Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/76/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112237051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112237051.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľov v rade: 1/ Ing. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom V. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan
SR, 2/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom V. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, obaja zastúpení:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti odporcom v rade: 1/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom V. XXX, XXX XX I., štátny občan SR,
2/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom V. XXX, XXX XX I., štátny občan SR, obaja právne zastúpení:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841
200, o uloženie povinnosti zdržať sa poškodzovania ovocných stromov, o odvolaní navrhovateľov proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/331/2012-199 zo dňa 3.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľov 1/, 2/, aby bola odporcom 1/, 2/ uložená
povinnosť zdržať sa poškodzovania ovocných stromov a iných drevín na pozemku navrhovateľov 1/ a
2/ evidovanom v katastri nehnuteľností ako parcela KN-C č. 528/4 - trvalé trávne porasty o výmere 245
m2, na LV č. XXX, vedenom pre k. ú. I. Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, zamietol. O trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na čl. 13, čl. 20 Ústavy SR, § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým
a právnym záverom:
V danej veci navrhovatelia uplatnili negatórnou žalobou podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nárok na ochranu ich vlastníckeho práva proti odporcom, o ktorých tvrdia, že do ich vlastníckeho práva
neoprávnene zasiahli a súčasne aj naďalej je tu dôvodná obava z opätovného zásahu do ich vlastníckeho
práva odporcami. Negatórna žaloba je v tomto prípade žalobou na plnenie, ktorou je uplatňované
splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá mala vzniknúť odporcom tým, že neoprávnene zasiahli do
vlastníckeho práva navrhovateľov. Na neoprávnený zásah do vlastníckeho práva, ktorý spočíva v inom
rušení než neoprávnenom zadržiavaní veci, viaže hmotné právo povinnosť zdržať sa tohto zásahu a
odstrániť jeho následky.
Zároveň súd zdôrazňuje, že v danej veci bol v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný obsahom
žalobného návrhu a jeho petitom, v ktorom navrhovatelia presne vymedzili povinnosť, ktorú žiadajú
uložiť odporcom. V kontexte prejednávanej veci súd poukazuje na to, že navrhovatelia sa tak domáhali
ochrany svojho vlastníckeho práva k drevinám rastúcim na dotknutom pozemku parc. KN-C č. 528/4 -

trvalé trávne porasty o výmere 245 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. I. pred rušivými zásahmi odporcov
majúcimi spočívať v ich poškodzovaní a nie svojho vlastníckeho práva k tomuto dotknutému pozemku,
ani inému ich majetku.
Súd sa tak primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania. Čo sa týka aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľov, títo preukázali a v konaní to medzi účastníkmi ani sporné nebolo, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. KN-C č. 528/4 - trvalé trávne porasty o výmere 245 m2,
nachádzajúceho sa v k. ú. I., na ktorom rástli poškodené ovocné dreviny - 3 ks jabloní. Z dôvodu ich
vlastníckeho práva k pozemku sú tak aj vlastníkmi porastov na ňom rastúcich ako súčasti tohto pozemku
(§ 120 ods. 1 OZ). Navrhovateľom tak prináleží právo podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva k drevinám na predmetnom pozemku neoprávnene
zasahuje.
Z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie odporcov sa súd zaoberal otázkou, či zo strany odporcov došlo k
navrhovateľmi tvrdenému konaniu, ktoré napĺňa znaky neoprávneného zásahu do ich vlastníckeho práva
k predmetnému pozemku a súčasne, či takéto konanie trvá, alebo pokračuje, prípadne síce prestalo,
ale hrozí nebezpečenstvo jeho opakovania.
Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa cit. ust. § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam,
kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde síce už
prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Rušivá činnosť musí
byť konkretizovaná nie len v skutkovom deji uvedenom v žalobe, ale i v žalobnom petite. (k tomu pozri
uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1485/2005 zo dňa 20.09.2005.
Súd sa tak ďalej konkrétne zaoberal posúdením existencie navrhovateľmi tvrdeného konania zo strany
odporcov.
Na základe vyššie uvedených skutkových zistení, súd pri svojom rozhodnutí hodnotiac dôkazy každý
jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) dospel k skutkovému záveru, že odporcovia
sa dopustili konania, ktoré skutkovo opísali navrhovatelia v podanom návrhu, a to že dňa 23.06.2012
poškodili ovocné dreviny nesporne vo vlastníctve navrhovateľov na pozemku navrhovateľov v katastri
nehnuteľností evidovanom ako parcela KN-C č. 528/4 - trvalé trávne porasty o výmere 245 m2, na
LV č. XXX, vedenom pre k. ú. I. Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. To že k poškodeniu
predmetných ovocných drevín došlo na uvedenom pozemku súd vyvodil z toho, že odporcovia toto
skutkové tvrdenie navrhovateľov nerobili sporným a súd o ňom nemal ani dôvodné závažné pochybnosti
(§ 153 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ ide o skutkový záver súdu o tom, že predmetné ovocné dreviny boli
poškodené v príčinnej súvislosti s konaním odporcov súd vyvodil jednak z výpovede svedka P. O. v
prejednávanej veci vo vzájomnej súvislosti s listinným dôkazom, a to zápisnicou z výsluchu svedka v
konaní vedenom OR PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície pod ČVS: ORP-633/1-OVK-ZA-2012, z ktorej
obsahu vyplýva výpoveď svedka v uvedenej trestnej veci Mgr. X. L.. Z obsahu výpovede svedka P. O. na
pojednávaní dňa 03.07.2015 vyplynulo, že osobne videl odporcov, ako inkriminovaného dňa 23.06.2012
po 19.00 hod. obaja prišli k predmetným ovocným drevinám a tieto poškodili zásekmi sekerami, ktoré
si priniesli so sebou. Pokiaľ odporcovia namietali vierohodnosť tohto svedka s poukazom na to, že
svedok mal vypovedať o udalostiach z uvedeného večera odlišne v inom súdnom konaní vedenom
Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 17C/355/2012, a to v časti opisu miesta prítomnosti navrhovateľky
2/ v čase dotknutého konania odporcov spočívajúceho v zasekaní so predmetných ovocných drevín,
súd nepovažoval túto námietku odporcov za dôvodnú, nakoľko odporcovia neprodukovali žiaden dôkaz
preukazujúci obsah výpovede P. O. ako svedka v konaní Okresného súdu Žilina spis. zn. 17C/355/2012.
Súd zároveň konštatuje, že svedok na pojednávaní dňa 03.07.2015 opísal túto okolnosť vo svojej
výpovedi rovnako, ako tomu bolo pri jeho výpovedi v trestnej veci vedenej OR PZ v Žiline, odbor
kriminálnej polície pod ČVS: ORP-633/1-OVK-ZA-2012, čo vyplýva zo zápisnice o jeho výsluchu zo
dňa 01.10.2012. Zhodne vtedy vypovedal, že navrhovateľ 1/ okolo 19.00 hod. odišiel dovnútra domu
pozrieť si správy v TV a on s matkou zostali vonku v záhrade za domom, pričom mama sa starala vonku
o kvety a jemu povedala, aby išiel nožnicami ostrihať trávu okolo ríbezlí na záhrade. Svoju polohu,
tvrdenú svedkom P. O., v inkriminovaný čas potvrdila vo svojej výpovedi účastníka na pojednávaní dňa
28.02.2014 aj samotná navrhovateľka 2/. Pokiaľ ide ďalšiu námietku odporcov ohľadom vierohodnosti
svedka P. O. spočívajúcu v tom, že tento mal byť pred svojim výsluchom v konaní inštruovaný
navrhovateľom 1/, súd ani túto námietku odporcov nevzal do úvahy, a to z dôvodu, že svedok bol zrejme
upovedomený o predmete sporu, a to vzhľadom k tomu, že na pojednávanie sa ustanovil na základe
toho, že právny zástupca navrhovateľov prisľúbil zabezpečiť svedkovu účasť na pojednávaní, keďže
sa svedka súdu nepodarilo predvolať písomne z adries, ktoré mal súd k dispozícii. Okrem toho súd
poukazuje na to, že svedok o uvedených okolnostiach nesporne vypovedal už pred tým viac krát a mal
dôvod sa domnievať, že ide práve o okolnosti, o ktorých aj následne sám súvislo vypovedal. Je logické,

ak svedkova účasť bola zabezpečená zo strany navrhovateľov, že mu navrhovateľ 1/ povedal, k akým
skutkovým okolnostiam by mal byť vypočutý, neznamená to však, že mu navrhovateľ 1/ aj povedal,
ako by mal vypovedať. Opätovne s poukazom na obsah výpovede svedka v trestnej veci vedenej OR
PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-633/1-OVK-ZA-2012 dňa 01.10.2012, ktorá je
zásadne totožná s obsahom výpovede svedka na pojednávaní dňa 03.07.2015, možno konštatovať,
že svedok mal vedomosť o skutočnostiach, o ktorých vypovedal v prejednávanej veci vedomosť už
dávnejšie pred tým, ako mu malo byť navrhovateľom 1/ povedané, k akým skutkovým okolnostiam by
mal vypovedať v prejednávanej veci. Súčasne v súvislosti s výpoveďou svedka P. O., súd poukazuje
na obsah výpovede svedka Mgr. X. L. dňa 12.09.2012 v trestnej veci vedenej OR PZ v Žiline, odbor
kriminálnej polície pod ČVS: ORP-633/1-OVK-ZA-2012. Svedok Mgr. X. L. výslovne vo svojej výpovedi
výslovne uviedol, že: "Keď som sa ho (pozn. odporcu 2/) bližšie pýtal, čo tomu predchádzalo, tak
mi povedal, že majú spolu neustále konflikty a že dnes sa pohádali kvôli tomu, že O.ena im ničila
nejaké kríky a to mal on zobrať sekeru a s otcom starostovi O. zasekali sekerou do stromov.". Dôkaz
produkovaný navrhovateľmi - zápisnicu o výsluchu svedka Mgr. X. L. zo dňa 12.09.2012 v trestnej veci
vedenej OR PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-633/1-OVK-ZA-2012, odporcovia v
prejednávanej veci nenamietli a nenamietali ani vierohodnosť uvedeného svedka. Vzhľadom k tomu, že
v danom prípade išlo o príslušníka PZ, ktorý je bez akéhokoľvek pomeru k navrhovateľom a ktorý sa
tesne po inkriminovanom čase dňa 23.06.2012 dostavil na miesto sporných okolností v rámci plnenia si
svojich služobných povinností, súd nemal absolútne žiadny dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovede
Mgr. X. L. obsiahnutej v navrhovateľmi predloženom listinnom dôkaze. Aj keď tak Mgr. X. L. nebol
očitým svedkom sporného konania odporcov, z obsahu jeho výpovede vyplýva, že samotný odporca
2/ mu osobne potvrdil navrhovateľmi tvrdené konanie. Toto v spojení s už konštatovaným opisom
sporných okolností očitým svedkom P. O. viedlo súd k už formulovanému záveru, že odporcovia sa
dopustili dňa 23.06.2012 konania tvrdeného navrhovateľmi spočívajúceho v poškodení ovocných drevín
vo vlastníctve navrhovateľov. O tom, že takéto konanie odporcov bolo zároveň protiprávnym, nemožno
vôbec pochybovať, keďže v konaní nevyšlo najavo a ani to odporcovia netvrdili, že boli oprávnení z
akéhokoľvek právneho titulu sekať do ovocných drevín vo vlastníctve navrhovateľov.
Na základe uvedených úvah založených na skutkových zisteniach vyplývajúcich zo spomenutých
dôkazov, sa súd pre nadbytočnosť bližšie nezaoberal hodnotením ďalších vykonaných dôkazov (či
už výsluchov navrhovateľov 1/ a 2/, resp. oboznámených zápisníc z výsluchu osôb vypovedajúcich
v dotknutých trestných konaniach) a to z dôvodu, že ani jedna z uvedených osôb nebola očitým
svedkom konania odporcov a svoje závery o tomto konaní vyvodzovala len z logického sledu vnímaných
skutočností inkriminovaného večera. Rovnako súd už potom ani nevykonal dokazovanie výsluchom
svedka F. L., na ktorom účastníci napokon ani netrvali. Súd tak vychádzal len z jej výpovede v trestnom
konaní a z toho, že bezprostredne konanie odporcov spočívajúce v zasekaní do ovocných stromov
navrhovateľov nevidela. Možno však konštatovať, že obsah týchto výpovedí však na druhej strane nebol
v logickom rozpore najmä s obsahom výpovede P. O. a teda aj so skutkovým záverom súdu o preukázaní
navrhovateľmi tvrdeného konania odporcov večer dňa 23.06.2012 spočívajúceho v poškodení ovocných
drevín vo vlastníctve navrhovateľov.
Vzhľadom k tomu, že vyššie konštatované konanie odporcov bolo už dokonané, teda tento ich zásah
do vlastníckeho práva navrhovateľov prestal, súd sa zaoberal otázkou, či hrozí nebezpečenstvo jeho
opakovania. Dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.) hrozby tohto nebezpečenstva zaťažovalo opätovne
v konaní navrhovateľov. Súd však konštatuje, že navrhovatelia takúto bezprostrednú hrozbu v konaní
dostatočne nepreukázali. Navrhovatelia produkovali v tomto smere len skutkové tvrdenia, ktoré boli
obsiahnuté v ich výpovediach ako účastníkov konania (§ 131 ods. 1 O.s.p.). Obaja vo výpovediach na
pojednávaní dňa 28.02.2014 udávali, že odporcovia im poolamovali vetvičky stromov. Navrhovateľ 1/
uviedol, že to bolo v lete roku 2013, avšak na otázku, či videl osobne pri tom odporcov, povedal, že nie,
ale že pred tým odporca 1/ olamoval vetvičky ich stromov a aj keď sa otáčal traktorom. Navrhovateľka 2/
uviedla, že keď odporca oral pozemok (za ktorý mali navrhovatelia podľa ich tvrdení zaplatiť odporcovi
1/ kúpnu cenu, ale k prevodu vlastníckeho práva na nich nedošlo), mal nožnice a strihal ovocné stromy
na ich záhrade, aj tie, do ktorých potom zasekal. K tomuto malo dôjsť asi dva alebo tri roky spätne
(pozn. od februára 2014, keď navrhovateľka 2/ vypovedala). Výpovede navrhovateľov sa v tomto smere
ani výrazne nezhodovali. Navrhovatelia okrem svojich výpovedí však v konaní neponúkli súdu žiaden
iný dôkaz, z ktorého by vyplývali také skutkové okolnosti, na základe ktorých by súd mohol dospieť
k záveru o hrozbe nebezpečenstva opakovania protiprávneho konania spočívajúceho v poškodzovaní
drevín na dotknutom pozemku navrhovateľov, zo strany odporcov. V kontexte výpovedí navrhovateľov
súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o odporcu 2/, navrhovatelia ani neuviedli, že tento by sa inokedy

ako dňa 23.06.2012 mal dopustiť poškodzovania ich drevín alebo z jeho strany takéto konanie niekedy
hrozilo.
Súd sa tak vlastne stotožnil s argumentáciou odporcov prednesenou v záverečnom prednese ich
právneho zástupcu. Aj napriek tomu, že bolo preukázané, že sa odporcovia dňa 23.06.2012 dopustili
navrhovateľmi tvrdeného konania, táto skutočnosť sama o sebe nemôže viesť k ich úspešnosti v
spore, pretože návrh navrhovateľov vzhľadom k tomu, že k poškodeniu dotknutých ovocných drevín už
nezvratne dňa 23.06.2012 došlo, môže mať zásadne len preventívny charakter a nemôže predstavovať
ochranu proti trvajúcim rušivým zásahom odporcov do ich vlastníckeho práva, ku ktorým toho času
(rozumej v čase rozhodnutia súdu) nedochádza. Ako už bolo uvedené, súd nemal v konaní za
dostatočne preukázanú hrozbu opakovania sa konania odporcov spočívajúceho v poškodzovaní drevín
vo vlastníctve navrhovateľov rastúcich na predmetnom pozemku parc. KN-C č. 528/4, k. ú. I.. Ak by aj
odporcovia inak zasahovali do vlastníckeho práva navrhovateľov (napr. vstupom na ich pozemok, ako
sa navrhovatelia na takéto konanie odporcov odvolávali v rámci záverečnej argumentácie), nemôže mať
takéto konanie relevanciu vo vzťahu k navrhovateľmi požadovanému rozhodnutiu súdu spočívajúcemu
v konkrétnom zákaze nepoškodzovať ich dreviny na dotknutom pozemku, ktorý by mal byť uložený
odporcom. Ak by aj odporcovia vnikali na pozemok navrhovateľov, navrhovatelia sa tak mohli v konaní
domáhať zákazu iných rušivých zásahov odporcov do ich vlastníckeho práva, napr. zákazu vstupovať
na ich pozemok, čo však navrhovatelia neurobili. Rovnako tomu je aj v prípade, ak by aj odporcovia
zasahovali do práva navrhovateľov na ochranu osobnosti podľa ust. § 11 OZ (t. j. práva na ochranu
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy), napr. osočovaním, nadávaním, fyzickým napádaním, zastrašovaním a pod.
Prostriedky nápravy proti zásahom do práva na ochranu osobnosti sú totiž upravené v ust. § 13 OZ a nie
je nimi negatórna žaloba podľa ust. § 126 ods. 1 OZ. Na uvedených záveroch súdu nemôže nič zmeniť
ani medzi účastníkmi nesporná skutočnosť, že ich vzájomné vzťahy sú narušené, keďže táto nijakým
spôsobom nepreukazuje dôvodnosť návrhu navrhovateľov, konkrétne, že by z tohto dôvodu hrozilo zo
strany odporcov ďalšie konanie zasahujúce vlastnícke právo navrhovateľov vo forme poškodzovania
drevín na predmetnom pozemku.
Súd tak vzhľadom k vyššie uvedenému nemal v konaní preukázanú vecnú legitimáciu odporcov.
S poukazom na formulované závery súd návrh navrhovateľov zamietol, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Čo sa týka trov konania, súd o týchto rozhodol podľa cit. ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na vyšší
počet účastníkov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a
2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
zrušiť a zmeniť tak, že súd uloží odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa poškodzovania ovocných
stromov a iných drevín na pozemku navrhovateľov v rade 1/ a 2/ evidovanom v katastri nehnuteľnosti
ako parcela KN-C č. 528/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere 245 m2 na LV č. XXX, vedenom pre k.ú.
I., Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho
konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 87,50 eur. Vo
svojom odvolaní poukázali na to, že napadnuté rozhodnutie považujú v celom rozsahu za nesprávne,
nakoľko majú za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
v dôsledku čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Majú za to, že zo strany súdu
prišlo k nesprávnemu prijatiu záveru, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ v konaní dostatočne nepreukázali
hrozbu opakovania sa konania odporcov v rade 1/ a 2/ spočívajúcu v poškodzovaní drevín vo vlastníctve
navrhovateľov v rade 1/ a 2/ v budúcnosti. S uvedeným tvrdením súdu sa nestotožňujú, nakoľko z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že hrozí nebezpečenstvo opakovania sa tohto konania zo strany
odporcov v rade 1/ a 2/. Za nesporne preukázané možno považovať to, že odporcovia sa dopustili
konania, ktoré skutkovo opísali navrhovatelia v podanom návrhu a poškodili stromčeky patriace do
výlučného vlastníctva navrhovateľov v rade 1/ a 2/. Z právneho hľadiska sa dopustili protiprávneho
konania a zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľov bez akéhokoľvek oprávnenia. Poukázali na
to, že už raz sa odporcovia v 1/ a 2/ rade dopustili takéhoto konania a žiadnym spôsobom nemožno
do budúcnosti vylúčiť, že toto konanie sa nebude opakovať a to najmä s prihliadnutím na vyostrené

a narušené susedské a medziľudské vzťahy, ktoré medzi účastníkmi konania pretrvávajú. Zdôraznili,
že pozemok odporcov v 1/ a 2/ rade sa nachádza uprostred pozemku navrhovateľov v rade 1/ a 2/,
teda aj prístupová cesta vedie len cez pozemok navrhovateľov. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa nemôžu
iným účinným spôsobom brániť pred odporcami v rade 1/ a 2/. Na pozemku navrhovateľov, cez ktorý
odporcovia vstupujú na svoj pozemok, sa nachádzajú len ovocné stromy a ďalšie dreviny, a teda
objektom poškodenia môžu byť len tie. Poukázali na to, že už v minulosti odporcovia zasahovali do
vlastníctva navrhovateľov tým, že olamovali a zastrihávali do ovocných stromov.
Z právneho hľadiska poukázali na tú skutočnosť, že v zákonnej dikcii je neuvedené, aká intenzita
hrozby sa vyžaduje k naplneniu predpokladov pre prijatie záveru, že konanie odporcov v rade 1/ a 2/
sa bude v budúcnosti opakovať. Zákonná úprava presne nedefinuje, akým spôsobom má byť hrozba
preukázaná, avšak logickým výkladom možno dospieť k záveru, že hrozba je jav, ktorý môže nastať v
budúcnosti. Hrozba v zmysle výkladového slovníka predstavuje blízkosť nebezpečenstva, sama o sebe
však nepojednáva už o konkrétnom nebezpečenstve. V tejto súvislosti poukázali na ustálenú judikatúru.

K odvolaniu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odporcovia v 1/ a 2/
rade písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania navrhovatelia, konštatuje, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolatelia vo veci
samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by
boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový
súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v podanom odvolaní a na ktoré
poukazovali odvolatelia aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého súd nemal v konaní za
dostatočne preukázanú hrozbu opakovania sa konania odporcov spočívajúceho v poškodzovaní drevín
vo vlastníctve navrhovateľov rastúcich na pozemku vlastnícky patriaceho navrhovateľom. Na uvedenom
nemôže nič zmeniť ani medzi účastníkmi nesporná skutočnosť, že ich vzájomné vzťahy sú narušené, z
ktorého dôvodu by hrozilo zo strany odporcov ďalšie konanie zasahujúce vlastnícke právo navrhovateľov
vo forme poškodzovania drevín na pozemku.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 4 O.s.p. s
tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.