Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715215068
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715215068.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
o maloleté deti N.: N., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matky K. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. X/XX, I., právnej zastúpenej: JUDr. Ján Repáň, advokát, so sídlom v I., M. R. D.

XX a otca M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, I., právne zastúpeného: JUDr. Katarína Turanská,
advokátka, so sídlom v I., D. T. XXXXX/XXB, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní
otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 16P/54/2015-151 zo dňa 14.9.2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol takto:
„Mení sa rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 18.11.2014, č. k. 20P/89/2014, v časti bežného
výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí, na maloletého N. N., nar.
XX.XX.XXXX zvýšeným výživným od 01.11.2015 do 31.01.2016 vo výške 100,- € mesačne a od
01.02.2016 vo výške 180,- € mesačne a na maloletého I. N., nar. 25.07.2006 zvýšeným výživným od
01.11.2015 do 31.01.2016 vo výške 80,- € mesačne a od 01.02.2016 vo výške 160,- € mesačne, vždy

do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky.
Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor na maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške
30,- € mesačne a na maloletého I. N., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30,- € mesačne, všetko na
osobitný účet maloletých detí, ktorý je matka povinná zriadiť a písomne oznámiť otcovi v lehote 7 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20.dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Na nakladenie s prostriedkami na osobitnom účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu.
Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2015 do 31.08.2016 na maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 860,- € a na maloletého I. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 860,- €, súd povoľuje otcovi splácať
v 30,- € mesačných splátkach, na každé z detí, spolu s bežným výživným, k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku, § 62
- § 65, § 75 - § 78 a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav:
Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,ženastalazmenapomerov,ktoráodôvodňujezvýšenie
výživného na mal. deti. Naposledy bolo síce o výživnom rozhodované pred necelými dvoma rokmi, súd
však mal od posledného rozhodovania preukázané, že pomery na strane otca umožňujú zvýšiť výživné
nad naposledy súdom určenou výškou výživného. Už súd prvej inštancie konštatoval v predošlom

konaní, že naposledy určené výživné nie je úplne primerané odôvodneným potrebám mal. detí, avšak
nemal preukázané majetkové pomery otca v takom rozsahu, ako sú preukázané v súčasnej dobe.Posledné určené výživné je jednoznačne nepostačujúce na zabezpečenie všetkých odôvodnených
potrieb mal. detí. Mal. deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Je zrejmé, že
životná úroveň otca je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň matky. Otec býva trojizbovom byte s

rozlohou 110 m2, ku ktorému prislúcha pivnica o rozmere 60 m2. Matka naproti tomu býva v trojizbovom
byte v štandardnej výmere, približne 70 m2. Súd nespochybňuje tvrdenia otca, rovnako to v konaní
nespochybnila ani matka, že otec prejavuje záujem o mal. deti, stretáva sa s nimi, prispieva aj nad rámec
výživného, trávi s nimi voľný čas, venuje sa im, avšak deti musia mať zabezpečenú rovnakú životnú
úroveň bez ohľadu na to, či sú v starostlivosti otca alebo matky. Preto je povinnosťou otca, aby tento

rozdiel bol vykrytý výškou výživného. Otec získal množstvo finančných prostriedkov požičaním si od
svojho známeho, ktoré ani nemusí vrátiť. Tieto pôžičky mali slúžiť podľa jeho tvrdení na výkon jeho
podnikateľskej činnosti. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Ak je otec schopný zabezpečiť si dostatok prostriedkov na chod svojej podnikateľskej činnosti,
kedy výdavky za rok 2015 v rámci jeho živnosti predstavovali 30.000,- € a príjmy len 3.230,- €, je v
jeho schopnostiach zabezpečiť si aj dostatok finančných prostriedkov v prvom rade na úhradu plnenia

si svojej vyživovacej povinnosti. Je primárnou povinnosťou rodiča v prvom rade zabezpečiť si dostatok
príjmov na vyživovaciu povinnosť, až v druhom rade na ostatné sekundárne výdavky. Súd považoval
tvrdenia otca o tom, že nemôže zrušiť živnosť ani ako obchodnú spoločnosť TRADING COMPANY, s.r.o.
zaúčelové.Skutočnosti,prektoréotecúdajnenemôžezrušiť,skončiťsvojupodnikateľskúčinnosť(DPH)
mu museli byť známe už v predošlom pojednávaní, kedy otec tvrdil, že ak mu bude priznaný invalidný

dôchodok pristúpi k zrušeniu TRADING COMPANY, s.r.o. ako aj živnosti. Otcom uvádzané skutočnosti
v predošlom konaní sa ukázali ako nepravdivé. Otec je poberateľom invalidného dôchodku ako aj
nemocenských dávok, ale svoje, ako sám uviedol stratové, podnikateľské aktivity neukončil. Takéto
konanie otca, keď umelo udržuje obchodnú spoločnosť, ktorá podľa daňových priznaní nevykazuje
žiaden zisk, iba stratu a na činnosť si musí zapožičať finančné prostriedky, nemožno považovať za

hospodárne.Otecjeajpoberateľominvalidnéhodôchodkuakoajnemocenskýchdávok,čoďalejzvyšuje
jeho príjmy. Otec vykonáva aj činnosť pre svoju matku, z ktorej podľa jeho tvrdenia nemá žiaden príjem,
len výdavky. Súd by na túto skutočnosť prihliadal len v prípade, ak by mal otec vyživovaciu povinnosť aj
k svojej matke. Táto je však SZČO, je vydatá a otcovu vyživovaciu povinnosť predchádza vyživovacia
povinnosť medzi manželmi. Preto súd tieto výdavky nebral do úvahy, keďže ich nie je nevyhnutné

vynaložiť. Pokiaľ otec poukazuje na výšku výdavkov, resp. výsledok hospodárenia podľa daňových
priznaní, tak tieto výdavky, ktoré pre účely dane z príjmu znižujú základe dane, nepochybne zvyšujú
životnú úroveň otca a pre účely určovania výživného sú irelevantné. Nadštandardnú životnú úroveň otca
preukazuje celkový komplex uhrádzaných výdavkov nielen v rámci bežného života (nadštandardný byt,
náklady na chod domácnosti), živnosti, ale aj v rámci obchodnej spoločnosti. Po zhodnotení majetkových

pomerov otca má súd za to, že tieto signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Otec, resp. obchodná
spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom je vlastníkom niekoľkých motorových vozidiel.
Ak aj otec tvrdí, že tieto sú nepojazdné, sú s nimi spojené len výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Tvrdenia otca ohľadne motorových vozidiel boli neurčité a opakovane menil svoje výpovede týkajúce
sa týchto vozidiel. Súd preto takéto tvrdenia otca neakceptoval. Otec si dokáže zabezpečiť úhradu

nákladov na chod domácnosti, ktoré svojou výškou presahujú bežný životný štandard. Súd zohľadnil
zdravotný stav otca, ktorý mu však nebráni, aby bol aj naďalej ekonomicky aktívny. Matka zabezpečuje
bytové potreby mal. detí ako aj osobnú starostlivosť, preto je dôvodné zaviazať otca na plnenie všetkých
ostatných preukázaných oprávnených potrieb mal. detí a podieľať sa na týchto výdavkoch, t.j. časť
nákladov na bývanie, ošatenie, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky a podobne. Sám otec

uviedol, že si je vedomý toho, že naposledy súdom určené výživné postačuje len na pokrytie základných
potrieb detí v škole (strava, ZRPŠ, pomôcky). Odmieta platiť matke nejaké výplaty, peniaze dá radšej
deťom. Súd na strane matky neprihliadol na splátku jej úveru a leasingu. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Súd nespochybňuje potrebu matky zabezpečiť si pre seba a deti vlastné
bývanie. Matka si zaobstarala byt za kúpnu cenu 55.000,- €, pričom 30.000,- € dostala ako výplatok

z BSM. Preto hypotekárny úver vo výške 45.000,- € súd nepovažuje za primeraný. Na strane matky
súd zohľadnil aj to, že matka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to bytu ako aj rodinného
domu s pozemkami s veľkou výmerou, čo jednoznačne zvyšuje jej životnú úroveň, resp. predajom týchto
nehnuteľností si vie zabezpečiť zvýšenie svojej životnej úrovne. Matka má aj výdavky odôvodnené jej
štúdiom, ktoré je nevyhnutné pre jej zamestnanie. Pri komplexnom zhodnotení majetkových pomerov

otca v širšom časovom rozpätí a celkového objemu uhrádzaných výdavkov, je jednoznačne preukázané,
že životná úroveň otca je nadštandardná a signalizuje prebytok finančných prostriedkov. Keďže výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov, je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových
pomeroch platiť súdom určené zvýšené výživné. Súd preto čiastočne vyhovel návrhu matky. Súd zvýšilvýživné odlišne za obdobie od podania návrhu do 31.01.2016, a to z toho dôvodu, že do februára 2016
obaja rodičia zhodne uviedli, že bývali v spoločnej domácnosti. V tomto období bola životná úroveň
rodičov ako aj mal. detí rovnaká. Obaja sa podieľali na osobnej starostlivosti a úhrade výdavkov v 1.

Od februára 2016 každý z rodičov má vlastné bývanie, čím sa zmenila aj životná úroveň detí podľa
toho, u ktorého z rodičov sa deti nachádzajú. Preto súd zvýšil výšku výživného od 01.02.2016 tak, aby
bola životná úroveň detí rovnaká u oboch rodičov. S prihliadnutím na pomery otca mal súd za to, že
je dôvodné, aby bol zaviazaný prispievať aj na tvorbu úspor, a to vo výške 30 € mesačne na každé
z mal. detí, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Ak dôjde k zmene pomerov, otec pristúpi k

zrušeniu obch. spol., resp. živnosti, dôjde k poklesu jeho príjmov a pod., je v záujme mal. detí, aby v
takomto prípade mali finančné prostriedky na zabezpečenie ich ďalšieho rozvoja, štúdia a ostatných
odôvodnených potrieb.
Keďže súd určil výživné za obdobie od 01.11.2015, potom zameškané výživné vzniklo za obdobie od
01.11.2015 do 31.08.2016 ako rozdiel doposiaľ určeného výživného a zvýšeného výživného, na každé
z mal. detí vo výške 860,- €, ktoré súd s prihliadnutím na výšku zameškaného výživného a na pomery

otca povolil otcovi splácať v 30,- € mesačných splátkach, na každé z detí, spolu s bežným výživným k
rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto
konaní nemožno ani spravodlivo požadovať.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých
detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie
okresného súdu v zmysle ust. § 389 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
resp. v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že zvýšenie bežného výživného
je neprimerane vysoké. Potvrdil skutočnosť, že mal. N. študuje na strednej škole, s čím môžu byť
zvýšené výdavky, avšak v porovnaní s období - november roku 2014, kedy sa naposledy rozhodovalo
o vyživovacej povinnosti neubehli ani dva roky s tým, že u rodičov ani u maloletých detí nenastala

taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v takej sume. Takto určené výživné,
zvýšené za obdobie takmer dvoch rokov takmer trojnásobne. Považoval vzhľadom na pomery osoby
povinnej ako osoby oprávnenej za nadštandardné. Maloleté deti nemajú žiadne zdravotné, resp. iné
problémy, neexistujú žiadne mimoriadne výdavky na strane maloletých detí, ktoré by odôvodňovali takto
určené výživné. Má za to, že nemožno priznať spotrebné výživné mesačne vo výške vyššej, ako sú

preukázané náklady na dieťa a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. V tomto prípade možno
zaviazať rodiča plnením na tvorbu úspor, čo okresný súd neurobil. Pokiaľ sa jedná o zvýšenie výživného
na maloleté deti v období od 1.11.2015 do 31.1.2016, toto rovnako považuje za neadekvátne. Okresný
súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že otec nad súdom určené výživné prispieva. Maloleté deti trávia
u otca veľa času, každý deň po skončení vyučovania chodia k otcovi a zároveň trávia u otca aj každý

víkend. Situácia je taká, že starší syn má záujem byť v osobnej starostlivosti otca a o mladšieho syna by
sa malo jednať o doposiaľ ešte nešpecifikovanú úpravu stretávania sa. Trval na tom, že zabezpečoval
a zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté deti, stravuje ich, keď sú u neho, kupuje oblečenie,
hračky, školské pomôcky. V rámci tohto konania bol vykonaný pohovor s deťmi, ktoré uviedli, že v
domácnosti žije aj priateľ matky, čo však matka súdu v tomto konaní neuviedla. V tomto zmysle je

potrebné zohľadniť aj jeho príjem, toto súd nezohľadnil. Matka je v súčasnosti poberateľkou prídavkov
na obidve deti, čo v čase posledného rozhodovania nebola.

3. K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie matka
maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadala odvolací súd, aby napadnuté

rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedla,
že už určené výživné v roku 2014 nepostačovalo na úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletých
detí. V čase posledného rozhodovania súdu vzhľadom na rozvodové konanie riešila len nevyhnutné
existenčné potreby maloletých detí. Ďalej uviedla, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej
úrovni oboch rodičov. Medzi príjmami a výdavkami otca je zjavný nepomer, pričom výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Je zrejmé, že životná úroveň otca maloletých detí je neporovnateľne
vyššia, ako jej životná úroveň. Táto sa na strane maloletých detí zmenila najmä od februára 2016,
kedy sa s maloletými deťmi odsťahovali zo spoločnej domácnosti. Otec získal množstvo finančných
prostriedkov požičaním si od svojho známeho, ktoré nemusí vrátiť. Zdravotný stav otca nie je tak vážny,aby nemohol byť naďalej ekonomicky aktívny. Trvala na tom, že pomery otca maloletých detí plne
odôvodňujú priznanie výživného na maloleté deti v takej výške, ako učinil prvostupňový súd napadnutým
rozsudkom. S prihliadnutím na pomery otca je tiež plne dôvodné, aby bol otec maloletých detí zaviazaný

prispievať aj na tvorbu úspor pre maloleté deti pre prípad, ak by otec maloletých detí pristúpil k zrušeniu
obchodnej spoločnosti alebo živnosti a došlo by k poklesu jeho príjmov. Nestotožnila sa s tvrdením otca
maloletých detí, že maloleté deti trávia u svojho otca každý víkend. Trávia u otca čas po vyučovaní,
avšak neskôr prichádzajú do jej domácnosti. Popierala tvrdenie otca maloletých detí, že v domácnosti
žije jej priateľ. Stretáva sa s priateľom, avšak tento nežije v spoločnej domácnosti, a preto nie je nutné

zohľadňovať jeho príjem a podieľanie sa na nákladoch domácnosti a s tým spojenými výdavkami. V čase
posledného rozhodovania súdu bola poberateľkou prídavkov na maloleté deti.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvej
inštancie písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil
na ďalšie konanie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP.

6. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel
k záveru, že odvolanie odvolateľa, t.j. otca maloletých detí je dôvodné. Súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu by bolo nad
rámec možností odvolacieho súdu, z ktorého dôvodu odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia s poukazom aj na rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. 8P/6/2016-100 zo dňa
26.10.2016, ktoré je v súčasnej dobe už právoplatné.

9. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
uznesenia.

10. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie, vo veci opätovne rozhodnúť s
poukazom na návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného a prednesy - vyjadrenia účastníkov
konania.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)