Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/175/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110219555
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110219555.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

BYTTERM, a. s., so sídlom Saleziánska 4, 010 77 Žilina, IČO: 31 584 705, proti odporkyni: Y. O. -
O., A.. XX.XX.XXXX, W. F.Á. XXXX/XX/XXX, XXX XX Ž., Š. E. X., právne zastúpená JUDr. Jankou
Chorvátovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, o zaplatenie
2,74 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu odporkyne o zaplatenie 784,61 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 2,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9 % zo sumy 525,46 eur od 23.06.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni sumu 644,97 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.07.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.07.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 141,80 eur od 01.07.2012 do zaplatenia,
- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.07.2013 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti vzájomný návrh odporkyne z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.06.2010 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
29.06.2010 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu
525,46 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 525,46 eur od 23.06.2010 do zaplatenia
a zároveň zaviazal odporkyňu nahradiť mu trovy konania vo výške 31,50 eur titulom náhrady súdneho
poplatku.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že odporkyňa je vlastníkom bytu č. XXX, ktorý
sa nachádza v dome súp. č. XXXX na ul. F. v Ž.. Zmluvou o výkone správy sa odporkyňa v čl.
IV. bod 8 zaviazala na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv, správy domu a za poskytované
služby: a) poukazovať mesačne preddavok na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu na dome a pozemku, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva na správe katastra nehnuteľností, b) poukazovať mesačne poplatok za výkon správy,
c) poukazovať mesačné preddavky za poskytnuté služby. Odporkyňa mu do dňa spísania návrhu

neuhradila časť nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2007 v celkovej sume 525,46 eur tak, ako
to vyplýva z priloženej špecifikácie č. 3/2010 zo dňa 15.06.2010. Odporkyňa bola vyzvaná na úhradu
nedoplatku.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 18Ro/151/2010-19 zo dňa 26.07.2010, ktorým bolo v plnom
rozsahu vyhovené návrhu navrhovateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa podala v zákonnej
lehote na súde proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 11.08.2010, došlo zo zákona podľa ust. § 174

ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v celom jeho rozsahu.
Odporkyňa v podanom odpore namietala, že sa nezakladajú na pravde tvrdenia navrhovateľa o tom,
že si svoje povinnosti voči nemu ako správcovi bytového domu neplní. Jedinou spornou záležitosťou
medzi nimi je vyúčtovanie spotreby studenej vody za obdobie január až december 2007, ktoré by mala
podľa návrhu navrhovateľa zaplatiť, hoci takéto množstvo vody nikdy nespotrebovala a spotrebovať

nemohla. Pravda je tá, že navrhovateľ jej už predtým doručoval upomienky a výzvy, ktorý mi ju
žiadal uhradiť nedoplatok podľa predpisov a poštovné v celkovej sume 650,09 eur, predtým v sume
710,32 eur (výzva zo dňa 20.05.2009), či upomienkou zo dňa 19.02.2009 na sumu 716,20 eur. O
tom, že žiadaná suma je navrhovateľom tvrdený jej nedoplatok za studenú vodu, sa dozvedela až
z listu navrhovateľa - vyúčtovanie nákladov za studenú vodu zo dňa 08.10.2008. V snahe najskôr
vlastnej a neskôr aj prostredníctvom advokáta o riešenie veci toto nesprávne vyúčtovanie nedoplatku

spotrebovanej studenej vody za rok 2007 reklamovala a žiadala opätovné prehodnotenie vyúčtovania
neúmerného množstva vody, ktorá jej bola vyfakturovaná za rok 2007, avšak bezúspešne. Odporkyňa
tak namietala protiprávnosť platobného rozkazu s poukazom na to, že navrhovateľ nijako nepreukázal
ním požadovanú sumu, ktorá jej mala vzniknúť na základe skutočnej spotreby studenej vody za rok
2007, v jej byte, v ktorom ani v roku 2007, ani do podania odporu, nebývala trvale, ale len občas v ňom

prespala. Nemohla spotrebovať také množstvo studenej vody, pretože v tom byte , ak tak sa zdržiavala
v roku 2007 málo a sama, pretože je bezdetná a v tom čase bola slobodná. Zároveň poukázala na
skutočnosť, že podružný merač studenej vody si dala namontovať navrhovateľom obratom po tom, čo
tento postup navrhovateľ odporučil listom doručeným v apríli 2008. Vzhľadom k uvedenému odporkyňa
považovala návrh v celom rozsahu za neopodstatnený.

Navrhovateľ podaním zo dňa 07.09.2012 zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 351,02 eur späť s
poukazom na to, že jednostranným započítaním preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2010 v sume
207,24 eur (zápočet v máji 2011), preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2011 v sume 141,80 eur
(zápočet v máji 2012) a odporkyňou platených mesačných zálohových platieb v mesiacoch 1-6 roku
2012 o 0,33 eur vyšších ako požadovaný predpis (0,33 eur x 6 % 1,98 eur) ním požadovaná suma

predstavuje už len čiastku 174,44 eur s prísl.
Súd uznesením č. k. 6C/175/2010-61 zo dňa 03.10.2012 konanie o návrhu navrhovateľa v časti o
zaplatenie sumy 351,02 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2012.
Odporkyňa podaním zo dňa 23.09.2012 doručeným súdu dňa 06.12.2012 vzniesla vzájomný návrh,
ktorým sa voči navrhovateľovi domáhala vydania rozsudku, ktorým by bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť

jej sumu 1.278,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 207,24 eur od 01.06.2011
do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 141,80 eur od 01.06.2012 do zaplatenia
a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 929,14 eur od 07.12.2012 do zaplatenia a súčasne
nahradiť jej trovy konania.
Odporkyňa svoj vzájomný návrh skutkovo odôvodnila tým, že na základe Vyúčtovania dodávky tepla,

vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním jej bytu č. XXX v dome súp. č. XXXX na
F. ul. XX v Ž. za obdobie od 01.01.2004 do 31.12.2004, vystaveného navrhovateľom dňa 30.04.2005
jej bola vyúčtovaná spotreba teplej úžitkovej vody (ďalej len „TUV“) spolu so studenou vodou (ďalej
len „SV“) v celkovej sume 3.417,70 Sk (113,4469 eur). Ďalej z tohto vyúčtovania vyplýva jednotkový
náklad studenej vody 3.376,039 Sk/MJ, pričom MJ je jednotka bytu, t. j. 1 osoba. Predpis navrhovateľa

na úhradu vodného a stočného v roku 2004 bol 2.438,- Sk, skutočné náklady boli 3.417,70 Sk a teda
jej vznikol za rok 2004 čiastkový nedoplatok v sume 979,70 Sk titulom vodného a stočného, celkovo jej
vznikolzvyúčtovaniapreplatok.NazákladeVyúčtovaniadodávkytepla,vodnéhoastočnéhoaostatných
služieb spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005, vystaveného
navrhovateľomdňa30.04.2006,jejbolavyúčtovanáspotrebaTUVspolusoSVvcelkovejsume3.399,60

Sk (112,846 eur). Ďalej z tohto vyúčtovania vyplýva jednotkový náklad studenej vody 2.774,826 Sk/
MJ, pričom MJ je jednotka bytu, t. j. 1 osoba. Predpis navrhovateľa na úhradu vodného a stočného v
roku 2005 bol 2.496,- Sk, skutočné náklady boli 3.399,60 Sk a teda jej vznikol za rok 2005 čiastkový
nedoplatok v sume 903,60 Sk titulom vodného a stočného, celkovo jej vznikol z vyúčtovania preplatok.
Z tohto vyúčtovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ neevidoval za rok 2005 voči nej nedoplatok do Fondu

opráv (predpis: 3.480,- a náklady 3.480,-). Na základe Vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného
a ostatných služieb spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006,
vystaveného navrhovateľom dňa 30.04.2007, jej bola vyúčtovaná opakovane spoločná spotreba TUV
so SV v celkovej sume 2.940,80 Sk (97,6167 eur). Ďalej z tohto vyúčtovania vyplýva jednotkový nákladstudenej vody 52,931 Sk/MJ, pričom MJ sú jednotky bytu 40 m3 a konečný výpočet spotreby studenej
vody sa násobil koeficientom 1,1467, čím bola teda určená spotreba SV ňou v jej byte v celkovej ume
2.427,80 Sk. Predpis navrhovateľa na úhradu vodného a stočného v roku 2006 bol 2.388,- Sk, skutočné

náklady boli 2.940,80 Sk a teda jej vznikol za rok 2006 nedoplatok v sume 552,80 Sk titulom vodného a
stočného. Z tohto vyúčtovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ neevidoval za rok 2006 voči nej nedoplatok
do Fondu opráv (predpis: 3480,- a náklady: 3480,-). Listom navrhovateľa zo dňa 31.03.2008, vec:
Montáž merača studenej vody, jej navrhovateľ oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že vlastníci bytov
v ich vchode už majú podružné merače studenej vody v bytoch, správca doporučuje vlastníkom, ktorí

tieto merače ešte nemajú zabezpečiť si ich montáž do bytov. Je to z dôvodu presnejšieho vyúčtovania
spotreby studenej vody pre byt. Tí spoluvlastníci bytového domu 1673/13, ktorí podružné merače v
bytoch majú, si túto montáž hradili na vlastné náklady. To znamená, že ak má záujem o montáž
vodomeru na studenú vodu, je potrebné, aby si prišla zložiť zálohovú platbu do pokladne Byttermu a.s.
Výška zálohovej platby je 2.500,- Sk. Po zložení zálohy techničke na prevádzke domov montáž merača
následne objedná. Opakovane žiadala navrhovateľa, aby jej bol namontovaný vodomer na studenú

vodu do bytu, s čím však navrhovateľ robil problémy. Zálohu na montáž merača studenej vody uhradila
dňa 27.05.2008 priamo do pokladne navrhovateľa, avšak až po opakovaných urgenciách z dôvodov na
strane navrhovateľa sa podarilo dňa 02.06.2008 v jej byte namontovať vodomer na studenú vodu. V
súvislosti s namontovaním vodomeru žiadala navrhovateľa o odpísanie stavu spoločného vodomeru,
čo však navrhovateľ neurobil s tvrdením, že sa tak nedá. Dňa 21.07.2008 telefonovala navrhovateľovi,

pretože do toho dňa jej nebolo doručené vyúčtovanie nákladov za uplynulý rok 2007. Telefonicky jej
bolo oznámené, že má nedoplatok za vodu vo výške 23.741,06 Sk, čo ju zarazilo, pretože dovtedy
jej vznikol vždy konečný preplatok a okrem toho z predpisu mesačných platieb jej bola čiastka zálohy
na vodu znížená. Toho istého dňa sa teda okamžite osobne dostavila k navrhovateľovi, kde žiadala
vysvetlenie tvrdeného nedoplatku na studenej vode. Až toho dňa 21.07.2008 jej bolo osobne do rúk

od navrhovateľa vydané Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2007
do 31.12.2007. Svoju nespokojnosť a upozornenie navrhovateľa na nezrovnalosti v jeho výpočtoch
oznámila následne dvom riaditeľom navrhovateľa i písomne doporučenými listami zo dňa 22.07.2008,
zaslanými doporučene odporcovi dňa 23.07.2008, v ktorých sa sťažovala na nesprávny postup správcu
a vzniknuté nezrovnalosti. Z Vyúčtovania navrhovateľa za rok 2007, vytlačeného dňa 21.07.2008,

konkrétne z prílohy k vyúčtovaniu vyplýva nasledovné: bola jej vyúčtovaná po prvý krát rozdelená
spotreba TUV a SV, pričom vyúčtovaná položka SV náklady za byt bola vyúčtovaná ako spotreba /m3/:0,
osobomesiace:12, náklad podľa spotreby: 0,00, náklad podľa os. mes.: 25.499,99 Sk. Podľa tohto jej
vznikol za rok 2007 čiastkový nedoplatok v sume 25.499,99 Sk (846,4446 eur) titulom nedoplatku na
SV. Spotreba TUV za rok 2007 bola navrhovateľom vyúčtovaná v celkovej sume 629,07 Sk (20,8813

eur). V súvislosti s týmto vyúčtovaním jej neskôr navrhovateľ listom zo dňa 08.10.2008 oznámil, že
jej bytu bolo pridelených 495 m3. Z tohto vyúčtovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ neevidoval za rok
2007 voči nej nedoplatok do Fondu opráv (predpis: 3.480,- a náklady: 3.480,-). Navrhovateľ tak svojim
konaním porušil právnu povinnosť, keď vyúčtovanie nákladov voči vlastníkovi bytu neučinil do konca
májanasledujúcehokalendárnehoroka.Najejsťažnosti,anipísomné,učinenévyššiecitovanýmilistami,

navrhovateľ nereagoval. Listom vystaveným dňa 23.09.2008 jej poslal upomienku, ktorou oznamoval
evidenciu nedoplatku podľa predpisov vo výške 718,52 eur a ďalej žiadal uhradiť poštovné 0,33 eur
(za čo, to však neuviedol). Doporučeným listom zo dňa 03.10.2008 urgovala u navrhovateľa svoju
žiadosťoodpovedenajejpísomnésťažnosti,žiadalavysvetlenieariešenieproblému.Listomopakovane
apelovala na to, že nie je možné, aby jeden človek, ktorý v byte nebýva trvale, mohol minúť toľko

studenej vody; týmto listom reagovala i na upomienku navrhovateľa zo dňa 23.09.2008 a domáhala sa
vysvetlenia zas úplne inej sumy tvrdeného nedoplatku podľa predpisov. Napokon týmto listom podotkla,
že jej navrhovateľ ako správca nedoručil doporučene vyúčtovanie úhrad za rok 2007. Nadväzne na toto
navrhovateľ konečne písomne reagoval listom zo dňa 08.10.2008, nazvaným Vyúčtovanie nákladov na
studenú vodu, ktorým jej oznámil konštatovanie, že vo všeobecnosti sa v bytoch, kde nie sú merače,

s vodou nešetrí, ostatní vlastníci bytov s meradlami odmietajú platiť za tých, ktorí merače nemajú,
bola taká metodika vyúčtovania nákladov, že rozdiel na fakturačné meradlo SEVAKU bol pridelený
bytu bez merača (jej bytu). Rozdiel v m3 vo výške 495 m3 pridelil teda navrhovateľ, ako správca,
bytu v jej vlastníctve. Navrhovateľ bez opory v platnom práve, neoprávnene, bezdôvodne a svojvoľne
určil, že vzniknuté náklady tvrdené SEVAKOM po odpočte súm v bytoch, zodpovedajúce 495 m3,

má teda uhradiť ona, lebo tak to navrhovateľ pridelil k jej bytu a tak teda vznikol nedoplatok v sume
25.502,- Sk (495 x 51,52 Sk). Pre rok 2009 (tzn. už po namontovaní vodomeru na SV) jej navrhovateľ
doručil evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, kde jej vodné a stočné bolo predpísané v
sume 6,08 eur/mesačne; i teda predpisy a následné vyúčtovania za ďalšie obdobia svedčia o reálnejmožnej spotrebe SV v jej byte. Listom zo dňa 19.02.2009 jej navrhovateľ opäť poslal upomienku s
výzvou na úhradu nedoplatku podľa predpisov v sume 715,87 eur a poštovné 0,33 eur. Nijako sa ďalej
nevysporiadaval so spornými faktami ohľadne vyúčtovania. Listom zo dňa 20.05.2009 jej doručil výzvu

na zaplatenie nedoplatku do fondu údržby a opráv a za náklady spojené s užívaním bytu vo výške
710,32 eur (nedoplatok k 30.04.2009) s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k dražbe jej bytu.
Táto listina je v rozpore s doposiaľ uvedenými listinnými dôkazmi, pretože k 30.04.2009 nedlhovala
na položke platieb do fondu opráv nič. Navrhovateľ bez právneho dôvodu a bez opory v skutkovom
stave uviedol týmto listom teda nepravdy. Preto listom zo dňa 26.05.2009 opätovne vyjadrila nesúhlas

s postupom navrhovateľa, zvlášť po poslednej výzve zo dňa 20.05.2009. Opätovne žiadala nápravu a
opakovane poukazovala na rozpory v tvrdeniach navrhovateľa. Navrhovateľ odpovedal listom zo dňa
29.06.2009, ktorým oznámil, že trvá na vyúčtovaní a teda liste zo dňa 08.10.2008 a teda na spotrebe
SV pridelenej jej bytu ako aj na vyrovnaní nedoplatku za rok 2007. Skutočnosť, že nikdy nemohla
spotrebovať priradené množstvo SV navrhovateľom, potvrdzuje i ďalší evidenčný list od navrhovateľa
s platnosťou od 01.07.2009, ktorým jej predpísal vodné, stočné v sume 6,08 eur/mesačne. Rovnako

Vyúčtovanie nákladov za obdobie 01.01.2008 - 31.12.2008, vytlačené navrhovateľom dňa 23.05.2008,
spolu s prílohou svedčí o jej reálnych nákladoch na spotrebovanú SV a okrem toho z neho vyplýva,
že za rok 2008 jej vznikol u navrhovateľa preplatok 56,93 eur, ktorý si navrhovateľ započítal na úhradu
tvrdeného nedoplatku z predošlých období k 31.03.2009 v sume 712,17 eur. Z prílohy k vyúčtovaniu (str.
2) vyplýva, že za byt vyúčtovaná položka SV náklady bola zistená spotreba 15,65 m3 a tak náklad podľa

spotreby v roku 2008 bol 957,- Sk. Upomienkou zo dňa 28.08.2009 navrhovateľ opäť voči nej deklaroval
nedoplatok podľa predpisov v sume 649,69 eur + poštovné 0,40 eur. Následne jej právny zástupca
reklamoval doporučeným listom zo dňa 07.09.2009 opakovane všetky nezrovnalosti vo vyúčtovaniach
studenej vody. Nasledovali od navrhovateľa voči nej: výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 30.09.2009,
Odpoveď na list zo dňa 10.09.2009 priamo jej, navrhovateľ bez ďalšieho len trval na úhrade nedoplatku,

teda na nákladoch v ročnom vyúčtovaní za rok 2007. Listom zo dňa 18.03.2010 jej doručil navrhovateľ
Špecifikáciu č. 3/2010, ktorou jej oznámil nedoplatok z ročného vyúčtovania za obdobie od 01.01.2007
do 31.12.2007 vo výške 718,52 eur. Urgenciou, posledným pokusom o zmier zo dňa 30.03.2010 ju
opätovne navrhovateľ žiadal zaplatiť 718,52 eur s odôvodnením, že opiera svoj nárok o jeho účtovné
doklady. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009

vyplýva, že mala preplatok na vode (9,72 eur) a celkovo vzniknutý preplatok za rok 2009 v sume 124,23
eur opätovne navrhovateľ bez právneho dôvodu započítal na ním tvrdený nedoplatok. Tvrdený stav
konta podľa navrhovateľa k 31.03.2010: -649,69 Eur, nedoplatok k 31.03.2010: - 525,46 Eur. Listom zo
dňa 07.12.2010 jej opäť doručil navrhovateľ upomienku, a to i po tom, čo mu bolo opakovane písomnými
doporučenými listami apelované na to, aby sa vysporiadal so spornými tvrdeniami a aby komunikoval s

jej právnym zástupcom. Navrhovateľka teda žiadal zaplatiť sumu 525,86 eur. Listom zo dňa 17.12.2010
navrhovateľ jej právnemu zástupcovi oznámil, že bola jej omylom zaslaná výzva zo dňa 07.12.2010 a
treba ju považovať za bezpredmetnú. Z vyúčtovania za rok 2010, vytlačeného dňa 20.05.2011 vyplýva,
že si navrhovateľ opätovne bezdôvodne preúčtoval vzniknutý celkový preplatok 207,24 eur na úhradu
ním tvrdeného nedoplatku na SV a teda znížil tak tvrdený nedoplatok na sumu -318,22 eur. Za vodu

jej vznikol v roku 2010 preplatok 13,24 eur, čo po celú dobu trvania právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, okrem roku 2007, nasvedčuje jej reálnej spotrebe vody. Obdobne z vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2011, vytlačeného dňa 15.05.2012, si navrhovateľ vzniknutý preplatok
141,80 eur preúčtoval na úhradu nedoplatku za SV z roku 2007, čím tvrdí nedoplatok po vyúčtovaní: -
175,43 eur. Ďalej odporkyňa uviedla, že z pripojených listinných dôkazov a súdneho spisu je nesporné,

že ide o nedoplatok za spotrebu SV za rok 2007, ktorý bez opory v platných právnych predpisoch
jej navrhovateľ priradil na základe vlastnej metodiky ďalej preto, že nemala namontovaný vodomer
na SV, hoci ho ostatní vlastníci bytov v dome mali namontované predtým, že jednoducho 496 m3
vody teda mala minúť za kalendárny rok ona ako jediná obývajúca predmetný byt (čo navrhovateľ
má za nesporné). Pochybnosť o pravdivosti tvrdení navrhovateľa, že ako jediná osoba v byte mala

spotrebovať také množstvo studenej vody vyplýva teda z doposiaľ uvedených listinných dôkazov, z jeho
korešpondencieaajzvyúčtovanízaposkytnutéslužbyvrokochostatných.Súčetvšetkýchzapočítaných
preplatkov, čo namieta, je teda: 56,93 eur + 124,23 eur + 207,24 eur + 141,80 eur + 1,98 eur = 532,18
Eur, čo je suma bezdôvodného obohatenia navrhovateľa titulom započítania vzniknutých preplatkov
z vyúčtovaní. K tejto sume si ďalej uplatňuje sumu 746,- eur ako sumu bezdôvodného obohatenia

navrhovateľa, ktorá je daná nasledovne výpočtom priemeru zo skutočných nákladov na spotrebu SV
v jej byte. Súčtom spoločných nákladov na TÚV a SV za roky 2004 až 2006 a ostatných nákladov
na SV za špecifikované obdobia do konca roka 2010 bol zistený jej akceptovateľný priemerný ročný
náklad na náklady na SV (pričom za tri roky sa započítal aj náklad na TÚV) nasledovne: 551,43 Eur :6 (rokov) = 91,91 eur je priemerná suma nákladov na SV za obdobie rokov 2004 až 2010. Túto sumu
zaokrúhlila smerom nahor na 100,- eur ako priemerný ročný náklad na SV a o týchto 100,- eur znížila
vyúčtovanú tvrdenú sumu nákladov na SV za rok 2007 navrhovateľom (tzn. 846,4446 - 100 = 746 eur po

zaokrúhlení). V tomto konaní si teda uplatňuje proti navrhovateľovi vydanie bezdôvodného obohatenia v
celkovej sume 1.278,18 eur s prísl. (tzn. 746 eur + 532,18 eur) titulom porušenia zákonných povinností
navrhovateľom, stanovených v ust § 3 Občianskeho zákonníka (konanie v súlade s dobrými mravmi),
v spojení s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a nadväzne na analyzovaný skutkový stav
tejto veci opiera vzájomný návrh najmä o ust. § 415, 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 6, §

8a ods. 2 a 4, § 8b ods., § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa jej názoru, vzniknutý sporný
vzťah medzi účastníkmi tohto konania na základe vykonaného dokazovania je možné vyhodnotiť ako
vzťah z neoprávneného majetkového prospechu. V danej veci išlo z jej strany v prospech navrhovateľa
o plnenie bez právneho dôvodu, a to konkrétne navrhovateľovým postupným započítavaním preplatkov
(patriacich jej) na úhradu ním tvrdeného nedoplatku, vzniknutého z vyúčtovania za rok 2007; ona tvrdené
a vyúčtované množstvo spotrebovanej studenej vody v roku 2007 skutočne neminula a minúť nemohla,

navrhovateľ jej okrem toho jasne uviedol, ako vypočítal nedoplatok za SV a teda navrhovateľ svojimi
listinami netvrdí, že jej skutočne SV dodal v množstve podľa vyúčtovania. Navrhovateľ teda uskutočnil
započítanie na plnenie bez právneho dôvodu, pretože hoci bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o
správe, navrhovateľ jej vyúčtoval úhradu za služby, ktoré v skutočnosti a preukázateľne nevyužil - v tom
vidí dôvod získania plnenia bez právneho dôvodu zo strany navrhovateľa, a teda porušenie ust. § 415

v spojení s ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Protiprávnosť konania, či skôr nekonania navrhovateľa
konkrétne voči nej je daná tým, že ona musí niesť následky nesplnenia povinností navrhovateľom.
Studená voda sa meria na päte domu tzv. určeným meradlom. Určené meradlo je vlastníctvom príslušnej
vodárenskej spoločnosti, ktorá je povinná vykonávať jeho overovanie v zmysle metrologického zákona
každých 6 rokov. Zároveň je vodárenská spoločnosť povinná odstrániť poruchu tohto určeného meradla.

Skutočná fakturovaná spotreba sa rozpočíta na byty a nebytové priestory podľa spotreby nameranej na
pomerových meradlách v bytoch a nebytových priestoroch alebo podľa osobomesiacov (ak meradlá nie
sú namontované). Je toho názoru, že základ a výška vzájomným návrhom uplatneného nároku sú týmto
návrhom a priloženými listinným dôkazmi náležite preukázané. Spornou je otázka možnosti započítania
pohľadávky navrhovateľa proti ňou uplatnenej pohľadávke v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka,

čo učinil navrhovateľ pred súdom podaním zo dňa 07.09.2012 a na základe ktorého zobral čiastočne
žalobný návrh späť. Z vyššie citovaných ust. Občianskeho zákonníka, zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v spojení so zmluvou o výkone správy vyplýva navrhovateľovi povinnosť, aby si
riadne splnil svoje zákonné povinnosti. Navrhovateľ teda nemohol by vykonať vyúčtovanie skutočných
nákladov na plnenia poskytnuté jednotlivým vlastníkom bytov v období roka 2007 jednostranne na

ťarchu jedného vlastníka bytu v dome, preto na takýto postup nebol oprávnený. Ak napriek tomu
takéto vyúčtovanie vykonal, porušil svoju zákonnú povinnosť, následne porušil svoje povinnosti i tým,
že nepredložil vyúčtovanie vlastníkovi bytu riadne a včas. Podľa jej názoru keďže navrhovateľ nebol
oprávnený vykonať takéto vyúčtovanie, nemohla mu vzniknúť ani pohľadávka spôsobilá na započítanie
proti jej pohľadávke. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že jej pohľadávka zanikla započítaním, na toto jeho

tvrdenie nie je možné prihliadnuť. Započítanie nie je možné, pretože u navrhovateľa nejde o pohľadávku
vo vzťahu k jej pohľadávke. Chýba tak jeden z predpokladov započítania, a to vzájomnosť pohľadávok
účastníkov. So zreteľom na to, že k započítaniu v predmetnej veci nemohlo dôjsť, navrhuje, aby súd pri
svojom rozhodovaní prihliadol na túto jej námietku započítania.
Navrhovateľ sa k vzájomnému návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, v súdom určenej lehote písomne

nevyjadril.
Navrhovateľ podaním zo dňa 19.06.2013 zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 171,70 eur späť s
poukazom na to, že jednostranným započítaním preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2012 v sume
171,70 eur (zápočet v máji 2013) ním požadovaná suma predstavuje už len čiastku 2,74 eur s prísl.
Súd uznesením č. k. 6C/175/2010-172 zo dňa 18.10.2013 konanie o návrhu navrhovateľa v časti o

zaplatenie sumy 171,70 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2013.
Odporkyňa podaním zo dňa 01.07.2013 doručeným súdu dňa 02.07.2013 si uplatňovala voči
navrhovateľovi už len nárok na zaplatenie sumy 784,61 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 8,5
% ročne zo sumy 82,71 eur od 01.06.2008 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 56,93 eur od
01.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.06.2010 do zaplatenia, vo

výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
141,80 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.06.2013
do zaplatenia. Svoje podanie odôvodnila tým, že trvá na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených
vo vzájomnom návrhu, výšku bezdôvodného obohatenia navrhovateľa na jej úkor a teda výškunavrhovateľom získaného plnenia bez právneho dôvodu za spotrebovanú studenú vodu spočívajúceho
v jednostrannom započítaní si vzniknutých preplatkov z vyúčtovaní určuje sumou preplatkov vzniknutých
jej za obdobia od roku 2007 do roku 2013: za rok 2007 vo výške 82,71 eur, za rok 2008 vo výške 56,93

eur, za rok 2009 vo výške 124,23 eur, za rok 2010 vo výške 207,24 eur, za rok 2011 vo výške 141,80
eur a za rok 2012 vo výške 171,70 eur, spolu 784,61 eur.
Súd posúdiac uvedené podanie odporkyne jednak ako čiastočné späťvzatie vzájomného návrhu a
súčasne ako zmenu vzájomného návrhu uznesením č. k. 6C/175/2010-174 zo dňa 18.10.2013 konanie
o vzájomnom návrhu odporkyne v časti o zaplatenie sumy vo 747,98 eur spolu s úrokmi zo omeškania

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 747,98 eur od 07.12.2012 do zaplatenia zastavil a súčasne pripustil
zmenu návrhu v zmysle petitu odporkyne uvedeného v jej podaní zo dňa 01.07.2013. Uznesenie v
zastavujúcej časti nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2013 a v časti, ktorou bola pripustená zmena
návrhu dňa 28.10.2013.
Navrhovateľ podaním zo dňa 19.06.2013 upresneným ústne do zápisnice na pojednávaní dňa
24.06.2014 zobral návrh aj v ostávajúcej časti o zaplatenie sumy 2,74 eur s úrokmi z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 525,46 eur od 23.06.2010 do zaplatenia späť s poukazom na to, že jednostranným
započítaním preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2013 v sume 286,60 eur (zápočet v máji 2014)
neeviduje voči odporkyni žiadny nedoplatok.
Odporkyňa sa na pojednávaní dňa 24.06.2014 k späťvzatiu návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti
vyjadrila tak, že s týmto vyjadrila svoj nesúhlas. Tento odôvodnila tým, že nesúhlasí s vykonaným

zápočtom z dôvodu, že pohľadávku navrhovateľa, ako si ju pôvodne uplatňoval, v celom jej rozsahu
naďalej popiera. Navrhovateľ tak nebol oprávnený vykonať takýto jednostranný zápočet.
Súd vec prejednal za účasti účastníkov konania a právneho zástupcu odporkyne na pojednávaniach
dňa 07.03.2014, dňa 25.04.2014 a dňa 24.06.2014, na ktorom aj verejne vyhlásil tento rozsudok.
Navrhovateľ svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore založil na vysvetlení, akým spôsobom

vyhotovil vyúčtovanie za rok 2007. V roku 2007 na odbernom mieste č. XXXXXXX, čo zahrňuje vchody
13 a 14 v predmetnom bytovom dome, nebol osadený meračom len jeden byt, a to byt č. XXX, ktorého
vlastníkom je odporkyňa. Z tohto dôvodu bol prepočítaný náklad podľa odpísaných m3 vody u meraných
bytov a zostatok nákladu sa prerozdelil podľa nahláseného počtu osôb nemeraných bytov, čo v tomto
prípade zodpovedalo už len jednej osobe v byte č. XXX, to znamená 12 osobomesiacov za rok. Od roku

2006 boli na dotknutom odbernom mieste všetky byty osadené pomerovým meradlom na studenú vodu,
okrem spomínaného bytu č. XXX. Rozúčtovanie tejto studenej vody sa udialo v súlade so zmluvou o
výkone správy, kde sa uvádza, že sa náklad rozúčtuje podľa meračov studenej vody u meraných bytov
a podľa počtu osôb v nemeraných bytoch. Nakoľko vlastníci v dome sa nedohodli na inom spôsobe
rozúčtovania, postupovalo sa v zmysle platnej zmluvy o výkone správy, a teda za odberné miesto bol

vyfakturovaný náklad 145.221,15 Sk za 2.819 m3 vody, pričom hodnota odpísaných m3 studenej vody
po bytoch, kde teda bola spotreba meraná, bol 2.324 m3 a rozdiel, ktorý vznikol, predstavoval objem 495
m3 a v tomto prípade bol rozdelený na 12 osobomesiacov, konkrétne už len v byte č. XXX. Poukázal na
to, že v predmetnom bytovom dome v konkrétnom odbernom mieste, ktoré zodpovedá vchodom 13 a 14,
boli merače na studenú vodu montované postupne. Najviac meračov bolo namontovaných k 01.01.2003,

pričom následne teda boli aj v neskorších obdobiach montované postupne tak, ako vlastníci žiadali a
ako uhrádzali poplatky s tým spojené, pričom v sporovom roku už teda nebol namontovaný jediný merač
v byte odporkyne, kde je merač namontovaný od 02.06.2008. Pokiaľ sa jedná o poukázanú zmluvu o
výkone správy, ktorá bola rovnako predložená, poukazuje na ust. článku 3 bod 3 zarážku pojednávajúcu
o dodávke studenej vody. To znamená, že v tomto prípade postupoval v zmysle uzatvorenej zmluvy o

výkone správy, keď v danom konkrétnom roku 2007 vo vyúčtovaniach pri meraných bytoch vychádzali zo
spotreby počítanej na týchto meradlách, pričom v tom čase v jedinom nemeranom byte postupoval podľa
osobomesiacov. Čo sa týka toho konkrétneho vyúčtovania za rok 2007, tak v prílohe k vyúčtovaniu na
strane 2 je v časti studená voda zrejmý celkový náklad za studenú vodu 145.221,15 Sk, pričom spotreba
nameraná bytovými vodomermi je vo výške 2.324 m3. Celková fakturovaná spotreba v m3 je 2.819.

Z týchto údajov, keď podelí celkový náklad 145.221,15 Sk celkovou fakturovanou spotrebou, ktorá je
2.819, vyjde cena za 1 m3 vody, ktorá je v tabuľke zaokrúhlená na dve desatinné miesta, ale vlastne pre
konkrétny výpočet je potrebné túto sumu nezaokrúhliť a táto suma je 51,515109. Následne v podstate
keď odpočítal celkovú fakturovanú spotrebu v m3 2.819, keď odpočítal spotrebu meranú vodomermi
mínus 2.324, vyjde suma 495 m3. V tomto prípade celý tento objem v zmysle metodiky, ktorú použil

pri vyúčtovaní, bol fakturovaný na byt odporkyne. To znamená sumu 495 m3 x cena za jeden meter
51,515109 = 25.499,99 Sk, čo je suma, ktorá sa nachádza v predmetnej prílohe k vyúčtovaniu v časti
za byt, čiže tak dospel k sume, ktorá je časťou celkového ročného vyúčtovania za rok 2007. K pôvodne
žalovanej sume 525,46 eur dospel tak, že vychádzal z nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojenýchs užívaním bytu odporkyne za rok 2007, ktorý bol vyúčtovaný celkovo v sume 21.646,- Sk. Táto suma
zodpovedala po prepočte na eurá sume 718,52 eur. Následne vykonal zápočet svojej pohľadávky v časti
sumy 181,16 eur s pohľadávkami odporkyne vyplývajúcimi z jej preplatkov z ročných vyúčtovaní za rok

2008 vo výške 56,93 eur a za rok 2009 vo výške 124,23 eur. Po tomto započítaní sa tak jeho pohľadávka
voči odporkyni znížila na sumu 537,36 eur.
Čo sa týka vzájomného návrhu odporkyne, navrhovateľ pokiaľ ide o odporkyňou uvedený preplatok za
rok 2007 v sume 82,71 eur, poukázal na to, že tento preplatok bol vypočítavaný v čase, keď sa pokúšali
dospieť s odporkyňou k mimosúdnemu urovnaniu veci. K takémuto urovnaniu nedošlo, pričom pokiaľ sa

týka tohto výpočtu, išlo len o veľmi zjednodušený výpočet, pričom tento výpočet bol realizovaný za stavu,
ak by v predmetnom dome nemali jednotliví vlastníci bytov namontované merače studenej vody, čo však
reálne v danom prípade nebolo. Preto, pokiaľ sa týka konania, navrhovateľ zotrval na vyúčtovaní, ktoré
bolo predložené odporkyni za rok 2007 v takej forme a s takým stavom, ako bolo pôvodne účtované, teda
nie s preplatkom vo výške 82,71 eur, ale s nedoplatkom vo výške 718,43 eur. Pokiaľ išlo o odporkyňou
žalovanú sumu zodpovedajúcu jej pohľadávkam na vrátenie preplatkov z ročného vyúčtovania za roky

2008 až 2012, tieto pohľadávky navrhovateľ mal za zaniknuté, a to z už vyššie uvedených dôvodov
započítania. Preto žiadal vzájomný návrh odporkyne zamietnuť v planom rozsahu. Súčasne navrhovateľ
vzniesol, pokiaľ sa týka nárokov uplatnených odporkyňou vo vzájomnom návrhu, a to pohľadávok na
vráteniepreplatkovzaroky2007až2009akopohľadávoknavydaniebezdôvodnéhoobohateniacelkovo
vo výške 263,87 eur, námietku premlčania, a to s poukazom na to, že ku dňu uplatnenia týchto nárokov

na súde, t. j. dňa 06.12.2012 už uplynula 2-ročná premlčacia doba od splatnosti týchto odporkyňou
uplatnených pohľadávok.
Odporkyňa napokon svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnula s poukazom na svoje
vyjadrenia v priebehu konania a s poukazom na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by nm tvrdené
množstvo studenej vody v roku 2007 nad rozsah sumy 66,18 eur, t. j. nad rozsah zaplatených zálohových

úhrad v roku 2007 v sume 79,32 eur, spotrebovala.
Súd vo veci rozhodol na základe nižšie uvedeného skutkového stavu vyplývajúceho z účastníkmi
produkovaných listinných dôkazov.
Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného (v tom čase) Správou katastra
Žilina pre k. ú. Ž. zo dňa 18.06.2010 vyplýva, že v časti A LV je vedený obytný dom súp. č. XXXX

postavený na parc. KN-C č. XXXX a pozemok parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXX m2, pričom v časti B LV bola ku dňu 18.06.2010 ako výlučný vlastník bytu č. XXX
nachádzajúceho sa na X. p. vo vchode XX obytného domu súp. č. XXXX (ďalej ako „predmetný byt“),
ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 579/129238 a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. KN-C č. XXXX o veľkosti 579/129238 vedená odporkyňa.

Ako titul nadobudnutia je v katastri nehnuteľnosti evidovaná kúpno-predajná zmluva č. Q. XXXX/XX pod
položkou výkazu zmien 2000/03.
Navrhovateľ ako správca uzavrel s odporkyňou dňa 23.07.2003 zmluvu, ktorou odporkyňa pristúpila k
zmluve o výkone správy bytového domu súp. č. XXXX v Ž.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Podľa ust. čl. II zmluvy sa navrhovateľ ako správca zaväzoval zabezpečovať prevádzku domu, údržbu

a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, obstarávanie, kontrolovanie a
následné rozúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov.
Podľa ust. čl. III bod 3 ods. 3 zmluvy, správca zabezpečuje poskytovanie služieb spojených s užívaním
bytu a nebytových priestorov: dodávku studenej vody z verejných vodovodov a odvádzanie odpadovej
vody z bytu (rozúčtovanie podľa počtu osôb alebo nameranej spotreby odpočítanej na podružných

meradlách v bytoch, upravenej koeficientom na fakturačné meradlo na vstupe do domu).
Podľa ust. čl. III bod 7 zmluvy, vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník povinný zaplatiť správcovi do
30 dní odo dňa obdržania vyúčtovania. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi preplatok
zistený vyúčtovaním, pokiaľ nebol dohodnutý iný režim vracania preplatkov.
Navrhovateľ vykonal dňa 17.06.2008 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu

odporkyne za rok 2007 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2007: 1 osoba, pričom
podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni nedoplatok vo výške 21.646,- Sk (718,52 eur). Pokiaľ sa
týka nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 26.129,06 Sk (867,33 eur)
ako súčet nákladov na studenú vodu vo výške 25.499,99 Sk (846,44 eur) a nákladov na teplú vodu
vo výške 629,07 Sk (20,88 eur). Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2007 vo výške

2.388,- Sk na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný nedoplatok na nákladoch za
vodu vo výške 23.741,06 Sk (788,06 eur). Je teda zrejmé, že celkový nedoplatok vyplývajúci z tohto
vyúčtovania vo výške 21.646,- Sk zodpovedal celý časti nedoplatku na nákladoch za vodu v celkovejvýške 23.741,06 Sk. Podľa nesporného tvrdenia odporkyne (v podaní zo dňa 23.09.2012 na č. l. 70
spisu, ako aj na pojednávaní dňa 24.06.2014) jej bolo toto vyúčtovanie doručené dňa 21.07.2008.
Navrhovateľ vykonal dňa 23.05.2009 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu

odporkyne za rok 2008 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2008: 1 osoba, pričom
podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 1.715,- Sk (56,93 eur). Pokiaľ sa týka
nákladov za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 1.477,11 Sk (49,03 eur) ako súčet
nákladov na studenú vodu vo výške 957,- Sk (31,77 eur) a nákladov na teplú vodu vo výške 520,11 Sk
(17,26 eur). Pri započítaní preddavkových platieb na vodu za rok 2008 vo výške 2.196,- Sk na skutočné

náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný preplatok na nákladoch za vodu vo výške 718,89 Sk
(23,86 eur). Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr
dňa 31.05.2009.
Navrhovateľ vykonal dňa 17.05.2010 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu
odporkyne za rok 2009 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2009: 1 osoba, pričom
podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 124,23 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za

vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 63,24 eur. Pri započítaní preddavkových platieb
na vodu za rok 2009 vo výške 72,96 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný
preplatok na nákladoch za vodu vo výške 9,72 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni
doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2010.
Navrhovateľ vykonal dňa 20.05.2011 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu

odporkyne za rok 2010 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2010: 1 osoba, pričom
podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 207,24 eur. Pokiaľ sa týka nákladov
za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 58,94 eur. Pri započítaní preddavkových
platieb na vodu za rok 2010 vo výške 72,18 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom
vyúčtovaný preplatok na nákladoch za vodu vo výške 13,24 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným,

že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2011.
Navrhovateľ vykonal dňa 15.05.2012 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu
odporkyne za rok 2011 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2011: 1 osoba, pričom
podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 141,80 eur. Pokiaľ sa týka nákladov
za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 74,19 eur. Pri započítaní preddavkových

platieb na vodu za rok 2011 vo výške 68,85 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom
vyúčtovanýnedoplatoknanákladochzavoduvovýške5,34eur.Navrhovateľurobilvkonanínesporným,
že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2012.
Navrhovateľ vykonal dňa 15.05.2013 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu
odporkyne za rok 2012 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2012: 1 osoba, pričom

podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 171,70 eur. Pokiaľ sa týka nákladov
za vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 75,42 eur. Pri započítaní preddavkových
platieb na vodu za rok 2012 vo výške 68,76 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom
vyúčtovanýnedoplatoknanákladochzavoduvovýške6,66eur.Navrhovateľurobilvkonanínesporným,
že odporkyni doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2012.

Navrhovateľ vykonal dňa 12.05.2014 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu
odporkyne za rok 2013 s uvedením počtu osôb bývajúcich v tomto byte v roku 2013: 1 osoba, pričom
podľa tohto vyúčtovania vyúčtoval odporkyni preplatok vo výške 286,60 eur. Pokiaľ sa týka nákladov za
vodu navrhovateľ vyúčtoval odporkyni náklady vo výške 64,94 eur. Pri započítaní preddavkových platieb
na vodu za rok 2013 vo výške 68,76 eur na skutočné náklady bol odporkyni navrhovateľom vyúčtovaný

preplatok na nákladoch za vodu vo výške 3,82 eur. Navrhovateľ urobil v konaní nesporným, že odporkyni
doručil toto vyúčtovanie najneskôr dňa 31.05.2013.
Podľa navrhovateľom produkovanej listiny - Prehľad stavu inštalácie vodomerov SV v priestoroch F. ul.
XXXX/XX,XX v Ž., boli ku dňu 01.03.2006 vo všetkých bytoch s výnimkou bytu odporkyne namontované
podružné vodomery. V byte odporkyne bol namontovaný podružný vodomer ku dňu 02.06.2008.

Podľa navrhovateľom produkovanej listiny - Prehľad spotreby meračov po užívateľoch bolo pri
vyúčtovaní ročných nákladov v bytovom dome súp. č. XXXX vchody č. XX a XX vychádzané z
nasledovných stavov množstva dodanej studenej vody u jednotlivých bytoch nasledovne: byt č. 224 -
90 m3, byt č. 225 - 45 m3, byt č. 226 - 49 m3, byt č. 227 - 27 m3, byt č. 228 - 86 m3, byt č. 229 - 98 m3,
byt č. 230 - 9 m3, byt č. 231 - 54 m3, byt č. 232 - 32 m3, byt č. 233 - 40 m3, byt č. 234 - 19 m3, byt č.

235 (odporkyňa) - bez uvedenia m3, byt č. 236 - 27 m3, byt č. 237 - 80 m3, byt č. 238 - 63 m3, byt č.
239 - 50 m3, byt č. 240 - 76 m3, byt č. 241 - 167 m3, byt č. 242 - 35 m3, byt č. 243 - 59 m3, byt č. 244
- 84 m3, byt č. 245 - 46 m3, byt č. 246 - 73 m3, spolu celkovo 1.309 m3 za vchod č. 13; byt č. 201 - 53
m3, byt č. 202 - 34 m3, byt č. 203 - 18 m3, byt č. 204 - 30 m3, byt č. 205 - 70 m3, byt č. 206 - 105 m3,byt č. 207 - 17 m3, byt č. 208 - 19 m3, byt č. 209 - 66 m3, byt č. 210 - 20 m3, byt č. 211 - 62 m3, byt č.
212 - 28 m3, byt č. 213 - 15 m3, byt č. 214 - 50 m3, byt č. 215 - 48 m3, byt č. 216 - 37 m3, byt č. 217
- 66 m3, byt č. 218 - 83 m3, byt č. 219 - 20 m3, byt č. 220 - 56 m3, byt č. 221 - 85 m3, byt č. 222 - 28

m3, byt č. 223 - 5 m3, spolu celkovo 1.015 m3 za vchod č. 14.
Z navrhovateľom produkovanej listiny - Odpočty bytových vodomerov koniec roka 2007 v bytovom dome
súp. č. XXXX vchody č. XX a XX vyplýva, že v bytoch č. 204, č. 210, č. 213, č. 233, č. 239, č. 242 nebol
vôbec fyzicky odčítaný stav vodomeru ku koncu roku 2007 a stav bol tak navrhovateľom podľa jeho
tvrdení (v podaní zo dňa 28.05.2014) určený prepočtom podľa vyhlášky č. 397/2003 Z. z.; v bytoch č.

201, č. 205, č. 206, č. 208, č. 216, č. 223 a č. 234 nebol navrhovateľom fyzicky odčítaný stav vodomeru
kukoncuroku2007astavboltaknavrhovateľompodľajehotvrdení(vpodanízodňa28.05.2014)určený
podľa telefonického nahlásenia vlastníkom bytu.
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. (ďalej len „SEVAK“) fakturovali faktúrou č. XXXXXXXX
vystavenou dňa 26.03.2007 navrhovateľovi vodné a stočné za obdobie od 01.01.2007 do 22.03.2007
na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č. vodomeru XXXXXXXX v objeme 547 m3,

s poznámkou: samoodpočtom.
SEVAK fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 27.06.2007 navrhovateľovi vodné a stočné
za obdobie od 22.03.2007 do 30.04.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX,
č. vodomeru XXXXXXXX v objeme 331 m3, s poznámkou: výmena a za obdobie od 30.04.2007 do
25.06.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č. vodomeru XXXXXXX v objeme

407 m3, s poznámkou: výmena.
SEVAK fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 28.09.2007 navrhovateľovi vodné a stočné
za obdobie od 25.06.2007 do 28.09.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č.
vodomeru XXXXXXX v objeme 500 m3, s poznámkou: priemer.
SEVAK fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 31.12.2007 navrhovateľovi vodné a stočné

za obdobie od 28.09.2007 do 31.12.2007 na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X, adresa F. č. XXXX, č.
vodomeru XXXXXXX v objeme 1,035 m3, s poznámkou: samoodpočtom.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 03.04.2014 znamenajú poznámky uvedené na faktúrach SEVAK-
u nasledovné: poznámka: odečet strojkem - diaľkové zosnímanie stavu vodomer prístrojom, poznámka:
samoodpočtom - nahlásenie stavu vodomeru vodohospodárom a. s. alebo vlastníkmi domu, poznámka:

výmena - fakturačný vodomer sa každých 6 rokov vymieňa - metrologické overenie, poznámka: priemer:
dohodnutá priemerná spotreba so správcom na základe minulých období - nedostupnosť odberného
miesta. Odpočty vodomerov v jednotlivých bytoch napojených na odberné miesto č. XXXX-XXX-X
(vchody č. 13 a 14) sa robili pri zisťovaní koncového odpočtu za rok 2007 dňa 19.12.2007. K presnému
dňu vykonania odpočtu na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X sa vyjadriť nevedel.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej
len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom

znení, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje
pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby
spojenésužívanímbytualebonebytovéhopriestoru,c)vedenieúčtudomuvbanke,d)vymáhanieškody,
nedoplatkovvofondeprevádzky,údržbyaoprávainýchnedoplatkov,e)inéčinnosti,ktorébezprostredne

súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone
správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo

jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.
Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového
priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje
najmä

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,

e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä

o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako
aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať
vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty
a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením,
najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu
o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou

domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň
je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo
spoločenstva.
Podľa ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom.
Podľa ust. § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
platnom znení, pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov
do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať

vzniknuté nedoplatky.
Podľa ust. § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v platnom znení, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o
spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

Podľa ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho

posledný deň.
Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania jeo 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa v časti, na ktorej navrhovateľ zotrval v podaní zo dňa 19.06.2013,
t. j. v časti o zaplatenie sumy 2,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 525,46
eur od 23.06.2010 do zaplatenia, súd konanie aj o tejto ostávajúcej časti návrhu týmto rozsudkom
zastavil, a to aj napriek nesúhlasu odporkyne, keďže ňou uvedený dôvod, že zo strany navrhovateľa
dochádzalo neoprávnene k jednostranným zápočtom na pôvodne vyúčtovaný nedoplatok za rok 2007

vo výške 718,52 eur, nepovažoval súd za vážny. Oprávnenosť, resp. neoprávnenosť navrhovateľom
vykonaného zápočtu ním vyúčtovanej pohľadávky vo výške 718,52 eur s pohľadávkami odporkyne
na vrátenie preplatkov vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní za roky 2009 až 2013 totiž súd posúdil pri
rozhodovaní o vzájomnom návrhu odporkyne, keďže sa táto vzájomným návrhom domáhala vrátenia
týchto preplatkov. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet časti pohľadávky navrhovateľa s pohľadávkou

odporkyne na vrátenie preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2013, súd s poukazom na ust. § 95 ods.
2 O.s.p. na pojednávaní dňa 24.06.2014 vyhláseným uznesením nepripustil zmenu vzájomného návrhu
odporkynespočívajúcehovrozšírenítohtovzájomnéhonávrhuovráteniesumyčastipreplatkuzročného
vyúčtovania za rok 2013 vo výške 5,14 eur. Preto pokiaľ sa týka naposledy navrhovateľom jednostranne
vykonaného zápočtu pohľadávok účastníkov (resp. ich častí), odporkyňa sa môže samostatným

návrhom na začatie konania domáhať zaplatenia započítanej sumy, pričom v takomto konaní by sa
konajúci súd zrejme vyporiadal aj kompenzačnou námietkou navrhovateľa.
Súd sa tak v ďalšom zaoberal vecne už len vzájomným návrhom odporkyne, aj keď sa prejudiciálne
musel zaoberať existenciou navrhovateľom tvrdenej pohľadávky - nedoplatku odporkyne - vyplývajúcej
z ročného vyúčtovania za rok 2007 vo výške 718,52 eur.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť
účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením § 120 ods.1 vetou prvou

O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto
skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo
dňa 30.04.2009)
V zmysle vyššie cit. ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. tak vznikol medzi navrhovateľom ako

správcom na jednej strane a odporkyňou ako vlastníkom predmetného bytu na strane druhej záväzkovo-
právny vzťah založený zmluvou o výkone správy zo dňa 23.07.2003.
Z uvedeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom ako správcom predmetného bytového
domu súp. č. XXXX a odporkyňou ako vlastníkom predmetného bytu, ako aj spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom

predmetným bytovým domom tak v ďalšom vyplynula odporcovi povinnosť podľa ust. čl. IV bod
8 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi a v súlade s cit. ust. § 10 ods. 1 veta
prvá zákona č. 182/1993 Z. z. uhradiť mesačné preddavky do fondu údržby, prevádzky a opráv na
zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu, súčasne mesačne preddavky na úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytového priestoru vo výške stanovenej správcom v zmysle

zmluvy a mesačný paušálny poplatok správcovi za správu podľa zmluvy na bankový účet domu so
splatnosťou do 25. dňa príslušného mesiaca.
Na druhej strane navrhovateľovi vznikla povinnosť v zmysle cit. ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. a ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi do 31.05. nasledujúcehokalendárneho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia
rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a vyúčtovaním zistený preplatok vrátiť
odporkyni do 30 dní odo dňa obdržania vyúčtovania. Pokiaľ bol vyúčtovaním zistený nedoplatok,

odporkyňa mala povinnosť v tej istej lehote povinná zaplatiť navrhovateľovi.
Súd sa tak prejudiciálne zaoberal otázkou, ktorá bola od samého počiatku medzi účastníkmi sporná, a to,
či navrhovateľom vykonané vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného bytu odporkyne
za rok 2007 bolo vykonané správne, alebo nie, ako to namietala odporkyňa, resp. či navrhovateľ v konaní
preukázal vznik nákladov za dodávku vody a stočného, ktorý súvisel so spotrebou vody pripadajúcou

na byt odporkyne.
V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že odporkyňa v roku 2007 riadne uhrádzala preddavkové
platby na plnenia poskytované s užívaním jej bytu. Uvedené napokon vyplýva aj z obsahu ročného
vyúčtovania za rok 2007, v ktorom sa účtovný nedoplatok (t. j. rozdiel medzi vyúčtovanými skutočnými
nákladmi a predpísanými zálohami) vo výške 21.646,- Sk rovnal aj skutočnému nedoplatku (t. j. rozdiel
medzi vyúčtovanými skutočnými nákladmi a skutočne odporkyňou zaplatenými zálohami) vo výške

21.646,- Sk.
Súd však konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočných
nákladov súvisiacich s užívaním bytu odporkyne týkajúcich sa spotreby studenej vody (s tým spojených
nákladov na stočné).
Navrhovateľ nesporne vychádzal pri vyúčtovaní z cit. ust. čl. III bod 3 ods. 3 zmluvy o výkone správy

uzavretej medzi účastníkmi a z toho, že na dotknutom odbernom mieste predmetného bytového domu
súp. č. XXXX (vchody č. XX a č. XX) č. XXXX-XXX-X bolo namerané množstvo (zo strany SEVAK-u) v
roku 2007 dodanej studenej vody 2820 m3 (súčet objemov uvedených vo vyššie uvedených faktúrach
SEVAK-u za rok 2007). Od tohto objemu odrátal 1 m3, ako to uviedol na pojednávaní dňa 07.03.2014,
ako množstvo vody na prvotné napustenie radiátorov, pričom takto dospel k množstvu studenej vody,

ktorú následne rozúčtoval medzi jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom
bytovom dome súp. č. XXXX na predmetnom odbernom mieste (vchody č. XX a č. XX), v objeme 2.819
m3. Vzhľadom k tomu, že jedine v byte odporkyne nebol v roku 2007 namontovaný podružný merač
studenej vody, postupoval v rozúčtovaní nákladov tak, že od celkového množstva dodanej studenej
vody 2.819 m3 odpočítal množstvo dodanej studenej vody ostatným vlastníkom bytov a nebytových

priestorov v predmetnom dome v objeme 2.324 m3, ktoré malo byť zistené odčítaním na namontovaných
vodomeroch (t. j. malo ísť o skutočný objem odobratého množstva studenej vody vo všetkých ostatných
bytoch a nebytových priestorov na predmetnom odbernom mieste s výnimkou bytu odporkyne), pričom
tento rozdiel v objeme 495 m3 (2.819 - 2.324) priradil ako spotrebu studenej vody v byte odporkyne.
Naprvýpohľadsatakmoholjaviťspôsobrozúčtovanianákladovspotrebystudenejvodynapredmetnom

odbernom mieste vykonaný navrhovateľom ako v súlade s cit. ust. čl. III bod 3 ods. 3 zmluvy o výkone
správy uzavretej medzi účastníkmi, ako aj logikou veci, že pokiaľ na všetkých podružných vodomeroch
bytov a nebytových priestorov spadajúcich pod predmetné odberné miesto bol zistený skutočný stav
spotreby v celkovom objeme 2.324 m3, muselo byť ostávajúce množstvo dodanej studenej vody
spotrebovanej odporkyňou v jej byte, keďže táto ako jediný vlastník bytu spadajúceho pod predmetné

odberné miesto nemala namontovaný podružný merač. Z vykonaného dokazovania však vyšlo najavo,
že tomu tak nie je. V konaní vyšlo najavo, že na všetkých namontovaných podružných vodomeroch bytov
a nebytových priestorov spadajúcich pod predmetné odberné miesto nebol riadnym odčítaním zistený
skutočný stav. Ako už bolo vyššie uvedené, išlo o byty č. 204, č. 210, č. 213, č. 233, č. 239, č. 242,
u ktorých navrhovateľ určil spotrebu studenej vody, ako to sám uviedol v podaní zo dňa 28.05.2014, v

zmysle ust. § 3 ods. 7 a 8 a prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.
z. Celkovo navrhovateľ určil objem dodaného množstva vody pripadajúceho na tieto byty v objeme 190
m3 (táto spotreba studenej vody tak bola týmto spôsobom určená pre 6 bytov; na porovnanie odporkyni
navrhovateľ určil množstvo dodanej studenej vody v objeme 495 m3, t. j. viac ako dvojnásobok bytov
č. 204, č. 210, č. 213, č. 233, č. 239, č. 242). Pokiaľ sa týka bytu odporkyne, navrhovateľ však takto už

nepostupoval. Rovnako súd poukazuje na to, že zo strany navrhovateľa nedošlo k fyzickému odčítaniu
stavu vodomerov pri bytoch č. 201, č. 205, č. 206, č. 208, č. 216, č. 223 a č. 234, ktorých stav mali
len telefonicky navrhovateľovi nahlásiť ich jednotliví vlastníci, pričom týmto bytom mala zodpovedať
spotreba studenej vody v objeme 308 m3 (táto spotreba studenej vody tak bola týmto spôsobom určená
pre 7 bytov; súd poukazuje na to, že u bytu č. 208 len 19 m3, u bytu č. 216 len 37 m3 a u bytu č. 223 malo

ísť len o spotrebu 5 m3; na porovnanie odporkyni navrhovateľ určil množstvo dodanej studenej vody v
objeme 495 m3, t. j. viac ako jeden a pol násobok spotreby bytov č. 201, č. 205, č. 206, č. 208, č. 216, č.
223 a č. 234). Už len uvedené vážne spochybňuje správnosť navrhovateľom vykonaného rozúčtovania
nákladov dodávok studenej vody na predmetnom odbernom mieste na jednotlivé podružné odbernémiesta zodpovedajúce jednotlivým bytom spadajúcim pod toto odberné miesto (podľa tohto rozúčtovania
malo mať 13 bytov spotrebu studenej vody v celkovom objeme 498 m3, čo je takmer totožný objem, ako
mal pripadať na byt odporkyne - 495 m3). Zároveň súd poukazuje na to, že zo strany SEVAK-u bola

vyššieuvedenýmifaktúraminavrhovateľovivyúčtovanádodávkastudenejvody(astočného)pripadajúca
na obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007, aj keď je možné logicky sa domnievať, že k fyzickému
odčítaniu stavu vodomeru na odbernom mieste č. XXXX-XXX-X nedošlo presne dňa 01.01.2007 (štátny
sviatok) a dňa 31.12.2007 (Silvester). Naproti tomu však stav na jednotlivých podružných vodomeroch
nebol navrhovateľom fyzicky zisťovaný ku dňu 31.12.2007, ale ako to sám navrhovateľ v podaní zo dňa

03.04.2014 uviedol, ale dňa 19.12.2007. Celá spotreba studenej vody pripadajúca na byty, v ktorým bol
navrhovateľom fyzicky odčítaný stav podružného vodomeru, za obdobie od 20.12.2007 do 31.12.2007
(t. j. za obdobie Vianočných sviatkov a dovolenkového obdobia medzi Vianocami a Novým rokom, kedy
sa dá predpokladať zvýšený odber studenej vody v jednotlivých bytoch) tak bola pripočítaná do spotreby
studenej vody pripadajúcej na byt odporkyne. V ďalšom súd poukazuje na čestné prehlásenie domového
dôverníka Ing. U. T. zo dňa 10.08.2010, v zmysle ktorého sa odporkyňa v predmetnom byte od jeho

nadobudnutia v roku 2003 nezdržiavala trvale, nebývala v byte, len sa v ňom občas zastavila a že nemá
vedomosť o tom, že v jej byte by bývali iné osoby, či už ako nájomcovia alebo užívatelia, čo platilo aj pre
obdobie roku 2007. Ak teda odporkyňa, ako to sama udávala a ako to preukazuje čestné prehlásenie
G.. U. T., sa v roku 2007 v predmetnom byte zdržiavala len sporadicky, aj táto skutočnosť vyvoláva
vážne pochybnosti o spotrebe studenej vody pripadajúcej v roku 2007 na predmetný byt v jej vlastníctve.

Napokon súd poukazuje aj na skutočnosť, že odporkyňa v roku 2007 uhradila zálohové platby na
dodávku vody (a stočné) vo výške 2.388,- Sk, t. j. 79,27 eur, pričom v nasledujúcich kalendárnych
rokoch 2008 až 2013 ročnými vyúčtovaniami (vykonanými navrhovateľom) zistený skutočný náklad na
dodávku vody (a stočné) pripadajúci na predmetný byt odporkyne nikdy nedosiahol túto sumu (v roku
2008 1.477,11 Sk = 49,03 eur, v roku 2009 63,24 eur, v roku 2010 58,94 eur, v roku 2011 74,19 eur, v roku

2012 75,42 eur a v roku 2013 64,94 eur). Odporkyňa tak v predmetnom byte v podstate za rovnakého
rozsahu užívania nasledujúcich 6 kalendárnych rokoch nikdy nedosiahla spotrebu vody (+ stočné) vo
vyššom objeme, ako by pokrývali zálohové platby, ktoré odporkyňa v roku 2007 skutočne uhradila.
Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo súdom zisteného skutkového stavu tak súd viedli k
už konštatovanému záveru, že navrhovateľ nepreukázal v konaní skutočné množstvo odporkyňou

spotrebovanej studenej vody v kalendárnom roku 2007 a ani správnosť vykonaného rozúčtovania podľa
cit. ust. § 8a ods. 2 veta druhá zákona č. 182/1993 Z. z., pričom jeho postup nebol v súlade s medzi
účastníkmi uzavretou zmluvou o výkone správy a ani v súlade s vyhláškou Ministerstva životného
prostredia SR č. 397/2003 Z. z. a teda nepreukázal právny dôvod vzniku jeho pohľadávky podľa cit. ust.
čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi na zaplatenie sumy 718,52 eur, ktorá

mala zodpovedať nedoplatku odporkyne na ročnom vyúčtovaní za rok 2007.
Ak teda navrhovateľ tvrdil, že jednostranným započítaním podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka tejto
jeho pohľadávky s pohľadávkami odporkyne na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2008
až 2013 cit. ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi malo dôjsť k zániku jeho
pohľadávky, súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil, a to vzhľadom k vyššie konštatovanému záveru

o nepreukázaní dôvodu vzniku jeho pohľadávky. Preto z rovnakých dôvodov, nemohlo dôjsť k zániku
odporkyňou uplatňovaných nárokov na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní zálohových platieb za
roky 2008 až 2012, ako si ich odporkyňa v konaní voči navrhovateľovi uplatňovala.
Pokiaľ ide o odporkyňou uplatňovaný nárok na zaplatenie preplatku vo výške 82,71 eur, ktorý mal
vyplývať z ročného vyúčtovania za rok 2007, súd nemohol z rovnakých dôvodov ako u navrhovateľom

tvrdenej pohľadávky na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2007, konštatovať, že
odporkyňa preukázala vznik tejto ňou tvrdenej jej pohľadávky. Už len z tohto dôvodu musel súd jej návrh
v časti o zaplatenie tejto sumy aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 8,5 %
ročne z tejto sumy od 01.06.2008 do zaplatenia) zamietnuť.
Ako bolo vyššie uvedené, odporkyni nesporne vznikol proti navrhovateľovi nárok na vrátenie preplatkov

z ročných vyúčtovaní za roky 2008 až 2012 celkovo v sume 701,90 eur (za rok 2008 vo výške 56,93
eur, za rok 2009 vo výške 124,23 eur, za rok 2010 vo výške 207,24 eur, za rok 2011 vo výške 141,80
eur a za rok 2012 vo výške 171,70 eur).
V konaní zároveň bolo potrebné vyriešiť otázku, kedy došlo k splatnosti týchto čiastkových nárokov
odporkyne. Súd pri tomto vychádzal jednak z tvrdenia navrhovateľa, že k doručeniu jednotlivých ročných

vyúčtovaní za roky 2008 až 2012 odporkyni došlo v súlade s cit. ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. najneskôr dňa 31. Mája nasledujúceho kalendárneho roka, t. j. ročného vyúčtovania za rok 2008
do 31.05.2009, ročného vyúčtovania za rok 2009 do 31.05.2010, ročného vyúčtovania za rok 2010 do
31.05.2011, ročného vyúčtovania za rok 2011 do 31.05.2012 a ročného vyúčtovania za rok 2012 do31.05.2013. Navrhovateľ tak bol v ďalšom povinný v zmysle cit. ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy
uzavretej medzi účastníkmi vrátiť odporkyni ročnými vyúčtovaniami zistený preplatok v lehote do 30
dní od doručenia ročného vyúčtovania odporkyni, t. j. preplatok vo výške 56,93 eur za rok 2008 do

30.06.2009, preplatok vo výške 124,23 eur za rok 2009 do 30.06.2010, preplatok vo výške 207,24 eur za
rok 2010 do 30.06.2011, preplatok vo výške 141,80 eur za rok 2011 do 30.06.2012 a preplatok vo výške
171,70 eur za rok 2012 do 30.06.2013. Nasledujúcim dňom sa tak navrhovateľ dostal do omeškania s
úhradou týchto jeho peňažných záväzkov.
Súd sa tak v ďalšom zaoberal navrhovateľom vznesenou námietkou premlčania odporkyňou

uplatňovaných nárokov na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2007 až 2010.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku

čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká,
iba sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku,
nárok zaniká ale subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho
uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Súd sa v súvislosti s uvedenou otázkou premlčania odporkyňou vzájomným návrhom uplatňovaných

nárokov zaoberal podstatou práva odporkyne ako vlastníka predmetného bytu na vrátenie preplatku
na zálohových platbách, ktoré ako vlastník predmetného bytu bola povinná platiť na základe ust. čl. IV
bod 8 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi navrhovateľovi ako správcovi predmetného
bytového domu. Uvedené právo odporkyni vyplýva z cit. ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.
v spojení s ust. čl. III bod 7 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi konania. V tomto

prípade však na strane navrhovateľa ako správcu bytového domu nejde o povinnosť vydať v prospech
vlastníka bytu bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, t. j. vydať
majetkový prospech majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. V danom prípade ide o právo na plnenie vyplývajúce zo záväzkovo-právneho

vzťahu medzi správcom bytového domu a vlastníkom bytu (resp. nebytového priestoru) v bytovom
dome. Uvedený záver potvrdzuje aj to, že naopak v prípade, že uhradené náklady vlastníkom bytu sú
nepostačujúce na úhradu skutočných nákladov, ktoré vznikli titulom vlastníkovi bytu poskytnutých plnení
súvisiacich s užívaním bytu, resp. správou bytového domu, vlastník bytu je povinný uhradiť správcovi
takto zistený nedoplatok. V takomto prípade rovnako nejde u vlastníka bytu o povinnosť vyplývajúcu

z bezdôvodného obohatenia, ale o povinnosť úhrady skutočnej ceny poskytnutých plnení súvisiacich
s užívaním bytu, resp. správou bytového domu. Vzhľadom k uvedenému súd vychádzal z toho, že
odporkyňou vzájomným návrhom uplatňované nároky vyplývajú z jej zmluvného práva na vrátenie
preplatku zisteného na základe ročného vyúčtovania poskytnutých plnení súvisiacich s užívaním bytu,
resp. správou bytového domu, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 3 rokov podľa ust.

§ 101 Občianskeho zákonníka.
Odporkyňa mohla svoje právo na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní vykonať po prvý raz, t. j.
uplatniť na súde nároky z tohto práva vyplývajúce prvým dňom po splatnosti pohľadávok na vrátenie
preplatkov vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní za jednotlivé roky. Odporkyňa tak mohla uplatniť nárok
na vrátenie preplatku vo výške 56,93 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2008 po prvý krát

dňa 01.07.2009 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012, a to podaním - vzájomným návrhom
zo dňa 23.09.2012), preplatku vo výške 124,23 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2009
po prvý krát dňa 01.07.2010 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012, a to podaním - vzájomným
návrhom zo dňa 23.09.2012), preplatku vo výške 207,24 eur vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za
rok 2010 po prvý krát dňa 01.07.2011 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012, a to podaním

- vzájomným návrhom zo dňa 23.09.2012), preplatku vo výške 141,80 eur vyplývajúceho z ročného
vyúčtovania za rok 2011 po prvý krát dňa 01.07.2012 (pričom toto uplatnila na súde dňom 23.09.2012,
a to podaním - vzájomným návrhom zo dňa 23.09.2012) a preplatku vo výške 171,70 eur vyplývajúceho
z ročného vyúčtovania za rok 2012 po prvý krát dňa 01.07.2013 (pričom toto uplatnila na súde dňom
02.07.2013, a to podaním zo dňa 01.07.2013).

Je tak zrejmé, že do uplatnenia jednotlivých čiastkových nárokov na súde dňa 23.09.2012 uplynula už
3-ročná premlčacia doba pri nároku odporkyne na vrátenie preplatku vo výške 56,93 eur vyplývajúceho
z ročného vyúčtovania za rok 2008, a to dňa 30.06.2012 (o 24.00, resp. dňa 01.07.2012 o 00,00 hod.).Pokiaľ ide o ostatné čiastkové nároky, t. j. o nároky na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky
2009 až 2012, 3-ročná premlčacia doba do dňa ich uplatnenia odporkyňou na súde neuplynula.
Na margo odporkyňou uplatneného nároku na vrátenie preplatku z ročného vyúčtovania (aj keď súdom

nepriznaného z dôvodu nepreukázania právneho dôvodu vzniku tohto práva), vychádzajúc z jeho
skutkového vymedzenia (§ 153 ods. 2 O.s.p.), súd poukazuje na to, že pokiaľ, ako to tvrdila odporkyňa
došlo k jeho splatnosti dňa 30.05.2008 (ak súd vychádzal z toho, že odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ sa
dostal do omeškania s jeho plnením už dňa 01.06.2008), do dňa uplatnenia tohto nároku na súde (dňa
23.09.2012) by rovnako zjavne došlo k uplynutiu 3-ročnej premlčacej doby. Ak by teda aj súd vychádzal z

toho, že tento nárok uplatnený navrhovateľkou bol daný, nemohol by ho s poukazom na navrhovateľom
vznesenú námietku premlčania odporkyni priznať.
Súd tak pokiaľ sa týka vzájomného návrhu odporkyne v časti o zaplatenie istiny vo výške 784,61 eur
vyhovel návrhu v tejto časti v rozsahu o zaplatenie sumy 644,97 eur zodpovedajúcej sume jednotlivých
čiastkových nárokov navrhovateľky na vrátenie preplatkov z ročných vyúčtovaní za roky 2009 až 2012
(124,23 eur + 207,24 eur + 141,80 eur + 171,70 eur = 644,97 eur), na ktorej zaplatenie navrhovateľa

zaviazal a vo zvyšnom rozsahu sumy 139,64 eur návrh v časti o zaplatenie istiny zamietol.
Pokiaľ ide o odporkyňou uplatnené príslušenstvo žalovaných čiastkových pohľadávok, súd zamietol
návrhvčastiozaplatenieúrokovzomeškania:vovýške8,5%ročnezosumy82,71eurod01.06.2008do
zaplatenia z dôvodu, ako bol vyššie uvedený, t. j. z dôvodu, že odporkyňa nepreukázala právne dôvody
vzniku nároku na zaplatenie samotnej istiny. Ak súd nemal preukázaný vznik samotnej pohľadávky,

nemohol priznať ani uplatnené príslušenstvo z nej (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. úroky z
omeškania). Súd návrh zamietol aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
56,93 eur od 01.06.2009 do zaplatenia, a to s poukazom na premlčanie tohto nároku. Pokiaľ sa týka
premlčania práva na úroky z omeškania možno vychádzať z úpravy danej ust. § 101 (začiatok plynutia
premlčacej doby) a ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd sa pri závere o premlčaní uvedených

nárokov riadil stotožniac sa s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis.
zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo 682/2006 zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu,
podľa ktorého je omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po
celú dobu, kým povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa
ktorého „úroky z omeškania sa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo

na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť.
Žalobca týmto svojím názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu
porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo
svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny
následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu

zodpovedajúcemu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický)
záväzkový právny vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by
nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie
„nepremlčateľných práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov
z omeškania na splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok

by bol nepochybne absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného
dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň,
ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva
plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“. K možnosti uplatnenia úrokov z
omeškania v danom prípade tak došlo prvým dňom omeškania navrhovateľa s vrátením preplatku za

rok 2008, t. j. dňom 01.07.2009, pričom k uplatneniu úrokov z omeškania došlo podaním vzájomného
nároku na súde dňa 23.09.2012, t. j. už po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 110 ods. 3
Občianskeho zákonníka (dňa 30.06.2012 o 24.00, resp. dňa 01.07.2012 o 00,00 hod.).
Pokiaľ ide o odporkyňou uplatnené nároky na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne
zo sumy 124,23 eur od 01.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od

01.06.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 141,80 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a vo výške
8,75 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, súd tieto nároky posúdil ako nároky
vyplývajúce z práva odporkyne na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo výške podľa cit ust. § 3 ods. 1 (účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013, vzhľadom k tomu,
že záväzkový vzťah medzi účastníkmi - zmluva o výkone správy vznikol pred 01.02.2013) v spojení s

cit. ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ sa týka počiatku omeškania navrhovateľa s
vrátením preplatkov vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní za roky 2009 až 2012 odporkyni, súd, ako už
bolo vyššie uvedené, vychádzal z toho, že navrhovateľ sa dostal s úhradou týchto svojich peňažných
záväzkov nasledujúcim dňom po ich splatnosti, t. j. s vrátením preplatku vo výške vo výške 124,23 eurza rok 2009 splatného dňa 30.06.2010 dňom 01.07.2010, preplatku vo výške 207,24 eur za rok 2010
splatného do 30.06.2011 dňom 01.07.2011, preplatku vo výške 141,80 eur za rok 2011 splatného do
30.06.2012 dňom 01.07.2012 a preplatku vo výške 171,70 eur za rok 2012 splatného do 30.06.2013

dňom 01.07.2013. Súd má zo svojej činnosti vedomosť, že základná úroková sadzba ECB bola v období
od 13.05.2009 do 12.04.2011 vo výške 1 % ročne, v období od 13.04.2011 do 12.07.2011 vo výške
1,25 % ročne, v období od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1 % ročne a v období od 08.05.2013 do
12.11.2013 vo výške 0,5 % ročne. Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľke vzniklo právo na zaplatenie
úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.07.2010 do zaplatenia, vo výške

9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 141,80 eur
od 01.07.2012 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.07.2013 do zaplatenia,
a preto v tejto časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a v ostatnej zvyšnej časti návrh o
zaplatenie úrokov z omeškania (vo výške 9 % ročne zo sumy 124,23 eur od 01.06.2010 do 30.06.2010,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 207,24 eur od 01.06.2011 do 30.06.2011, vo výške 9 % ročne zo sumy
141,80 eur od 01.06.2012 do 30.06.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.06.2013 do

30.06.2013 do zaplatenia a vo výške 0,25 % ročne zo sumy 171,70 eur od 01.07.2013 do zaplatenia)
ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o odporkyňou produkované dôkazy - výsluch svedkov F. M. ako aj U. T., ktorých výpoveď mala
preukazovať skutkové tvrdenia odporkyne o nemožnosti spotrebovania navrhovateľom vyúčtovanej
spotreby studenej vody za rok 2007 a o tom, že k odčítaniu domového vodomeru došlo bez súčinnosti

s domovým dôverníkom F. M.Ž., súd vzhľadom k vyššie prezentovaným záverom o nepreukázaní
skutočnej spotreby studenej vody odporkyňou v roku 2007, ako aj správnosti ročného vyúčtovania za rok
2007 pri byte odporkyne, považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné a rozhodol tak v zmysle
ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. o nevykonaní týchto dôkazov. Rovnako, pokiaľ i súd vykonal v konaní
množstvo listinných dôkazov, produkovaných účastníkmi, ich prečítaním (išlo najmä o korešpondenciu

medzi účastníkmi konania v predsúdnom období, ročné vyúčtovania jednotlivých bytov v predmetnom
bytovom dome vykonané navrhovateľom za roky 2005 a 2006, zberné faktúry SEVAK-u za roky 2003 až
2006, ročné vyúčtovania za predmetný byt odporkyne vykonané navrhovateľom za roky predchádzajúce
roku 2007), skutočnosti z týchto dôkazov vyplývajúce by nič nemohli zmeniť na záveroch súdu, a preto
súd v odôvodnení tohto rozsudku sa už nezaoberal z dôvodu nadbytočnosti uvádzaním a posudzovaním

prípadných jednotlivých skutkových zistení vyplývajúcich z týchto dôkazov.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na zložitosť veci spočívajúcu vo väčšom počte uplatnených
nárokov oboma účastníkmi podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).