Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225820
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114225820.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v
Bratislave, Metodova 8, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673 so sídlom
v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v G., G. 7, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66, o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Ro/106/2013, o

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 11C/323/2014 - 25 zo dňa 11.03.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu I. st. na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na povolenie
obnovy konania ako aj návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov č.k.

16Ro/106/2013 - 43 zo dňa 16.04.2013. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 151,70 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 172 ods. 9, § 228 ods. 1, 2, § 230 ods. 1, 2, zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) cit.: „V pôvodnom konaní 16Ro/106/2013 totiž
žalobca neuplatňoval zmluvnú pokutu, ale náhradu škody za porušenie právnej povinnosti žalovaného,

ku ktorej sa príslušnými zmluvami zaviazal - riadne uhrádzať ceny služieb. ... Záver, že neskôr
prijaté rozhodnutie v inej právnej veci samo o sebe nie dôvodom pre povolenie obnovy konania bol
už v minulosti prijatý v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 8.9.1982
uverejnenom pod R 2/1983 a súdna prax aj v súčasnosti z neho vychádza. ... V úradnom vestníku EÚ
sa zverejňujú aj rozsudky ESD, preto platí v zmysle vyššie citovaného ustanovenia fikcia o tom, že
zverejnenímsaonichdozvedelajžalovaný.Rozsudkysúzrokov2000a2002,návrhnaobnovukonania

bol podaný nepochybne dávno po ich uverejnení. ... Napokon je logické, že postavenie spotrebiteľa
nemôže byť zneužívané do takej miery, že by mohol v podstate bez ohľadu na subjektívnu prekluzívnu
lehotu úspešne sa domáhať obnovy konania z dôvodu, že by pre posúdenie zachovania tejto lehoty
postačovalo len jeho tvrdenie o tom, kedy sa o príslušných rozhodnutiach dozvedel.“ O trovách konania
rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný odvolávajúc sa na
judikatúru Súdneho dvora EÚ a poukazujúc na spotrebiteľský charakter sporu a na používanie nekalých
zmluvných podmienok. Uviedol, že o existencii neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve sa
dozvedel až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a vytkol súdu, že pri vydávaní
platobného rozkazu na neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
neprihliadal. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu, alebo napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa
a s jeho odôvodnením. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
nie sú dané dôvody pre potvrdenie, ani zmenu napadnutého uznesenia.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu

konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby
mohla byť znovu prejednaná vec už právoplatne skončená, a to za zákonom stanovených podmienok.

Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená.
Zásadnemožnonávrhomnaobnovukonanianapadnúťkaždýprávoplatnýrozsudoksúdu,aksúsplnené
zákonné predpoklady.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je

obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten,
kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm.

a) O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221
ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného
prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že
sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli
vykonaťdôkazy.Tátopodmienkaniejesplnená,akurčitáskutočnosť,rozhodnutiealebodôkazexistovali

už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok
podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie (uznesenie NS SR z
11.08.2011, sp. zn. 3 Cdo/98/2011). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené

alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené
v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. Žalovaný teda
nemal povinnosť navrhovať dokazovanie príslušnými rozhodnutiami Súdneho dvora.

Žalovaný v podanom návrhu na obnovu konania ako aj v odvolaní argumentuje tým, že Okresný súd

Prešov v rozpore so zákonom a judikatúrou Súdneho dvora neposúdil, či zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení
spotrebiteľských zmlúv. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nevylúčia zo života

spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, na ktoré žalovaný v podanom
návrhu na obnovu konania poukazuje.

„Podľa ustálenej judikatúry, v prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva pre príslušnú oblasť
je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky,

ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva podľa
zásady procesnej autonómie členských štátov pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej
priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada rovnocennosti), a že
nespôsobujú faktickú nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom
Spoločenstva (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudky zo 16. mája 2000, Preston a i., C-78/98, Zb. s.

I-3201, bod 31, a z 19. septembra 2006, i-21Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod
57)“ (bod 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-165/08 Mostaza Claro).„V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal

na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý

charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (bod 61 rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C- 429/05 Rampion Godard).

„Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex

offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania,
čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V
každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval
v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore
a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy“ (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-472/11 Banif Plus Bank).

„Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava
členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona
o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007

por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y
Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje
v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto
podmienky.“ (Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito

SA proti Joaquín Calderón Camino).

Cieľompovoleniaobnovykonaniajesnahaovylúčenieneprimeranýchpodmienok,ktorézhoršujúkvalitu
života, zo života bežných ľudí a tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby
spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ sa spravidla ťažko

orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky.

OkresnýsúdPrešovvkonaní,oobnovuktoréhosažalovanýdomáha,postupovalvrozporesjudikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko ex offo nezbavil žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve, z ktorej si žalobca svoj nárok uplatnil. Nie je pritom

rozhodujúce, že žalobca svoj nárok označil ako nárok na náhradu škody, nie zmluvnú pokutu.

Existencia rozhodnutí SDEC vo veci C-240 až 244/98 predstavuje dôvod obnovy konania a zohľadnenie
takéhoto rozhodnutia môže privodiť pre spotrebiteľa priaznivejšie rozhodnutie (bez povinnosti plniť z
neprijateľných podmienok). Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 221 ods.

1 písm. h) O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní posúdiť, či bola dodržaná zo strany žalovaného
lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný
preukázať účastník konania, ktorý konanie navrhuje a návrh na obnovu konania musí obsahovať dôkazy

o zachovaní subjektívnej či objektívnej lehoty. Ak z návrhu uvedené nevyplýva, súd uznesením vyzve
účastníka na odstránenie tohto nedostatku (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/133/2015 z 29.02.2016).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.