Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239328
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113239328.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky a vo veci starostlivosti o maloletú N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto ako kolíznym
opatrovníkom, deti rodičov - matky: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. M., ul. L. č. XXX/X a otca: O.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. M., ul. G. č. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom J., ul. M. R. Z.. X, o úpravu rodičovských práv a povinností k
deťom, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/340/2013-271 zo dňa 09.

mája 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu mení tak, že otec detí je povinný prispievať na C. R., nar. XX.XX.XXXX
výživnýmzaobdobieod17.04.2013do31.08.2013vsume110eurmesačneazaobdobieod01.09.2013
naďalej v sume 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám C. R..

Nedoplatok na výživnom za čas od 17.04.2013 do 31.03.2017 v sume 1.651,33 eur súd povoľuje otcovi
detí splácať v splátkach po 40 eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Otec detí je povinný prispievať na maloletú N. R., nar. XX.XX.XXXX výživným za obdobie od 30.08.2012
do 31.08.2014 v sume 80 eur mesačne a za čas od 01.09.2014 naďalej v sume 100 eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí.

Nedoplatok na výživnom za čas od 30.08.2012 do 31.03.2017 v sume 1.700 eur súd povoľuje otcovi
detí splácať v splátkach po 10 eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 21P/340/2013-271 zo dňa 09.05.2016 určil výživné otca na
maloletú N. R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré je
povinný poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie
od 30.08.2012 do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.290 eur je otec povinný splácať v 10 eur mesačných

splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd určil výživné
na C. R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré bude
poukazovať k rukám C. do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.04.2013
do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.200 eur je otec povinný splácať v 40 eur mesačných splátkachsplatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.08.2012 bol na súd podaný návrh matky, ktorým žiadala, aby

zveril maloletú N. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného v sume 100 eur
mesačne od 01.08.2012, ako i upravil styk otca s maloletou. V priebehu konania podala návrh dňa
17.04.2013, aby súd zvýšil výživné otca na maloletú C. zo sumy 500 Sk (16,60 eur) na sumu 150 eur
mesačne, a to počnúc od 01.04.2013.
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že došlo k zániku platnosti právoplatného

rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8Nc/349/1998-11 zo dňa 30.09.1998 ohľadom C. a to obnovením
spoločnej domácnosti a výchovného prostredia. Rozhodoval teda nanovo o úprave rodičovských práv a
povinností ku C., čo urobil v rámci určovania výživného, nakoľko rozhodovanie o zverení C. do osobnej
starostlivosti matky pokladal po dovŕšení plnoletosti za bezpredmetné. Výživné pre C. súd nezvyšoval,
ale opätovne určoval jej rozsah. Súd mal zistené, že matka je v súčasnosti zamestnaná a jej čistý
priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu vo výške 430 eur. Otec je zamestnaný a jeho čistý

priemerný mesačný zárobok v posudzovanom období predstavoval sumu približne od 315 eur do 380
eur a sú mu vyplácané cestovné náhrady. U predchádzajúceho zamestnávateľa pracoval len od februára
2012 do mája 2012, dosahoval príjem približne 270 eur, pričom mu boli podľa vyjadrenia bývalého
zamestnávateľa vyplácané cestovné náhrady, ktoré však predtým neuviedol. Súd však poukázal
na skutočnosť, že predchádzajúci zamestnávateľ zmenil právnu formu podnikania, keďže súčasný

zamestnávateľ má rovnaké sídlo ako predchádzajúci a konateľom je Anna Harceková. Vychádzajúc z
uvedeného možno konštatovať, že cestovné náhrady poberal otec v zásade rovnakej výške. Pri určovaní
rozsahu cestovných náhrad vychádzal z vyúčtovania cestovných náhrad zamestnávateľom a dospel k
záveru, že otcovi vypláca zamestnávateľ cestovné náhrady vo výške od 315 eur do 787 eur, čo závisí
od počtu ciest, či sú slovenské alebo zahraničné. Pokiaľ teda otec ide na jazdu kamiónom viackrát do

Nemecka, výška dosahuje aj uvedených 787 eur, pričom časť z nich minie na svoje potreby. Ubytovanie
si otec nezabezpečuje, nakoľko prespáva v kamióne, kde ma k dispozícii aj minichladničku, čo len
potvrdzuje záver súdu, že sa snaží na cestách minimalizovať svoje výdavky na nevyhnutnú mieru.
Pokiaľ je horší mesiac a otec nedosahuje také vysoké cestovné náhrady, nemusí zároveň vynakladať ani
výdavky súvisiace s cestou. Maloletá N. navštevuje 2. ročník základnej školy a C. navštevuje 3. ročník

gymnázia v Kysuckom Novom Meste. Matka sama zabezpečuje starostlivosť o deti, pričom otec sa s
maloletými deťmi stretáva tak, ako chcú byť deti s ním, čo sa stáva sporadicky. Otec prispieva na výživu
maloletých detí spolu sumou 100 eur mesačne. Otec svoje výdavky vyčíslil spolu na sumu vo výške
1.123 eur (vrátane výživného), čo je podľa názoru súdu neprimerané, a to aj s ohľadom na skutočnosť,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Otec uviedol, že spláca úver, ktorý brali spolu s matkou

vo výške 210 eur a auto vo výške 135 eur, pričom auto využíva aj jeho plnoletý syn z prvého manželstva,
ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti, a teda spolupodieľa sa na nákladoch domácnosti a mal by
sa rovnakým dielom ako on podieľať aj na ich úhrade. Od doby, čo súd rozhodol prvým rozsudkom (č.
k. 21P/340/2013-124 zo dňa 18.08.2014) sa otcove platby na výživné zvýšili až do sumy 300 eur, čím
súdu len preukázal, že je schopný platiť výživné vo výške 250 eur na obe deti. Súd teda jednoznačne

konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloletú N. vo výške 100 eur
mesačne (čo aj platil) a výživné na C. vo výške 150 eur, keďže jej výdavky v súvislosti so štúdiom aj
vekom sú vyššie. Pri určovaní výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa s deťmi stretáva minimálne,
nezakupuje im žiadne darčeky ani na Vianoce ani na výročia. Starostlivosť o deti je teda výhradne na
matke, čo je podstatná skutočnosť, ktorá taktiež významne ovplyvnila rozhodnutie súdu.

SúdpriznalvýživnénamaloletúN.oddátumu30.08.2012,tedaodpodanianávrhu.Priurčenínedoplatku
na výživnom za obdobie od 30.08.2012 do 09.05.2016 vychádzal zo skutočnosti, že si otec v danom
období vyživovaciu povinnosť splnil vo výške 2.110 eur (podľa vyčíslenia otca), pričom mal plniť vo
výške 4.400 eur (44 mesiacov x 100 eur) a určil nedoplatok vo výške 2.290 eur. Na C. súd určil výživné
od 17.04.2013 (od podania návrhu). Pri určení nedoplatku na výživnom za obdobie od 17.04.2013

do 09.05.2016 vychádzal zo skutočnosti, že si v danom období vyživovaciu povinnosť splnil vo výške
3.200 eur (podľa vyčíslenia otca), pričom mal plniť vo výške 5.400 eur (36 mesiacov x 150
eur) a určil nedoplatok vo výške 2.200 eur. Súd umožnil otcovi nedoplatok splácať v 10
eur mesačných splátkach na maloletú N. a v 40 eur mesačných splátkach na C. pod následkom straty
výhody splátok, keďže si vyživovaciu povinnosť plnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ďalej uviedol, že súd pri stanovení výživného nevzal v úvahu ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) v tom zmysle, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že cestovné náhrady nie sú primárne jeho príjmom určeným na výpočet výživného, ale z nich pri cestách
do zahraničia do Českej republiky a Nemecka si musí hradiť stravu (nákup raňajok a obedov/večerí), ako

i používanie toaliet a spŕch. Rovnako na cestách po Slovenskej republike sa musí primerane stravovať.
Podľa názoru otca detí je možné započítať z jeho cestovných diét najviac 50 % na určenie výživného
deťom. Tiež uviedol, že v čase, keď žil s matkou detí a deťmi v spoločnej domácnosti ako rodina (rok
2008), jazdil na kamióne po štátoch Európskej únie v cykloch, ktoré boli týždenne a viac, ale kvôli
zachovaniu rodiny prešiel pracovať na kratšie pracovné cesty, boli jeho cestovné diéty oveľa vyššie,
aj okolo 1.000 eur mesačne. V roku 2011 sa spoločná domácnosť rodičov detí a ich vzťah rozpadol.

Pokiaľ súd z prehľadu cestovných náhrad vyplácaných zamestnávateľom (strana 5 rozsudku) ustálil, že
základ cestovných náhrad pre výpočet výživného (strana 8 rozsudku) je od 315 eur do 787 eur mesačne,
tak toto konštatovanie je v rozpore s objektívnou realitou (táto skutočnosť bola reálna v roku 2013)
a nemôže byť východiskom pre výpočet aktuálneho výživného, ktoré sa má platiť v roku 2016 a do
budúcna. Cestovné náhrady v roku 2015 boli najvyššie vo výške 570,36 eur za mesiac február 2015,

priemer cestovných náhrad je 442 eur mesačne za rok 2015. Okrem výdavkov na stravu a hygienu na
pracovných cestách má aj ďalšie životné výdavky, ktoré súdu vyčíslil. Súd podľa otca detí nehodnotil,
čo sa matky detí týka, že táto býva s deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou, poberateľkou
dôchodku, ktorá sa určite podieľa na nákladoch v spoločnej domácnosti. Na základe uvedeného súd bol
povinný vychádzať pri určení výživného zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ určoval výživné na

maloleté deti od roku 2012, mal výživné odstupňovať. Výživné určené dopredu stanovené v roku 2016
nie je v súlade s jeho objektívnymi možnosťami. Pokiaľ súd v rozsudku uvádza, že v čase od prvého
rozsudku platil výživné až do 300 eur, niekedy platil viac výživným naraz, lebo predtým zameškal a
keďže rozsudky o výživnom majú účinnosť od vyhlásenia, musel platiť takéto výživné aj za podmienky
neplatenia iných svojich povinností, prípadne si peniaze požičal.

Otec detí navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude zaviazaný platiť výživné na maloletú N.
v sume 80 eur mesačne a C. v sume 100 eur mesačne s tým, že nedoplatky na výživnom bude splácať
s bežným výživným po 10 eur mesačne.

3. Opatrovník detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že výška výživného súdom určená

zodpovedá preukázaným potrebám detí, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca na
základe výsledkov dokazovania súdu.

4. Matka detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho vtedajšieho splnomocneného
zástupcu (aj keď v podaní bola označená aj C. R., táto nebola zastúpená splnomocnenou zástupkyňou

- poznámka odvolacieho súdu) navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Trvala na stanovenej výške výživného, ktorá je vzhľadom na príjem otca od roku 2012 (priemerne 800
eur-900eurmesačne)primeranáaprenehozvládnuteľná.Tvrdeniaotcaohradenísistravyniesúúplne
pravdivé.Stravubysimuselzabezpečovaťajdomaacenypotravínsúvzahraničíporovnateľné,niekedy
dokonca aj nižšie ako na Slovensku. Otec detí má v aute chladničku a v minulosti si vždy potraviny

nakupoval pred zahraničnou cestou doma. Toalety a sprchy sú na väčšine čerpacích staníc a motelov
zadarmo. Taktiež mu tým klesajú náklady na vodu a kúrenie doma pri ročných vyúčtovaniach za byt.
Pokiaľtvrdil,žejehovýdavkynastravusúmesačne400eur-500eur,tojeprejedinúosobustrašneveľa,
okrem toho uvedené nepreukázal. Odkedy podala ona návrh na určenie výživného, príjem otca neustále
sa podozrivo znižuje. Ak mu jeho príjem nestačí, má možnosť si nájsť lepšie platenú prácu, keďže je

sám a nie je viazaný časom ani starostlivosťou o deti. Matka detí poukázala na to, že jej príjem je 400
eur - 500 eur mesačne, z čoho živí 3 osoby. Taktiež majetkové pomery rodičov sú neporovnateľné. On
vlastní 2-izbový byt a motorové vozidlo zn. Ford Mondeo zakúpené v roku 2013 za 10.000 eur. Toto auto
si otec detí zakúpil v čase, keď už boli na súde podané tieto návrhy ohľadom výživného, čím uprednostnil
zvýšenie svojej životnej úrovne pred potrebami svojich detí. Otcove vysoké náklady na život vo veľkej

miere predstavujú prehraté finančné prostriedky v automatoch. Ďalej matka detí zdôraznila, že náklady
spojené so školou detí sú pre ňu už nezvládnuteľné. Jedná sa predovšetkým o stužkovú dcéry C., na
ktorú sa skladajú po 300 eur, pričom dcéra ešte potrebuje šaty, topánky a tiež sú to náklady v súvislosti s
koncoročnými výletmi a exkurziami. Otca tieto výdavky vôbec nezaujímajú, o deti sa nezaujíma, nestýkasa s nimi, nerieši letné prázdniny či narodeniny a Vianoce. Považovala za nepravdivé tvrdenie, že jej
finančne pomáha jej matka. Táto má nízky dôchodok a je nemocná. Mesačné nájomné za byt je 154,30
eur, pričom ona platí 100 eur a matka 54,30 eur.

5. Otec detí v reakcii na vyjadrenie matky detí trval na tom, že cestovné náhrady nemôžu byť v plnom
rozsahu započítané do jeho príjmu pre účely výživného. Považoval za nepravdivé to, že zarábal v roku
2012 v priemere 800 eur - 900 eur mesačne. Väčší príjem mal v minulosti, kedy jazdil po celej Európskej
únii. Matka nepozná ceny potravín v Nemecku. Nepravdivé je jej tvrdenie, že toalety a sprchy sú vo

väčšine čerpacích staníc a motelov zadarmo. Tiež i to, že je matka nútená si požičiavať a jej situácia je
čoraz zúfalejšia. Má vedomosti, že boli na dovolenke v Egypte aj v Taliansku (aj v minulom roku). Matka
používa osobné motorové vozidlo písané na jej priateľa. Ona je príčinou toho, že sa on nestretáva s
deťmi. Odmieta klamstvá matky o hraní na výherných automatoch.
Akonovúskutočnosťotecdetíuviedol,žedňa08.07.2016zabavilsúdnyexekútorujehozamestnávateľa
kamión, na ktorom on jazdí. V súčasnosti ho preto z prevádzkových dôvodov nezamestnáva. O tejto

skutočnosti mu odmietol vydať potvrdenie. Zamestnávateľ otca sa ďalej vyjadril, že ho ďalej nebude
môcť zamestnávať. Od 13.07.2016 je práceneschopný pre chorobu chrbticových platničiek. Uvedená
situácia ho existenčne ohrozuje. Matka detí žije v spoločnej domácnosti s matkou dôchodkyňou, ktorá
brigádnicky popri dôchodku pracuje.

6. C. R. sa vo vyjadrení k odvolaniu otca detí stotožnila so všetkými návrhmi a vyjadreniami svojej matky
ako zákonnej zástupkyne v čase doby jej maloletosti.

7. V podaní došlom odvolaciemu súdu dňa 03.03.2017 otec detí prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu predložil dohodu o skončení jeho pracovného pomeru so zamestnávateľom

ku dňu 28.02.2017 a osvedčenie o živnostenskom oprávnení z 01.03.2017. Zároveň uviedol, že k
uvedenému právnemu úkonu pristúpil z dôvodu, že zamestnávateľ chce jeho služby využívať len
týmto spôsobom (ako živnostníka). Inú možnosť voľby nemal. Jeho jediným obchodným partnerom ako
živnostníka bude len spoločnosť LPL TRANS, s.r.o. Rudina (terajší zamestnávateľ).
8. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nových procesných kódexov, zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinných od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať
novú právnu úpravu (§ 395 ods. 1 C. m. p., § 470 ods. 1, 3 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 395 ods. 2 C. m. p., § 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň
súd vo svojom rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 470 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66

C. m. p. a napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 C. s p.).

10. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť
rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.

11. Z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak

potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby
nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavomoprávneného(akosúnapr.liečebnénáklady).Súdnanemusípriurčovanívýživnéhoprihliadnuť.
Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a

počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet
nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť odieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na

trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorý sa navonok prezentuje.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd po prechádzajúcom zrušení
rozhodnutia venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností ohľadom spolužitia
rodičov detí, dostatočne zistil pomery na strane detí a rodičov a mal spoľahlivé a dostatočné poklady
pre rozhodnutie vo veci. Nakoľko otec detí v konaní pred odvolacím súdom uvádzal nové skutočnosti
ohľadom jeho zamestnaní a zárobkových pomerov doplnením bolo zistené nasledovné: Z odpovede na

lustráciu v SP vyplýva, že otec detí bol zamestnancom u DATYS, s.r.o. Kysucké Nové Mesto, Rudinská
cesta č. 629, IČO: 46 299 394 od 01.09.2011 do 13.02.2012, u Pavla Harceka, Kysucké Nové Mesto,
ul. Jesenského č. 2241, IČO: 10 844 023 od 14.02.2012 do 14.05.2012, u REHA, s.r.o., Kysucké
Nove Mesto, Cesta do Rudiny č. 2234, IČO: 31 607 136 od 15.05.2012 do 29.02.2016, u REHA -
EUROTRANS, s.r.o., Kysucké Nové Mesto, Cesta do Rudiny č. 2234, IČO: 50 047 949 od 01.03.2016

do 26.09.2016, u LPL TRANS, s.r.o., Rudina č. 377, IČO: 36 425 770 od 11.09.2016. Podľa správy
správkyne konkurznej podstaty dlžníka REHA, s.r.o. jej táto spoločnosť neposkytla žiadnu súčinnosť
a neodovzdala personálnu agendu. Podľa správy od s.r.o. REHA - EUROTRANS pracoval otec detí
ako vodič nákladnej kamiónovej medzinárodnej dopravy od 01.03.2016. V čase od 04.07.2016 do
12.07.2016 čerpal neplatené voľno. Od 13.07.2016 do 09.09.2016 bol práceneschopný. Od 09.09.2016

do 26.09.2016 čerpal neplatené voľno. Dňa 26.09.2016 bol s ním ukončený pracovný pomer. Priemerný
čistý mesačný príjem počas trvania pracovného pomeru predstavoval - 3/2016 - 501,29 eur, 4/2016 -
403,22 eur, 5/2016 - 558,01 eur, 6/2016 - 453,25 eur, 7/2016 - 8,66 eur + 19,74 eur 9/2016 - 78,92 eur.
Boli mu vyplatené cestovné náhrady 3/2016 - 582,41 eur, 4/2016 - 488,88 eur, 5/2016 - 796,16 eur,
6/2016 - zamestnanec nepredložil doklady k vyčísleniu cestovných náhrad vyplatené bolo zálohovo 600

eur. Otec detí bol od 11.09.2016 zamestnaný u LPL TRANS, s.r.o. na dobu neurčitú ako vodič MKD.
Čistá mzda bola za 9/2016 - 286,99 eur, cestovné náhrady 495 eur, za 10/2016 - 401,14 eur, cestovné
náhrady 1.080 eur, za 1/2016 - 401,14 eur, cestovné náhrady 699,91 eur. Pracovný pomer otca detí bol
skončený dohodou dňom 28.02.2017. Podľa osvedčenia vzniklo otcovi detí živnostenské oprávnenie
na poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla dňom 01.03.2017. Otec detí predložil

fotokópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v Primabanke Slovensko, a.s. zo dňa 08.09.2016 o poskytnutí
pôžičky v sume 3.000 eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky detí bol za čas od 8/2015 do 12/2015
v sume 454,71 eur, za čas od 1/2016 - 12/2016 v sume 457,52 eur a január 2017 v sume 604,59 eur.

13. Pokiaľ ide o zisťovanie zárobkových možností otca detí a ich vyhodnotenie sú závery okresného

súdu správne. Otcovi detí v rozhodnom období okrem mzdy boli vyplácané aj cestovné náhrady. Podľa
okresného súdu sa otec detí snažil na cestách minimalizovať svoje výdavky na nevyhnutnú mieru.
Vzhľadom na rovnaký druh práce - vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy - boli mzda a cestovné
náhrady otcovi detí vyplácané aj u ďalších zamestnávateľov - REHA EUROTRANS, s.r.o. a LPL Trans,
s.r.o. Aj podľa odvolacieho súdu bolo potrebné v určitom rozsahu prihliadnuť na vyplácanie cestovných

náhrad. Tieto totiž predstavujú aj dvojnásobok mzdy otca detí. Okrem toho je všeobecne známe, že
vodiči tieto v celom rozsahu nespotrebúvajú. Pokiaľ sa otec detí od 01.03.2017 stal živnostníkom, stal
sa ním na základe vlastného rozhodnutia a naviac vykonávajúci obdobnú službu ako u predošlých
zamestnávateľov. Ide tiež o krátke obdobie vykonávania živnosti, ktoré nebolo možné ešte z hľadiska
príjmu posúdiť. Z týchto dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietku otca detí v odvolaní ohľadom

jeho príjmu a cestovných náhrad. Rovnako ani na skutočnosti, ktoré nastali na jeho strane počas
odvolaciehokonanialebonepredstavovalipodstatnúzmenuvjehopomeroch.Zadôvodnúvšakodvolací
súd považoval námietku otca detí v tom, že pokiaľ súd určoval výživné na maloleté deti od roku 2012,
mal výživné odstupňovať. Okresný súd skutočne nesprávne neprihliadol na to, že pokiaľ ide C. táto v
čase podania návrhu t.j. 17.04.2013 navštevovala posledný ročník základnej školy a až od 01.09.2013

začala navštevovať gymnázium, čiže sa pripravovať na budúce povolanie. Čo sa týka maloletej C.
kým táto v čase podania návrhu t.j. 30.08.2012 navštevovala predškolské zariadenie až od 01.09.2014
začala navštevovať základnú školu, v ktorej súvislosti sa zvýšili jej potreby. V dôsledku tejto skutočnosti
bola potreba určenia výživného v rozdielnej sume. Za tohto stavu bol odvolací súd nútený rozsudokokresnéhosúduzmeniť.Vzhľadomrozhodné skutočnostipovažovalpretozaodôvodnenéuC.výživnév
sume 110 eur mesačne od 17.04.2013 (od podania návrhu) do 31.08.2013 a v sume 150 eur mesačne od
01.09.2013 (od nástupu na strednú školu) doposiaľ a u maloletej N. výživné v sume 80 eur mesačne od

30.08.2013 (od podania návrhu) do 31.08.2014 a v sume 100 eur mesačne od 01.09.2014 (od nástupu
do 1. ročníka základnej školy) doposiaľ. Pokiaľ otec detí žiadal v odvolaní určiť výživné v nižšej výške,
tak podľa odvolacieho súdu táto výška už nezodpovedá odôvodneným potrebám detí.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne zistil skutkový stav ale vec

nesprávne právne posúdil zmenil tak, že určil výživné otca na C. za čas od 07.04.2013 do 31.08.2013 v
sume 110 eur mesačne a od 01.09.2014 na ďalej v sume 150 eur mesačne a na maloletú N. za čas od
30.08.2012 do 31.08.2014 v sume 80 eur mesačne a od 01.09.2014 v sume 100 eur mesačne naďalej.

15. Nedoplatok na výživnom ohľadom C. za čas od 17.04.2013 do 31.03.2017 (dňa rozhodnutia
odvolacieho súdu) vznikol potom v sume 1.651,33 eur. K výpočtu dospel nasledovne: za čas od

17.04.2013 do 31.08.2013 - 491,33 eur (od 17.04.2013 do 30.04.2013 - 110 eur : 30 dní x 14 dní =
51,33 eur, od 01.05.2013 do 31.08.2013 - 110 eur x 4 mesiace = 440 eur) a za čas od 01.09.2013 do
31.03.2017 (150 eur x 43 mesiacov = 6.450 eur) - celkove 6.941,33 eur. Z tejto sumy súd odpočítal
výživné konštatované v rozsudku okresného súdu ako zaplatené - 3.200 eur ku dňu rozhodnutia t.j.
09.05.2016. Od uvedeného dňa do rozhodnutia krajského súdu bola na základe zhodných tvrdení

účastníkov zaplatená suma 2.090 eur. Rozdiel predstavuje sumu 1.651,33 eur (6.941,33 eur - 3.200 eur-
2.090 eur). Nedoplatok na výživnom ohľadom maloletej N. za čas od 30.08.2012 do 31.03.2017 (dňa
rozhodnutia odvolacieho súdu) vznikol potom v sume 1.700 eur. K výpočtu dospel nasledovne: za čas od
30.08.2012 do 31.08.2014 - 1.920 eur (80 eur x 24 mesiacov - 1.920 eur) a od 01.09.2014 do 31.03.2017
(100 eur x 31 mesiacov - 3.100 eur) celkove 5.020 eur. Z tejto sumy súd odpočítal výživné konštatované

v rozsudku okresného súdu ako zaplatené na maloletú 2.110 eur do rozhodnutia t.j. 09.05.2016. Od
uvedeného dňa do rozhodnutia krajského súdu bola na základe zhodných tvrdení účastníkov zaplatená
suma 1.210 eur. Rozdiel predstavuje sumu 1.700 eur (5.020 eur - 2.110 eur - 1.210 eur ). Nedoplatok
výživného u C. v sume 1.651,33 eur odvolací súd povolil otcovi detí splácať v mesačných splátkach po
40 eur mesačne a nedoplatok výživného u maloletej N. v sume 1.700 eur v mesačných splátkach po 10

eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod
stratou výhody splátok. t.j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane nedoplatok splatným
naraz.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).