Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113222788
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113222788.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľky:

Q.. U. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. R. XXX/XX, XXX XX O., Š. R. W., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane navrhovateľky: Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice
- Staré Mesto, IČO: 42 249 708, právne zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom
Škultétyho 3, 040 01 Košice, IČO: 31 943 683, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o doklade
jeho vykonateľnosti, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok spis. zn. 3C/155/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný rozhodcom Arbitrážneho

súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, JUDr. Michalom Škriabom v právnej veci žalobcu Rapid life
životná poisťovňa a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 proti žalovanej U. Č.Á.,
K.. XX.XX.XXXX, O. R. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie a návrhu na splátkový kalendár, ktorým bola
žalovaná U. Č. zaviazaná zaplatiť žalobcovi Rapid life životná poisťovňa a. s. peňažnú sumu 146,63 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, z r u š u j e v celom rozsahu.

Rozhodcovský rozsudok spis. zn. 3C/156/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný rozhodcom Arbitrážneho

súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, JUDr. Michalom Škriabom v právnej veci žalobcu Rapid life
životná poisťovňa a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 proti žalovanej U. Č.,
K.. XX.XX.XXXX, O. R. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie a návrhu na splátkový kalendár, ktorým bola
žalovaná U. Č. zaviazaná zaplatiť žalobcovi Rapid life životná poisťovňa a. s. peňažnú sumu 144,26 eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, z r u š u j e v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 08.07.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 16.07.2013

sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil vo výroku tohto rozsudku uvedené
rozhodcovské rozsudky a zaviazal odporcu nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 24.06.2013 prevzala vo výroku tohto rozsudku
uvedené rozsudky, ktorými bola zaviazaná na plnenie uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom spolu
s rozsudkami jej bolo doručené upovedomenie o začatí rozhodcovského konania zo dňa 09.01.2012 a
návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 02.01.2012. Ďalej navrhovateľka citovala v návrhu z
uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 a spis. zn. 6Cdo 3/2013 zo

dňa 13.03.2013, pričom v súvislosti s týmito rozhodnutiami uviedla, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah
a neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, čo opakovane potvrdil aj Najvyšší súd SR.
Odporca si tak opakovane uplatňuje plnenia z neplatnej rozhodcovskej doložky, čo možno považovať za
konanie bez odbornej starostlivosti naplňujúce znaky nekalej obchodnej praktiky. Odporca ako žalobcavo svojom žalobnom návrhu podanom na rozhodcovskom súde uviedol, že právomoc rozhodcovského
súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ k
poistnej zmluve, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd.

Rozhodcovský súd v odôvodnení napadnutých rozhodcovských rozsudkov konštatoval, že z osobitných
dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovanej s tým, že táto
ju nebola povinná v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať a že žalovaná mala možnosť zmluvnú
podmienku neprijať. Navrhovateľka k tomu uviedla, že aj napriek tomu, že podpísala Osobitné zmluvné
dojednania k poistnej zmluve, t. j. rozhodcovskú doložku, táto nebola s ňou individuálne vyjednaná,

a to vzhľadom k tomu, že ustanovenie o arbitráži v časti XV. označenej ako „Rozhodcovské konanie“
je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v niekoľkých bodoch. To
znamená, že ba nemala podpísať nie len Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ale ani
Všeobecné poistné podmienky, o ktorých odporca tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani samotnú
poistnú zmluvu. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok totiž znamená, že by si sama niečo
v poistnej zmluve vymienila a druhá strana - odporca by to prijal. V tomto prípade však k takémuto

dojednaniu nedošlo. Išlo výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy. Sám odporca vo svojom
žalobnom návrhu v arbitrážnom konaní opakovane zdôrazňuje, že čas XV. Všeobecných poistných
podmienok je súčasťou poistenia, teda nemôže ísť o individuálne dojednanie. Odporca neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, čo
opakovane potvrdil aj Najvyšší súd SR. V kontexte tohto tvrdenia navrhovateľka poukázala na znenie

ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ďalej na ust. čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS a ust. § 53 ods. 4
písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Napokon navrhovateľka uviedla, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom - dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako
aj o úroveň informovanosti. Súdy už judikatúrou ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné pre hrubý rozpor s dobrými mravmi.

Podaním zo dňa 08.07.2013 do konania v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014
vstúpilo na podporu navrhovateľky ako vedľajší účastník občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkom bytov. Toto podanie k návrhu na začatie konania pripojila samotná navrhovateľka ako jeho
prílohu. Keďže odporca podaním zo dňa 25.10.2013 vzniesol námietku proti vstupu tohto vedľajšieho
účastníka do konania na strane navrhovateľky (ďalej len „VÚN“) podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení

účinnom do 31.12.2014, súd uznesením č. k. 6C/202/2013-153 zo dňa 16.01.2015 potvrdeným na
odvolanie odporcu uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/195/2015-180 zo dňa 29.06.2015
pripustil vstup VÚN do konania.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril po prvý krát podaním zo dňa 23.10.2013 doručeným
súdu dňa 29.10.2013, v ktorom namietal, že aby mohla byť konkrétna zmluva posudzovaná ako

spotrebiteľská podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí byť uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom (podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). V danom prípade však na strane
navrhovateľky - poistníka vystupuje osoba, ktorá v čase uzatvárania sporných poistných zmlúv mala
ako živnostník v predmete svojej činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv a dokonca
vykonávala túto činnosť ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu na základe osobitnej obchodno-

právnej zmluvy pod evidenčným č. XXXXX v období od 19.03.2007 do 15.06.2010. Sprostredkovanie
poistenia tak bolo predmetom podnikania navrhovateľky, ktoré mala zapísané v živnostenskom registri
ako predmet svojej podnikateľskej činnosti. Za túto činnosť dostávala od odporcu vo vymedzenom
období odmenu dojednanú v uvedenej zmluve (rovnako aj za poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila sama
so sebou v dvojjedinej úlohe poistníka i sprostredkovateľa poistenia). Sprostredkovanie poistenia je

pri tom osobitná licencovaná odborná činnosť, podliehajúca registrácii, vykonávanej pod dohľadom
Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“). Navrhovateľka túto činnosť vykonávala podľa zákona č.
340/2005 Z. z., resp. podľa zákona č. 186/2009 Z. z. Z tohto nepochybne vyplýva, že navrhovateľka
mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré odporca predáva. Odporca
tak v ďalšom poukázal na to, že účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných

a iných značných nerovnováh medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy
profesionál a spotrebiteľom, u ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál
- laik. V uvedenom prípade zjavne o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do
zmluvnej autonómie nejde, obzvlášť pokiaľ zmluvu uzatvára fyzická osoba sama so sebou raz ako
odberateľ a raz za dodávateľa. Odporca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade pod spis.

zn. C-464,39,4 zo dňa 20.01.2005, pričom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú priamo aplikovateľným
prameňom práva záväzným pre členské štáty únie. Navrhovateľka ako profesionál v predmete zmluvy,
bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať (Záznam o informáciách,
ktoré poskytol sprostredkovateľ klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy), musela si byť vedomá, že akju príjme, aký má potom rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah. Po relatívne dlhší
čas navrhovateľka na uzatváraní takéhoto typu zmlúv, vrátane takého typu rozhodcovských doložiek,
aké v tomto konaní napáda a spochybňuje, založila svoje podnikanie a obživu. Aj v prípade konkrétnej

napádanej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky navrhovateľka dokonca za jej uzavretie inkasovala
od odporcu osobitnú províziu. Odporca tak navrhoval, aby súd návrh na začatie konania zamietol v
plnom rozsahu.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v ďalšom podaním zo dňa 15.11.2013 doručeným súdu
dňa 21.11.2013, v ktorom namietal, že podaný návrh na začatie konania je v celom rozsahu nedôvodný.

Podstatu argumentácie odporcu v jeho rozsiahlom 29 stranovom vyjadrení si súd dovolí zhrnúť v ďalej
uvedených bodoch nasledovne:
1) Napadnutý rozhodcovský rozsudok považuje za vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.
z., v súvislosti s čím poukazuje na to, že v zmysle ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. je
prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 30 dní od jeho doručenia,
pričom pokiaľ v tejto lehote navrhovateľka neuviedla, čo odporca zároveň namietal, určite a úplne

rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je možné
v budúcnosti prihliadať na prípadné nové skutočnosti uvedené navrhovateľom po uplynutí tejto lehoty.
Neúplnosťnávrhuodporcavyvodzovalztoho,žezvnávrhunazačatiekonaniaopísanýchrozhodujúcich
skutočnostímožnodovodiťlentoľko,ženavrhovateľkasadomáhazrušeniadotknutéhorozhodcovského
rozsudku z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z., pričom navrhovateľka

namietaplatnosťdotknutejrozhodcovskejdoložky.Navrhovateľomvnávrhunazačatiekonaniauvedenú
„nesúrodú kyticu tzv. judikátov z právnych názorov vyslovených v dnes už zrušených rozhodnutiach
súdov“ nemožno považovať za dostatočné pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností podľa ust. § 79
ods. 1 O.s.p. Už len z tohto dôvodu tak žiadal odporca návrh zamietnuť v plnom rozsahu.
2) Ďalej odporca namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, a preto nejde o konanie, v ktorom by bol navrhovateľ ako spotrebiteľ
oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. V tomto
kontexte odporca poukazoval na viaceré ním označené rozhodnutia Okresných súdov Komárno, Nové
Zámky, Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
3) Zároveň sa odporca dovolával priameho účinku smernice 93/13/EHS z hľadiska aplikácie jej

ods. 19 (recitálu) na poistnú zmluvu, ktorá je predmetom konania, a to pre neúplnú implementáciu
smernice do právneho poriadku SR. Odporca tak vyjadril svoj názor, že z odlišného zámeru smernice
93/13/EHS, ktorý má byť v prípade poistných zmlúv podľa smernice sledovaný, t. j., že pre poistnú
zmluvu majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá, pričom vnútroštátny všeobecný
súd je povinný interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer

tejto smernice obsiahnutý v jej 19. Odôvodnení, ktoré sa týka práve poistných zmlúv. Súd je tak
povinný skúmať, či konkrétna poistná zmluva nepodlieha práve uvedenej výnimke. Tvrdiť, že smernica
reprezentuje len minimum ochrany spotrebiteľa a členské štáty môžu pristúpiť vo svojich vnútroštátnych
právnych poriadkoch ku prísnejším opatreniam je z pohľadu dikcie ust. odseku 19 smernice 93/13/EHS
neprípustný výklad smernice „contra legem“.

4) Súčasne odporca vyjadrujúc sa k dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. §
40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. vo všeobecnosti v rovine prijateľnosti rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľských zmluvách s odkazom na znenie ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka uviedol, že z logického výkladu znenia tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodcovská doložka
v spotrebiteľských zmluvách je platným dojednaním, dokiaľ nie je ad hoc v každom jednotlivom prípade

preukázané, že ju možno považovať za neprípustné dojednanie v zmysle uvedeného ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Porovnávajúc jednotlivé jazykové verzie smernice 93/13/EHS (slovenskú,
českú a anglickú) v ďalšom odporca požadoval, aby súd na účely posudzovania možnej (ne)prijateľnosti
rozhodcovskej doložky použil českú, resp. anglickú verziu ust. čl. 1 písm. q) Prílohy smernice 93/13/
EHS, ktoré vystihujú podľa jeho názoru úmysel tvorcov smernice: „aby sa spory neriešili výhradne

rozhodcovskými súdmi, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy“. Nesprávnym prekladom smernice
93/13/EHS a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou medzi tzv. neprijateľné podmienky
slovenský zákonodarca takmer vylúčil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách,
napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne upravené
právnym predpisom, ktorým je zákon č. 244/2002 Z. z. Každý rozhodcovský rozsudok, a to aj zo sporu

medzi dodávateľom a spotrebiteľom je navyše všeobecným súdom preskúmateľný, a to aj z pohľadu,
či v rozhodcovskom konaní neboli porušené práva spotrebiteľa a toto žiadna rozhodcovská doložka
nemôže obmedziť. Z uvedeného tak odporca vyvodil, že v podmienkach právneho poriadku SR nie
je možné uzavrieť takú rozhodcovskú doložku, ktorá by mohla účinne vnútiť spotrebiteľovi, aby svojespory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože právomoc všeobecného súdu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je možné preniesť na rozhodcovský súd alebo iný orgán. Odporca tak
vytkol zákonodarcovi, že do dikcie ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za slová „výlučne

v rozhodcovskom konaní“ nedoplnil slová „, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov“.
Súčasne odporca poukázal na to, že po posledných úpravách zákona č. 244/2002 Z. z. v roku 2009
zákonodarca znemožnil rozhodcovskou doložkou navodiť situáciu, v ktorej by sa spotrebiteľ, čo i len
hypoteticky, mohol zriecť práva prejednať svoju vec na všeobecnom súde, resp. podávať opravné
prostriedky na všeobecný súd, pričom priamym dôkazom tohto je práve existencia tohto konania na

všeobecnom súde. Aj samotná rozšírená úprava dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj o
možnosť jeho zrušenia z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. vylučuje, že by
na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách bolo možné nahliadať ako a priori na tie, ktoré
vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS.
5) V súvislosti s navrhovateľom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v ďalšom odporca poukázal na znenie ust. § 53

ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné
dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko
individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky.
Odporca sa v tomto smere odvolal na dokument Európske princípy zmluvného práva, ktoré obsahujú
pozitívne vymedzenie pojmu individuálne dojednanie: „Podmienka je individuálne dojednaná, ak bola

výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu
podmienky navrhnutej druhou stranou. Môže viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená.“.
V kontexte prejednávanej veci odporca uviedol, že navrhovateľ bol preukázateľne upozornený na
mimosúdne riešenie sporov z poistenia a informovaný o tom, čo obnáša zákon č. 244/2002 Z. z. v
rozsahu, ktorý určil sám spotrebiteľ, a to zo strany sprostredkovateľa poistenia, o čom bol odporca bona

fidae presvedčený na základe Záznamu o potrebách klienta vyhotoveného podľa zákona č. 340/205
Z. z. podpísaného navrhovateľom a sprostredkovateľom poistenia (nie zamestnancom poisťovne),
pričom následne v ním slobodne vymienenom časovom odstupe, ktorý bol úplne v jeho dispozícii,
navrhovateľ nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a to svojim
podpisom osobitných zmluvných dojednaní a teda aj keby skutočne rozhodcovská doložka v okamihu jej

dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený
ju skúmať.
6) Odporca v tejto časti svojho vyjadrenia odmietol, podľa neho paušálne a mechanické tvrdenie,
navrhovateľa, že dotknutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, lebo spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a navyše je v rozpore s dobrými mravmi. Na

posúdenie uvedenej nerovnováhy obsahuje smernica 93/13/EHS v čl. 4 výkladové pravidlo. Uvedené
pravidlo tak vyžaduje, aby súd pri hodnotení dojednania vzal do úvahy: a) povahu tovaru a služieb
(v tomto prípade poistná zmluva a v tomto kontexte vzťah ku 19. odôvodneniu smernice), b) všetky
okolnosti , ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy (samotný skutkový dej sprostredkovania poistenia,
počas ktorého došlo k uzavretiu poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky, je potrebné posudzovať

a subsumovať pod ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z., pretože k uzatvoreniu poistenia došlo za
podmienok tohto zákona, a to činnosťou sprostredkovateľa poistenia ako samostatného licencovaného
podnikateľa a nie činnosťou odporcu samotného konajúceho svojim zamestnancom, a to všetko
s prihliadnutím na povinnosti vznášané na činnosť dodávateľa zo zákona o poisťovníctve v znení
platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných

dojednaní) a c) všetky ďalšie podmienky zmluvy alebo iné zmluvy, ktoré sú s ňou previazané (napr.
sprostredkovateľská a mandátna zmluva medzi sprostredkovateľom a poisťovňou). Z hľadiska časového
faktora sa vždy jedná o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v čase uzavretia zmluvy, inými
slovami povedané, na okolnosti, či neprimeranosť podmienky, ktoré nie sú spozorovateľné už v
okamihu kontraktácie, nie je pri hodnotení možnej neprijateľnosti možné brať zreteľ. Súčasne odporca

s odkazom na povinnosť poisťovne podľa ust. § 37 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2008
Z. z. poukazoval na to, že v prejednávanom prípade je potrebné zohľadniť aj to, že v osobitných
zmluvných dojednaniach je ustanovenie o rozhodcovskej doložke, čím v nadväznosti na stanovisko
NBS predložené spolu s vyjadrením súdu, je nepochybné, že v dôsledku jej aplikácie došlo ku zníženiu
predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a

teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa, ako zrkadlový obraz „údajnej“ nevýhody pre
spotrebiteľa v podobe zmienenej rozhodcovskej doložky. Vymáhanie dlžného poistného, resp. iných
pohľadávok z poistenia (ako napr. táto, ktorej cieľom bolo znížiť tzv. alfa obstarávacie náklady na
poistenie, tiež zahrnuté do ceny poistenia) je veľmi logickou, zákonnou a ekonomicky obhájiteľnouobchodnou politikou, ale aj s morálnym rozmerom - vykonávať svoju činnosť v prospech klientov poctivo
dodržiavajúcich zmluvné záväzky. V kontexte tohto argumentu odporca uviedol, že je záujmom celej
masy spotrebiteľov, aby sa dodávateľ pri porušení zmluvných dohôd zo strany jednotlivých klientov,

dostal cestou rozhodcovského konania rýchlejšie a vo vyššom percente výťažnosti k umoreniu dlhu, čo
je na druhej strane kompenzované výhodou pre poctivých spotrebiteľov v podobe nižšej ceny poistenia
(poistného), ktoré musia platiť. Zároveň odporca uviedol, že skutočnosť, že zmluva obsahuje napr. jedno
veľmi nevýhodné ustanovenie ešte neznamená, že musí byť automaticky označené za neprimerané.
Každé ustanovenie zmluvy je potrebné vnímať v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami. Ak je

nevýhodné dojednanie vyvážené inými, pre spotrebiteľa reálne výhodnými dojednaniami, nie je totiž
najmenší dôvod prehlásiť nevýhodné ustanovenie za neplatné. V ďalšom v kontexte individuálneho
dojednania spornej rozhodcovskej doložky odporca poukazoval na to, že Osobitné zmluvné dojednania,
ktorými mala byť dojednaná sporná rozhodcovská doložka, neboli súčasťou všeobecných poistných
podmienok, neboli ani ich pokračovaním a ani súčasťou ich súvislého textu, čomu nasvedčuje aj
priestorové usporiadanie listiny, v ktorej sa nachádzali všeobecné poistné podmienky, ako aj Osobitné

zmluvné dojednania. Navrhovateľ svojim podpisom za textom samotných všeobecných poistných
podmienok potvrdil len to, že tieto všeobecné poistné podmienky si prečítal a následne obdržal ich
jedno vyhotovenie. Podstatnou skutočnosťou je tá, že v oboch prípadoch zo strany navrhovateľa bola
podpísaná poistná zmluva, a to pripojením jeho podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy
spolu so sprostredkovateľom poistenia vystupujúcim za poisťovňu (na zmluvnom, nie pracovnom

základe), pričom je zjavné, že tieto dva podpisy mali konštitutívny charakter, pričom súčasťou poistnej
zmluvy (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Paradoxom v oboch týchto prípadoch poistných zmlúv
je to, že osoba navrhovateľky splýva so sprostredkovateľom poistenia. Tým pádom niet pochýb o
tom, že druhý podpis klienta (navrhovateľky) pod Všeobecnými poistným podmienkami mal úplne inú
funkciu než konštitutívne posudzovať uzavretie poistnej zmluvy - išlo o deklaratórny (osvedčujúci)

podpis tak, ako to zreteľne oznamuje riadok Všeobecných poistných podmienok umiestnený tesne nad
deklaratórnym osvedčujúcim podpisom klienta (znenie ust. ods. 12 časti XVII. Všeobecných poistných
podmienok). To, že z právneho hľadiska tu nejde o nijaké samostatné (odtrhnuté od podpisu návrhu
poistnej zmluvy) dojednanie Všeobecných poistných podmienok, dosvedčuje aj fakt, že tu logicky ako
nadbytočný - absentuje podpis sprostredkovateľa poistenia. Navrhovateľka nemusela, a to bez toho, aby

to malo vplyv na jej práva a povinnosti z poistnej zmluvy, resp. so Všeobecných poistných podmienok,
podpisovať Osobitné zmluvné dojednania. V prípade nepodpísania Osobitných zmluvných dojednaní
navrhovateľkou by platná rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. V prípadoch, keď ktorýkoľvek
jeho poistník nesúhlasil s uzatvorením rozhodcovskej doložky (t. j. s podpisom osobitných zmluvných
dojednaníkpoistnejzmluve),odporcaplneakceptovaljehovôľuakuzatvoreniurozhodcovskejdoložkyv

takomprípadenedošlo.Navrhovateľmaltakreálnumožnosťvylúčiťaplikáciudanejzmluvnejpodmienky,
atýmsadosiahlapodstataindividuálnostitohtodojednaniasmerujúcakochranespotrebiteľa.Zhľadiska
individuálneho dojednania spornej rozhodcovskej doložky odporca dodal, že je nespochybniteľné, že
ak sprostredkovateľ poistenia (ktorý nebol zamestnancom odporcu a pracoval výlučne ako samostatný
podnikateľ, v danom prípade konal na základe sprostredkovateľskej a mandátnej zmluvy uzavretej s

odporcom) dodržal zákon č. 340/2005 Z. z., ako aj iné zákony, ktoré dodržať mal, čomu svedčí listina
- Záznam o potrebách klienta - podpísaná navrhovateľom a sprostredkovateľom poistenia, potom bola
sporná rozhodcovská doložka dojednaná individuálne.
Odporca napokon písomným podaním zo dňa 02.09.2015 s odkazom na ust. § 243d ods. 1 zákona č.
233/1995Z.z.vznenízákonač.335/2014Z.z.účinnomod01.01.2015namietal,ževdôsledkuaplikácie

dispozície právnej normy obsiahnutej v uvedenom ustanovení zákona sa právne postavenie účastníkov
konania obnovilo do stavu pred vydaním napadnutých rozhodcovských rozsudkov - navrhovateľka nie je
viazaná povinnosťou založenou jej rozhodcovským rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok mu
rozhodcovským rozsudkom priznaný. Uvedené zákonné ustanovenie tak anuluje vlastne právoplatnosť
napadnutých rozhodcovských rozsudkov. Dôsledkom tohto je to, že obe sporové strany bez vlastného

zavineniasúobjektívnebezprávnehozáujmunavýsledkukonania(nameritórnomrozhodnutí).Súčasne
v dôsledku uvedeného odpadla aj vecná legitimácia účastníkov konania, a súd je tak povinný návrh bez
ďalšieho zamietnuť.
VÚN sa vo veci vyjadril písomne podaním zo dňa 15.12.2015, v ktorom sa vyjadril k námietkam odporcu.
Ak odporca argumentoval, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, pretože navrhovateľka pracovala pre

odporcu ako živnostníčka a sprostredkovanie poistenia bolo predmetom jej podnikania, VÚN uviedol,
že rozhodcovská doložka bola súčasťou poistnej zmluvy, pričom v poistnom vzťahu vystupovala
navrhovateľka ako spotrebiteľka. Predmetnú poistnú zmluvu uzatvárala výlučne na súkromný účel.
Spojenie medzi predmetnou poistnou zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a jej činnosťouako sprostredkovateľky poistenia za odporcu je v danom prípade bezpredmetné. Ak by teda aj pripustil
výklad, podľa ktorého pri uzatváraní poistnej zmluvy navrhovateľka mala postavenie podnikateľa, pri
plnení z tejto poistnej zmluvy vystupovala už iba ako súkromná osoba. Nie sú tak splnené súčasne obe

podmienky vyžadované zákonom a navrhovateľke preto možno priznať postavenie spotrebiteľa. Ďalej
VÚN vyjadril svoj nesúhlas s tým, že navrhovateľka bola informovaná o tom, že môže rozhodcovskú
doložku prijať alebo neprijať. Odporca žiadnym spôsobom súdu neosvedčil že by navrhovateľku poučil
o konaní vedenom na rozhodcovskom súde a že by odporca v rámci školenia sprostredkovateľov
oboznámil napríklad s rozdielom medzi konaním na rozhodcovskom súde a súde všeobecnom,

vznikom rozhodcovských súdov a pod. Odporca o tom nepredložil žiaden listinný dôkaz opatrený
podpisom navrhovateľky. VÚN v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ (štvrtá
komora) z .3.09.2015 vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank Romänia SA, podľa
ktorého „Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie
advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto

úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa “, ak táto zmluva nie
je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta. Skutočnosť, že pohľadávka
vyplývajúca z uvedenej zmluvy je zabezpečená záložnou zmluvou, uzavretou touto osobou ako
zástupcom jej advokátskej kancelárie a vzťahujúcou sa na majetok určený na obchody, podnikanie alebo
povolanie tejto osoby, ako je budova vo vlastníctve tejto kancelárie, nie je v tejto súvislosti relevantná.“.

V ďalšom VÚN s odkazom na znenie ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietal, že za obsah
poistnej zmluvy zodpovedá výlučne odporca, ktorý zmluvu zostavoval. Nielen v tomto súdnom konaní,
ale aj v množstve iných identických konaní vedených pred všeobecnými súdmi SR bolo preukázané, že
záujemca o poistenie musel podpísať poistnú zmluvu na všetkých miestach, kde bola kolónka na podpis.
Ak by čo i len jeden podpis záujemcu o poistenie na poistnej zmluve absentoval, zmluva by nebola

odobratá do systému odporcu. Za týchto okolností nemožno hovoriť o platnom vyjednaní rozhodcovskej
doložky ani vtedy, ak by sa pripustili tvrdenia odporcu, že na navrhovateľku nemožno uplatniť právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Takýto právny úkon postráda náležitosti platného právneho úkonu
aj v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z hľadiska náležitosti vôle účastníka právneho
úkonu. Na margo veci poukázal, že podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. zmluvné strany

sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov), alebo na postupe jeho
dodatočného ustanovenia. V zmysle rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. bod 2. Všeobecných
poistných podmienok (ďalej len „VPP“) pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného alebo stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami

poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Ust. § 8 ods. 1, resp. § 12 ods. 6 zákona č.
244/2002 Z. z. umožňujú zmluvným stranám v rozhodcovskej zmluve dohodnúť sa na osobe rozhodcu
(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia, resp. že svoj spor predložia určitému
stálemu rozhodcovskému súdu. Pokiaľ sa nedohodnú, platí podporne postup v zmysle ust. § 8 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. VÚN tak namietal, že v tomto zmysle je text dohody zmluvných strán

o rozhodcovskej doložke nezrozumiteľný a neurčitý. Určito a zrozumiteľne z neho nevyplýva, že sa
zmluvné strany dohodli na osobe rozhodcu (rozhodcov), prípadne na určitom postupe jeho dodatočného
ustanovenia, resp. že svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Žiadna konkrétna
dohoda zmluvných strán v tomto smere z textu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. VPP
nevyplýva. Rozhodcovská doložka tu nerieši ani alternatívu, ak by sa so svojim nárokom proti poisťovni

chcel na rozhodcovský súd obrátiť poistník. Určenie rozhodcu/určitého rozhodcovského súdu pre túto
alternatívu rozhodcovská doložka vôbec neupravuje. Takýto prejav voleje neurčitý a teda v zmysle ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj neplatný. Zároveň znenie rozhodcovskej doložky v časti XV.
bod 2 VPP zveruje určenie rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu výlučne poisťovni,
čo je v rozpore s ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského

konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je takýto
právny úkon absolútne neplatný. Napokon VÚN uviedol, že v označenej právnej veci navrhovateľka
podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1, písm. c), g) a j) zákona
č. 244/2002 Z. z. K dôvodu podľa písm. a) uviedol, že navrhovateľka popiera platnosť rozhodcovskej
doložky a z dôvodu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Síce podpísala Osobitné

zmluvné dojednania k poistne zmluve - rozhodcovskú doložku, avšak ustanovenie o arbitráži v časti
XV. časť „Rozhodcovské konanie“ je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach.
To znamená, že navrhovateľka by nemohla podpísať VPP vôbec. Individuálne vyjednanie zmluvných
podmienok znamená, že by si žalobkyňa sama niečo v poistnej zmluve vymienila a druhá strana byto prijala. V tomto prípade však k takémuto dojednaniu nedošlo. Išlo výlučne o využitie štandardnej
formulárovej zmluvy. K dôvodu podľa písm. g) VÚN uviedol, že navrhovateľka podala návrh z tohto
dôvodu, keďže v jednej obálke, v jeden deň jej bolo doručené upovedomenie o začatí rozhodcovského

konania, návrh na začatie rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok. Boli porušené jej práva,
ako účastníčky rozhodcovského konania. Bolo jej odňaté právo konať pred súdom. Jej práva zaručené
v Ústave SR, v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Občianskom
súdnomporiadkuboliporušenéasícetým,žeArbitrážnysúdvKošiciachnevykonalžiadnedokazovanie,
nepredvolal ju ako účastníčku konania ani jej neoznámil termín rozhodovania a neumožnil jej tak

riadne si obhájiť svoje práva. Tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa na navrhovateľku
vzťahuje aj za situácie, ak sa súd nestotožní s jej tvrdením o to, že ide o vzťah spotrebiteľský a
že má postavenie spotrebiteľky. K dôvodu podľa písm. j) VÚN uviedol, že došlo v danom prípade k
porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Nie je daná právomoc
rozhodcovského súdu z dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie
rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy

naochranuprávspotrebiteľa,čopredstavujesamoosebedôvodnazrušenierozhodcovskéhorozsudku.
Navrhovateľka v podaní zo dňa 07.04.2016 uviedla, že niet procesného dôvodu na zamietnutie
žalobného návrhu. Z O.s.p. nevyplýva, že by súd mohol návrh na základe novelizácie exekučného
poriadku zamietnuť. Naopak. Od 01.01.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2015Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ust. § 73 ods. 1 a 3 (prechodné

ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľsky
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred
1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že

konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa
zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015Z.Z. a iba
rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť
predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenomvžalobealebovrozsahuuvedenomvovzájomnejžalobe(ust.§47ods.1zákonač.335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ďalej v
tomto podaní citovala z rozsudku Krajského súdu v Nitre spis. zn.25Co/404/2015 zo dňa 17.06.2015

a z rozsudku Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 3Co/l013/2014 zo dňa 21.01.2016, podľa ktorého
pri ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z. z. ide o prelomenie materiálnej, nie formálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny
právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Súd spornú vec prejednal na pojednávaní dňa 12.04.2016 za prítomnosti navrhovateľky a odporcu a v

neprítomnosti VÚN a jeho zástupcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže hoc bol právny zástupca VÚN
na pojednávanie riadne predvolaný (od predvolania samotného VÚN bolo upustené podľa ust. § 49 ods.
1 O.s.p.), svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom
pojednávanie odročil podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. na termín 03.05.2016 na vyhlásenie rozsudku. Dňa
03.05.2016 bol verejne vyhlásený tento rozsudok.

Účastníci konania na pojednávaní zásadne zotrvali na svojej z pohľadu predmetu sporu podstatnej
argumentácii, uvedenej v ich písomných podaniach.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov produkovanými účastníkmi a zabezpečenými
súdom (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), z ktorých zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre
rozhodnutie vo veci.

Z listiny označenej ako návrh na uzavretie poistnej zmluvy - č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX (dôkaz
predložený navrhovateľkou na č. l. 14 spisu) vyplýva, že táto má formu predtlače odporcu. Uvedené
jednoduchovyplývaužsosamotnéhozáhlavialistiny,kdejeuvedenélogoodporcu,jehopredchádzajúce
obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa (dopísané rukou „Rapid“), akciová spoločnosť a
adresa sídla odporcu a k tomu pripojený text: „Vám podáva návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“.

Na tejto listine boli ručne dopísané len údaje o čísle poistnej zmluvy (XXXXXXXXXX) o poistníkovi
(navrhovateľke), o poistenom (o Y. D. Č.), oprávnenej osobe (navrhovateľka), výške poistnej sumy a
poistného pri jednotlivých druhoch dojednaného poistenia a pripoistenia, začiatku a konca poistenia,
dĺžke poistnej doby, periodicity platenia poistného a jeho formy, o výške prijatého prvého poistného a dňaprijatia, kóde sprostredkovateľa poistenia a dňa predloženia návrhu navrhovateľke sprostredkovateľom
poistenia v mene odporcu a prevzatia oznámenia o prijatí návrhu (čím mala byť zmluva uzavretá,
pričom je uvedený deň 28.05.2007). Napokon sa nachádza na listine čitateľný podpis navrhovateľky ako

poistníka a navrhovateľky ako sprostredkovateľa poistenia. V predtlači sa nad podpisom osoby, ktorá
poistenie uzatvorila (v tomto prípade navrhovateľka) nachádza tiež text, že: „Návrh na uzavretie zmluvy
prijímam. Vyhlasujem, že, som bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné
poistenie Prvej česko-slovenskej poisťovne, a.s., ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.“.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 1 Všeobecných poistných podmienok (01-01-07)

(ďalej len „VPP1“; listinný dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 12 spisu), poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 2 VPP1, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú

osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.
Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon

funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací
poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná
právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa
§ 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uverejnením v Obchodnom vestníku.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 3 VPP1, rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky

spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami,
najmä: a) pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného, b) spory o poistné plnenia, nároky
poistníkov na odkupné hodnoty, c) spory vznikajúce v súvislosti s redukciou poistnej zmluvy, poistnou
suspenziou, poistnou kompenzáciou a zánikom poistenia, d) spory o pohľadávky z nezaplatených
administratívnych poplatkov poistníkov, e) spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi,

poistenému,oprávnenejosobe,dedičomaleboinýmprávnymnástupcomtýchtoosôb,f)sporyoplatnosť
dodatkov a iných dojednaní k poistným zmluvám, g) spory o výklad pojmov v poistných zmluvách a
všeobecnýchpoistnýchpodmienkach,h)inéhmotno-právnespory,ktorévzniknúpočastrvaniapoistenia
i po jeho zániku, alebo procesné spory, i) záväzný výklad všeobecných poistných podmienok.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 4 VPP1, štatút rozhodcovského súdu upraví okrem

náležitostí uvedených v § 13 zákona č. 244/2002 Z. z. najmä postup ustanovovania náhradných
rozhodcov, postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto rozhodcovského konania, spôsob
doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konanie, odmenu rozhodcovského súdu, lehoty na
rozhodovanie.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 5 VPP1, rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore

je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovský súdom.
Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 6 VPP1, rozhodcovský súd rozhoduje podľa
zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni záujmy poisťovne i oprávnené nároky

poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel
poistenia boli vždy zachované.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 7 VPP1, všetky náklady konania pred rozhodcovským
súdom vrátane administratívneho poplatku a ostatných trov rozhodcovského konania znáša neúspešná
strana v rozsahu a podľa zásad bližšie určených vo vnútorných predpisoch rozhodcovského súdu.

Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 8 VPP1, dojednanie tohto článku má univerzálnu
povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán.
Podľa ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 2 VPP1, všetky články, ustanovenia a dojednania
uvedené v týchto všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy
uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v

plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania.
Podľa ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 3 VPP1, podpisom poistnej zmluvy všeobecných
poistných podmienok sa poisťovňa v celom rozsahu môže dovolávať ich právnych účinkov s tým, žetým okamihom sa poistník nemôže zbaviť svojej zodpovednosti s odvolaním sa na neznalosť zmluvných
dojednaní a dojednaní týchto všeobecných poistných podmienok..
Podľa ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP1, poistník svojim podpisom potvrdzuje

prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto všeobecných poistných podmienok.
Ďalej z VPP1 vyplýva, že tieto sa nachádzali na jednej listine o 11 stranách, obsahovali XVII častí. Na
poslednej 11. strane sa za posledným ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP1 nachádza
miesto pre uvedenie miesta, dňa a čitateľného podpisu poistníka (toto je vyplnené ručne: „V Žiline dňa
28.05.2007“ s čitateľným podpisom navrhovateľky ako poistníka). (pozn. miesto pre čitateľný podpis

osoby konajúcej za Prvú česko-slovenskú poisťovňu Rapid, a. s. sa pri tomto mieste pre uvedenie
miesta, dňa a čitateľného podpisu poistníka nenachádza) Za týmto miestom nasledujú Ďalšie zmluvné
dojednania k poistnej zmluve č. (na predtlači stále tej istej listiny ako VPP2 je následne vypísané ručne
č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX).
Podľa ust. ods. 1 ďalších zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (ďalej len „OZD1“),
zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak,

ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti; túto
lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného.
Podľa ust. ods. 2 OZD1, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,

že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.
Za týmto nasleduje miesto pre uvedenie miesta, času, mena a priezviska poistníka, č. občianskeho
preukazu poistníka a čitateľného podpisu poistníka. (ručne vypísané údaje V Žiline dňa 28.05.2007

s uvedením mena a priezviska navrhovateľky, č. občianskeho preukazu a čitateľného podpisu
navrhovateľky) Ďalej sa nachádza miesto „ Za Prvú česko-slovenskú poisťovňu RAPID, a. s.:“ na
uvedenie mena a priezviska a podpisu osoby konajúcej za odporcu (ručne vypísané U. Č. a podpis U.
Č.). Na samý záver VPP1 sa nachádza miesto na uvedenie vyplnených údajov o mene a priezvisku
poisteného - jeho zákonného zástupcu a čitateľného podpisu poisteného - zákonného zástupcu (U. Č.

a podpis U. Č. s poznámkou „matka“).
Rozhodcovským rozsudkom spis. zn. 3C/155/2012 zo dňa 19.01.2012 (fotokópia na č. l. 149 spisu)
vydaným rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, JUDr. Michalom
Škriabom v právnej veci žalobcu RAPID life životná poisťovňa a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040
71 Košice, IČO: 31 690 904 proti žalovanej U. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. R. XXX/XX, XXX XX O., o

zaplatenie a návrhu na splátkový kalendár, bola žalovaná U. Č. zaviazaná zaplatiť žalobcovi Rapid
life životná poisťovňa a. s. peňažnú sumu 146,63 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-
eur do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku alebo podať v tej istej lehote odpor na súde,
ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. V poučení sa zároveň udáva, že podmienkou prihliadania na
odpor žalovaného je zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- eur. Podľa doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na tomto rozhodcovskom rozsudku, rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.07.2013.
Podľa doručenky listovej zásielky Arbitrážneho súdu Košice adresovanej navrhovateľke s označním
3C/155/2012 Ž, RR, O (fotokópia na č. l. 148 spisu) bol rozhodcovský rozsudok (RR) navrhovateľke
doručený dňa 24.06.2013 spolu s návrhom (žalobou - Ž). Z toho vyplýva, že navrhovateľka nemala

do dňa doručenia rozhodcovského rozsudku vedomosť o začatí rozhodcovského konania a o obsahu
návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 02.01.2012.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol vydaný na základe návrhu odporcu zo dňa
02.01.2012(doručenéhorozhodcovskémusúdudňa04.01.2012)nazačatiekonaniaozaplatenie146,63
eur a návrhom na splátkový kalendár (fotokópia na č. l. 5 spisu), ktorým sa odporca domáhal voči

navrhovateľke zaplatenia sumy 146,63 eur a náhrady trov rozhodcovského konania s poukazom na to,
že uzavrel s navrhovateľkou dňa 28.05.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalovaná pohľadávka
mala zodpovedať nároku odporcu na podľa ust. XVII. ods. 7a VPP1 vo výške podľa vyplatenej provízie
sprostredkovateľovi poistenia.
Z listiny označenej ako návrh na uzavretie poistnej zmluvy - č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX (dôkaz

predložený navrhovateľkou na č. l. 20 spisu) vyplýva, že táto má rovnako formu predtlače odporcu.
Uvedené rovnako jednoducho vyplýva už so samotného záhlavia listiny, kde je uvedené logo odporcu,
jeho predchádzajúce obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, akciová spoločnosť a
adresa sídla odporcu a k tomu pripojený text: „Vám podáva návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“.Na tejto listine boli ručne dopísané len údaje o čísle poistnej zmluvy (XXXXXXXXXX) o poistníkovi
(navrhovateľke), o poistenom (o Y. D. Č.), oprávnenej osobe (navrhovateľka), výške poistnej sumy a
poistného pri jednotlivých druhoch dojednaného poistenia a pripoistenia, začiatku a konca poistenia,

dĺžke poistnej doby, periodicity platenia poistného a jeho formy, o výške prijatého prvého poistného a dňa
prijatia, kóde sprostredkovateľa poistenia a dňa predloženia návrhu navrhovateľke sprostredkovateľom
poistenia v mene odporcu a prevzatia oznámenia o prijatí návrhu (čím mala byť zmluva uzavretá,
pričom je uvedený deň 28.06.2007). Napokon sa nachádza na listine čitateľný podpis navrhovateľky ako
poistníka a navrhovateľky ako sprostredkovateľa poistenia. V predtlači sa nad podpisom osoby, ktorá

poistenie uzatvorila (v tomto prípade navrhovateľka) nachádza tiež text, že: „Návrh na uzavretie zmluvy
prijímam. Vyhlasujem, že, som bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné
poistenie Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.“.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 1 Všeobecných poistných podmienok (21-05-07)
(ďalej len „VPP2“; listinný dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 17 spisu), poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 2 VPP2, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály

rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.
Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon
funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací

poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná
právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa
§ 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uverejnením v Obchodnom vestníku.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 3 VPP2, rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky
spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami,

najmä: a) pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného, b) spory o poistné plnenia, nároky
poistníkov na odkupné hodnoty, c) spory vznikajúce v súvislosti s redukciou poistnej zmluvy, poistnou
suspenziou, poistnou kompenzáciou a zánikom poistenia, d) spory o pohľadávky z administratívnych
poplatkov poistníkov, e) spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi, poistenému,
oprávnenej osobe, dedičom alebo iným právnym nástupcom týchto osôb, f) spory o platnosť dodatkov

a iných dojednaní k poistným zmluvám, g) spory o výklad pojmov v poistných zmluvách a všeobecných
poistných podmienkach, h) iné hmotno-právne spory, ktoré vzniknú počas trvania poistenia i po jeho
zániku, alebo procesné spory, i) záväzný výklad všeobecných poistných podmienok.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 4 VPP2, štatút rozhodcovského súdu upraví okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 13 zákona č. 244/2002 Z. z. najmä postup ustanovovania

náhradných rozhodcov, postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto rozhodcovského konania,
spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konanie, odmenu rozhodcovského súdu,
lehoty na rozhodovanie.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 5 VPP2, rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore
je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovský súdom.

Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 6 VPP2, rozhodcovský súd rozhoduje podľa
zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni záujmy poisťovne i oprávnené nároky
poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel

poistenia boli vždy zachované.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 7 VPP2, všetky náklady konania pred rozhodcovským
súdom vrátane administratívneho poplatku a ostatných trov rozhodcovského konania znáša neúspešná
strana v rozsahu a podľa zásad bližšie určených vo vnútorných predpisoch rozhodcovského súdu.
Podľa ust. časti XV. - Rozhodcovské konanie ods. 8 VPP2, dojednanie tohto článku má univerzálnu

povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo
prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo
pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred
rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný),všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane
práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku.
Podľa ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 2 VPP2, všetky články, ustanovenia a dojednania

uvedené v týchto všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy
uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v
plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania.
Podľa ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 3 VPP2, podpisom poistnej zmluvy všeobecných
poistných podmienok sa poisťovňa v celom rozsahu môže dovolávať ich právnych účinkov s tým, že

tým okamihom sa poistník nemôže zbaviť svojej zodpovednosti s odvolaním sa na neznalosť zmluvných
dojednaní a dojednaní týchto VPP.
Podľa ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP2, poistník svojim podpisom potvrdzuje
prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto všeobecných poistných podmienok.
Ďalej z VPP2 vyplýva, že tieto sa nachádzali na jednej listine o 12 stranách, obsahovali XVII častí. Na
poslednej 12. strane sa za posledným ust. časti XVII. - Záverečné ustanovenia ods. 12 VPP2 nachádza

miesto pre uvedenie miesta, dňa a čitateľného podpisu poistníka (toto je vyplnené ručne: „V Žiline dňa
28.06.2007“ s čitateľným podpisom navrhovateľky ako poistníka). (pozn. miesto pre čitateľný podpis
osoby konajúcej za Prvú česko-slovenskú poisťovňu Rapid, a. s. sa pri tomto mieste pre uvedenie
miesta,dňaačitateľnéhopodpisupoistníkanenachádza)ZatýmtomiestomnasledujúOsobitnézmluvné
dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. (na predtlači stále tej istej listiny ako VPP2 je následne

vypísané ručne č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX).
Podľa ust. ods. 1 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „OZD2“), zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie
zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho
splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To

isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa ust. ods. 2 OZD2, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku.
Za týmto nasleduje miesto pre uvedenie miesta, času, mena a priezviska poistníka, č. občianskeho
preukazu poistníka a čitateľného podpisu poistníka. (ručne vypísané údaje V Žiline dňa 28.06.2007
s uvedením mena a priezviska navrhovateľky, č. občianskeho preukazu a čitateľného podpisu
navrhovateľky) Ďalej sa nachádza miesto „ Za Prvú česko-slovenskú poisťovňu RAPID, a. s.:“ na

uvedenie mena a priezviska a podpisu osoby konajúcej za odporcu (ručne vypísané U. Č. a podpis U.
Č.). Na samý záver VPP2 sa nachádza miesto na uvedenie vyplnených údajov o mene a priezvisku
poisteného - jeho zákonného zástupcu a čitateľného podpisu poisteného - zákonného zástupcu (U. Č.
a podpis U. Č. s poznámkou „matka“).
Rozhodcovským rozsudkom spis. zn. 3C/156/2012 zo dňa 19.01.2012 (fotokópia na č. l. 47 spisu)

vydaným rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, JUDr. Michalom
Škriabom v právnej veci žalobcu RAPID life životná poisťovňa a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040
71 Košice, IČO: 31 690 904 proti žalovanej U. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. R. XXX/XX, XXX XX O., o
zaplatenie a návrhu na splátkový kalendár, bola žalovaná U. Č. zaviazaná zaplatiť žalobcovi Rapid life
životná poisťovňa a. s. peňažnú sumu 144,26 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur

do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku alebo podať v tej istej lehote odpor na súde, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok vydal. V poučení sa zároveň udáva, že podmienkou prihliadania na odpor
žalovaného je zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- eur.
Podľa doručenky listovej zásielky Arbitrážneho súdu Košice adresovanej navrhovateľke s označením
3C/156/2012 Ž, RR, O (fotokópia na č. l. 190 spisu) bol rozhodcovský rozsudok (RR) navrhovateľke

doručený dňa 24.06.2013 spolu s návrhom (žalobou - Ž). Z toho vyplýva, že navrhovateľka nemala
do dňa doručenia rozhodcovského rozsudku vedomosť o začatí rozhodcovského konania a o obsahu
návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 02.01.2012.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol vydaný na základe návrhu odporcu zo dňa
02.01.2012(doručenéhorozhodcovskémusúdudňa04.01.2012)nazačatiekonaniaozaplatenie144,26

eur a návrhom na splátkový kalendár, ktorým sa odporca domáhal voči navrhovateľke zaplatenia sumy
144,26 eur a náhrady trov rozhodcovského konania s poukazom na to, že uzavrel s navrhovateľkou dňa
28.06.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalovaná pohľadávka mala zodpovedať nároku odporcu
na podľa ust. XVII. ods. 7a VPP1 vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia.Pokiaľ ide o listinné dôkazy produkované odporcom (listy NBS zo dňa 10.10.2012 a 26.06.2014, Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXX, Zmluva o sprostredkovaní poistenia uzavretá
medzi účastníkmi dňa 01.03.2007, osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia zo dňa

19.03.2007, osvedčenie o zrušení zápisu v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov
zaistenia zo dňa 04.09.2008) k ich obsahu a skutkovým zisteniam z tohto vyplývajúcim sa súd vyjadrí
na inom mieste tohto rozsudku.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení zákona č. 465/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ

domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. [4aa) napríklad § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov]
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do
31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka [9) § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka] alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v

pôvodnom znení účinnom od 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak
je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích
rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory,

ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o
osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného
a vyrovnacieho konania.

Podľaust.§3ods.1ZRKvpôvodnomznení,rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK v znení zákona č. 71/2009 Z. z. účinnom od 01.07.2009 do 31.12.2014,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník

rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského
konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka
rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli
ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol
rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského

konaniapredvydanímrozhodcovskéhorozsudkuniezosvojejvinynemoholdosiahnuť,g)bolaporušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o
obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným
činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. [13a) napríklad § 53

Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008
Z.z., zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu aRady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za
vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany
spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004)].

Podľa ust. § 41 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 51 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie
pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi [18) Občiansky súdny
poriadok].
Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014;

ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

150/2004 Z. z. účinnom od 01.05.2004 do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona (pozn. teda aj poistná
zmluva podľa ust. § 788 a nasl.) a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.05.2004 do 31.12.2007,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.05.2004 do 31.12.2007,
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.05.2004 do 31.12.2007,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.05.2004 do 31.12.2007,

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 566 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), mandátnou zmluvou
sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť

uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa ust. § 568 ods. 3 ObZ, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene
mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval OZ, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS (slovenská verzia), zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS (slovenská verzia), podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS (slovenská verzia), príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS (slovenská verzia), členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS (slovenská verzia), členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS (slovenská verzia), členské štáty môžu prijať alebo si
ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s
cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
Podľa ust. bodu 1 písm. q) Prílohy - Podmienky uvedené v článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS,
podmienky ktoré majú za cieľ alebo účinok: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v

uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa ust. § 9 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 519/1991 Zb., na konanie v prvom stupni sú zásadne

príslušné okresné súdy.
Podľa ust. § 11 ods. 1 veta druhá O.s.p., príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia
konania, a trvá až do jeho skončenia.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa ust. § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. v znení zákona č. 388/2011 Z. z. účinnom od 01.01.2012
do 31.12.2014, na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého
obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie
príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
V kontexte celej prejednávanej veci sa súd zaoberal primárne posúdením otázky, či v dotknutých

prípadoch poistných zmlúv uzavretých medzi účastníkmi (navrhovateľkou ako poistníkom a odporcom
ako poistiteľom) ide zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ a či navrhovateľka
v dotknutých prípadoch požíva právnu ochranu spotrebiteľa najmä podľa ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj
Smernice Rady č. 93/13/EHS. Vychádzajúc z cit. znenia ust. § 52 ods. 1 OZ [korešpondujúceho zásadne
z ust. čl. 1 ods. 1 a čl. 2 písm. b) a c) Smernice Rady č. 93/13/EHS] je spotrebiteľská zmluva určovaná

účastníkmi takéhoto zmluvného vzťahu. Aby mohlo ísť v čase uzavretia dotknutých poistných zmlúv
(28.05.2007 a 28.06.2007) o spotrebiteľskú zmluvu, na jednej strane poistnej zmluvy musel vystupovať
dodávateľ (definovaný v cit. ust. § 52 ods. 2 OZ) a na strane druhej spotrebiteľ (definovaný v cit.
ust. § 52 ods. 3 OZ). Medzi účastníkmi nebolo sporu a je nepochybné, že odporca pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

teda na účely posúdenia nastolenej otázky je ho možné posudzovať ako dodávateľa. Sporné však
medzi účastníkmi bolo to, či navrhovateľku možno v dotknutom prípade považovať za spotrebiteľa,
ktorý požíva právnu ochranu danú spotrebiteľovi normami spotrebiteľského práva. Navrhovateľ namietal
poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 Johann Gruber / Bay Wa AG zo dňa20.01.2005 a skutočnosť, že navrhovateľka v oboch dotknutých prípadoch uzatvárala poistné zmluvy
jednak ako poistník (na jednej strane) a jednak ako sprostredkovateľ poistenia (na strane druhej),
pričom sprostredkovanie poistenia vykonávala v rámci predmetu svojho podnikania. Z tohto dôvodu

namietal, že v danom prípade u navrhovateľky pri uzatváraní dotknutých zmlúv nešlo o slabší subjekt,
ktorého ochrana spočívajúca v narovnaní prípadných informačných a iných nerovnováh vo vzťahu s
profesionálnym dodávateľom si vyžaduje zásah v podobe jej uprednostnenia voči princípu zmluvnej
autonómie. Preto navrhovateľke neprináleží táto ochrana a už len z tohto dôvodu žiadal odporca návrh
zamietnuť.

V kontexte s uvedenou námietkou si súd dovolí citovať z abstraktu rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-464/01 Johann Gruber / Bay Wa AG zo dňa 20.01.2005: „- osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa
tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z pravidiel osobitnej
právomoci stanovených v článkoch 13 až 15 tohto dohovoru, s výnimkou prípadu, že podnikateľský
účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný

význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt, nie je v tomto ohľade významná,
- je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie
nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej
osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný; - na tento účel musí tento súd zohľadniť
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné

zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní
zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u
druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.“.
Súd má za potrebné zdôrazniť, že v dotknutom prípade poistné zmluvy uzatvárali dva subjekty, a
to na strane poistníka navrhovateľka a na strane poistiteľa odporca. Aj keď odporca uzavrel zmluvu

prostredníctvom navrhovateľky ako sprostredkovateľa poistenia (čo vyplýva z odporcom predloženej
zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 01.03.2007 uzavretej medzi účastníkmi a osvedčenia
o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia zo dňa 19.03.2007 predloženého odporcom, na
č. l. 61 a 64 spisu) podľa príslušných ustanovení zákona č. 340/2005 Z. z. [podľa ust. § 2 písm.
a) bod 1. Zákona č. 340/2005 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia dotknutých zmlúv zahŕňalo

sprostredkovanie poistenia aj uzavretie poistnej zmluvy], t. j. ako podnikateľa (§ 3 ods. 3 zákona č.
340/2005 Z. z.), išlo na strane poistiteľa o konanie (právny úkon) samotného odporcu, ktorý síce
neurobil osobne, teda urobil ho v zastúpení navrhovateľkou, ale navrhovateľka ako sprostredkovateľ
poistenia konala nepochybne v mene a na účet odporcu. V danom prípade tak ako subjekt dotknutých
poistných zmlúv (zmluvná strana) navrhovateľka vystupovala len na strane poistníka. V kontexte tohto

je tak nepochybné, že navrhovateľka pri uzatváraní a plnení z dotknutých poistných zmlúv ako ich
subjekt (zmluvná strana) vystupovala na strane poistníka a nepochybne nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (išlo o uzavretie životného a úrazového poistenia,
nie napr. poistenia zodpovednosti navrhovateľky za škodu spôsobenú pri výkone jej podnikateľskej
činnosti). Nejde tak zjavne o obdobný prípad, ako bol posudzovaný Súdnym dvorom EÚ v citovanom

rozsudku vo veci C-464/01 Johann Gruber / Bay Wa AG zo dňa 20.01.2005, keďže v tomto prípade
posudzovanom Súdnym dvorom EÚ Johann Gruber vystupoval len ako jedna zmluvná strana, avšak
jeho konanie nemalo výlučne len spotrebiteľský charakter, teda zmluvné plnenie, o ktoré v tomto prípade
šlo, bolo určené na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. O takýto prípad však v prejednávanej veci rozhodne nešlo. Preto aj s

prihliadnutím na uvedené skutkové okolnosti uzavretia dotknutých poistných zmlúv možno konštatovať,
že navrhovateľka pri uzatváraní dotknutých poistných zmlúv, ako ich subjekt (teda subjekt záväzkovo-
právnych vzťahov z týchto zmlúv vzniknutých; zmluvná strana) konala výlučne na strane poistníka a
spĺňa tak všetky definičné znaky spotrebiteľa podľa cit. ust. § 52 ods. 3 OZ [obdobne podľa čl. 2 písm.
b) Smernice Rady č. 93/13/EHS] a niet v danom individuálnom prípade rozumného dôvodu neposkytnúť

jej spotrebiteľskú ochranu danú predpismi spotrebiteľského práva.
Účastník rozhodcovského konania sa podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 (na ktorý je
potrebné prihliadať aj v prejednávanej veci, keďže návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa
16.07.2013, t. j. v čase do 31.12.2014) mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde (cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK) podanou v lehote 30 dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku (cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK). Keďže na vecnú a miestnu príslušnosť súdov
a konanie pred nimi sa v zmysle cit. ust. § 51 ods. 1 ZRK vzťahujú ustanovenia O.s.p. je potrebné
posudzovať vecnú a miestnu príslušnosť súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa
ust. § 9 a nasl. (vecná) a ust. § 84 a nasl. (miestna) O.s.p. V zmysle ust. § 9 ods. 1 a ust. § 88ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. je vecne a miestne príslušným súdom na podanie žaloby
podľa cit. ust. § 40 ods. 1 ZRK, ak je navrhovateľom spotrebiteľ, okresný súd, v obvode ktorého má
spotrebiteľ bydlisko. Súd tak v prejednávanej veci konštatuje, že návrh vo veci samej vzhľadom k tomu,

že napadnuté rozhodcovské rozsudky boli doručené navrhovateľke, ako to výslovne uviedla v návrhu
na začatie konania, dňa 24.06.2013 (čo korešponduje s údajom na doručenkách Arbitrážneho súdu
Košice), pričom navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde
Žilina (t. j. na vecne, ako aj miestne príslušnom súde, a to vzhľadom na to, že navrhovateľka je v právnom
vzťahu existujúcom medzi účastníkmi v pozícii spotrebiteľa - cit. ust. § 52 ods. 3 OZ, keďže pri uzatváraní

a plnení dotknutých poistných zmlúv, ako bolo uvedené, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca v pozícii dodávateľa - cit. ust. § 52 ods. 2 OZ,
keďže bez najmenších pochybností, ako bolo uvedené, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - poisťovacia činnosť, čo
vyplýva už len zo samotného znenia obchodného mena odporcu) dňa 16.07.2013, t. j. v lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku, bol podaný na príslušnom súde a v lehote podľa ust. § 41

ods. 1 ZRK. Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľka ako účastník dotknutých rozhodcovských konaní
(žalovaná), ktorý napáda návrhom podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK rozhodcovské rozsudky je aktívne vecne
legitimovaná v konaní a odporca ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je
pasívne vecne legitimovaný v konaní.
Na uvedenom závere o vecnej legitimácii účastníkov nemení nič ani obrana odporcu obsiahnutá

v jeho písomnom podaní zo dňa 02.09.2015 spočívajúca v odkaze na ust. § 243d ods. 1 EP.
Účinkom zákonného ust. § 243d ods. 1 EP je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku má za následok, že je možné vo veci nanovo konať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o účinky
rozhodcovského rozsudku, tieto sú dané len medzi účastníkmi konania a ust. § 159 ods. 2 OSP sa

nepoužije. Z uvedených dôvodov je možné dospieť k záveru, že súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku môže rozhodcovský rozsudok zrušiť, keďže tento sa ex lege nezrušuje,
pričom ZRK výslovne ani neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok (uvedené
vyplýva z dikcie ust. § 41 ods. 1 ZRK, keďže lehota na podanie žaloby podľa tohto ustanovenia začína
plynúť od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, pričom tak v čase uplynutia tejto lehoty vôbec

ešte nemusel nadobudnúť rozhodcovský rozsudok právoplatnosť napr. pre jeho nedoručenie druhej
sporovej strane). V súvislosti s časťou písomného podania odporcu zo dňa 02.09.2015, v ktorej odporca
namietal v kontexte ust. § 243d ods. 1 EP, že sporové strany tak sú z objektívnych dôvodov bez
právneho záujmu na výsledku konania, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je žalobou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., a preto navrhovateľ nemusí

v konaní tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom rozhodnutí súdu. V kontexte
tohto sa súd nestotožnil s odôvodnením rozhodnutí okresných súdov, ako na ne poukázal odporca
(a tieto založil do spisu) na pojednávaní dňa 12.04.2016. Navyše odporca ani nepreukázal, že by
išlo o právoplatné rozhodnutia. Opačne argumentáciu súdu podporujú navrhovateľkou predložené a v
podaní zo dňa 07.04.2016 citované rozhodnutie odvolacie súdu, a to Krajského súdu v Košiciach č. k.

3Co/1013/2014-234 zo dňa 21.01.2016.
K jednotlivým už uvedeným a pod č. 1) až 6) označeným zásadným argumentačným líniám obrany
odporcu v spore súd zaujíma nasledovné stanovisko, čím sa súčasne vyjadruje aj prípadnej dôvodnosti
navrhovateľom podaného návrhu na začatie konania.
Ad 1)

Pokiaľ odporca v podanom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania namietal, že ak
navrhovateľka neuviedla v návrhu podanom v lehote podľa cit. ust. § 41 ods. 1 ZRK rozhodujúce
skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovských rozsudkov, nie je možné v budúcnosti
prihliadať na prípadné nové skutočnosti ňou uvedené po tejto lehote, súd poukazuje na to, že
navrhovateľka explicitne v návrhu na začatie konania namietala platnosť medzi účastníkmi uzavretých

rozhodcovských doložiek v oboch prípadoch (časť XV. VPP1 a časť XV. VPP2). Súd aj s poukazom
na vyššie uvedený výklad Európskeho súdneho dvora o právomoci súdov smerujúcej k dosiahnutiu
cieľa sledovaného smernicou Rady č. 93/13/EHS, považoval za potrebné nepristupovať k danému
prípadu prísne formalisticky a týmto spôsobom sťažovať navrhovateľke ako spotrebiteľovi prístup k
súdnej ochrane jej práv spotrebiteľa, ktoré jej svojim účelom aj citovaná smernica Rady č. 93/13/EHS

garantuje, a preto mal za úplne postačujúce navrhovateľkou produkované (už v samotnom návrhu na
začatie konania doručenom súdu dňa 16.07.2013) skutkové vymedzenie žalobného dôvodu podľa cit.
ust. § 40 ods. 1 ZRK, konkrétne písm. c). Súčasne navrhovateľka v návrhu na začatie konania aj
právne vymedzila dôvod neplatnosti rozhodcovských doložiek s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm.r) a 5 OZ (aj keď nejde o znenie OZ účinné v čase uzavretia sporných rozhodcovských doložiek).
Súd mal za to, že v danom prípade bolo z návrhu na začatie konania bez najmenších pochybností
zrejmé, že navrhovateľka napáda oba rozhodcovské rozsudky z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm.

c) ZRK, t. j. pre absolútnu neplatnosť rozhodcovských doložiek v oboch prípadoch podľa ust. § 53
ods. 5 OZ ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto bolo zo strany súdu možné takto vymedzený
dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodcovských rozsudkov meritórne preskúmať a vec tak v tomto
rozsahu prejednať a rozhodnúť. Svoj prieskum tak súd založil výlučne len na posúdení (ne)prijateľnosti
dotknutých rozhodcovských doložiek. Správnosť tohto názoru súdu je verifikovaná zároveň aj obsahom

rozsiahleho písomného vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania, v ktorom odporca založil svoju
obranu v spore zásadne na produkovaní argumentácie vyvracajúcej naplnenie podmienok podľa ust. §
53 ods. 1 OZ, ako aj nemožnosti aplikácie ust. § 53 ods. 1 a 4 OZ v danom prípade.
Ad 2)
Na margo námietky odporcu, že navrhovateľku zaťažovala poplatková povinnosť v konaní, a to
vzhľadom na to, že na prejednávanú vec sa osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa cit. ust. § 4

ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.nevzťahuje,sasúdsvýkladomcit.ust.§4ods.2písm.za)zákona
č. 71/1992 Zb. prezentovaným odporcom nestotožnil, a to aj napriek odporcom prezentovaným súdnym
rozhodnutiam. Keďže procesné právo platné na území SR nezaväzuje konajúci súd rozhodnúť rovnako,
akorozhodlikonajúcesúdyvodporcomoznačenýchveciach(navyšeišloorozhodnutiaokresnýchsúdov
s výnimkou jedného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici), súd sa takýmito rozhodnutiami

necítil byť viazaný.
Zavedenie oslobodenia spotrebiteľa od súdnych poplatkov priniesol zákon č. 465/2008 Z. z., ktorý
novelizoval ust. § 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa súčasného stavu de lege
lata je podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. za) od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu. Ako osobitný predpis zákon o súdnych poplatkoch informatívne

a príkladom (demonštratívne) uvádza ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., ktorý ustanovuje:
„Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva“. Z uvedeného ustanovenia vyplýva
záver, že môže ísť o domáhanie sa akýchkoľvek práv, ktoré boli porušené a ktoré spotrebiteľovi
priznáva ktorýkoľvek zákon. Z obsahu podaného návrhu na začatie konania zo dňa 08.10.2013 je

nespochybniteľné, že navrhovateľka sa zrušenia napadnutých rozhodcovských rozsudkov domáhala
ako spotrebiteľ z dôvodu porušenia svojho práva, aby zmluva s ním dodávateľom (odporcom) uzavretá
neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky (rozhodcovskú doložku majúcu charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky, cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Súd tak vychádzal zo záveru, že na danú vec sa
vzťahuje osobné oslobodenie navrhovateľa podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. a

navrhovateľka tak nemá v danej veci poplatkovú povinnosť.
Ak by prípadne odporca (ako v iných obdobných veciach vedených na Okresnom súde Žilina, napr. pod
spis. zn. 6C/283/2013) v prípade poplatkovej povinnosti navrhovateľky dôvodil, že by konaním súdu bez
splnenia poplatkovej povinnosti bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a z toho vyplývajúce
porušenie práva odporcu na spravodlivý súdny proces, súd tento prípadný argument odporcu považuje

za nedôvodný. Aj samotný zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v ust. § 2 písm. a) predpokladá
existenciu situácie, kedy nedôjde k zaplateniu súdneho poplatku (zákon tu zrejme počíta s akýmikoľvek
dôvodmi nezaplatenia súdneho poplatku, keďže tieto taxatívne nevymedzuje) a súd aj napriek tomu o
návrhu na začatie začne konať, pričom konanie však už pre nezaplatenie súdneho poplatku zastaviť
podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. nemôže. Je zrejmé, že takáto situácia nie je spôsobilá

akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do práva účastníka na spravodlivý súdny proces porušením zásady
rovnosti účastníkov v konaní.
Ad 4) až 6)
V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, aj keď to zásadne nebolo medzi účastníkmi sporné,
že spory prejednávané v dotknutých rozhodcovských konaniach boli zjavne sporom, ktoré vyplývajú z

právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý mal byť založený medzi nimi uzavretými poistnými zmluvami
zo dňa 28.05.2007 a zo dňa 28.06.2007. Súd opätovne poukazuje na to, že medzi účastníkmi išlo o
vzťah zo spotrebiteľských zmlúv (cit. ust. § 52 ods. 1 OZ).
Ak teda navrhovateľka namietal platnosť rozhodcovských doložiek, ktoré mala prijať podpisom poistnej
zmluvy, VPP a OZD, z dôvodu, že tieto sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53

ods. 1 OZ a teda neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 4 OZ, súd sa zameral na prieskum zlučiteľnosti
rozhodcovskej doložky uvedenej v ust. časti XV. oboch VPP1 a VPP2 s komunitárnou právnou úpravou
danou smernicou Rady 93/13/EHS a s na ňu nadväzujúcou vnútroštátnou právnou úpravou danou
cit. ust. § 52 a nasl. OZ. S poukazom na viac menej totožné skutkové okolnosti uzavretia obochsporných poistných zmlúv, ako aj ich obsahu a obsahu všeobecných poistných podmienok (ďalej len
spoločne „VPP“) a ďalších zmluvných dojednaní (resp. osobitných zmluvných dojednaní, ďalej len
spoločne „OZD“), súd urobil prieskum oboch rozhodcovských doložiek súčasne, ako prieskum tej istej

rozhodcovskej doložky.
Odporcamožnosťprieskumu,akoajsamotnúneprijateľnosťdotknutejzmluvnejklauzuly-rozhodcovskej
doložky podľa čl. XV. VPP namietal vo viacerých argumentačných smeroch.
Pokiaľ ide o časť vyššie opísanej argumentácie odporcu s odkazom na ods. 19 recitálu smernice Rady
93/13/EHS, je možné sa zásadne stotožniť s odporcom v tom, že aj keď nejde o normatívny text, ale

výhradne o výkladovú pomôcku, jej pochopenie má však význam pre správnu interpretáciu článkov
smernice. Pri otázke prečo európsky zákonodarca osobitne dal do pozornosti poistnú zmluvu ako
príklad, sa možno domnievať, že ide o špecifický kontrakt, kde je postavenie hlavného predmetu a ceny
osobitnešpecifické,atonielennaviazanímnaneurčitúudalosť.Jemožnévytknúťslovenskémuprekladu
smernice Rady 93/13/EHS nesprávnosť, konkrétne v tomto prípade ods. 19 recitálu. Podľa názoru súdu
je vhodnejšie vychádzať z anglickej verzie (whereas it follows, inter alia, that in insurance contracts, the

terms which clearly define or circumscribe the insured risk and the insurer's liability shall not be subject
to such assessment since these restrictions are taken into account in calculating the premium paid by
the consumer;), resp. nemeckej verzie (Daraus folgt unter anderem, daß bei Versicherungsverträgen
die Klauseln, in denen das versicherte Risiko und die Verpflichtung des Versicherers deutlich festgelegt
oder abgegrenzt werden, nicht als mißbräuchlich beurteilt werden, sofern diese Einschränkungen bei

der Berechnung der vom Verbraucher gezahlten Prämie Berücksichtigung finden.), ktoré možno v
relevantnej časti ods. 19 recitálu preložiť nasledovne „z toho okrem iného vyplýva, že v poistných
zmluvách podmienky, ktoré jasne definujú alebo popisujú poistené riziko a zodpovednosť poisťovateľa,
nebudúpredmetomtakéhotoposúdenia,pokiaľsatietoobmedzeniaberúdoúvahyprivýpočtepoistného
plateného spotrebiteľom.“. Z uvedeného vyplýva, že zo súdnej kontroly sú vylúčené klauzuly, v ktorých

súustanovenézložkyhlavnéhopredmetuzmluvy,atorozsahupoistnéhorizikaapovinnostipoisťovateľa
plniť, a však iba vtedy, ak: a) sú tieto klauzuly vyjadrené jasne (určito a zrozumiteľne) a ak b) sú v nich
ustanovené obmedzenia (t. j. zúženia rozsahu rizika a povinností poisťovateľa) zohľadnené vo výške
poistného; táto druhá kumulatívna podmienka je teda o korelácii rozsahu poistenia a povinnosti plniť
s výškou poistného. Rozhodcovská doložka nie je však podmienkou, ktorá sa týka rozsahu povinností

poisťovateľa a ani rozsahu rizika, ktoré poistenie kryje. Niet teda žiadnej zmluvnej, normatívnej, ani
racionálnej a systematickej súvislosti medzi povahou rozhodcovskej doložky a podmienkami uvedenými
v dotknutom ods. 19 recitálu smernice Rady 93/13/EHS, a to aj napriek tomu, ak by aj odporca zohľadnil
spornúzmluvnúklauzulu(akoovplyvňujúcujehogamanáklady)prikalkuláciipoistného(čovšakodporca
ani nepreukázal, že by kalkuláciu poistného v danom prípade akýmkoľvek spôsobom sporná zmluvná

klauzula ovplyvňovala). Pokiaľ ide o odporcom produkované vyjadrenie NBS zo dňa 10.10.2012, toto
nemá v prejednávanej veci relevanciu, a to vzhľadom k tomu, že NBS zásadne nemá oprávnenie
vyjadrovať sa k výkladu smernice. Táto možnosť NBS je výhradne limitovaná (od 01.01.2015) ust. §
35a a nasl. zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 3732014 Z. z. (teda na účely zákazu používania podmienky prejudiciálne a

teda v rovine verejnoprávnych právomocí). Túto časť argumentácie odporcu v spore tak súd považoval
rovnako za nedôvodnú.
Na tomto mieste odôvodnenia rozsudku súd považuje za potrebné konštatovať, že na to aby mohol
prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 53 ods. 4 OZ, musí
dospieť k záveru o naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná

podmienka nebola v danom prípade s navrhovateľkou individuálne dojednaná (cit. ust. § 53 ods. 1 v
spojení s ust. § 52 ods. 1 in fine OZ) a súčasne (kumulatívne), že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. § 53 ods. 1 OZ).
V kontexte s uvedeným skúmaním sa súd musí vyporiadať prvotne s námietkou odporcu spočívajúcou
v tom, že v danom prípade ani nemožno uvažovať nad neprijateľnosťou spornej rozhodcovskej doložky,

a to vychádzajúc z dikcie čl. 1 písm. q) Prílohy smernice Rady 93/13/EHS, pričom však opätovne
slovenskáverzianiejepresnýmvyjadrenímúmyslutvorcusmernice.Odhliadnucodkonkrétnejjazykovej
verzie dotknutého ustanovenia smernice je z pohľadu súdu podstatné, že ako to vymedzuje čl. 3 ods.
3 smernice Rady 93/13/EHS Príloha obsahuje indikatívny (v českej verzii použitý výraz informatívny)
a nevyčerpávajúci (teda nie taxatívne vymedzený) zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za

nekalé. Nič teda nebráni tomu, aby nemohli byť za nekalé (neprijateľné) zmluvné podmienky byť
považované aj iné zmluvné podmienky, resp. s ohľadom na ust. čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS,
v zmysle ktorého môžu členské štáty prijať prísnejšie pravidlá s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa (teda prísnejšie pravidlá v prospech spotrebiteľa), môžu byť považovanéza neprijateľné podmienky aj podmienky uvedené v Prílohe avšak za prísnejších (teda pre spotrebiteľa
„priaznivejších“) pravidiel. Odporca tiež účelovo vytrhol z kontextu celého ustanovenia ust. čl. 1 písm.
q) Prílohy smernice Rady 93/13/EHS (podľa českej verzie) len jeho časť, podľa ktorého, nekalovou

podmienkou je „požadovať na spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu,
na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov,“. Pre účel tohto posúdenia si však súd
dovolí odcitovať celé znenie tohto ustanovenia: „Podmienky, ktorých cieľom alebo následkom je
zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na
spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia

právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov,
ktoré má spotrebiteľ k dispozícii, alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných
právnych predpisov malo prislúchať druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi.“ („Podmínky, jejichž cílem
nebo následkem je zbavení spotřebitele práva podat žalobu nebo použít jiný opravný prostředek,
zejména požadovat na spotřebiteli, aby předkládal spory výlučně rozhodčímu soudu, na který se
nevztahují ustanovení právních předpisů, nebo bránění uplatnění tohoto práva, nepřiměřené omezování

důkazů, které má spotřebitel k dispozici, nebo ukládání důkazního břemene, které by podle použitelných
právních předpisů mělo příslušet druhé smluvní straně, spotřebiteli.“). Odporca tak zrejme účelovo
opomenul, že aj toto ustanovenie nie je dispozitívnou normou, čo vyplýva z použitého slova „najmä“, teda
neobsahuje vyčerpávajúcu, ale len demonštratívnu definíciu neprimeranej podmienky. Dispozitívnosť
tejto normy je tak obmedzená výlučne len tým, že akákoľvek odlišná vnútroštátna úprava (resp. aplikácia

dotknutéhoustanoveniasmernicevnútroštátnymsúdom)musísledovaťcieľzabezpečeniamaximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa (čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS). Teda nič nebráni členským štátom, aby
ochranu spotrebiteľa rozšírili a ustanovili prísnejšie pravidlá ochrany spotrebiteľa (teda pre spotrebiteľa
„priaznivejšie“). Z uvedeného tak potom nemožno vyvodiť dôvodnosť záveru odporcu o nesprávnej
transpozícii Smernice Rady 93/13/EHS vo vnútroštátnej úprave SR, konkrétne v ust. § 53 ods. 4 písm.

r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014 [s účinnosťou od 01.01.2015 bolo toto ustanovenie novelizované
zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorý zaviedol právnu úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania
a podľa ktorého znenia: „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní
bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom“; znenie novelizovaného ustanovenia tak

logicky odráža novú právnu úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania; navyše v čase uzavretia
sporných rozhodcovských doložiek ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ešte neplatilo]. Možno zároveň
konštatovať, že opačný výklad prezentovaný odporcom by tak logicky viedol k tomu, že by bolo takmer
nemožné považovať akúkoľvek rozhodcovskú doložku s ohľadom na úpravu rozhodcovského konania
ZRK za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Práve takýto výklad by podľa názoru súdu poprel cieľ smernice

Rady 93/13/EHS.
Vrátiac sa tak k posúdeniu naplnenia podmienok podľa cit. ust. § 53 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 52 ods.
1 OZ, súd konštatuje, že odporca, pokiaľ ide o naplnenie prvej podmienky (individuálneho nedojednania
spornej rozhodcovskej doložky, keďže podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ je zmluva spotrebiteľskou
zmluvou iba za podmienky, že spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred

pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, čo nie celkom odrážalo ust. čl. 1 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS, keďže táto považuje za spotrebiteľské zmluvy tie zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom), namietal, že sporná rozhodcovská doložka bola s navrhovateľkou
individuálne dojednaná, čomu má nasvedčovať skutočnosť, že navrhovateľka osobitne podpísala OZD,
pod znením ktorých svojim podpisom potvrdila, že vyjadruje svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu v zmysle časti XV. VPP. Rovnako to má preukazovať Záznam o požiadavkách klienta k PZ č.
XXXXXXXXXX a napokon obsah listu NBS zo dňa 26.06.2014 zn. R.-XXXX/XXXX.
Pokiaľ sa týka objasnenia pojmu individuálne dojednaná zmluvná podmienka, smernica Rady 93/13/
EHS, ako vnútroštátna právna úprava v SR neobsahujú pozitívne vymedzenie tohto právneho pojmu.
Definície uvedené v ust. čl. 3 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS, ako aj v ust. § 52 ods. 1 OZ obsahujú

negatívne vymedzenie tohto právneho pojmu, t. j. vymedzujú, čo nie je možné považovať za individuálne
dohodnutú podmienku. Podľa názoru súdu (a v tomto súd reflektuje na odporcom akcentované pozitívne
vymedzenie pojmu individuálne dojednanej podmienky) za individuálne so spotrebiteľom zo strany
dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom
rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným

konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby
mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej
zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal nielen možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a
formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutímtakejtomožnostivovopredpripravenomformulárovomtextezmluvy,alebosvojímpodpisompodtakýmto
textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne
bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len

takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy
zakotvenej v cit. ust § 52 ods. 1 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS.
Odporca však takýto spôsob kontraktácie spornej rozhodcovskej doložky v dotknutom prípade
nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. čl. 3 ods.
2 Smernice Rady č. 93/13/EHS, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné

dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú
právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
Odporca sa snažil konštatované dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, účelovo prenášať
na navrhovateľku, a to tým, že zdôrazňoval svoju dobrú vieru, že sprostredkovateľ poistenia v danom
prípade postupoval v súlade so svojimi povinnosťami podľa zákona č. 340/2005 Z. z. a splnenie týchto
povinností sprostredkovateľa poistenia súčasne vyvodzoval z ním produkovaných listinných dôkazov a

súčasne s poukazom na to, že v danom prípade bola sprostredkovateľom poistenia navrhovateľka.
Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ odporca prezentoval v konaní
ako právne významnú skutočnosť, že sprostredkovateľ poistenia nebol jeho zamestnancom a bol
samostatným podnikateľským subjektom pôsobiacim na poistnom trhu (§ 3 ods. 3 zákona č. 340/2005
Z. z.), na základe čoho odporca argumentoval tým, že on osobne v procese kontraktácie dotknutej

poistnej zmluvy uzavretej s navrhovateľkou nič nedojednával, táto argumentácia podľa názoru súdu
neobstojí. Je potrebné zdôrazniť, že sprostredkovanie poistenia podľa ust. § 2 písm. a) zákona č.
340/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia dotknutej poistnej zmluvy medzi účastníkmi, bolo
činnosťou vykonávanou sprostredkovateľom poistenia [ako osobou, ktorá za peňažnú odplatu alebo
za nepeňažnú odmenu - platenú v prejednávanom prípade odporcom ako poisťovateľom vykonáva

sprostredkovanie poistenia, § 2 písm. c) zákona č. 340/2005 Z. z.] spočívajúcou v predkladaní ponúk na
uzavretie poistnej zmluvy, predkladaní návrhu poistnej zmluvy, vo vykonávaní iných činností smerujúcich
k uzavretiu poistnej zmluvy, v uzavretí poistnej zmluvy, v spolupráci pri správe poistenia, v spolupráci
pri vybavovaní poistných nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv, najmä v súvislosti s poistnou
udalosťou, v zisťovaní, hodnotení a spracovávaní analýz poistného rizika a v poskytovaní odborného

poradenstva v oblasti poisťovníctva. Ako sám odporca udával v danom prípade poistnú zmluvu s
navrhovateľom v samotnom procese kontraktácie, ako aj zavŕšenia tohto procesu podpisom zmluvy,
uzatvárala ako sprostredkovateľ poistenia navrhovateľka (uvedené vyplýva aj z obsahu samotných
poistných zmlúv, ktoré za odporcu podpísal práve sprostredkovateľ poistenia - aj z textu uvedeného v
závere poistnej zmluvy: „Návrh v mene Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s., som predložil

a dňa 28.05.2007, resp. dňa 28.06.2007 som osobne prevzal oznámenie o jeho prijatí, čím bola
zmluva uzavretá.“, za týmto nasleduje podpis navrhovateľky - a rovnako z produkovaných listinných
dôkazov Záznamu o potrebách klienta, ako aj podpisu osoby konajúcej za odporcu pri podpise pod
textom OZD), pričom sprostredkovateľ poistenia bol s odporcom v obchodnoprávnom vzťahu na základe
uzavretej sprostredkovateľskej a mandátnej zmluvy. Súčasne odporca vo svojom vyjadrení výslovne

uviedol, že v danom prípade pripravil formálnu a právnu dokumentáciu na uzavretie poistnej zmluvy,
ako i na písomné podchytenie prípadného individuálneho dojednania s navrhovateľom, ktorý komplet
pozostával z: formuláru návrhu poistnej zmluvy, formuláru Záznamu o potrebách klienta, VPP a OZD
(t. j. všetky listiny účastníkmi produkované, ktoré sa vyskytli v procese kontraktácie poistnej zmluvy).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zároveň z cit. ust. § 566 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého mandatár

uskutočňuje právne úkony súvisiace so zariadením určitej obchodnej záležitosti v mene mandanta a na
jehoúčet,vtomtoprípadesprostredkovateľpoisteniabeznajmenšíchpochybnostívystupovalvprávnom
vzťahu s odporcom založenom mandátnou zmluvou ako mandatár a odporca ako mandant (to už bolo
aj vyššie uvedené v súvislosti s riešením otázky postavenia navrhovateľky ako spotrebiteľa). Vzťah
založený mandátnou zmluvou podľa ust. § 566 a nasl. ObZ možno považovať za vnútorný vzťah medzi

účastníkmi takejto zmluvy, pričom navonok voči tretím osobám sa prejavuje tento vzťah až udelením
plnomocenstva podľa ust. § 31 OZ (hoci toto plnomocenstvo zásadne vyplýva z mandátnej zmluvy).
Pokiaľ tak sprostredkovateľ poistenia v danom prípade vykonával úkony spojené s uzavretím poistnej
zmluvy (vrátane jej uzavretia) bez najmenších pochybností možno uzavrieť, že nezaväzoval sám seba
a dôsledky jeho konania zaväzovali priamo odporcu (§ 32 ods. 2 OZ; odporca nijakým spôsobom

nenamietal, že by sprostredkovateľ poistenia v danom prípade prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva, alebo že by pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za odporcu, resp. konal za
odporcu bez plnomocenstva). Z pohľadu posudzovania naplnenia podmienok podľa ust. § 52 ods. 1
OZ tak nie je právne významné, či odporca kontrahoval zmluvný vzťah s navrhovateľku a tento proceszavŕšil podpisom na poistnej zmluve (resp. OZD) osobne, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa
poistenia.Vďalšomvšaknemožnozustanoveniapovinnostísprostredkovateľovipoisteniapodľazákona
č. 340/2005 Z. z. bez ďalšieho, ako sa o to snažil odporca, vyvodzovať skutočnosť, že sprostredkovateľ

poistenia tieto povinnosti v danom prípade aj skutočne splnil a týmto spôsobom verifikovať odporcove
skutkové tvrdenia o individuálnom dojednaní spornej rozhodcovskej doložky. V kontexte uvedeného tak
neobstojí ani odporcov apel, že bol v dobrej viere ohľadom toho, že sprostredkovateľ poistenia splnil
riadne svoje povinnosti vrátane povinnosti informovať úplne, presne, pravdivo a zrozumiteľne o možnosti
riešenia sporov vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy prostredníctvom rozhodcovského konania

podľa ust. XV. časti VPP. Pokiaľ sprostredkovateľ poistenia prípadne porušil svoje povinnosti podľa
zákona č. 340/2005 Z. z. nemôže byť toto porušenie dávané na ťarchu spotrebiteľa (navrhovateľky)
tým, že by sa dôkazné bremeno o neindividuálnom dojednaní spornej rozhodcovskej doložky prenášalo
na neho. Ak súd zohľadní uvedené v kontexte so samotnou skutočnosťou, že sprostredkovateľom
poistenia bola v tomto prípade samotná navrhovateľka, treba vziať do úvahy skutočnosť, že odporca
nepreukázal, že navrhovateľka ako sprostredkovateľ poistenia disponovala vedomosťami o zmysle,

účele a význame spornej zmluvnej klauzuly. Samotná navrhovateľka to v konaní popierala a uviedla, že
na žiadnom školení nebola poučovaná o problematike alternatívneho riešenia sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania.
Verifikáciukonkrétnychskutkovýchtvrdeníodporcuoindividuálnomdojednaníspornejzmluvnejklauzuly
nemožno vyvodiť ani z ďalej uvedených odporcom produkovaných dôkazov, a to 1. záznamu o

požiadavkách a potrebách klienta k dotknutej poistnej zmluve, 2. listu NBS zo dňa 26.06.2014 zn. R.-
XXXX/XXXX.
Pokiaľ ide o dotknutý Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. XXXXXXXXXX zo dňa
28.05.2007 podpísaného navrhovateľkou, súd poukazuje na to, že z formulárového textu tohto Záznamu
(pripraveného vopred odporcom, ako to sám deklaroval vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na

začatie konania) vyplýva len informácia o (výlučne len) možnosti mimosúdneho vyrovnania vzniknutých
sporov zo sprostredkovania poistenia (nie zo samotného následne sprostredkovaného poistenia
dojednaného medzi účastníkmi; v tejto súvislosti viď vyššie uvedená zákonná definícia sprostredkovania
poistenia) prostredníctvom využitia inštitútu rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z.
a VPP platných od 01.01.2007 (XV. časť). Túto časť textu možno považovať zároveň za do istej miery

zmätočnú, keďže XV. časť VPP sa nijako nedotýka riešenia sporov zo sprostredkovania poistenia. V
ostatnom text formuláru nijakým spôsobom nekonkretizuje, že by mala byť navrhovateľka vyčerpávajúco
a jasne informovaná o rozhodcovskej doložke podľa XV. časti VPP. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že formulár zásadne obsahuje len údaje o potrebách a požiadavkách klienta (navrhovateľky) na krytie
rizika; ďalších potrebách a požiadavkách klienta (navrhovateľky) ohľadom: využitia daňových výhod

pre životné poistenie, požadovanej doby poistenia, požadovanej maximálnej výšky poistného, záujmu
o ochranu poistenia pred infláciou a frekvencie platenia poistného; o odporúčaniach sprostredkovateľa
poistenia ohľadom najvýhodnejšieho produktu pre klienta týkajúcich sa hlavného poistenia a pripoistenia
a dôvodoch tohto odporúčania; o výške poistného; požiadavke klienta (navrhovateľa) na ďalšie
vysvetlenia, doplnenia alebo dojednania ohľadom jemu sprostredkovateľom poistenia navrhovaného

produktu, súhlasu so sprostredkovateľom poistenia predloženým produktom a požiadavke klienta
ohľadom času platnosti poistnej zmluvy. Súčasne Záznam zahŕňa vyhlásenie klienta (navrhovateľa) o
poskytnutí súhlasu podľa zákona č. 482/2002 Z. z. na spracovanie jeho ním dobrovoľne poskytnutých
osobných údajov na účel sprostredkovania poistenia, a to počas doby platnosti poistnej zmluvy a
10 rokov po jej skončení za podmienky odvolania súhlasu pre porušenie zákona č. 482/2002 Z. z.

pri spracovaní osobných údajov. Napokon Záznam obsahuje vyhlásenie klienta (navrhovateľa): „že
jeho rozhodnutiu uzavrieť životné poistenie predchádzala dôkladná analýza jeho potrieb a požiadaviek
súvisiacich s poistením (pozn. potrebou a požiadavkou navrhovateľa zaiste nebolo dojednanie
rozhodcovskej doložky) a oboznámenie sa s ponúknutými produktmi (opätovne súd poukazuje na
neekvivalentnosť pojmov poistný produkt a poistná zmluva), že bol oboznámený s obsahom všetkých

poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku
poistnej zmluvy, spôsobom platenia poistného a jeho splatnosťou (vrátane dôsledkov neplatenia, resp.
nepravidelného platenia; pozn. tieto sú uvedené v ust. II. časti čl. 9 s názvom Dôsledky neplatenia
poistného VPP, ktorý nezahŕňa v sebe XV. časť - Rozhodcovské konanie VPP), spôsobom stanovenia
odkupnejhodnotyarozsahujejzáruky,svýškoupoistného,podmienkamiodstúpeniaodpoistnejzmluvy,

základnými informáciami o daňových povinnostiach súvisiacich s poistnom zmluvou, že informácie
sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im, reálne zhodnotil
svoje finančné možnosti na úhradu poistného a súhlasí s navrhnutým produktom, ktorý najlepšie
vyhovujejehopotrebámapožiadavkám,žeuvedenérozhodnutieurobildobrovoľneanazákladevlastnejúvahy a že ním poskytnuté údaje sú pravdivé a úplné.“. Ani z tohto vyhlásenia nemožno vyvodiť, že
navrhovateľke bola v procese kontraktácie poskytnutá relevantná možnosť pochopiť a posúdiť význam
spornej zmluvnej klauzuly (rozhodcovskej doložky), resp., že táto zmluvná klauzula bola osobitne

predmetom predzmluvných rokovaní medzi účastníkmi (resp. navrhovateľkou a sprostredkovateľom
poistenia). V danom prípade je zároveň absurdné vychádzať z toho, že skutočnosti uvedené v Zázname
sa aj stali, keďže v danom prípade poistníkom a sprostredkovateľom poistenia bola navrhovateľka v
jednej osobe. Ťažko len možno predpokladať, že by navrhovateľka poskytovala sama sebe všetky
poučenia a informácie.

Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani posledný odporcom produkovaný dôkaz - list NBS zo dňa
26.06.2014 zn. R.-XXXX/XXXX (v ktorom sa konštatuje, že záznam o požiadavkách a potrebách klienta
je spôsobilý preukázať správnosť a zákonnosť postupu sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní
poistenia), keďže NBS nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom suplovať činnosť súdu spočívajúcu
v hodnotení dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p. Súd ozaj len na margo podotýka, že vyjadrenia
NBS produkované odporcom v prejednávanej veci boli súdu odporcom podsúvané zjavne účelovo a

tendenčne.
Odhliadnuc od záverov o doposiaľ rozoberanej časti nastolenej otázky individuálneho dojednania
spornej rozhodcovskej doložky s navrhovateľom, t. j. či navrhovateľ mal možnosť sa oboznámiť pred
podpisom poistnej zmluvy so znením tejto spornej zmluvnej klauzuly a súčasne mal možnosť aj túto
posúdiť, teda aj v prípade, že u navrhovateľky by tomu tak bolo (z dôvodu, že bola v danom prípade

sprostredkovateľompoisteniaprostredníctvomktoréhoodporcauzatváralspornépoistnézmluvyvrátane
rozhodcovskýchdoložiek)sasúdzaoberalzvyšnoučasťoutejtootázky,atočinavrhovateľkamalareálnu
možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvnej klauzuly (keďže obe podmienky individuálneho dojednania
podmienky musia byť naplnené kumulatívne), t. j. aj túto klauzulu pozmeniť, alebo vylúčiť. V kontexte
tejto nastolenej čiastkovej otázky súd považuje za potrebné poukázať na to, že navrhovateľka, ako

spotrebiteľ, predmetnú rozhodcovskú doložku prijala už svojim podpisom na poistnej zmluve, keďže
týmto návrh odporcu na uzavretie poistnej zmluvy prijala vrátane VPP, ktoré sa týmto stali súčasťou
poistnej zmluvy, a to s poukazom na to, že rozhodcovská doložka bola integrálnou súčasťou (ust.
časti XV. - Rozhodcovské konanie) VPP. Navyše má súd za to, že odporca použil aj nekalú praktiku,
keďže súčasne podpis spotrebiteľa pod OZD vyjadroval aj jeho súhlas so znením cit. ust. ods. 1 OZD

(týkajúceho sa podmienok zániku poistenia odlišných od znenia ust. časti II. čl. 9 ods. 1 veta prvá VPP) a
teda rozhodnutie priemerného spotrebiteľa pripojiť svoj podpis pod OZD bolo spôsobilé ovplyvniť nielen
to, že mohol vychádzať z domnienky, že záväznosť časti XV. VPP nemôže ovplyvniť, keďže na návrhu
poistnej zmluvy výslovne svojim podpisom potvrdil, že prijíma návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy
a rovnako, že VPP sú súčasťou tejto poistnej zmluvy a ako už bolo vyššie uvedené, že záväznosť

časti XV. VPP už potvrdil svojim podpisom nasledujúcim ihneď za textom ust. časti XVII. - Záverečné
ustanovenia ods. 12 VPP (explicitne to udáva cit ust. časti XVII. ods. 2 VPP), ale aj to, že mal vôľu
dojednať s odporcom ním ponúkaný iný spôsob zániku poistenia ako bol uvedený v cit. ust. časti II. čl.
9 ods. 1 veta prvá VPP. Súčasne správanie priemerného spotrebiteľa mohlo ovplyvniť aj to, že podpis
osoby oprávnenej konať za odporcu sa nachádzal až za OZD a rovnako až za OZD sa nachádzalo

na tej istej listine spolu s VPP miesto pre uvedenie mena a priezviska poistníka a č. jeho občianskeho
preukazu. Riadiac sa tak uvedenými skutkovými zisteniami a vyslovenými úvahami súd dospel k záveru,
že navrhovateľka, ako spotrebiteľ, nemala možnosť ovplyvniť obsah spornej zmluvnej klauzuly, keďže
jej pôsobenie v zmluvnom vzťahu s odporcom nemohla reálne vylúčiť.
Na vyslovenom závere súdu nemení nič ani dôkazný návrh odporcu (na ktorom odporca napokon

netrval), a to výsluch zamestnanca odporcu Ing. Petra Talána, ktorého výpoveď mala preukázať prax
odporcu spočívajúcu v tom, že ak zo strany poistníka nedošlo k podpisu OZD, odporca jeho prejav
vôle plne akceptoval a k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo. V prípade obligatórne predpísanej
formy rozhodcovskej doložky podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorej nedodržanie
zákon sankcionuje neplatnosťou, totiž musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je

zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi (účastníkom) právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy,
ak to nie je rozpoznateľné z jej obsahu. Ak teda z obsahu poistnej zmluvy, VPP priamo vyplýva záväzok
odporcu podrobiť sa aj časti XV. VPP, nemôže na vyššie uvedených záveroch nič zmeniť prípadná
odporcom tvrdená prax spočívajúca v tom, že pri nepodpísaní OZD poistníkom odporca mal za to, že k
uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo. Preto súd s poukazom na ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.

rozhodol o tom, že tento dôkaz nevykoná.
Na základe uvedeného tak súd vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka nebola v danom prípade individuálne dojednaná.Pokiaľ ide o druhý predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), súd dospel
k záveru, že táto podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Pri svojom posúdení (ne)prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) súd
vychádzal z hodnotiacich kritérií stanovených v ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, v zmysle
ktorých,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovarualeboslužieb,naktoré
bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na
všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. Ust. čl. 4 ods. 1 Smernice

Rady č. 93/13/EHS bolo v zásade transformované do znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ktoré s účinnosťou od 01.03.2010 priniesla novela Občianskeho zákonníka zákon č. 575/2009 Z. z.
(ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ide o ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
438/2015 Z. z.) Uvedené hodnotiace pravidlo tak možno z dôvodu nepriamych účinkov smernice vo
vzťahu k vnútroštátnemu právu SR (vnútroštátny súd aj správny orgán sú povinné vykladať vnútroštátne
právo čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok) aj

napriek jeho priamemu nezakotveniu v právnom poriadku SR v čase uzavretia poistnej zmluvy medzi
účastníkmi(28.05.2007,resp.28.06.2007)aplikovaťajvdotknutomprípade.Zuvedenéhohodnotiaceho
pravidla možno nepochybne vyvodiť, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva
pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa
okolností, ktoré boli v čase (t. j. ktoré nastali až následne po čase uzavretia zmluvy), kedy došlo k

naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Výkladom možno dospieť k záveru, že už v čase
dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto
zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu
nastaťvrámcidobytrvaniazmluvnéhovzťahuzaloženéhospotrebiteľskouzmluvouanazákladektorých
nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná,

ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti, na základe ktorých nastania následne dôjde
k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky.
Súd vychádzajúc z uvedeného hodnotiaceho kritéria v kontexte nastolenej otázky, či sporná zmluvná
podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, poukazuje na to, že sporná rozhodcovská doložka bez najmenších pochybností a

jednoznačne vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní (uvedené vyplýva priamo zo znenia ust. časti XV. ods. 1, 2 a 3 VPP, ako aj zo znenia ust. ods. 2
OZD). Už len táto skutočnosť v kontexte so znením ust. bodu 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/
EHS spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 53 ods. 4 OZ.
Súd však považuje za potrebné uviesť, že sporná rozhodcovská doložka aj skutočne spôsobovala

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá
sa prejavovala v tom, že dodávateľ - odporca totiž v zmysle spornej rozhodcovskej doložky získal
v podstate výlučný jednostranný vplyv v prípade akéhokoľvek sporu vyvolaného dotknutou poistnou
zmluvou (či už vedeného ako žalobcom zo strany dodávateľa alebo spotrebiteľa) na výber rozhodcu,
ako aj na spôsob vedenia rozhodcovského konania (dokonca mal možnosť sám kreovať rozhodcovský

súd, jeho štatút a rokovací poriadok - procesné pravidlá na prejednávanie a rozhodovanie sporov
pred týmto rozhodcovským súdom). Na margo možnej argumentácie odporcu, že rovnaké procesné
pravidlá platili aj v prípade sporu pred rozhodcovským súdom začatým na návrh spotrebiteľa
(navrhovateľa), súd považuje za potrebné uviesť, že je len veľmi iluzórne sa domnievať, že rozhľadený
spotrebiteľ by chcel žalovať miesto na všeobecnom súde odporcu na rozhodcovskom súde, ktorý si

jednostrannezvolil(prípadnezriadil)odporca(dodávateľ)apodrobilsazároveňprocesnýmpodmienkam
tohto rozhodcovského súdu (prípadne určeným jednostranne odporcom ako zriaďovateľom tohto
rozhodcovského súdu). Navyše je potrebné do úvahy zobrať všeobecne známu skutočnosť (s ktorou
odporca nepochybne kalkuloval pri tvorbe VPP), že spory začaté spotrebiteľom proti dodávateľovi sú z
hľadiska percentuálneho pomeru k sporom začatým zo strany dodávateľa voči spotrebiteľovi, úplne v

výnimočné v zanedbateľnom percentuálnom množstve. Účelovosti argumentácie odporcu nasvedčuje
aj jeho poukaz na to, že sporná rozhodcovská doložka ani nebola spôsobilá zakázať spotrebiteľovi
na základe slovenského právneho poriadku obrátiť sa so svojim sporom proti dodávateľovi priamo na
všeobecný súd. V prípade dotknutej rozhodcovskej doložky bolo však toto právo spotrebiteľa podľa
ust. § 106 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu uzavretia sporných rozhodcovských doložiek) limitované

námietkou odporcu o nedostatku právomoci všeobecného súdu práve s ohľadom na výlučnú právomoc
rozhodcovského súdu podľa spornej rozhodcovskej doložky. Ak by teda odporca vzniesol takúto
námietku súd by mal povinnosť konanie o návrhu navrhovateľa (spotrebiteľa) zastaviť.V kontexte s vysloveným názorom a úvahami súd poukazuje primerane aj na závery uvedené v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 a 5Cdo 112/2012 zo dňa
22.11.2012 (Ústavný súd SR pritom nálezom spis. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 30.09.2014 o sťažnosti

odporcu vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy
SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Lučenec spis.
zn. 17Er 1101/2010 zo dňa 19.01.2011 a spis. zn. 12Er 286/2011 zo dňa 18.05.2011, postupom a
rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 1CoE 171/2011 zo dňa 23.06.2011 a spis.

zn. 1CoE 418/2011 zo dňa 08.08.2011 a postupom a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR spis. zn.
6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 a spis. zn. 5Cdo 112/2012 z 22.11.2012 rozhodol tak, že namietané
základné práva odporcu postupom a uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici a
Najvyššieho súdu SR porušené neboli. Sťažnostiam odporcu vo zvyšnej časti nevyhovel.). Súd si dovolí
odcitovať z odôvodnenia uznesenia Najvyššie súdu SR spis. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012:
„Okresný súd Lučenec...Rozhodnutie odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky ako zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve z 08.12.2007 (vo všeobecných
podmienkach časť XV. bod 2 ). Poukázal na ust. čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej ..., § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora
(rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98) s tým, že predmetnou

rozhodcovskou doložkou došlo reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa (povinnej - dlžníka). Uviedol, že oprávnená (pozn. odporca) od
počiatku sledovala v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov
zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnená, a to na súde, ktorý
sa nachádza v mieste jej sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia

práv povinnej . Mal za to, že rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka...
Na odvolanie oprávnenej (pozn. Rapid life životná poisťovňa, a. s.) Krajský súd v Banskej Bystrici ...
Navyše uviedol... Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná
v časti XV. - rozhodcovské konanie bod 1,2 a 3 bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy (spolu
aj so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdal
práva na účinnú právnu obranu...V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali
neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a

žespôsobovalanevyváženosťvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechpovinnej.Listiny
predložené oprávnenou (pozn. odporcom) takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi
oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá

v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy
podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili
nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.“. Zásadne obsahovo totožný právny názor zaujal aj

Najvyšší súd SR v zmienenom uznesení spis. zn. 5Cdo 112/2012 zo dňa 22.11.2012.
Súd v ďalšom poukazuje na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 Cdo 185/2012 zo
dňa 25.07.2012 (Ústavný súd SR svojim uznesením č. k. III. ÚS 595/2012-15 zo dňa 11.12.2012
odmietol sťažnosť odporcu vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu
podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ust. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného

práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
spravodlivésúdnekonaniepodľaust.čl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
postupom Krajského súdu v Trenčíne v odvolacom konaní vedenom pod spis. zn. 19CoE 492/2011 a
jeho uznesením zo dňa 29.03.2012 a postupom Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní vedenom
pod spis. zn. 2Cdo 185/2012 a jeho uznesením zo dňa 25.07.2012, pre jej zjavnú neopodstatnenosť),

ktorým odmietol dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 19CoE 492/2011
zo dňa 29.03.2012, ktorým Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného
súdu Považská Bystrica č. k. 3Er/652/2011-21 zo dňa 29.07.2011, ktorým Okresný súd Považská
Bystrica zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vecioprávneného - odporcu na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice spis. zn. 3 C 408/2009 zo dňa 08.03.2010. Krajský súd v Trenčíne konštatoval správnosť
postupu a právneho postavenia Okresného súdu Považská Bystrica, ktoré svoje rozhodnutie odôvodnil

vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve zo dňa
10.04.2008 (vo všeobecných poistných podmienkach oprávneného - odporcu - časť XV.; poznámka:
s ohľadom na dátum uzavretia poistnej zmluvy v tomto prípade, je zrejmé, že ide o rovnaké VPP zo
dňa 21.05.2007, ako tomu bolo v prejednávanej veci, keďže zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá
dňa 23.10.2008). Ďalej okresný súd poukázal okrem iného na ust. čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS,

ust. § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. a ust. § 52 a nasl.
OZ, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že je nepochybné, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá vo VPP znemožňuje spotrebiteľovi (povinnému) vyriešiť prípadný spor inak ako
v rozhodcovskom konaní. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy ako
osobitné zmluvné dojednanie. Oprávnená však nepreukázala, že by si povinný rozhodcovské konanie
vymieňoval. Okresný súd mal za to, že povinný si rozhodcovskú doložku nedojednal individuálne a pri

jej akceptácii nemal na výber. Celú zmluvu, vrátane poistných podmienok mohol ako celok len prijať
a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje
žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním
na všeobecnom súde. Predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská

doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ ako aj s príslušnými
ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd SR
v uvedenom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli
ich účel a význam.
Napokon si súd dovolí poukázať len na margo uvedenej argumentácie na právny názor vyslovený
Ústavným súdom ČR v náleze spis. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého: „Je
potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od

obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú
(napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Ak tak aj napriek tomu dodávateľ

urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“.
S poukazom na uvedené dôvody, ako aj na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, považoval
argumentáciu odporcu uvedenú v jeho vyjadrení za nedôvodnú, a to aj napriek niekoľkým súdnym
rozhodnutiam,naktoréodporcapoukázalaktorýmisasúdprisvojomrozhodovanítaknecítilbyťviazaný.
Súd len v stručnosti poukazuje v kontexte odporcom uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012, že pokiaľ Ústavný súd SR nálezom č. k. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa
10.07.2013zrušiltotorozhodnutieNajvyššiehosúduSRavecmuvrátilnaďalšiekonanie,zodôvodnenia
tohto rozhodnutia nevyplýva správnosť argumentácie odporcu o individuálnom dojednaní predmetnej
rozhodcovskej doložky a jej prijateľnosti, ale len to, že dotknuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo
zrušené v podstate z procesných dôvodov, keďže Ústavný súd SR mu vytkol, že svojim postupom porušil

právo odporcu na spravodlivý súdny proces a odňal mu možnosť konať pred súdom (čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 2 Ústavy SR).
Súd tak po vykonanom prieskume platnosti dotknutých rozhodcovských doložiek dospel k záveru, že
tieto sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 4 OZ) a teda, že v prejednávanej veci je daný dôvod podľa
ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZRK. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil navrhovateľkou napadnuté

rozhodcovské rozsudky. V ďalšom sa tak z dôvodu nadbytočnosti už nezaoberal navrhovateľkinou
argumentáciou týkajúcou sa iných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v
kontexte ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j) zákona č. 44/2002 Z. z.
Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.Pokiaľ sa týka medzi účastníkmi spornej otázky postupu súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, súd
k tomuto zajíma stanovisko, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude pokračovať v konaní vo veci
v rozsahu uvedenom v žalobách odporcu ako žalobcu zo dňa 02.01.2012 podaných na Arbitrážnom

súde Košice proti navrhovateľke ako žalovanej len na návrh niektorého z účastníkov (navrhovateľky a
odporcu ako účastníkov predmetného rozhodcovského konania) v zmysle ust. § 47 ods. 1 v spojení
s ust. § 73 ods. 1 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z. V tomto kontexte sa súd stotožnil s právnym
posúdením tak ako toto vyplýva z navrhovateľkou predloženého rozsudku Krajského súdu v Nitre
spis. zn. 25Co/404/2015 zo dňa 17.06.2015 [„Od 01.01.2015 bol prijatý nový zákon č.335/2014 Z.

z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73
ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného

vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia
podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z.
z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia...
pretože ako z vyššie uvedeného vyplýva, vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorého z
účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods. 1 zákona

č. 335/2014 Z. z.)].
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd vzhľadom na zložitosť veci o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.