Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/335/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105231590
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5010899783.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

z členov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľky: G. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XX, B., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, so sídlom B., V. R.
XXXX/XA, B., proti odporcovi: V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, B., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/337/2005-267 zo dňa 7.5.2010, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v časti výroku o prikázaní vecí z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva účastníkov s tým, že :

- rok výroby osobného motorového vozidla Land Rover (položka č. 2) je 1999,
- zostatková hodnota televízora zn. Philips 21 (položka č. 4) je 66,39 Eur,
- do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje debetný zostatok finančných prostriedkov, vložených
naosobnomúčtenavrhovateľkyč.XXXXXXXXXX,vedenomG.bankouR.a.s.,ktorýbolkudňu5.7.2005
vo výške 246,60 Eur.

M e n í rozsudok okresného súdu v časti výroku o povinnosti odporcu poskytnúť finančné
vyrovnanie navrhovateľke tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie
podielov z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 38.271,64 Eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len
BSM) navrhovateľky a odporcu, ktoré vzniklo 25.6.1983 a zaniklo 5.7.2005 tak, že do výlučného

vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosť - záhradnú chatku s príslušenstvom postavenú na parcele
č. 1217/31 kat. úz. Z. Z., hnuteľné veci konkrétne označené v rozsudku pod položkou 1-37 a zostatok
finančnýchprostriedkovvloženýchnaosobnomúčteodporcu(taktiežpresneoznačenom).Dovýlučného
vlastníctva navrhovateľky prikázal zostatok z finančných prostriedkov uložených na jej osobnom účte
a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 38.058,24
Eur v lehote 100 dní od právoplatnosti rozsudku. Do BSM okresný súd zaradil hnuteľné veci podľa
zhodného vyjadrenia sporových strán, vrátane súhlasného určenia ich hodnoty. Rovnako na základe

zhodných tvrdení účastníkov ustálil, že hodnota podniku odporcu, ako podnikateľa, ku dňu zániku
BSM bola nulová. Pri ustálení hodnoty záhradnej chatky s príslušenstvom vychádzal zo znaleckého
posudku vypracovaného pre účely prebiehajúceho súdneho konania, pričom podrobne vysvetlil dôvody
neakceptovaniadielčichnámietokodporcu.Taktiežnazákladeznaleckéhoposudkustanovilokresnýsúdhodnotu členského podielu družstevného bytu (aktuálne je byt po jeho odkúpení odporcom prevedený
na tretiu osobu - dcéru účastníkov). V rámci zistenia zostatkov osobných účtov účastníkov vychádzal
zo správ príslušných peňažných ústavov ohľadne stavu ku dňu zániku BSM. Neakceptoval námietky

navrhovateľky ohľadne dispozície s značnou časťou prostriedkov z osobného účtu odporcu v čase po
rozhodnutí súdu prvého stupňa o rozvode do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko
navrhovateľka nepreukázala, žeby odporca v predmetnom období peniaze použil na nadobudnutie
majetku výlučne do jeho vlastníctva.
Pri rozdelení/vyporiadaní majetku z BSM okresný súd vychádzal zo zákonného predpokladu (§ 150 veta

prvá Obč. zák.), že podiely oboch manželov sú rovnaké. S poukazom na to, že výlučným nájomcom bytu,
ku ktorému mali účastníci pôvodne právo spoločného nájmu, bol v samostatnom konaní určený odporca,
prikázal hnuteľné veci nachádzajúce sa v dotknutom byte do jeho výlučného vlastníctva. Zohľadnil aj
trvanie sporu a skutočnosť, že jednotlivé hnuteľné veci sa postupne amortizovali, pričom navrhovateľka
nemala možnosť tieto užívať. Rovnako do výlučného vlastníctva odporcu prikázal motorové vozidlá, o
ktorých všetkých odporca v priebehu konania výslovne prehlásil, že ich nevyhnutne potrebuje pre výkon

podnikania. Okresný súd pri ustálení výšky finančného vyrovnania prihliadol aj na hodnotu vecí, ktoré
po zániku BSM odporca previedol na tretie osoby (byt, auto zn. Volkswagen Passat).
Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
na samostatné rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja účastníci.
Navrhovateľka sa domáhala jeho zmeny tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť jej
titulom vyrovnania podielov z BSM sumu 41.117,29 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zdôrazňovala, že k 1.3.2005 bol zostatok na osobnom účte odporcu 500.397,70 Sk, pričom všetky
výbery z tohto účtu realizoval odporca, ktorý mal jediný dispozičné oprávnenie k účtu. V danom čase

účastníci spolu nežili a ani nenadobudli spoločný majetok, preto nie je prípustné vychádzať len zo sumy
8.738,65 Eur. Výbery v sume 7.871,50 Eur rozhodne nepredstavujú malé hodnoty. Navrhovateľka mala
za to, že predmetné výbery majú charakter neplatných právnych úkonov podľa § 145 ods. 1 Obč. zák.
Taktiež nesúhlasila s hodnotou zostatku na jej účte, keďže dotknutá čiastka nebola kreditom, ale naopak
debetom. Navrhovateľka s poukazom na dĺžku sporu a disponovanie s prostriedkami patriacimi do BSM

výlučne odporcom, žiadala určiť kratšiu lehotu na výplatu vyrovnania, a to 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca sa domáhal alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie,
alebo jeho zmeny tak, že navrhovateľke budú prikázané viaceré hnuteľné veci, vrátane motorových

vozidiel Nissan Primera a Land Rover, pričom výška vyrovnávacieho podielu bude činiť 27.886,88 Eur
a odporca bude túto čiastku splácať v sume 332 Eur mesačne. Poukazoval na to, že po rozvode
manželstva aj navrhovateľka užívala vecí (najmä hnuteľné), ktoré boli zahrnuté do BSM; zo spoločnej
domácnosti odišla až v priebehu roku 2008. Odporca dával do pozornosti „chybu v rozsudku“, keď
televízor Philips (položka č. 4) nemá zostatkovú hodnotu 132,78 Eur, ale len 66,39 Eur. Obdobne

osobné motorové vozidlo Land Rover nemá rok výroby 2004, ale 1999. Odporca nesúhlasil ani so
znaleckým posudkom ohľadne záhradnej chatky, osobitne jej príslušenstva; tvrdil, že reálna hodnota
príslušenstva je maximálne 900 Eur a nie 1.800 Eur. Namietal taktiež vykonanie pojednávania dňa
7.5.2010 v jeho neprítomnosti, keď túto ospravedlnil podaním z 5.5.2010 z titulu oznámenia mu
advokátom, ktorý ho mal zastupovať, že ho zastupovať nebude. Odporca rozhodne nesúhlasil s lehotou

na vyplatenie vyrovnávacieho podielu navrhovateľke. Poukazoval na to, že mal/má výdavky aj v
súvislosti so zabezpečovaním výchovy a výživy dcéry, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti.

Vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s prikázaním hnuteľných vecí
do jej vlastníctva. Všetky sa totiž nachádzajú v byte na Z. XX v B., ktorý byt trvale užíva odporca, hoci ho

formálne previedol darovacou zmluvou na spoločnú dcéru účastníkov H. V.. Rovnako výlučne odporca
(dlhodobo) užíval aj všetky motorové vozidla, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, a to napriek
tomu, že navrhovateľka mala záujem (deklarovaný výslovne aj na pojednávaní 11.4.2008) užívať aspoň
jedno motorové vozidlo. Navrhovateľka sa stotožnila s nepresnosťou ohľadne hodnoty televízora Philips
21 a roku výroby vozidla Land Rover. Rozhodne nesúhlasila s tým, aby odporca vyrovnávací podiel

splácal iba v ním uvedených/navrhovaných splátkach. Z celého prístupu odporcu (prevod záhradnej
chatky, ktorý úkon bol vyhlásený za neplatný, prevod motorového vozidla Volkswagen Passat) je zrejmé,
že tento nemá reálnu snahu navrhovateľku vyplatiť. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca už po
dobu 5 rokov vie o tom, že ho bude zaťažovať povinnosť vyplatenia vyrovnávacieho podielu. Byt, ktorýbol pôvodne v spoločnom nájme účastníkov, po nadobudnutí jeho vlastníctva odporcom, tento účelovo
previedol na dcéru, pričom nesplnil povinnosť zabezpečiť navrhovateľke primeraný náhradný byt.
Naopak, agresívnym správaním a rôznymi schválnosťami znemožnil navrhovateľke užívať predmetný

byt do tej miery, že bola nútená (spoločne s ďalšou dcérou účastníkov) ho opustiť.
Navrhovateľka uviedla, že odvolacia námietka o hodnote príslušenstva záhradnej chatky je len
všeobecná bez vymedzenia konkrétnych dôvodov, či jej preukázania dôkazmi. Obdobne účelovým je
i tvrdenie odporcu o vykonaní pojednávania v jeho neprítomnosti. Okresný súd rozhodoval 7.5.2010 a
ospravedlnenie odporcu bolo doručené až 10.5.2010, navyše v spise nie je založené ani plnomocenstvo

pre JUDr. Dikoša na zastupovanie v prebiehajúcom konaní, ale len plnomocenstvo na nahliadnutie do
spisu. Nedošlo teda k odňatiu možnosti odporcovi konať pred súdom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky považoval za správne, ak okresný súd vychádzal vo
vzťahu k finančným prostriedkom na jeho osobnom účte zo stavu ku dňu zániku BSM. Do BSM patrí
suma 8.738,- Eur, a nie 16.610,- Eur, ako požaduje navrhovateľka. Je síce pravdou, že dispozičné

oprávnenie k tomuto účtu má len odporca, ale finančné prostriedky, ktoré boli z neho vyberané v
období po prvostupňovom rozhodnutí o rozvode manželstva účastníkov, slúžili pre potreby spoločnej
domácnosti a osobitne detí účastníkov. Odporca zdôraznil, že z týchto prostriedkov nenadobudol žiaden
majetok do svojho oddeleného vlastníctva, ani ho nepoužil na svoj oddelený majetok. Naopak, použil
financie výhradne na potreby domácnosti (v širšom význame; zahrňujúcom aj úhradu splátok za vozidlo

Land Rover, ktoré je zaradené do BSM). Odporca dodal, že navrhovateľka iné použitie finančných
prostriedkov nepreukázala.
Súhlasil s tým, že pri vymedzení zostatku na osobnom účte navrhovateľky došlo k nepresnosti. Nechápal
však snahu navrhovateľky spochybniť jeho konanie pri prevode bytu na ich spoločnú dcéru. Týmto
prevodom totiž sledoval jej zabezpečenie do budúcnosti. V danom smere dával do pozornosti jeho

dlhodobé zdravotné ťažkosti, ktoré mu tiež znemožňujú riadne podnikať, teda zabezpečiť dostatočný
zdroj na poskytnutie vyrovnacieho podielu. Trval na tom, že je primerané, aby tento podiel zaplatil v
splátkach po 332 Eur mesačne.

Odvolací súd vykonal pojednávanie dňa 26.1.2012 v neprítomnosti odporcu. Tento sa síce ospravedlnil z

dôvodu trvajúcej práceneschopnosti, ale nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho (odporcov)
zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, že od
1.1.2012 je účinné novelizované znenie § 119 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého zdravotný stav účastníka
je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný bez ohrozenia
života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí

vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Zároveň v zmysle § 372u O.s.p. predpisy účinné od 1.1.2012
sa použijú aj na konanie začaté do 31.12.2011.
Je žiaduce ešte uviesť, že odporca v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa 26.1.2012 neoznačil
žiaden kontakt (telefonický, telefaxový alebo elektronickú adresu), na ktorý by mu bolo možné
zo strany odvolacieho súdu poskytnúť spätnú informáciu o posúdení jeho žiadosti o odročenie

pojednávania. Zároveň (tvrdený) dôvod na odročenie neoznámil odporca bez zbytočného odkladu; učinil
tak až dňa 24.1.2012, hoci predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.1.2012, v ktorom čase už
dotknutá práceneschopnosť existovala, resp. trvala. Vzhľadom na obsah nižšie spomínaných správ
ošetrujúcich lekárov krajský súd považoval za preukázané trvanie práceneschopnosti odporcu aj ku dňu
pojednávania dňa 26.1.2012, hoci odporca predložil fotokópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti

z 30.11.2011, vystavenej odo dňa 1.12.2011, t.j. 8 týždňov pred termínom pojednávania.

Bez ohľadu na popísaný, jednoznačný právny i procesný, stav v súdenej veci ohľadne vykonania
pojednávania dňa 26.1.2012, krajský súd dopĺňa ďalšie okolnosti, z ktorých je zrejmé, že aplikácia
aktuálneho znenia ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k odporcovi nie je neprimerane prísna.

Odvolací súd v prejednávanej veci opakovane nariaďoval termíny pojednávaní, dôvodom odročenia
ktorých boli najčastejšie zdravotné problémy - práceneschopnosť odporcu. Krajský súd (opätovne)
vykonal podrobnejšie šetrenie ohľadom konkrétneho charakteru zdravotných problémov odporcu. Zo
správy (pôvodného) ošetrujúceho lekára MUDr. F. vyplýva, že odporca trpí viacerými ochoreniami
(dispenzarizovaný je v diabetologickej a neurologickej ambulancii) a medikamentózna liečba je nutná

prakticky po celý život. Zároveň lekár konštatoval, že odporca nemá výraznejšie problémy s mobilitou
a môže sa zúčastniť súdneho pojednávania i počas práceneschopnosti. V neskoršom štádiu odporca
zmenilvšeobecného(praktického)lekáraastalpacientomMUDr.Y..Menovanápotvrdila,žeodporcamá
dlhodobejšie zdravotné problémy súvisiace s ochorením obličiek, diabetom a ich komplikáciami a taktiežochorením pohybového aparátu. Podľa jej vyjadrenia nemal odporca povolené počas PN vychádzky,
uvedené je však v rozpore s dokladom o práceneschopnosti vystaveným práve MUDr. Y., ktorý predložil
samotný odporca; v jeho zmysle má vychádzky povolené dva krát denne po dve hodiny.

V súvislosti s dlhodobejšou práceneschopnosťou odporcu je nutné poukázať tiež na to, že pri šetrení
Sociálnej poisťovne v auguste 2011 bola práceneschopnosť (práve) ku dňu kontroly ukončená, avšak
v krátkom čase (čiastočne sa prekrývajúcom so zahraničnou dovolenkou odporcu) bola opätovne
obnovená. Skutočnosť, že zdravotné komplikácie nebránili/nebránia odporcovi ani z hľadiska jeho
psychickej dispozície brániť svoje práva (procesné i hmotné) svedčí jeho podrobné vyjadrenie k veci zo

7.9.2011, vykonané počas trvania práceneschopnosti.

Zásadnou odvolacou námietkou navrhovateľky bolo, že do BSM má byť zahrnutý zostatok na účte
odporcu v sume 16.610,16 Eur (500.397,70 Sk). To znamená, že nemajú byť zohľadnené výbery
vykonané odporcom po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva účastníkov do nadobudnutia jeho
právoplatnosti, ktoré činili celkovo 7.871,50 Eur. Hoci bolo nesporné, že predmetné výbery boli

realizované výlučné odporcom, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a v podstate ani bremeno
(konkrétnych) skutkových tvrdení o tom, že by odporca dotknuté prostriedky použil na nadobudnutie
vecí do jeho výlučného vlastníctva, eventuálne výlučne pre jeho osobné potreby. V danom období (od
9.2.2005 do 5.7.2005) manželstvo účastníkov ešte v zmysle práva existovalo a rovnako bol (právne)
daný režim BSM. Pokiaľ došlo k spotrebovaniu uvedených finančných prostriedkov, bez preukázania

opaku, je nutné konštatovať ich spotrebovanie v rámci hospodárenia v režime BSM. Rovnako neobstojí
všeobecné vyjadrenie navrhovateľky, že malo ísť o neplatné úkony v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák.
Vzhľadom na rozsah majetku v BSM účastníkov, priebežnosť jednotlivých výberov a vykonanie aj vkladu
nie nepatrnej hodnoty (55.000,- Sk) na predmetný účet v danom období, nie je možné bez ďalšieho
uzavrieť, že sa v rámci jednotlivých výberov jedná o inú ako „bežnú vec“ týkajúcu sa spoločných vecí.

Takúto „bežnú vec“ pritom môže vybaviť (sám) každý z manželov; v tomto prípade odporca.
Nadväzne krajský súd konštatoval na strane navrhovateľky v danej otázke dôkaznú núdzu, preto
nebolo možné vyhovieť jej (čiastočnému) návrhu o zvýšenie rozsahu masy BSM, a tým aj o zvýšenie
vyrovnávacieho podielu, ktorý je povinný zaplatiť jej odporca.

Zhodne, ako nedôvodnú, vyhodnotil krajský súd aj (prioritnú) odvolaciu námietku odporcu ohľadne
prikázania do výlučného vlastníctva navrhovateľky viacerých vecí, vrátane motorových vozidiel Nisan
Primera a Land Rover. Vo vzťahu k uvedeným motorovým vozidlám zodpovedá plne stavu veci a postoju
samotného odporcu vyjadrenie navrhovateľky, ktorá poukázala na jednoznačný a výslovný nesúhlas
odporcu s prikázaním do vlastníctva čo i len jedného z motorových vozidiel v BSM účastníkov. Ak

práve pre nesúhlas odporcu (jednoznačne deklarovaný v roku 2008) došlo k prikázaniu (vo svojej
podstate k „ponechaniu“) motorových vozidiel odporcovi pri rozhodovaní okresného súdu v roku 2010, je
neakceptovateľné v roku 2012 tieto veci prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľke. Za celý čas od
rozvodu manželstva účastníkov v roku 2005 boli predmetné vozidlá užívané výlučne odporcom a po ich
(objektívne danom) opotrebovaní ich prikázať do vlastníctva navrhovateľke by rozhodne nezodpovedalo

spravodlivému usporiadaniu pomerov účastníkov.
Totožný princíp je nutné uplatniť aj ohľadne iných hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v pôvodnom
spoločnom byte účastníkov, ktoré odporca navrhoval prikázať navrhovateľke. Hoci niektoré z nich mohli
byť v určitom čase po rozvode manželstva, keď navrhovateľka ešte bývala v byte na Z. XX v B.,
užívané (aj) ňou, po jej odchode, t.j. takmer 4 roky sú vo výlučnej dispozícii odporcu. Nadväzne je plne

rešpektujúcim základné zásady vyporiadania spoločného majetku, že budú/sú prikázané do vlastníctva
odporcu, ktorý predmetný byt naďalej užíva. Pre uvedený časový odstup a dlhodobý fakticky stav nie je
možné v danej otázke v súdenej veci aplikovať zásadu, aby každý z bývalých manželov získal približne
rovnakú hodnotu v rámci prikázania jednotlivých (hnuteľných) veci patriacich do BSM.
Opodstatnením nebolo odvolanie odporcu ani vo vzťahu k namietaniu záverov znaleckého posudku,

týkajúcich sa hodnoty záhradnej chatky a jej príslušenstva. Odhliadnuc od všeobecnosti danej odvolacej
námietky, s jej obsahom sa konkrétne a podrobne vyporiadal už súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia (str. 9-10 napadnutého rozsudku), s ktorými závermi sa odvolací súd
stotožňuje.

Napokon neopodstatneným je odvolanie odporcu v otázke údajného odňatia možnosti konať pred
súdom vo vzťahu k pojednávaniu pred okresným súdom dňa 7.5.2010. Odporca oznámil vypovedanie
plnomocenstva jeho pôvodnému právnemu zástupcovi JUDr. Zummerovi dňa 30.3.2010. V danom
období predložil tiež plnomocenstvo pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Müller & Mgr. Dikoš z 23.3.2010,ktoré však bolo udelené len vo veci nahliadnutia do spisu. Pokiaľ na termín dňa 7.5.2010 predvolával
okresný súd (len) bezprostredne odporcu, postupoval procesne správne, keďže v danom období nebol
odporca zastúpený zástupcom s plnomocenstvom na zastupovanie v celom konaní, eventuálne vo

vzťahu k pojednávaniam konajúceho súdu.
Skutočnosť, že účastník sa rozhodne krátko pred termínom úkonu súdu, o ktorom je riadne a
včas upovedomený, zvoliť si „nového“ právneho zástupcu (vrátane situácie, že nedôjde k prevzatiu
zastupovania advokátom, s ktorým prebiehali predbežné rokovania) nemôže ísť vo všeobecnosti na
ťarchu druhého účastníka. Bez ohľadu na to, že odporca ani nepreukázal jeho tvrdenia o neprevzatí

zastupovania, je zároveň nutné zdôrazniť, že žiadosť o odročenie pojednávania, nariadeného na deň
7.5.2010, učinil odporca podaním na pošte až 6.5.2010. Uvedené je preukázané z poštovej pečiatky
na zásielke obsahujúcej dotknutú žiadosť (č. l. 265). Predmetné podanie došlo súdu I. stupňa až dňa
10.5.2010, t.j po vykonaní úkonu súdu. Neprítomnosť odporcu na dotknutom pojednávaní tak bola len
dôsledkom jeho vlastného prístupu k procesným povinnostiam a právam v súdenej veci; rozhodne nešlo
o postup súdu I. stupňa, ktorým by mu odňal právo konať pred súdom. Je pritom vhodné doplniť, že

predvolanie na dané pojednávanie odporca prevzal už dňa 7.4.2010, teda s veľkým časovým predstihom
pred termínom pojednávania. Daný časový úsek bol dostatočný tak na zvolenie si „nového“ právneho
zástupcu, ako aj na prípadné včasné zaslanie žiadosti o odročenie pojednávania.

V rámci posúdenia odvolaní oboch procesných strán bolo nesporne preukázané, že pri vymedzení

masy BSM a ustálení hodnoty jednotlivých vecí došlo k drobným nepresnostiam ohľadom roku výroby
osobného motorového vozidla Land Rover (rok výroby je 1999 a nie 2004), zostatkovej hodnoty
televízora zn. Philips 21 (táto činila 66,39 Eur a nie 132,78 Eur) a zostatku na osobnom účte
navrhovateľky (nejednalo sa o kreditný/“plusový“ zostatok, ale o debetný/“mínusový“ zostatok 246,60
Eur).

Nakoľko v ostatných častiach bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o prikázaní vecí z BSM
do výlučného vlastníctva účastníkov vecne správne, krajský súd predmetné nedôslednosti (vo svojej
podstate chyby v písaní resp. počítaní) „opravil“ v rámci potvrdzujúceho výroku tak, že ich uviedol v
správnom znení.

V dôsledku spresnenia hodnoty televízora zn. Philips a správneho vymedzenia zostatku na osobnom
účte navrhovateľky ako zostatku debetného, bolo potrebné upraviť/zmeniť aj výšku vyrovnania, ktoré je
odporca povinný zaplatiť navrhovateľke. Zostatková hodnota predmetného televízora je 66,39 Eur, a nie
132,78 Eur, čiže odporca má vyplatiť navrhovateľke polovičný podiel 33,19 Eur, a nie 66,39 Eur. Výška
finančného vyrovnania sa týmto znižuje o 33,20 Eur.

Zostatok na účte navrhovateľky ku dňu zániku BSM bol debetný, t.j. - 246,60 Eur, z ktorého titulu má
odporca povinnosť znášať tento dlh (v polovičnej hodnote 123,30 Eur), namiesto v rozhodnutí súdu
prvého stupňa zohľadnenému nároku odporcu na túto sumu ako polovicu z „plusového“ zostatku na
osobnom účte navrhovateľky, ktorý bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Vo vzťahu k zostatku na
osobnom účte navrhovateľky sa jej vyrovnací podiel teda zvyšuje o 246,60 Eur.

Pri zohľadnení zníženia vyrovnania o 33,20 Eur sa celkovo výška finančného vyrovnania zvyšuje z
pohľadu navrhovateľky o 213,40 Eur (246,60 - 33,20) t.j. na sumu 38.271,64 Eur (38.058,24 + 213,40),
v ktorom smere krajský súd čiastočne zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle § 220 O.s.p.

Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k lehote, v ktorej je odporca povinný zaplatiť

predmetnú sumu navrhovateľke titulom vyrovnania podielov z vyporiadavaného BSM. Prioritne krajský
súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že odporcovi je už dlhodobo (niekoľko rokov) zrejmé, že bude povinný
poskytnúť dotknuté finančné vyrovnanie navrhovateľke. O tejto svojej povinnosti nepochybuje ani on
sám, čo je zrejmé z jeho prednesov v prebiehajúcom konaní (napr. aj v rámci vyjadrenia k odvolaniu
protistrany).

Prirodzeným a štandardným spôsobom správania sa osoby, ktorá vie o nutnosti skôr, či neskôr zaplatiť
nemalý finančný obnos inej osobe, je určitá kumulácia zdrojov, usporiadanie vlastných finančných a
majetkových záležitostí tak, aby mohla svoj záväzok riadne a čo najskôr splniť. Správanie odporcu je
však úplne opačné, snaží sa (neraz i protiprávne - neplatný prevod záhradnej chatky s príslušenstvom
na jeho sestru) viac o zníženie hodnoty svojho majetku, ako o vytvorenie podmienok pre splnenie dlhu.

Nielen z hľadiska práva, ale aj z hľadiska dobrých mravov je neakceptovateľné odporcu „podporovať“
v takomto prístupe, okrem iného, aj stanovením neprimerane dlhej lehoty na poskytnutie „výplatku“
navrhovateľke. Navrhovateľka získala z majetku BSM iba dlh - debetný zostatok na jej osobnom účte;
všetky aktíva, nielen titulom vyporiadania, ale predovšetkým na základe dlhodobého faktického stavuužíva odporca. Za takejto situácie je nutné určiť relatívne kratšiu lehotu - 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku - na splnenie povinnosti odporcu.

Vo svojej podstate ide o faktické predĺženie lehoty oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Ten síce určil
lehotu v trvaní 100 dní od právoplatnosti rozsudku, ale podaním odvolania a dlhším trvaním odvolacieho
konania (prioritne z dôvodov na strane odporcu) „získal“ odporca na splnenie svojej povinnosti „k
dobru“ viac ako jeden a pol roka. V predmetnej súvislosti krajský súd dáva do pozornosti tiež fakt,
že najvýznamnejšou položkou v rámci majetku BSM účastníkov je hodnota členského podielu k bytu

(pôvodne) v spoločnom nájme účastníkov. Tento byt trvalo užíva odporca, aj keď ho formálne previedol
na spoločnú dcéru účastníkov H. V.. Navrhovateľke v danom smere neplynú žiadne pôžitky, hoci podľa
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 16C/94/2005-135 zo dňa 11.4.2007 jej mal odporca zabezpečiť
náhradný byt, ktorú povinnosť si do dnešného dňa žiadnym spôsobom nesplnil.
Nie bez významu je tiež fakt, že odporca v priebehu konania výslovne tvrdil, že všetky štyri motorové
vozidlá, patriace do BSM, potrebuje pre svoju podnikateľskú činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že

podnikateľské aktivity odporcu (minimálne v danom období) boli rozsiahle, čomu zákonite zodpovedal i
jeho príjem z tejto činnosti. Nakoľko takýto stav sa týka (určite) obdobia roku 2008, kedy už odporcovi
bola známa jeho povinnosť poskytnúť vyrovnanie navrhovateľke (nie je podstatné, že konkrétna výška
vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jeho splatnosť), bolo primerané od
nehopožadovaťvytvoreniesináležitejfinančnejrezervynariadneavčasnésplneniebudúcejpovinnosti.

Napokon odvolací súd ako vecne správny potvrdil výrok napadnutého rozsudku o trovách konania.
Postup okresného súdu, kedy si rozhodnutie o trovách vyhradil na samostatné uznesenie, je vo svojich
dôsledkoch akceptovateľný, hoci procesnej situácii v súdnej veci by viac zodpovedalo vyhradenie
rozhodnutia o trovách konania na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

(§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.