Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 8, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/241/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207228592
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1207228592.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci

navrhovateľa: O.. E. Č., bytom R. XX, T., zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Cúgovou, so sídlom
Svätoplukova 28, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, o zaplatenie 14 937,27 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 5.10.2007, doručeným na súd dňa 08. 10. 2007 sa navrhovateľ titulom náhrady škody
(ušlého zisku) domáhal proti odporcovi zaplatenia 456 000,- Sk (čo je po 01. 01. 2009 suma 15 136,43

Eur) a proti odporcovi si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 24. 11.
1997 uzavrelo Hlavné mesto SR Bratislava, ako vlastník, a Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako
správca, zmluvu č. 02 0 0675 97 o prevode vlastníctva bytu č. X, vchod č. XX bytového domu na
E. K.. Č.. XX, XX, XX I. XX v T. s nadobúdateľkou I.Ž. T., ktorá bola užívateľkou bytu. Návrh na
vklad vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností bol doručený Okresnému úradu Bratislava II,
katastrálnemu odboru, dňa 4.3.1998. Dňa 4.11.1998 (8 mesiacov po podaní návrhu na vklad) I. T.
zomrela. Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 02. 07. 1999 závetným dedičom vo vzťahu k

právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu v T., na E. XX, uzavretej
dňa 24. 11. 1997 sa stal navrhovateľ. Uviedol, že katastrálny úrad v rozpore so zákonom rozhodol o
návrhu na vklad až dňa 01. 07. 1999 (s jeden a pol ročným oneskorením), navyše bez úplného zistenia
skutkového stavu, keď návrh zamietol z dôvodu úmrtia nadobúdateľky, ktorým zanikla jej spôsobilosť
mať práva a povinnosti. Proti rozhodnutiu katastrálneho úradu č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999, ktorým
bol návrh na vklad zamietnutý podal dňa 30.7.1999 odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
3Sp/159/2004-9 zo dňa 9.6.2005 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava

II, katastrálnemu odboru, na nové konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2005.
Katastrálny úrad na základe zmluvy č. 02 0 0675 97 z 24.11.1997 povolil vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti rozhodnutím č. V-34101/98 zo dňa 18.8.2005. Dňa 18.1.2006 bolo do operátu
katastra nehnuteľnosti, katastrálne územie Ružinov, list vlastníctva č. 4256, byt č. 1 bytového domu
na Medzilaboreckej 15 zapísané pod položkou výkazu zmien č. 156/06 osvedčenie o dedičstve č. D
1354/99, Dnot 206/99 v prospech navrhovateľa. Ďalej uviedol, že po tom, čo sa podľa osvedčenia
o dedičstve vydaného dňa 2.7.1999 stal závetným dedičom vo vzťahu k právam a povinnostiam

vyplývajúcim zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu v T., na E. XX začal s rekonštrukciou bytu, ktorú
plánoval ukončiť do polovice septembra 1999 a po tomto dátume bol rozhodnutý byt prenajať. Listom zo
dňa 20.7.1999 sa preto obrátil na realitnú kanceláriu Aston Lambert, s.r.o., ktorá mu listom z 25.7.1999
odpovedala, že má záujem o spoluprácu a za reálnu označila výšku nájomného 6.000,- Sk mesačne+ úhradu dodávok médií a služieb. Uviedol, že po tom, ako bol vyrozumený, že katastrálny úrad návrh
zamietol a Mestská časť Bratislava - Ružinov byt zapečatila, k prenájmu bytu, ani k dokončeniu jeho
rekonštrukcie nedošlo. Dňa 21.12.2006 požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu
Bratislava II a postupom, ktorý mu predchádzal. Odporca označil jeho žiadosť za neopodstatnenú, keď
v rozpore s rozhodnutím súdu tvrdil, že správny orgán postupoval podľa platnej právnej úpravy. Uviedol,
že správa katastra tým, že nerozhodla včas o návrhu na vklad vlastníckeho práva a navyše rozhodla bez
úplnéhozisteniaskutkovéhostavu,svojímnezákonnýmrozhodnutímapostupom,ktorýmupredchádzal,

vytvorila stav, ktorý mu po dlhú dobu neoprávnene znemožňoval užívanie bytu. Poukázal na to, že
dňa 19.7.1999 nadobudlo účinnosť osvedčenie o dedičstve a keby správa katastra rozhodla o povolení
vkladu vlastníckeho práva na poručiteľku v lehote stanovenej zákonom, bol by predmetom dedičstva
aj predmetný byt a správa katastra by musela najneskôr do 60 dní, t.j. do 19.9.1999 vyznačiť zmenu
vlastníctva na navrhovateľa. V dôsledku chybného rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal zmenu
zapísala až 18.1.2006. Od 19.9.1999 do 18.1.2006 ubehlo 6 rokov a 4 mesiace, teda 76 mesiacov a pri

predpokladanom mesačnom nájomnom 6.000,- Sk ušlý zisk navrhovateľa za prenájom bytu predstavuje
456.000,- Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že návrh na vklad
vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností bol Okresnému úradu Bratislava II, katastrálnemu

odboru, doručený dňa 4.3.1998. Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, rozhodnutím č.
V-34101/98 zo dňa 1.7.1999 návrh zamietol z dôvodu úmrtia nadobúdateľky I. T. dňa 4.11.1998.
Poukázal na to, že ešte pred vydaním tohto rozhodnutia dňa 18.5.1999 zaslala D. Q., pracovníčka
poverená notárkou JUDr. Dagmar Rojkovou, Okresnému úradu Bratislava II, katastrálnemu odboru,
prípis, ktorým zaslala úmrtný list I. T. a uviedla, že konanie zastavuje z dôvodu nemajetnosti. Uviedol, že

katastrálnyúradprisvojomrozhodovanípostupovalvsúladesodporúčanímÚradugeodézie,kartografie
a katastra Slovenskej republiky, uverejnenom v Katastrálnom bulletine č. 1/2000, podľa ktorého, ak
nadobúdateľ zomrel počas konania o povolení vkladu, ale pred rozhodnutím o povolení vkladu, správny
orgán katastra podľa § 31 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona návrh na vklad zamietne, pretože
nadobúdateľ smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Po tom, ako Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Sp 159/2004-9 zo dňa 9.6.2005 rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999 zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie, správny orgán, keďže je rozsudkom súdu viazaný, rozhodnutím č. V-34101/98 zo
dňa 18.8.2005 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Odporca mal za to, že návrh
navrhovateľa na náhradu škody je neopodstatnený, nakoľko správny orgán postupoval podľa právnej

úpravy platnej v čase rozhodovania o návrhu na vklad, konkrétne v zmysle Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že k nedodržaniu zákonnej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o vklade došlo z toho dôvodu, že v
čase, keď prebiehalo konanie o vklade vlastníckeho práva k bytu nebohej I. T. boli na správach katastra
prieťahy v konaní, čo súviselo s tým, že správy katastra boli zavalené návrhmi na vklad a 30-dňová
lehota nebola dodržaná prakticky ani v jednom prípade. Správy katastra vychádzali v ústrety chorým a

postihnutým občanom a ak títo požiadali o urýchlenie konania, ich žiadosti bolo v rámci možnosti v čo
najkratšom čase vyhovené. Nebohá I. T. takúto možnosť nevyužila. Odporca spochybnil svoju pasívnu
legitimáciu v spore a mal za to, že navrhovateľ by si mal náhradu škody uplatňovať proti Mestskej časti
Bratislava - Ružinov, ktorá mu znemožnila prístup do bytu. Mal za to, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha
náhrady škody z dôvodu, že škoda mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,

jeho návrh neobstojí. Svoj názor opieral o ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. Bol toho názoru, že
z ust. § 4 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že nárok na náhradu škody nemožno uplatniť pokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená nezrušil pre nezákonnosť príslušný orgán, rozhodnutím
ktorého je súd viazaný. Poukázal na to, že rozhodnutie, ktorým bývalý Okresný úrad Bratislava II,
katastrálnyodbor,zamietolnávrhnavkladvlastníckehoprávaI.T.dokatastranehnuteľnostínikdynebolo

právoplatné, a preto sa na prejednávaný prípad ust. § 4 ods. 1 cit. zákona nemôže vzťahovať. Pokiaľ
ide o ust. § 4 ods. 2 cit. zákona poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave síce rozhodnutie bývalého
Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, ako nezákonné zrušil, rozhodnutie bývalého
Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, však nebolo právoplatné, ani vykonateľné. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 55 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),

pričom bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nemožno do vybavenia odvolania
vykonať, z čoho vyvodil záver, že na daný prípad sa nemôže vzťahovať ani ust. § 4 ods. 2 zákona č.
58/1969 Zb., keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporca vzniesol námietku premlčania tohto jeho práva.Uviedol, že ak k navrhovateľom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo v roku 1998 a
navrhovateľ podal návrh na súd dňa 8.10.2007 urobil tak po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej
lehoty.

Navrhovateľ bol toho názoru, že pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999 na daný prípad
sa vzťahuje ust. § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko cit. rozhodnutie síce nebolo právoplatné,
bolo však vykonateľné a bolo aj vykonané, keďže katastrálny úrad I. T. nezapísal do katastra

nehnuteľností. Nesúhlasil s názorom odporcu, že právo navrhovateľa domáhať sa náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je premlčané. Uviedol, že premlčacia lehota začína plynúť
odvtedy, keď sa poškodený o škode dozvedel. Navrhovateľ sa o škode dozvedel z rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3Sp/159/2004-9, ktoré bolo vydané dňa 9.6.2005 a právoplatnosť nadobudlo
14.7.2005. Návrh na súd podal dňa 8.10.2007.

Po začatí pojednávania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
konanom dňa 26.5.2008 vzal návrh v časti o zaplatenie 6.000,- Sk späť z dôvodu, že pri vyčíslení
náhrady ušlého zisku opomenul odpočítať odmenu, ktorú by zaplatil za sprostredkovanie nájmu realitnej
kancelárii a ktorá sa rovná výške mesačného nájmu. Naďalej trval na návrhu v časti o zaplatenie
450.000,- Sk.

Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 9C 241/2007-135 zo dňa 7.6.2010 zastavil konanie v časti o zaplatenie
199,16 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
nakoľko navrhovateľ po začatí pojednávania vzal späť návrh v časti o zaplatenie 6.000,- Sk, čo je po
1.1.2009 suma 199,16 eur a odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Návrh na náhradu škody súd zamietol s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, § 10, §
20 a § 22 zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom a § 100 ods. 1 a 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľa súd prvotne vychádzal z toho, že navrhovateľ sa podaným

návrhom domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená

a) nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 zo
dňa 1.7.1999, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností a ktoré
bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/159/2004-9 zo dňa 9.6.2005 a vec bola

vrátená Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, na nové konanie,

b) nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, ktorý
predchádzal vydaniu rozhodnutia č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999.

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá bola podľa navrhovateľa spôsobená nezákonným
rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999 súd
vychádzal z ust. § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ nepožiadal odporcu o prerokovanie

tohto nároku (odporcu požiadal len o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999), z čoho
vyvodil,ženavrhovateľnesplnilzákonnúpodmienkunauplatnenienárokunanáhraduškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím na súde ustanovenú v § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., ktorou je
predchádzajúce prerokovanie nároku na náhradu škody s ústredným orgánom.

Tunajší súd bol toho názoru, že neboli splnené ani podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím ustanovené v § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., z ktorých
vyplýva, že podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutímje, aby škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je právoplatné (§ 4 ods. 1 cit. zákona)
alebo nezákonným rozhodnutím, ktoré síce právoplatné nie je, je však vykonateľné (§ 4 ods. 2 cti.
zákona).

Nárok na náhradu škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom
Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, tunajší súd zamietol na námietku premlčania
vznesenú v konaní odporcom.

Pri posudzovaní, čí nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je premlčaný tunajší súd vychádzal z § 22 zákona č. 58/1969 Zb., pričom dospel k záveru, že cit.
zákon na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ustanovuje
len subjektívnu premlčaciu dobu (§ 22 ods. 1 veta prvá), ktorá je 3-ročná a začína plynúť odo dňa keď
sa poškodený o škode dozvedel.

Keďže tunajší súd bol toho názoru, že zákon č. 58/1969 Zb. objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie
práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom neupravuje, s poukazom na ust.
§ 20 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom, bol toho názoru, že objektívnu premlčaciu dobu je
potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Pri posudzovaní, či došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v objektívnej premlčacej súd preto vychádzal z ust. § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že právo na náhradu škody, pokiaľ nejde o škodu spôsobenú úmyselne
(čo v danom prípade nejde) sa premlčí najneskoršie za tri roky od udalosti, z ktorej škoda vznikla.

V prejednávanej veci bolo takouto udalosťou nesplnenie povinnosti Okresného úradu Bratislava II,
katastrálneho odboru, rozhodnúť o návrhu na vklad vlastníckeho práva I. T. do 30 dní odo dňa jeho
doručenia.

Z vykonaného dokazovania mal tunajší súd preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva I. T. bol

na Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, podaný dňa 4.3.1998 a Okresný úrad Bratislava II,
katastrálny odbor, mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o tomto návrhu do 30 dní, t.j. do 3.4.1998. Keďže
tak neurobil, postupoval v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z.z.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka tunajší súd

dospel k záveru, že objektívna premlčacia doba, v ktorej si navrhovateľ mohol uplatniť právo na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom katastrálneho odboru Okresného
úradu Bratislava II tak uplynula dňa 3.4.2001. Navrhovateľ, ktorý podal návrh na súd dňa 8.10.2007, tak
síce urobil v 3-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, avšak po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej
doby. Tunajší sú preto námietku premlčania vznesenú v konaní odporcom považoval za dôvodnú a

návrh navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
OkresnéhoúraduBratislavaII,katastrálnymodborom,zdôvodupremlčaniatohtonímuplatnenéhopráva
zamietol.

O náhrade trov konania tunajší súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal pretože si ju neuplatnil (§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.)
a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku tunajšieho súdu v zamietajúcej časti podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť mu 14.937,26 eur.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudkom č.k. 4Co/312/2010-180 zo dňa 9.3.2011 rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo veci samej
vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku, z preukázanéhovyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a v celom rozsahu sa
stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, na ktoré poukázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K námietke premlčania uviedol, že sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa o potrebe aplikovať na
tento prípad všeobecne platné ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní práva
na náhradu škody, keďže zodpovedá úprave obsiahnutej v § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 58/1969
Zb. Uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym,
a preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym

zákonníkom (§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.).

Mal za to, že nedodržanie lehoty stanovenej pre rozhodnutie o návrhu na vklad v § 32 katastrálneho
zákona môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené iba týmto postupom, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na

následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, nestačí ak je len sprostredkovaný. Uviedol, že pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Zo sledu relevantných príčin a následkov zistených vo veci podľa odvolacieho súdu nevyplynulo

zmenšenie majetku navrhovateľa priamo postupom katastrálneho úradu a návrh navrhovateľa by tak
nebol dôvodný ani pre nepreukázanie vzniku škody v príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom katastrálneho úradu a znížením majetku navrhovateľa.

Vyjadril sa, že nebola splnená ani podmienka na uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím stanovená v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., pretože
podľa tohto zákonného ustanovenia možno uplatniť nárok na náhradu škody, pokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, pre nezákonnosť zrušil príslušný orgán. Konštatoval,
že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zistenie,
že rozhodnutie bolo nezákonné (bolo v rozpore s objektívnym právom), existencia škody a príčinná

súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Právo na náhradu škody z nezákonného
rozhodnutia vzniká poškodenému až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie
zrušené. Vyslovil, že o takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava II z 1.7.1999 č. V-34101/98 nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 9.6.2005 č.k. 3Spr 159/2004-9 bolo zrušené a vrátené Okresnému úradu Bratislava II,

katastrálnemu odboru na nové konanie, preto ani z tohto dôvodu nebol splnený nárok navrhovateľa na
náhradu ušlého zisku.

Na základe sťažnosti navrhovateľa Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. I. ÚS 430/2011-37 z
18.1.2012 rozhodol, že základné právo sťažovateľa (navrhovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi)

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co 312/2010 z 9.3.2011 porušené. Ústavný súd SR zároveň
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co 312/2010 z 9.3.2011 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

Ako vyplýva z nálezu ústavného súdu podstatou sťažnosti boli tieto námietky sťažovateľa:
§ Nesprávnosť právnych názorov krajského súdu vyjadrených v napadnutom rozhodnutí, a to najmä
pokiaľ ide o aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie práva
na náhradu škody (objektívnu premlčaciu dobu) vo vzťahu k premlčaniu práva na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
§ Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej krajský súd konštatuje, že
neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody (ušlého zisku) a zmenšením majetku sťažovateľa.
§ Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu v časti odôvodnenia, v ktorej krajský
súd konštatuje, že rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí vkladu nebolo rozsudkom sp.zn. 3Sp

159/2004 z 9.6.2005 zrušené pre nezákonnosť, ale bolo „zrušené a vrátené Okresnému úradu Bratislava
II, katastrálnemu odboru na nové konanie“.V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nesprávnej aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o objektívnej premlčacej dobe na uplatnenie nároku na náhradu škody z nesprávneho
úradného postupu ústavný súd uviedol, že z ust. § 20 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že pokiaľ

je premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom cit. zákonom
upravené, nie sú splnené predpoklady na použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Preto bolo podľa názoru ústavného súdu v danej veci potrebné posudzovať trvanie objektívnej
premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu, podľa ustanovení
§ 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., ktorý síce explicitne jej dĺžku nestanovuje, uvedenú medzeru je

však možné vyplniť analógiou. V tejto súvislosti ústavný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 25Cdo 4705/2007 z 28. januára 2010, v ktorom bola riešená otázka začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním, ktoré
neskončilo odsudzujúcim trestným rozhodnutím, obdobným spôsobom, t.j. analogicky aplikovaním lex
specialis, t. j. ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. Rovnako ako právny zástupca sťažovateľa ústavný súd
tiežpoukázalnazneniedôvodovejsprávykzákonuozodpovednostizaškoduvovzťahukustanoveniam

§ 22 až § 24, z ktorej ako uviedol vyplýva, že „tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba“ je
„stanovená jednotne pre konanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako aj
konanieonáhradeškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím",atedajevdanomprípadedesaťročná.

Na základe uvedeného ústavný súd považoval právny záver všeobecných súdov konajúcich vo veci

sťažovateľa vo vzťahu k stanoveniu dĺžky objektívnej premlčacej doby na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom za ústavne neudržateľný a neakceptovateľný. V tejto súvislosti ústavný
súd zohľadnil tiež skutočnosť, že všeobecné súdy konajúce vo veci sťažovateľa súčasne konštatovali
dodržanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho
úradného postupu.

K sťažovateľom namietanému nedostatočnému odôvodneniu nedostatku príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody a nesprávnym úradným postupom v napadnutom rozhodnutí krajského súdu ústavný súd
uviedol, že krajský súd absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (ušlého zisku) a nesprávnym
úradným postupom katastrálneho úradu odôvodnil len všeobecne, pričom bližšie nevysvetlil, prečo v

danom prípade uvedená príčinná súvislosť chýba, resp. neopísal sled relevantných príčin a následkov,
ktoré odôvodňujú nezmenšenie majetku sťažovateľa, a teda nespôsobenie vzniku škody (ušlého zisku)
v dôsledku nesprávneho úradného postupu katastrálneho úradu pri rozhodovaní o návrhu na vklad
vlastníckeho práva. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že jedným z princípov spravodlivého
súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“), je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti ("fairness") pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia
poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07).

Podľa názoru ústavného súdu rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej "odôvodňuje" zamietnutie žaloby
sťažovateľa v dôsledku nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody, nespĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru ani z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Vo vzťahu k sťažovateľom vznesenej námietke o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia v tej jeho časti, v ktorej krajský súd konštatoval neexistenciu nezákonného rozhodnutia, a
teda nesplnenie podmienky stanovenej § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., sa ústavný súd stotožnil s
tvrdením sťažovateľa, že toto nezodpovedá skutočnosti, pretože ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku
krajského súdu sp.zn. 3Spr 159/2004 z 9.6.2005, ktorým bolo zrušené rozhodnutie katastrálneho úradu

o zamietnutí návrhu na vklad, „napadnuté rozhodnutie nezodpovedá zákonu, nakoľko bolo vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné“.

Ústavný súd sa však súčasne stotožnil s argumentáciou krajského súdu, že vo veci sťažovateľa nebola
splnená ďalšia zákonná podmienka na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, t.j. spôsobenie škody nezákonným rozhodnutím, ktoré je právoplatné (§ 4 ods. 1 zákona
č. 58/1969 Zb.) alebo ktoré síce právoplatné nie je, je však vykonateľné (§ 4 ods. 2 zákona č.
58/1969 Zb.), keďže rozhodnutie o zamietnutí vkladu týmito vlastnosťami nedisponuje. Vzhľadom
na uvedené zmätočná argumentácia krajského súdu týkajúca sa absencie nezákonného rozhodnutiatak nemala žiadny vplyv na zamietnutie žaloby sťažovateľa vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím z dôvodu nesplnenia ďalšej kumulatívne zákonom ustanovenej podmienky,
a preto podľa ústavného súdu z pohľadu materiálnej ochrany práva k dotknutiu práv sťažovateľa

uvedeným konštatovaním krajského súdu dôjsť nemohlo.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatoval, že rozsudok krajského súdu je rozhodnutím, ktoré nie
je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto rozhodol, že namietaným rozsudkom bolo
porušené sťažovateľovo základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj právo

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ústavný súd podľa ust. § 56 ods. 2 prvej vety a ods. 3 písm. b/ zákona o ústavnom súde rozhodnutie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 56 ods. 6, podľa ktorého
je krajský súd povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť s tým, že v tomto konaní alebo postupe je
viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, vec po jej vrátení ústavným súdom znovu prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a uznesením č.k. 4Co 79/2012-213 zo dňa 29.6.2012
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/241/207-135 zo dňa 7.6.2010 v napadnutej zamietajúcej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pri opätovnom prejednaní veci sa riadil
právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zák. o ústavnom súde) a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

Odvolací súd viazaný názorom ústavného súdu po opätovnom prerokovaní veci dospel k záveru,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o námietke premlčania vznesenej v konaní odporcom, ktorou
sa bránil proti návrhu na priznanie náhrady škody spôsobenej navrhovateľovi nesprávnym postupom
katastrálneho odboru okresného úradu, túto neposúdil podľa prislúchajúcej právnej normy. Uviedol,
že z ustanovenia § 20 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že pokiaľ je premlčanie práva na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zákonom o zodpovednosti za škodu upravené, nie
sú splnené predpoklady na použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto bolo v
danej veci potrebné posudzovať trvanie objektívnej premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla
z nesprávneho úradného postupu, podľa ustanovení § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., ktorý síce
explicitne jej dĺžku nestanovuje, uvedenú medzeru je však možné vyplniť analógiou. Z ustanovení §

22 až § 24 zákona č. 58/1969 Z.z. vyplýva, že tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba je
stanovená jednotne pre konanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako aj
konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a teda je v danom prípade desaťročná.

Pred prejednaním a rozhodnutím o návrhu na priznanie náhrady škody odvodzovanej navrhovateľom od

nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu súdom prvého stupňa, ktorý sa týmto doteraz vecne
nezaoberal, odvolací súd s ohľadom na jeho prieskumnú funkciu, nepovažoval za náležité vyjadrovať
sa k (ne) existencii škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu.

V ďalšom konaní pred Okresným súdom Bratislava II navrhovateľ na podanom návrhu trval. Poukázal
na to, že ústavný súd v náleze definitívne vyriešil otázku objektívnej premlčacej doby, ktorá je 10-ročná,
z čoho vyplýva, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil včas.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo 4.11.2013 poukázal na to, že z nálezu ústavného súdu

vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody len za nesprávny úradný postup. Rovnako
podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave vysloveného v uznesení č.k. 4Co 79/2012-213
zo dňa 29.6.2012 nemožno v tejto veci posudzovať nárok na náhradu škody z dôvodu nezákonného
rozhodnutia, ale len z dôvodu nesprávneho úradného postupu.

Za neprijateľný považoval názor ústavného súdu, podľa ktorého „tak subjektívna ako aj objektívna
premlčacia doba je stanovená jednotne pre konanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ako aj konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a teda je v danom
prípade desaťročná“. V tejto súvislosti poukázal na to, že v § 22 zákona č. 58/1969 Zb. sú uvedené dvepremlčacie lehoty, a to trojročná premlčacia lehota, ktorá je subjektívna a desaťročná premlčacia lehota
ktorá je objektívna, a v ktorej sa právo premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda.

Bol toho názoru, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 22 ods. 1 druhá veta a § 22 ods. 2 zákona
č. 58/1969 Zb., nakoľko navrhovateľom nebol uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu nezákonného
rozhodnutia.

Namietal subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá ako uviedol je tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. S poukazom na výsledky doterajšieho dokazovania, a to tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého
s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 bol oboznámený
dňa 29.7.1999, čo uviedol v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, mal za to, že navrhovateľ už v roku
1999 vedel, že mu bola spôsobená škoda tým, že byt nemohol prenajímať tak, ako bol dohodnutý
v roku 1999 s realitnou kanceláriou ASTON LAMBERT, s.r.o. Ako uviedol, v najhoršom prípade, by

subjektívna trojročná premlčacia lehota mohla začať plynúť najskôr dňa 9.6.2005, kedy Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č.k. 3Sp//l 59/2004-9 dňa 9.6.2005 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava
II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 a kedy sa navrhovateľ skutočne mohol dozvedieť o škode,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom a mohol sa tak dozvedieť o rozsahu majetkovej ujmy a
škodu vyčísliť v peniazoch. Uviedol, že táto subjektívna trojročná premlčacia lehota mohla uplynúť

najneskôr dňa 9.6.2008.

Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že pokiaľ si navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatňoval
za obdobie od 19.9.1999 do 18.6.2006, súd by mu mohol priznať nárok na náhradu škody z dôvodu
nesprávneho úradného postupu len za obdobie od 9.6.2005 do 18.6.2006 a nie do 9.6.2008, pretože za

toto obdobie si nárok na náhradu škody neuplatnil.

Navrhovateľ vo svojom prednese v súvislosti s vyjadrením odporcu zo dňa 4.11.2013 uviedol, že
polemizovanie odporcu s nálezom ústavného súdu je irelevantné, nakoľko prvostupňový súd je právnym
názorom ústavného súdu vysloveným v náleze viazaný, a taktiež je viazaný aj právnym názorom

Krajského súdu v Bratislave vysloveným v uznesení č.k. 4Co/79/2012-213. Poukázal na to, že ústavný
súd v citovanom náleze jednoznačne vyriešil dĺžku objektívnej premlčacej doby, ktorá je desaťročná,
z čoho vyplýva, že svoj nárok na náhradu škody si na súde uplatnil včas. Pokiaľ ide o subjektívnu
premlčaciu dobu uviedol, že v judikatúre je jednoznačne konštatované, že táto začína plynúť, keď sa
poškodený dozvedel o škode, pričom o škode sa musí dozvedieť skutočne a nie predpokladane, a

zároveň sa musí dozvedieť aj o jej rozsahu, teda musia mu byť známe také skutočnosti, aby svoj nárok
mohol uplatniť na súde. V prejednávanej veci sa navrhovateľ o škode a jej rozsahu mohol dozvedieť
až po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave (rozsudok č.k. 3Sp//l59/2004-9 dňa 9.6.2005), pretože
pokiaľ toto rozhodnutie nemal k dispozícií nemohol vedieť, že mu vznikla škoda. O rozsahu škody sa
dozvedel až vtedy, keď zo strany správy katastra došlo k náprave. Vzhľadom na uvedené mal za to,

že subjektívna premlčacia doba bola v danom prípade dodržaná. Nesúhlasil s názorom odporcu, že
vzhľadom na subjektívnu premlčaciu dobu si náhradu škody mohol uplatniť len za obdobie od 9.6.2005
do 18.6.2006. Poukázal že o škode sa dozvedel dňa 9.6.2005 a o jej rozsahu dňa 18.1.2006, jeho nárok
nanáhraduškodysapretonajskôrmoholpremlčať18.1.2009,pričomnasúdpodalnávrhdňa8.10.2007,
teda ešte pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Taktiež poukázal na to, že tak prvostupňový súd,

ako aj krajský súd mal v pôvodnom konaní otázku subjektívnej premlčacej doby a jej plynutia vyriešenú.
Mal za to že sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. vznik škodovej
udalosti, príčinná súvislosť, existencia nezákonného rozhodnutia a nesprávny úradný postup. Uviedol,
že nesprávny úradný postup spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty okresným úradom, katastrálnym
odborom,vnezistenískutkovéhostavu,ataktiežvtom,žekatastrálnyodborbolpovinnýkonanieprerušiť

až do rozhodnutia o predbežnej otázke, t.j. o tom kto ako účastník katastrálneho konania nastupuje po
nebohej I. T., ako to vo svojom rozhodnutí č.k. 3Sp//l59/2004-9 konštatoval Krajský súd v Bratislave.
Príčinnú súvislosť videl v tom, že pokiaľ by katastrálny odbor rozhodol včas, t.j. v zákonnej lehote a úplne
by zistil skutkový stav, ku škode by v danom prípade nedošlo. Rovnako by ku škode nedošlo ani vtedy,
ak by síce včas nerozhodol, ale konanie by prerušil až do skončenia dedičského konania a správne zistil

skutkový stav. Uviedol že zotrváva na pôvodnom návrhu a pre prípad úspechu vo veci si proti odporcovi
uplatnil právo na náhradu trov konania.Odporca vo svojom prednese uviedol, že navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil za obdobie od
19.9.1999 do 18.6.2006, a preto len za toto obdobie mu môže byť nárok priznaný, za predpokladu, že
nie je vznesená námietka premlčania. Poukázal, že samotný navrhovateľ tvrdil, že o tom, že mu bola

spôsobená škoda sa dozvedel až 9.6.2005. Nárok si však uplatnil od 19.9.1999 do 18.6.2006, a preto
ním uplatnený nárok mu môže byť prípadne priznaný len za obdobie od 9.6.2005 do 18.6.2006. Mal
za to, že nárok navrhovateľa sa premlčal v trojročnej subjektívnej lehote, ktorá plynie odo dňa keď sa
navrhovateľ ako poškodený dozvedel o škode. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa
oškodedozvedeleštevroku1999,keďzistilžebytnemôžeprenajímať.Taktiežpoukázal,žeKrajskýsúd

v Bratislave o odvolaní navrhovateľa v konaní sp.zn. 3Sp//l59/2004 rozhodoval cca 5 rokov. Považoval
za zarážajúce, aby zanášal škodu aj za obdobie nečinnosti Krajského súdu v Bratislave. S poukazom
na § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. bol toho názoru, že v prípade škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom plynie len subjektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba v takomto
prípade neplynie, keďže jej plynutie je viazané na zrušenie nezákonného rozhodnutia a plynie až odo
dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia.

K časti prednesu, v ktorej odporca poukazoval na dĺžku konania na Krajskom súde v Bratislave,
navrhovateľ uviedol, že pokiaľ by zo strany okresného úradu, katastrálneho odboru, nedošlo k
nezákonnému rozhodnutiu a k nesprávnemu úradnému postupu, krajský súd by o veci vôbec
nerozhodoval. Taktiež uviedol, že podľa judikatúry, ako aj právnej teórie rozhodujúca je prvotná príčina

a pokiaľ by aj nastúpila následná príčinná, táto nie je rozhodujúcou a neberie sa do úvahy.

Súd v ďalšom konaní nové dokazovanie nevykonal, nakoľko dokazovanie vykonal v pôvodnom konaní a
účastníci návrhy na doplnenie vykonaného dokazovania nenavrhli. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal
z dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní, ktorým zistil tento skutkový stav.

Dňa 24.11.1997 uzavreli Hlavné mesto SR Bratislava a Mestská časť Bratislava - Ružinov, na strane
predávajúcich, s I. T., ako nadobúdateľkou, zmluvu č. 02 0 0675 97 o prevode vlastníctva bytu a
zriadení záložného práva. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. 1 na I. nadzemnom podlaží
vo vchode č. 15 bytového domu súpis.č. 142 v Bratislave, na Medzilaboreckej ulici vchody č. 15,

17, 19 a 21, katastrálne územie Ružinov, prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4501/696619 a prevod spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 4501/696619 na pozemkoch parc.č. 15638/35, parc.č. 15638/34, parc.č. 15638/6 a parc.č.
15638/33. Účastníci sa zmluvou dohodli na zriadení záložného práva k bytu, spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a na pozemkoch

v prospech predávajúceho, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky v sume 3.076,29 Sk, ktorá
predstavovala nesplatenú časť ceny bytu.

Dňa 4.3.1998 bol na Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva I. T. k nehnuteľnostiam, prevod ktorých bol predmetom zmluvy č. 02 0 0675 97 o prevode

vlastníctva bytu a zriadení záložného práva a návrh na vklad záložného práva.

Dňa 4.11.1998 I. T. zomrela.

Listom zo dňa 20.4.1999 JUDr. Dagmar Rojková, ako súdna komisárka, poverená vykonávaním úkonov

v konaní o dedičstve po poručiteľke I. T. požiadala Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, o
zaslanie listu vlastníctva na byt č. 1na Medzilaboreckej 15 v Bratislave.

Listom zo dňa 12.5.1999 Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, oznámil JUDr. Dagmar Rojkovej,
že list vlastníctva na byt č. 1 na Medzilaboreckej 15 v Bratislave jej nemôžu zaslať, nakoľko vklad

vlastníckeho práva v prospech I. T. nebol ešte povolený. JUDr. Dagmar Rojkovú zároveň požiadal o
zaslanie úmrtného listu I. T. v prípade, ak sa dedičské konanie neukončí do 60 dní.

Prípisomzodňa18.5.1999JUDr.DagmarRojkovázaslalaOkresnémuúraduBratislavaII,katastrálnemu
odboru, úmrtný list I. T., a zároveň uviedla, že konanie sa zastavuje z dôvodu nemajetnosti.

Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999 zamietol
návrh na vklad vlastníckeho práva I.T. T. do katastra nehnuteľností z dôvodu, že I. T. v priebehu konaniadňa 4.11.1998 zomrela, čím zanikla jej spôsobilosť mať práva a povinností a po jej smrti nie je možné
v danom prípade pokračovať v konaní.

Dňa 2.7.1999 notárka JUDr. Dagmar Rojková, ako súdna komisárka, vydala osvedčenie o dedičstve č. D
1354/99, Dnot 206/99. Z osvedčenia o dedičstve súd zistil, že dedičia po poručiteľke I. T., a to jej plnoleté
deti I. R. a W. Č.Á., ako neopomenuteľní dedičia a O.. E. Č. (navrhovateľ), ako závetný dedič uzavreli
dedičskú dohodu, podľa ktorej práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu v
Bratislave, na Medzilaboreckej 15, uzavretej dňa 24.11.1997 medzi Hlavným mesto SR Bratislavou a

I. T., ktorej vklad doposiaľ nebol povolený nadobudne O.. E. Č. (navrhovateľ). Osvedčenie o dedičstve
nadobudlo účinky právoplatného uznesenia dňa 19.7.1999.

Listom zo dňa 20.7.1999 navrhovateľ oznámil obchodnej spoločnosti ASTON LAMBERT, s.r.o., že
rekonštruuje 1-izbový byt na Medzilaboreckej 15 v Bratislave, ktorý je v jeho vlastníctve. Ukončenie
rekonštrukcie predpokladá k 30.9.1999. Po rekonštrukcii, od 1.10.1999, byt hodlá cestou realitnej

kancelárie ASTON LAMBERT, s.r.o. ponúknuť do prenájmu na dobu 5 až 8 rokov. V liste navrhovateľ byt
bližšiepopísalapožiadalspoločnosťASTONLAMBERT,s.r.o.ovyjadrenie,čimajúzáujemospoluprácu
a o oznámenie predbežnej výšky nájomného.

Obchodná spoločnosť ASTON LAMBERT, s.r.o. listom zo dňa 25.7.1999 navrhovateľovi oznámila, že

navrhovaná spolupráca je možná, k čomu požadujú obhliadku bytu po ukončení rekonštrukcie a dohodu
o sprostredkovateľskej službe. Navrhovateľovi zároveň oznámila, že podľa popisu veľkosti bytu a jeho
kvality je možné uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomným vo výške 6.000,- Sk mesačne + úhrada dodávok
médií (elektrina, voda, plyn) a služieb.

Dňa 30.7.1999 navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava II,
katastrálneho odboru, č. V34101/98, s ktorým, ako uviedol v odvolaní, bol oboznámený dňa 29.7.1999.

Ďalším listom z 29.7.1999, doručeným na Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor dňa 30.7.1999
o vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností v zmysle osvedčenia o dedičstve č. D 1354/99, Dnot 206/99

zo dňa 19.7.1999.

Prípismi zo dňa 12.8.2004 Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v zmysle § 57 ods. 1 zákona
č.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vyzvalaúčastníkovkatastrálnehokonania-Hlavné
mesto SR Bratislavu a Mestskú časť Bratislava - Ružinov, ale aj zákonných dedičov po nebohej I. T. - I.

S. a I. R., aby sa v lehote 10 dní vyjadrili, či súhlasia s tým, aby Správa katastra pre hlavné mesto SR
odvolaniu O.. E. Č. (navrhovateľ) vyhovela.

Na prípis zo dňa 12.8.2004 Mestská časť Bratislava - Ružinov Správe katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu oznámila, že navrhuje, aby správa katastra odvolaniu O.. E. Č. nevyhovela, rovnako I. R.

nesúhlasil s tým, aby odvolaniu O.. E. Č. bolo vyhovené. I. S. súhlasila, aby správa katastra odvolaniu
vyhovela. Hlavné mesto SR Bratislava sa k odvolaniu O.. E. Č. nevyjadrilo.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Sp/159/2004-9 zo dňa 9.6.2005 rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava II, katastrálneho odboru č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Bratislave s poukazom na § 31a katastrálneho zákona uviedol, že
konanie v dedičskej veci po poručiteľke I. T. bolo v čase rozhodovania o vklade konaním o predbežnej
otázke, a preto zo strany Okresného úradu Bratislava II bolo potrebné konanie o vklade vlastníckeho
práva prerušiť na dobu skončenia dedičského konania. Krajský súd v Bratislave ďalej konštatoval, že
napadnuté rozhodnutie nezodpovedá zákonu, nakoľko bolo vydané na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné. Preto ho podľa § 250q ods. 2 zrušil a vec
vrátil na nové konanie. Vyslovil názor, že v novom konaní bude potrebné preveriť všetky námietky
navrhovateľa, ktorý je na základe osvedčenia o dedičstve aktívne legitimovaným účastníkom konania.
Podľa názoru súdu odporca (katastrálny úrad) sa týmto postupom neriadil, vec posúdil nesprávne so
značným časovým posunom, čo bolo v rozpore s § 32 katastrálneho zákona, a preto je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné. Cit. rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2005.Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu vklad vlastníckeho práva I.Ž. T. do katastra
nehnuteľností povolila dňa 18.8.2005 pod č. 34101/98 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa
4.3.1998.

Listom zo dňa 21.12.2006 sa navrhovateľ obrátil na odporcu so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným postupom „orgánu štátnej správy, spadajúceho
pod kompetenčnú štruktúru ÚGKK SR“. V žiadosti uviedol, že si uplatňuje náhradu majetkovej škody
v celkovej výške 606.000,- Sk, ktorá pozostáva z majetkovej škody vo výške 556.000,- Sk, ktorá mu

vznikla tým, že mu bolo zamedzené právo na podnikanie a tvorí ju nájomné za 2 mesiace roku 1999 a
rok 2000 á 6.000,- Sk mesačne, nájomné za roky 2001, 2002 a 2003 á 6.500,- Sk mesačne, nájomné
za rok 2004, 2005 a 10 mesiacov roku 2006 á 7.000,- Sk mesačne a škoda zo zvýšených nákladov
na rekonštrukciu nehnuteľnosti v sume 50.000,- Sk. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej škody za
zhoršenie susedských vzťahov (nepodieľanie sa na údržbe spoločných častí domu), právnu neistotu a jej
dôsledky vo vzťahu k správcovskej organizácii (absencia údržby vnútrobytových stúpačkových vedení

a armatúr, ...) a časovú a vecnú prípravu na súdne konanie v predmetnej veci, vrátane povinnosti účasti
na pojednávaniach, a to v celkovej výške 50.000,- Sk.

Odporca listom zo dňa 24.4.2007 oznámil navrhovateľovi, že jeho nárok o náhradu škody považuje za
neopodstatnený, nakoľko správny orgán postupoval podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania o

návrhu na vklad, konkrétne v zmysle Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti smrťou zanikne a nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním
správneho orgánu.

Listom zo dňa 10.7.2007 Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu oznámila navrhovateľovi, že

osvedčenie o dedičstve D 1354/99, Dnot 206/99 bolo do operátu katastra nehnuteľností katastrálne
územie Ružinov, list vlastníctva č. 4256 byt č. 1, 1. NP bytového domu súpis.č. 142, ulica Medzilaborecká
15, zapísané dňa 18.1.2006 položkou výkazu zmien č. 156/06 v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že po tom, ako nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve

začal svojpomocne robiť rekonštrukciu bytu na Medzilaboreckej 15 v Bratislave a oslovil realitnú
kanceláriu ASTON LAMBERT, s.r.o. Byt sa rozhodol prenajať, nakoľko v tom čase nemal žiadneho
rodinného príslušníka, ktorý by mohol v byte bývať. To, že návrh na vklad vlastníckeho práva I. T. do
katastra nehnuteľností bol zamietnutý sa dozvedel na Miestnom úrade Bratislava - Ružinov, kde bol
predvolaný za účelom odovzdania kľúčov od bytu na Medzilaboreckej 15 a kde mu aj dali fotokópiu

rozodnutia Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, o zamietnutí návrhu na
vklad. V polovici augusta 1999 Mestská časť Bratislava - Ružinov byt na Medzilaboreckej 15 v Bratislave
zapečatila a zapečatený bol až do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa§27ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 cit. zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je
súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 4 ods. 2 cit. ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto
rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať
s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom

Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,

a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,

b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie

vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 cit. zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo
dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti

na súde.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov
a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí
tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 20 cit. zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto
zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie
rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

Podľa § 22 ods. 3 cit. zákona, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom

orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská

socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu
ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 31.8.2002, v katastrálnom konaní

sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.9.2002 do 14.4.2004, v katastrálnom
konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom od 15.4.2004 do 31.8.2009, v katastrálnom
konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2001, katastrálne konanie sa
preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ak je na rozhodnutie potrebný znalecký posudok,
ak nebol zaplatený správny poplatok, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil
verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky
návrhu, prípadne jeho príloh.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2001 katastrálny úrad rozhodne
o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie, proti

ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať
(podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

Podľa§55ods.1zákonač.71/1967Zb.,pokiaľosobitnýprávnypredpisneustanovujeinak,včaspodané
odvolanie má odkladný účinok.

Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo
ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný

nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť.
Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 uhrádza sa skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné

vyhovieť.

Návrhom podaným na súd sa navrhovateľ aj po vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
domáhal proti odporcovi náhrady škody (ušlého zisku), ktorá mu bola spôsobená

a) nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 zo
dňa 1.7.1999, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností a ktoré
bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/159/2004-9 zo dňa 9.6.2005 a vec bola
vrátená Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, na nové konanie,

b) nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, ktorý
predchádzal vydaniu rozhodnutia č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999.

Keďže k navrhovateľom tvrdenej škode malo dôjsť nezákonným rozhodnutím Okresného úradu

Bratislava II, katastrálneho odboru, vydaným dňa 1.7.1999, ako aj nesprávnym úradom tohto správneho
orgánu, ku ktorému malo dôjsť v roku 1998, keď v zákonnej 30-dňovej lehote nerozhodol o návrhu
na vklad vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností, ktorý bol na Okresný úrad Bratislava II,
katastrálny odbor, podaný dňa 4.3.1998, súd vychádzajúc z ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
vec posúdil podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Z ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že na účely tohto zákon sa štátnymi orgánmi sa rozumejú
orgány, ktoré majú právomoc rozhodovať v mene štátu v trestnom konaní, v občianskom súdnom konaní
a v správnom konaní.

Podmienkou toho, aby bola založená zodpovednosť štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. je,
aby osobe, ktorá si náhradu škody uplatňuje bola škoda spôsobená rozhodnutím, ktoré orgán štátu vydal
pri výkone verejnej moci v trestnom konaní, v občianskom súdnom konaní a v správnom konaní alebo
jeho nesprávnym postupom pri výkone verejnej moci v niektorom z týchto konaní.

Súd sa musel najskôr vysporiadať, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na náhradu škody a či
návrh smeruje voči subjektu, ktorý ako nositeľ právnej povinnosti podľa cit. zákona je v konaní o náhradu
škody pasívne legitimovaný.

Z ust. § 25 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zodpovedá

štát - Slovenská republika, za ktorý koná príslušný štátny orgán. Ktorý štátny orgán je oprávnený vo
veciach upravených zákonom č. 58/1969 Zb. konať za štát upravuje § 9 ods. 1 zákona.

V zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb. príslušným štátnym orgánom konať za štát je
ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné

rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, je týmto orgánom Ministerstvo spravodlivosti
SR.Ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností je Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky (§ 28 zákona č. 575/2001 Z.z.).

Súd mal tak preukázané, že návrh bol podaný proti subjektu, ktorý je pasívne legitimovaným a ktorým
je Slovenská republika, za ktorú je v prejednávanej veci oprávnený konať Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky.

Pokiaľ sa navrhovateľ naďalej domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999, súd zotrváva na
svojom právnom názore, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenia
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímnasúdeustanovenév§9ods.1zákona
č. 58/1969 Zb. a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ požiadal odporcu o prerokovanie

nároku na náhradu škody podaním zo dňa 21.12.2006, ktoré bolo odporcovi doručené toho istého
dňa, čo v konaní nebolo sporné. Z obsahu tohto podania, v ktorom navrhovateľ uvádza: „V súvislosti
s nezákonným postupom orgánu štátnej správy ...“ mal súd taktiež preukázané, že navrhovateľ
žiadal prerokovať len svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, v súvislosti s konaním o návrhu na vklad

vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností. O prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu
mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru,
navrhovateľ odporcu nepožiadal.

Navrhovateľ tak nesplnil zákonnú podmienku na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím na súde, ktorou je predchádzajúce prerokovanie nároku na náhradu škody s
ústredným orgánom (§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.).

Keďže rozhodnutie Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, č.k. V-34101/98 z 1.7.1999, od
ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nebolo právoplatné a ani vykonateľné, neboli v prejednávanej veci splnené ani podmienky ustanovené
v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., ktoré nárok na náhradu škody viažu na právoplatné alebo aspoň
vykonateľné rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené.

V tejto súvislosti súd poukazuje, že aj Ústavný súd SR sa v náleze č.k. I. ÚS 430/2011-37 z 18.1.2012

stotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Bratislave v rozsudku č.k. 4Co/312/2010 -218 z 9.
32011, podľa ktorej vo veci sťažovateľa nebola splnená ďalšia zákonná podmienka na uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, t. j. spôsobenie škody nezákonným
rozhodnutím, ktoré je právoplatné (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.) alebo ktoré síce právoplatné nie
je, je však vykonateľné (§ 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.), keďže rozhodnutie o zamietnutí vkladu

týmito vlastnosťami nedisponuje. Vzhľadom na uvedené bol ústavný súd toho názoru, že zmätočná
argumentácia krajského súdu, týkajúca sa absencie nezákonného rozhodnutia tak nemala žiadny vplyv
na zamietnutie žaloby sťažovateľa vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím z
dôvodu nesplnenia ďalšej kumulatívne zákonom ustanovenej podmienky.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa, v časti ktorou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu
mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálnym odboru, č.
V-34101/98 zo dňa 1.7.1999, naďalej nepovažoval za dôvodný a v tejto časti návrhu nevyhovel.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným

postupom, odporca v pôvodnom konaní vzniesol námietku premlčania tohto práva z dôvodu jeho
uplatnenia navrhovateľom po uplynutí objektívnej premlčacej doby. S touto námietkou odporcu sa tunajší
súd v pôvodnom konaní stotožnil a návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania tohto ním uplatneného
práva po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej doby zamietol.

Odporca v ďalšom konaní (po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave tunajšiemu súdu) bol
toho názoru, že v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom plynie len subjektívna
premlčacia doba, nakoľko plynutie objektívnej premlčacej doby je v tomto prípade viazané na zrušenie
nezákonnéhorozhodnutiaaplynieažododňadoručeniazrušujúcehorozhodnutia.Námietkupremlčaniapráva navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v dôsledku uplynutia
objektívnej premlčacej doby, napriek tomu nevzal späť a naviac vzniesol námietku premlčania tohto
práva navrhovateľa, resp. jeho časti za obdobie od 19.9.1999 do z dôvodu jeho uplatnenia po uplynutí

subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa jeho názoru s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969
Zb. je 3-ročná.

Súd sa preto aj v ďalšom konaní musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či právo navrhovateľa na
náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho

odboru, uplatnené navrhovateľom, je premlčané.

Tunajší súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že k premlčaniu
práva navrhovateľa v objektívnej premlčacej dobe, ktorá podľa Ústavného súdu SR a Krajského súdu
v Bratislave a je 10-ročná, nemohlo dôjsť.
Z ust. § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že začiatok plynutia objektívnej 10-ročnej premlčacej

doby sa viaže na okamih doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená
škoda. Súd je toho názoru, že obdobné účinky ako zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť má v
danom prípade rozhodnutie správy katastra zo dňa 18.8.2005, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva
I. T., resp. zápis osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 1354/9, Dnot 206/99 do operátu katastra nehnuteľností
pre katastrálne územie Ružinov, list vlastníctva č. 4256, ktorý bol vykonaný dňa 18.1.2006. Je teda

nesporné, že navrhovateľ, ktorý návrh na súd podal dňa 8.10.2007 ho podal v zákonnej 10-ročnej
objektívnej premlčacej dobe.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá je 3-ročná, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 22 ods. 1
zákona č. 58/1969 Zb., táto je viazaná na vedomosť poškodeného o škode, t.j. na vedomosť o tom, že

mu škoda vznikla, ako aj vedomosť o rozsahu škody. Subjektívna premlčacia doba tak začína plynúť
okamihom, keď sa poškodený zistil skutkové okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť vznik škody a jej
aspoň rozsah.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ sa o tom, že mu vznikla škoda dozvedel najskôr doručením

rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva I. T. zo dňa 18.8.2005, najneskôr v okamihu, keď zistil,
že bol vykonaný zápis osvedčenia o dedičstve do operátu katastra nehnuteľností.

V danom prípade je teda začiatok plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby zhodný. Keďže
správa katastra o vklade vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností rozhodla dňa 18.8.2005 a

osvedčenie o dedičstve zapísala do operátu katastra nehnuteľnosti dňa 18.1.2006 je nesporné, že návrh
na súd podal aj v zákonnej 3-ročnej subjektívnej premlčacej dobe.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom rozhodnutím podľa zákon č. 58/1969 Zb. a Občianskeho zákonníka sú:

1. nesprávny úradný postup orgánu štátu,
2. existencia škody,
3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou.

Ak niektorý z týchto atribútov chýba, zodpovednosť štátu za škodu nemôže byť daná.

Zodpovednosť štátu podľa podľa zák. č. 58/1969 Zb. za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu
štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č.
58/1969 Zb. nedefinuje "nesprávny úradný postup", ale z obsahu tohto pojmu vyplýva, že sa
jedná o porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho

činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je
vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom

vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátunezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených
skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie.

Navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup katastrálneho úradu, ktorým je porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, keď v súlade
§ 32 katastrálneho zákona Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, nerozhodol o návrhu na vklad
do 30 dní od doručenia návrhu na vklad. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh na vklad
vlastníckeho práva I. T. bol na Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, podaný dňa 4.3.1998 a

Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, o ňom rozhodol dňa 1.7.1999. Z uvedených skutkových
okolností je zrejmé, že úrad pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva nedodržal zákonnú
povinnosť rozhodnúť o tomto návrhu do 30 dní, t.j. do 3.4.1998 a o návrhu rozhodol až po 484 dňoch
od podania návrhu. Nedodržanie lehoty určenej v ustanovení § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je
jednoznačne procesný postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k

takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne o návrhu na vklad v určenej
lehote,nemôželenztituludopusteniasauvedenejprocesnejnesprávnosti(bezďalšieho)zodpovedaťza
všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade a čo malo negatívny dopad
na majetok účastníka katastrálneho konania. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia

príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah
príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, nestačí ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
akopriamapríčinaškodyexistujeskutočnosť,sktorouzákonspájazodpovednosťzaškodu.Navrhovateľ
si v konaní uplatnil náhradu škody (ušlého zisku), ktorý mohol dosiahnuť z prenájmu bytu v období

od 19.9.1999 do 18.1.2006. Skutočnosť, že Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, nerozhodol
návrhu na vklad vlastníckeho práva I. T. do 30 dní od doručenia návrhu na vklad, ale až dňa 1.7.1999,
nemohlo mať preto vplyv na vznik škody u navrhovateľa, keď osvedčenie o dedičstve na základe ktorého
nadobudol odporca práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu
nadobudlo právoplatnosť až 19.7.1999, teda po tom čo už úrad o návrhu na vklad vlastníckeho práva

rozhodol. Nedodržanie lehoty určenej v ustanovení § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, nemohlo mať
preto za následok vznik škody vo forme ušlého zisku v období od 19.9.1999 do 18.1.2006. Vzhľadom na
nepreukázanievznikuškodyunavrhovateľaaexistenciepríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným
postupom katastrálneho úradu a znížením majetku navrhovateľa, súd návrh navrhovateľa v časti ktorou
sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného

úradu Bratislava II, katastrálnym odboru, č. V-34101/98 zo dňa 1.7.1999, porušením povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nepovažoval za
dôvodný.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup katastrálneho úradu spočívajúci v nezistení

skutkového stavu a v tom, že katastrálny odbor bol povinný konanie prerušiť až do rozhodnutia o
predbežnej otázke, súd dospel k záveru takéto vady konania na strane Okresného úradu Bratislava II,
katastrálneho odboru, nezakladajú zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu
štátu, nakoľko tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie úradu. Nejednalo sa preto o vady
v spôsobe vedenia konania, ktoré by v zmysle § 18 zákona č.58/1969 Zb. zakladali zodpovednosť

za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie. Na
základe uvedeného dospel preto súd k záveru, že nebol splnený už prvý hmotno- právny predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu, keď nedošlo k vade konania, ktorá by bola nesprávnym úradným postupu
tunajšieho súdu a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody, súd
dospel k záveru, že navrhovateľ ani túto v konaní nepreukázal. Škoda na majetku v podobe ušlého zisku
vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ako
ušlý zisk v rámci náhrady škody sa nahradzuje strata toho, čo by poškodený pri pravidelnom priebehu
udalostí prenajatím veci skutočne dosiahol, nebyť protiprávneho konania škodcu, ktoré mu zabránilo v

získaní tohto prospechu. Výška nájomného obvyklého na určitom mieste a čase nie je teda určujúca
veličina pri stanovení výšky ušlého zisku v rámci náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním.
Musí existovať taká skladba okolností svedčiaca o tom, že zmluvné dojednanie sa už začalo alebo
aspoň nepochybne malo začať napĺňať a že výsledok by sa tak dostavil. Z vykonaného dokazovaniavyplýva, že obchodná spoločnosť ASTON LAMBERT, s.r.o. listom zo dňa 25.7.1999 navrhovateľovi
oznámila, že ním navrhovaná spolupráca je možná, k čomu požadovala obhliadku bytu po ukončení
rekonštrukcie a dohodu o sprostredkovateľskej službe. Navrhovateľovi zároveň oznámila, že podľa

popisu veľkosti bytu a jeho kvality je možné uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomným vo výške 6.000,-
Sk mesačne + úhrada dodávok médií (elektrina, voda, plyn) a služieb. Ponuku realitnej kancelárie
na sprostredkovanie prenájmu predmetnej nehnuteľnosti nemožno považovať za prejav vôle smerujúci
k uzavretiu zmluvy, nakoľko ponuka bola zostavená na základe navrhovateľovho subjektívneho opisu
predmetnej nehnuteľnosti a realitná kancelária podmienila spoluprácu obhliadkou bytu. Suma uvedená

v liste realitnej kancelárie predstavuje iba výšku nájomného obvyklého pre obdobné nehnuteľnosti,
nemôže byť teda určujúcou veličinou pri stanovení výšky ušlého zisku. Z uvedených skutkových
okolností je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal, že by zisk v ním vyčíslenej výške pri pravidelnom
priebehu udalostí skutočne dosiahol, keď nepreukázal takú skladbu okolností svedčiacu o tom, že
došlo k uzatvoreniu konkrétnej zmluvy o nájme, alebo aspoň, že mala byť konkrétna zmluva o nájme
nepochybne uzatvorená.

Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia
návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si právo na náhradu trov konania návrhom
neuplatnil (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.