na obdobie jedného roka, čo je tak 96,8 % z prenechanej
peňažnej čiastky, bolo by možné nepochybne dospieť k záveru, že dojednanie účastníkov o zmluvnom
záväzku navrhovateľa podľa cit. ust. § 658 ods. 1 OZ zaplatiť odporcovi úroky, je v zmysle ust. § 39
OZ neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Keďže dohoda zmluvných strán zmluvy o pôžičke podľa cit.
ust. § 658 ods. 1 OZ o zaplatení úrokov z prenechanej sumy nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o
pôžičke a neplatnosť tejto dohody sa tak vzťahuje len k tejto časti sporného právneho úkonu - zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú je tak možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, nie
v zmysle ust. § 41 OZ neplatná sporná zmluva v celom jej rozsahu.
K uvedenému záveru možno dospieť aj za predpokladu neplatnosti (podľa cit ust. § 53 ods. 5 OZ)
navrhovateľom namietaných zmluvných podmienok, ktoré navrhovateľ považoval za neprijateľné, keďže
aj tieto ďalšie časti právneho úkonu účastníkov možno v zmysle ust. § 41 OZ opätovne oddeliť od

ostatného obsahu zmluvy (a to od dojednaní zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy
- záväzku odporcu prenechať navrhovateľovi peňažnú sumu 1.000,- eur a záväzku navrhovateľa
odporcovi túto peňažnú sumu - predmet pôžičky vrátiť).
Uvedený záver súdu korešponduje aj so znením cit. ust. čl. 6 ods. 1 Smernice, podľa ktorého Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok. V danom prípade mal súd za to, že ďalšia existencia zmluvy je možná aj bez
navrhovateľom namietaných (ako neprijateľných) zmluvných podmienok (o záväzku navrhovateľa ako
spotrebiteľa uhradiť zmluvné pokuty, poplatok za upomienky, náklady, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práva; o dohode o zrážkach zo mzdy; o rozhodcovskej doložke), ktoré, i bez ďalšieho
posúdenia ich prijateľnosti zo strany súdu, nemôžu nepochybne spôsobiť neplatnosť spornej zmluvy
ako celku, inými slovami povedané spôsobiť neplatnosť dohody účastníkov o podstatných náležitostiach
spornej zmluvy ako zmluvy o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ, teda dohody o záväzku veriteľa prenechať
dlžníkovi peňažnú sumu v sume 1.000,- eur a záväzku dlžníka vrátiť veriteľovi túto peňažnú sumu

dojednanom čase.
K výkladu tohto ust. čl. 6 ods. 1 Smernice sa viaže účastníkmi citované rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti S.O.S. financ, spol. s r. o. zo dňa 15.03.2012, podľa
ktorého výrokovej časti: „Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky,

či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo
viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci
rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku
pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa. Uvedená smernica však nebráni tomu, aby
členský štát v súlade s právom Únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom

a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná ako celok, pokiaľ
sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa.“.
Súdny dvor EÚ svoje rozhodnutie postavil na týchto úvahách, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia,
z ktorého si súd pre náležité pochopenie výkladu ust. čl. 6 ods. 1 Smernice opätovne dovolí citovať:
„26 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 1 smernice 93/13

vykladať v tom zmysle, že umožňuje vnútroštátnym súdom v prípade, že konštatujú existenciu nekalých
podmienok v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, rozhodnúť, že
uvedená zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, lebo je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
27 Na účely odpovede na túto otázku treba najskôr pripomenúť, že systém ochrany zavedený
smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb.s. I-10421, bod 25; zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 22, a zo 6. októbra 2009,
Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, Zb. s. I-9579, bod 29).
28 Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 smernice

93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa“. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (pozri rozsudky Mostaza Claro, už citovaný,
bod 36; Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 30, a z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing,

C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 47).
29 Pokiaľ ide o vplyv konštatovania nekalosti zmluvných podmienok na platnosť dotknutej zmluvy,
treba zdôrazniť, že podľa článku 6 ods. 1 in fine smernice 93/13 bude uvedená „zmluva… podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.
30 V tomto kontexte sú vnútroštátne súdy, ktoré konštatujú nekalosť zmluvných podmienok, povinné
na základe článku 6 ods. 1 smernice 93/13 jednak vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú

podľa vnútroštátneho práva, aby spotrebiteľ nebol uvedenými podmienkami viazaný (pozri rozsudok
Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, body 58 a 59, ako aj uznesenie zo 16. novembra 2010,
Pohotovosť, C-76/10, Zb. s. I-11557, bod 62), a jednak posúdiť, či dotknutá zmluva môže existovať bez
týchto nekalých podmienok (pozri uznesenie Pohotovosť, už citované, bod 61).
31 Akototižvyplývazjudikatúrycitovanejvbode28tohtorozsudkuaakouviedlagenerálnaadvokátka

v bode 63 svojich návrhov, cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci smernice 93/13 je nastoliť
rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť
za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky.
32 Pokiaľ ide o kritériá, ktoré umožňujú posúdiť, či zmluva môže naozaj existovať bez nekalých
podmienok, treba uviesť, že tak znenie článku 6 ods. 1 smernice 93/13, ako aj požiadavky týkajúce

sa právnej istoty ekonomických činností hovoria v prospech objektívneho prístupu pri výklade tohto
ustanovenia, takže ako uviedla generálna advokátka v bodoch 66 až 68 svojich návrhov, situáciu jednej
zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre
budúci osud zmluvy.
33 Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 preto nemožno vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky,

či zmluva, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok
naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje, môže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia
neplatnosti tejto zmluvy ako celku pre spotrebiteľa.
34 Napriek tomu však treba poznamenať, že smernica 93/13 uskutočnila len čiastočnú a minimálnu
harmonizáciu vnútroštátnych právnych úprav týkajúcich sa nekalých podmienok a členským štátom

priznala možnosť zaistiť spotrebiteľovi vyššiu úroveň ochrany, než je úroveň stanovená smernicou.
Článok 8 uvedenej smernice tak výslovne stanovuje možnosť členských štátov „prijať alebo si ponechať
prísnejšie ustanovenia zlučiteľné so zmluvou v oblasti upravenej… smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (pozri rozsudok z 3. júna 2010 Caja de Ahorros y Monte de
Piedad de Madrid, C-484/08, Zb. s. I-4785, body 28 a 29).

35 Smernica 93/13 preto nebráni tomu, aby členský štát v súlade s právom Únie prijal vnútroštátnu
právnu úpravu, ktorá umožňuje vyhlásiť za neplatnú ako celok zmluvu uzavretú medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, pokiaľ sa
ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa.“.
Možno tak konštatovať, že ust. čl. 6 ods. 1 Smernice je potrebné vykladať tak, že členský štát Únie

je v súlade s právom Únie (medzi iným aj ust. čl. 8 Smernice) oprávnený prijať vnútroštátnu normu,
ktorá umožňuje vyhlásiť za neplatnú ako celok zmluvu uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, pokiaľ sa ukazuje, že to
zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa (odsek 35 cit. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ), avšak nie tak, že by
takto mohol urobiť aj vnútroštátny súd bez takejto vnútroštátnej právnej úpravy, keďže takýto postup

súdu by bol potom v rozpore s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice, v zmysle ktorého výkladu (odsek 33 cit.
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ) pri posudzovaní otázky, či zmluva, ktorá obsahuje jednu alebo viacero
nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje,
môže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti tejto zmluvy ako celku pre spotrebiteľa.
Je možné konštatovať, že vnútroštátny právny poriadok platný v SR pozitívne neupravuje možnosť

vyhlásiť za neplatnú ako celok zmluvu uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,
ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu
spotrebiteľa, a preto výklad prezentovaný navrhovateľom súd neakceptoval a nevyhlásil za neplatnú
celú spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014.S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi dňa 19.06.2014 nie je ako celok neplatná, a preto návrh
navrhovateľa, v časti, na ktorej zotrval, zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca bol
bezpochybne v celom rozsahu úspešný v konaní o časti návrhu, na ktorej navrhovateľ zotrval a súčasne
navrhovateľ vzal návrh v časti, o ktorej konanie súd týmto rozsudkom zastavil, späť a tým z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania, čím vzniklo odporcovi proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu

trov celého konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. odporca návrhom
neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.