Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201252
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114201252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpenému spoločnosťou Mgr. Dušan Šimún -
advokát, s.r.o., so sídlom Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, o zaplatenie sumy 5.072,70
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/121/2014-156
zo dňa 16. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/121/2014-156 zo dňa 16. 02. 2016 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu (označenú ako návrh navrhovateľa)
na zaplatenie sumy 5.111,06 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.072,70 eur
od 12.02.2012 do zaplatenia. Zároveň týmto rozsudkom uložil žalobcovi (označenému ako navrhovateľ)
povinnosť nahradiť žalovanému (označenému ako odporca) trovy konania v sume 758,37 Eur k rukám
zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu (bankou) došlo
k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, ktorý sa spravoval ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a tiež na základe § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa aj
ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd konštatoval, že v súdenej veci neboli
splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky vymedzené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách, v dôsledku čoho je tento úkon neplatný a nemohol tak založiť aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie poukázal na obdobnú argumentáciu vyslovenú Krajským súdom

v Košiciach v rozsudku sp. zn. 11Co/898/2014 zo dňa 19.11.2015. Na záveroch okresného súdu
nič nemení ustanovenie všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého dlžník vyslovil súhlas s
postúpením akýchkoľvek pohľadávok banky. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1
O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil

a žalobe vyhovel.
4. Uviedol, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nevyplýva, že predmetom postúpenia
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Ak je dlžník v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výškepeňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie
malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v
ňom výslovne uvedené. Tento názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného

ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku,
s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Na podporu tohto názoru odvolateľ
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015.
Obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 8Co/163/2015 zo

dňa 29.05.2015 a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015 zo dňa 04.11.2015. V
danom prípade právny predchodca žalobcu nevyužil svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
toto učinil až žalobca, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na daný úkon bol
žalobca oprávnený, čo vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19C/34/2012
zo dňa 24.04.2014. Ďalej odvolateľ uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti

žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o jej postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. K uvedenému
názoru žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo/210/2001,

uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8Co/564/2015 a uznesenie Krajského
súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014 sp. zn. 9Co/133/2013. Odvolateľ zdôraznil, že ustanovenie § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza

k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva, a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo
zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetom ustanovení podmieňovali platnosť právneho
úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nezakladá občianskoprávnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú
Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Odvolateľ mal za to, že doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle spomínaného § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky (rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 a sp. zn.

12C/63/2014). Žalobca tiež poukázal na fakt, že žalovaný bol doposiaľ v omeškaní po dobu
1169 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, s
poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, žalobca zastával názor, že
postupca by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v

takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Na podporu uvedeného názoru poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu
prezentovanou v jeho opravnom prostriedku.

6. Uviedol, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu v rozpore s § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách tak, ako to správne konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvej
inštancie, k čomu upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/715/2015.
Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že preukázal odoslanie oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi,
pretože na predloženom podacom hárku sa uvádza názov žalobcu, nie jeho právneho predchodcu.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§
359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ust.
§ 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení
s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.
8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonovstrán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu a vecne
správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v
čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220

až § 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa z 29.06.2010).

11. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou, aj bez súhlasu klienta ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banková pohľadávka (alebo jej časť) môže byť
postúpená, ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené
(3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
13. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za

zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná
v priebehu trvania úverového vzťahu.
14. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudky Krajského súdu v

Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, Okresného súdu Trenčín
vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica
vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci
žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013,
viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, napr. sp. zn. 6Co/674/2015, 6Co/46/2016). Ak zákonné

predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne
neplatnýprerozporsozákonom(§39Občianskehozákonníka).Vtakomtoprípadetuniejedanáaktívna
legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá doposiaľ nebola splatná.

15. Krajský súd nepovažoval úvahy odvolateľa za opodstatnené, a to najmä v tej časti, v

ktorej prezentoval výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobom smerujúcim iba k zabezpečeniu
bankového tajomstva. Pokiaľ ide o naplnenie podmienok neplatnosti právneho úkonu, civilno-právna
úprava je striktná a jej nerešpektovanie znamená následok vyjadrený v ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Dané ustanovenie zreteľne formuluje kategorický záver spočívajúci v neplatnosti právneho
úkonu, ak tento odporuje zákonu. Pokiaľ by účelom ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. mala byť

len ochrana bankového tajomstva, takýto následok by musela právna regulácia obsahovať expressis
verbis, predovšetkým s ohľadom na jasné znenie § 39 Občianskeho zákonníka. Ak
bolo postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu realizované bez podmienok podľa zákona
bankách, nemohol ani odvolací súd prisvedčiť podrobným námietkam žalobcu, a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

16. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý
plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).