Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615201608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu E. - B. E. A., s. r. o., IČO: XX
XXX XXX, so sídlom A., V. trh X/A, zastúpeného Advokátska kancelária K., s. r. o., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom A., K. XX, proti žalovanej R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 160,26 € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. októbra
2015 č. k. 6C/182/2015-31 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
po t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 22. októbra 2015 č. k. 6C/182/2015-31 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 24,92 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 24,92 € od 17.04.2012
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal, aby súd aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 160,26 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 57,77 € od 14.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 37,07 € od 13.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 59,42 € od 17.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 6,00 € od
12.06.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z
listinných dôkazov zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 08.02.2010 uzatvoril s žalovanou Zmluvu
o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov, ktorá je podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona, na základe ktorej umožnil využívať žalovanej
telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná sa zaviazala, že bude
platiťzaslužbyposkytnutéprávnympredchodcomžalobcu,ktorúpovinnosťsinesplnilriadneavčas.Súd
posudzoval zmluvu o pripojení uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu
spotrebiteľskú. Súd mal preukázané, že žalovaná si neplnila riadne a včas svoje povinnosti, porušila
zmluvu tým, že nezaplatila faktúry za poskytnuté služby počas účinnosti zmluvy. Právny predchodca

žalobcu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 57,77 € so splatnosťou do 13.02.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 37,07 € so splatnosťou
do 12.03.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 59,42 € so splatnosťou do 16.04.2012, faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 6,00 € so splatnosťou do 11.06.2012, ktoré však žalovaná neuhradila.2. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2012 v sume 24,92 € ( celková fakturovaná
suma 59,42 € ) splatnej do 16.04.2012 súd zistil, že žalovaná neuhradila riadne a včas elektronické

komunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu v celkovej výške 24,92 € a preto v
tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd nepriznal žalobcovi položky uplatnené vo faktúre č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.03.2012 splatnej do 16.04.2012, a to položku nazvanú ako „Upomienka“ v sume 3,50 € a
položku nazvanú ako „ Odpojenie z dôvodu neplatenia“ v sume 25,83 €, nakoľko poplatok za upomienku
v sume 3,50 € považoval za neprijateľnú podmienku

v zmluve, pretože ide o neprimerane vysokú sankciu za porušenie záväzku, ktorá je ako taká neplatná
s poukazom na to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal vystavenie upomienky a jej
doručenie žalovanej a poplatok označený ako „Odpojenie z dôvodu neplatenia“ v sume 25,83 € tiež
považoval za neprimerane vysokú sankciu. Žalobca si v konaní uplatnil na základe vystavenej faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2012 splatnej do 11.06.2012 sumu 6,00 €, ktorú súd žalobcovi nepriznal,
nakoľko predstavuje poplatok za upomienku v sume 6,00 €, ktorú považoval za neprijateľnú podmienku

v zmluve.

3. Ďalej si žalobca v konaní uplatnil na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2012
sumu 57,77 € splatnú do 13.02.2012 a faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.02.2012 sumu 37,07
€ splatnú do 12.03.2012, ktoré súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že právo žalobcu vyplývajúce

z uvedených faktúr je premlčané. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od
1.5.2014 je súd povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi a preto bolo v
tomto konaní povinnosťou súdu sa s otázkou premlčania vyporiadať. Čo sa týka začiatku plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby, v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a ktorá plynie odo
dňa, v prejednávanej veci sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovanej plnenia dňom nasledujúcim

po dni splatnosti uvedených faktúr, a to faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej do 13.02.2012 a faktúry
č. XXXXXXXXXX splatnej do 12.03.2012, a teda nasledujúcim dňom po dni splatnosti uvedených
faktúr, t.j. dňom 14.02.2012 a dňom 13.03.2012 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota,
ktorá uplynula dňa 13.02.2015 a dňa 12.03.2015, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 02.04.2015.
Žalobcom uplatnené právo v konaní je preto právo uplatnené po uplynutí všeobecnej trojročnej

premlčacej lehoty, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

4. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. V danom
prípade mal žalobca úspech v spore len čiastočný ( žalobca bol úspešný čo do sumy 24,92 € s
príslušenstvom a žalovaná bola úspešná čo do sumy 135,34 € s príslušenstvom), preto súd rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
5. Vec právne posúdil podľa §§ 42, 51, 517 ods. 2, 101, 103 Občianskeho zákonníka, § 78 ods. 9 zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, §§ 43 ods. 1 a 2, 42 ods. 1 písm. a), 42 ods. 4 písm. b)
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

6. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby v časti podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách je zákonom lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku, a preto sa má na daný vzťah aplikovať. Poukázal na § 44 ods. 12 citovaného

zákona,zktoréhovyplýva,žeodstúpenímodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebzmluvazaniká,keď
vsúladestýmtozákonomprejavvôleoprávnenejstranyodstúpiťodzmluvyjedoručenýdruhejstrane,ak
nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V danej veci právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň
odstúpenia od zmluvy, a to ku dňu 28.04.2012, a preto premlčacia doba začala plynúť dňa 29.04.2012
a právo žalobcu by sa premlčalo až 29.04.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 02.04.2015, a preto

nárok na zaplatenie v časti 94,48 Eur nie je premlčaný. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti práva
žalobcu na zaplatenie poplatkov, poukázal žalobca na to, že uvedené právo vyplýva z platného cenníka
za poskytované služby, s ktorým sa žalovaný oboznámil a dojednaný poplatok nemožno považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože by sa tým neprimerane zvýhodnila pozícia dlžníka, ktorý
užíva služby, ktoré sú mu poskytované riadne a včas, ale neplní si svoju povinnosť platiť za ne riadne a

včas dojednanú cenu, čím vzniká právnemu predchodcovi škoda. Poplatok za odpojenie bol preukázaný
odstúpením od zmluvy. Tvrdená absencia upomienok nepredstavuje neodstrániteľnú vadu konania a
súd prvej inštancie ho mal najprv vyzvať v zmysle § 43 ods.1 O.s.p.. Pre prípad, že by odvolací súd s
touto argumentáciou nesúhlasil, navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie s poukazom na §109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) O.s.p.. Uviedol, že Okresný súd Košice II dňa 08.09.2015 podal na
Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom
1 ods. 1 a s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom vyslovil názor, že § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa, a to tým, že súd má povinnosť prihliadať
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ex offo. Takáto ochrana
jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda
aj s princípom právneho štátu.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

8. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

10. Zákonné ustanovenie § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na ktoré
žalobca v odvolaní poukazuje, nebolo v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení nebol ani platný zákon č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

11. Zo zmluvy o pripojení vyplýva, že bola uzavretá podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách.

12. Zmluva uzatvorená podľa zákona o elektronických komunikáciách (predpis verejného práva)

neurčuje charakter vzťahu poskytovateľa služieb a ich užívateľa. Vychádzajúc z § 52 Občianskeho
zákonníkazákonač.40/1964Zb.(ďalejlen„Občianskehozákonníka“) jezmluvaopripojenípodľasvojho
charakteru spotrebiteľskou zmluvou, V súvislosti s posudzovaním zmluvy o pripojení ako spotrebiteľskej
zmluvy je potrebné prihliadnuť na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia z oblasti spotrebiteľského
práva najmä ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Právna úprava zameraná na ochranu

spotrebiteľa zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k obom vyššie uvedeným
zákonom o elektronických komunikáciách špeciálnou právnou úpravou a pri spotrebiteľských vzťahoch
je potrebné aplikovať ju prednostne. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých stranou je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka..

13. Odstúpenie žalobcu od zmluvy o pripojení sa preto posudzuje podľa Občianskeho zákonníka (§
48 ods. 1), ktorý v porovnaní či už s Obchodným zákonníkom (§ 349) alebo zákonom č. 351/2011 Z.z.
(§ 44 ods. 12) upravuje následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi priaznivejšie.

14. Odstúpením od zmluvy sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva od počiatku zrušuje.

15. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená (odstúpením o
zmluvy), je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Ustanovenie 457 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. právo na bezdôvodné obohatenie.

17. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako každé právo majetkovej povahy podlieha
premlčaniu.

18.Zospisuvyplýva,žežalobcamoholprávopoprvýkrátvykonať(uplatniťnasúde)deň poodstúpeníod
zmluvy t.j. najneskôr 29.04.2012, ako uviedol žalobca v odvolaní. Týmto dňom začala plynúť premlčacia
doba. Pre toto právo je stanovená zákonom (§ 107 Občianskeho zákonníka) osobitná premlčacia doba,dvojročná subjektívna, nie trojročná, ako sa nesprávne domnieva žalobca. V danej veci premlčacia
doba skončila najneskôr v utorok 29.04.2014 (§ 122 ods. 2). Žaloba došla súdu dňa 02.04.2015. Z toho
nepochybne vyplýva, že žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby.

19.Vpredmetnejvecisúdvzmysle §5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľamusíprihliadnuť
na premlčanie, a teda nemôže právo na plnenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby žalobcovi
priznať a žalobu musí zamietnuť.

20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Za vecne správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
v časti o zaplatenie poplatkov za obmedzenie služieb, za odpojenie, za upomienky. Žalobcom žiadané
poplatky predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v
účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k žalovanej ako poškodzujúce. Preto sa s

poplatkami za takéto plnenia spája záver o ich neprijateľnosti. Okrem toho zo žaloby, ani z predložených
dôkazov nie je možné zistiť, za aké konkrétne upomienky sa žalobca domáha poplatku a na základe
akého titulu (cenník žalobcom spomínaný až v odvolaní nebol predložený), tiež nie je možné zistiť,
na základe akého titulu vzniklo žalobcovi právo na odpojenie resp. obmedzenie služieb, a následne
právo na zaplatenie poplatku za odpojenie resp. obmedzenie služieb. Žalobca tak ani neuniesol dôkazné

bremeno, že žalovaná má povinnosť uvedené poplatky zaplatiť.

23. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

24. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) a b) a 3 C.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky (ďalej len "ústavný súd") žalobu na začatie konania. O zamietnutí žalobuu na prerušenie
konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

25. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

26. Odvolací súd vzhľadom na súdom prvej inštancie správne právne posúdenie aplikácie ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na danú vec, na ktoré posúdenie v napadnutom rozsudku odvolací súd v
celom rozsahu odkazuje, nedospel v danej veci k záveru, že je ustanovením odporujúcim článku 1 ods.
1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť je podmienkou pre postúpenie
žalobuu na ústavný súd a pre obligatórne prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia C.s.p..

Z rovnakého dôvodu nezistil opodstatnenosť postupu podľa § 164 C.s.p. t.j. prerušenia odvolacieho
konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o žalobuu Okresného súdu Košice II zo dňa 08.09.2015.
Preto návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a
§ 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a
preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo
spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p.,
preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).