Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/380/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114222299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne I.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. D. - Y., D. XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35
697 270, Pribinova 25, Bratislava, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
16C/291/2014-99 zo dňa 27.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že poplatok 215,75
Eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby
je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzatvorenej medzi Veriteľom a Dlžníkom („ďalej ako úver/

revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľov svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stavenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodného

obohatenie vo výške 215,75 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 491,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, 40, § 44, § 52, § 53, § 107 ods. 1 a 2, § 451, § 456 Občianskeho
zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 17.06.2013 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej bol
žalobkyni schválený revolvingový úver - úverový limit 1 500 Eur, ktorý mal byť splatený v 42-och
splátkach vždy k 14-temu dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť za úver a úroky bola
3 375,54 Eur. RPMN za úver bola 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 48,52 %,poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 928,88
Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49 % ročne a ročná úroková sadzba 76,21
%. Tieto údaje o požadovanom revolvingovom úvere boli schválené a s požadovaným revolvingovým

úverom boli totožné. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na druhej strane zmluvy bol bod 8, ktorý bol
označený ako Dohoda o poskytnutí služby uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Bod
8.1. uvádza, že „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy

uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v sume 215,75 Eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 142,08 Eur“, pričom
text Dohody nie je odlíšený ani nijako oddelený od textu zmluvy a plynule nadväzuje na text zmluvy.
Navyše, údaje týkajúce sa spornej dohody sú uvedené až do bodu 8.6. Zmluvy, následne je uvedené
miesto podpisu zmluvy, dátum, podpisy účastníkov a pod nimi pokračuje text úverovej zmluvy bodmi

9 až 13 a opätovne je zmluva ukončená dátumami a podpismi tak ako vyššie. Čo sa týka vznesenej
námietkypremlčania,súdprvejinštanciemalzapreukázané,žežalobkyňauzatvorilazmluvu17.06.2013
a žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 08.08.2014. Z uvedeného je teda zrejmé, že od
uzatvorenia zmluvy do podania žaloby uplynulo len niečo viac ako rok, a teda námietka premlčania
vznesená zo strany žalovaného je nedôvodná. Súd prvej inštancie ustálil, že neuplynula objektívna

premlčacia lehota a subjektívna v žiadnom prípade uplynúť nemohla, s poukazom na skutočnosť, kedy
sa oprávnená dozvedela o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie nárokov. Ďalej sa súd prvej
inštancie zaoberal Dohodou o odklade splátok, pričom mal za to, že dojednanie v čl. 8 bod 1 žiadosti/
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Jej neprijateľnosť
zmluvnej podmienky spočíva v prvom rade v skutočnosti, že veriteľ zinkasuje poplatok za službu, hoci

žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne, a teda spotrebiteľ platí
aj zo sumy poplatku úroky z úveru, hoci mu v tejto sume úver poskytnutý nebol a tiež zo zmluvných
dojednaní nevyplýva povinnosť veriteľa zinkasovaný poplatok vrátiť spotrebiteľovi po splnení záväzku
zaplatiť všetky splátky úveru včas a riadne. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky spočíva aj vo výške tohto poplatku, ktorý zvyšuje náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom, (v danej veci bola výška sporného poplatku 14,3 % z poskytnutého úveru
a poplatok zvýšil náklady žalobkyne spojené so spotrebiteľským úverom, teda odplatu za poskytnutie
úveru, z 1 875,54 Eur na 2 091,29 Eur (1875,54 Eur + 215,75 Eur). Na základe vyššie uvedeného
súd prvej inštancie považoval zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8 bod 1. Žiadosti o poskytnutie
úveru/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko na jej

základe spotrebiteľ poskytne veriteľovi plnenie bez protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že
neobstojí ani argumentácia žalovaného, že takéto právo zákon nepozná a spotrebiteľ má právo službu
využiť a je na ňom či tak urobí, keďže poskytnúť spotrebiteľovi na základe tejto dohody službu, ktorú
zákon nepozná, je jedna vec, avšak účtovať si za ňu poplatok vo výške viac ako 14 % z celého úveru

za situácie, kedy veriteľ aj pri odložení splátky nepríde o žiadnu sumu či už na istine alebo úrokoch,
je len skrytým navyšovaním platieb spotrebiteľa bez toho, aby za túto platbu dostal reálne protiplnenie
a takéto konanie je podľa súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na to,
že žalovaný nepreukázal, že by uzavretie tejto dohody nebolo priamo podmienkou uzavretia zmluvy a
že by táto dohoda bola individuálne dojednaná. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie

žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) tak, že priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 491,24 Eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolateľ namieta, že
dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ
ide o výšku odplaty, pričom odplata a dojednanie o nej nemôžu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Ďalej považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné, keďže súd prvej inštancie sa vysporiadal
veľmi zjednošujúco, resp. sa vôbec nezaoberal s posúdením dohody o poskytnutí služby z hľadiska

toho, či ide alebo nie o individuálne ustanovenie. Navyše, jeho záver o tom, že predmetná dohoda
nebola individuálne dojednaná, odporuje vykonanému dokazovaniu. Odvolateľ napáda aj závery súdu
prvej inštancie o obsahu práv a povinností podľa predmetnej dohody o poskytnutí služieb. Namieta,
že na jej základe spotrebiteľ získava zmluvný nárok na poskytnutie odkladu splátok, jedná sa teda ozmluvne nadobudnuté právo, ktoré je v zmysle ust. § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom
občianskeho právneho vzťahu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobkyňu zaviaže na zaplatenie

náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie alebo napadnutý rozsudok zrušil
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§

470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyslovenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa v dostatočnom

rozsahu vysporiadal so skutkovými zisteniami, z ktorých vyvodil správny právny záver. Odvolací súd
sa s nimi stotožnil s tým, že poplatok zaplatený na základe dohody o poskytnutí tejto služby, musel
byť zaplatený bez ohľadu na to, či táto služba bude v budúcnosti využitá alebo nie, čím sa spotrebiteľ
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, takéto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné podmienky
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné.

13.Odvolacísúdzhodnesnázoromsúduprvejinštanciepovažujedohoduoposkytnutíslužby-„odmeny
za odklad splátok“ vo výške 215,75 eur a rovnako aj dohody týkajúcej sa odkladu splátok revolvingu
vo výške 112,08 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj zo samotného výroku jeho rozsudku, v ktorom je citovaná celá
dohoda o poskytnutí služby tak, ako bola formulovaná v zmluve.

14.Tak,akožalobkyňatvrdilavpriebehukonaniaažalovanýtvrdeniežalobkyneaninepopieral,žalovaný
si stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 215,75 eur za službu v zmysle článku
8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť požiadaťo odklad troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to,
či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje
žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby,

splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou
dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká,
keďže jej suma dosahuje sumu 2 a pol splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaný nemal

právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na
pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úveru, s čím súvisí aj ďalší výrok napádaného rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na základe ktorého je žalovaný povinný vydať túto započítanú pohľadávku vo výške
215,75 eur ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne.

15. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že uvedenou odplatou

dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol službu, iba hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok.
Žalobkyňa uhradila poplatok (odplatu) bez ohľadu na to, či túto „hypotetickú“ možnosť už aj vzhľadom
na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok (práceneschopnosť,
strata zamestnania dlžníka) dlžník využije, alebo nevyužije. Nepochybne odplata za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané
a v skutočnosti bolaolen záujmom dodávateľa.

16. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, odvolací súd konštatuje, že samotný
podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej

zmluvnej podmienky tak, ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej
zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej
formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako

spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej
zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve
o revolvingovom úvere v článku 8 je upravená „dohoda o poskytnutí služby“. Už len samotné zakotvenie
v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o
osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú

podmienku, ktorú si vymienila žalobkyňa.

17. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
odvolací súd mal za to, že v predmetnom spore sa posudzuje komplexne celá táto dohoda, nielen výška
stanoveného poplatku (resp. cena, akou argumentuje odvolateľ), ktorý však nepochybne vzhľadom na

to, že predstavuje 14 % poskytnutého úveru, len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej
podmienky. Navyše je potrebné konštatovať, že zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak
by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu.
Žalovaný opak toho v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadnym spôsobom nepreukázal.

18. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje odvolací súd na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Azis C-415/11: „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery, treba preveriť,
či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne
očakávať, aby tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou v individuálnom dojednaní.

19. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto
ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať
za nekalé.“

20. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit:

„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranostimedzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

21. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebráni takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 Smernice 93/13, podľa ktorého členské štátny môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo neprimeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,
či tovarmi poskytnutými proti hodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a

zrozumiteľne“. S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

22. Odvolací súd tiež pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza
Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

23. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný
ibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy(rozsudokOcéanoGrupo

Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

24. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a

na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

25. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

26. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).“

27. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá

je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

28. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na

to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

29.Zmluvnédojednanievbode8tejtoúverovejzmluvyniejeformulovanétak,žeakspotrebiteľskutočne
chce odklad splátok, môže si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať zasúhlas s jej využívaním za poplatok), ale naopak tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte
nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75 eur. Mesačná splátka je vo výške
80,37 eur. Za odklad troch splátok, t. j. splátok vo výške 241,11 eur by mala žalovaná ako spotrebiteľka

podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok vo výške takmer dosahujúcej
samotný súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 O.Z., v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako

aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách
(s ktorou sa stotožňuje). Vrchní krajinský súd v Brandenbursku v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U17/06
konštatoval, že „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou
líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho
výkladu, aký pri posudzovaní zmluvných podmienok vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie
najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odklad splátok je

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

31. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Jasne a zrozumiteľne dal
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. uplatnením nárokov na bezdôvodné obohatenie, nakoľko pokiaľ si žalovaný sumu 215,75 eur ako

poplatok za odklad splátok automaticky započítal voči žalobkyni a o takto zníženú sumu jej poskytol
úver, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne.

32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

33. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. Úspešnej žalobkyni žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlaso

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).