Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214746
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716214746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.

o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., ,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I/
Žaloba žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

III/
Návrhžalobcuzodňa25.01.2016naprerušeniekonaniadoskončeniarozhodnutiaESDoprejudiciálnej
otázke na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zo dňa 07. 10. 2013 sa z a
m i e t a .

IV/
Návrh žalobcu zo dňa 25. 01. 2016 na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti žalobcu, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a
práva na nestranný súd sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu vo výške 2.502,66 € a nemajetkovú ujmu v sume 500,53 €.
Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka. Žalobca exekúciu navrhol pre pohľadávku, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX,
dlžníkom bol povinný X. S.. Exekútor pridelil návrhu č. Ex/7136/2011. Súdny exekútor požiadal
príslušný Okresný súd vo Zvolene o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca poukázal
na znenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného jednak od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 a
následne platného od 01. 06. 2011. V exekučnom konaní sa podľa procesných pravidiel robil rozdiel
medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia žiadosti, nebola založená vo
vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Žalobca disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského
súdu v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. To znamená, že nejde o rozhodnutie rozhodcovskejkomisie, ale rozsudok rozhodcovského súdu, pretože Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje
slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale používa slovné spojenie rozhodcovský súd. Platí teda
interpretačné pravidlo - predpoklad racionálneho zákonodarcu, ktorý ak použije dva odlišné pojmy,

myslí tým aj dve odlišné veci. Pojem vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej komisie, resp. zmier
ňou schválený je inštitút uvedený pôvodne ako exekučný titul podľa Občianskeho súdneho poriadku
a takto neskôr prenesený do exekučného poriadku. Jednalo sa o rozhodnutia v pracovných sporoch
vydaných rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a Vyhlášky
č. 42/1975 Zb. Tento postup bol zrušený ku dňu 01. 02. 1991. Rozhodnutia rozhodcovských komisií a

nimi schválené zmiery však zostali naďalej vykonateľné. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučný
titul podľa iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Exekučného poriadku (§
274 písm. h/ O. s. p., § 41 ods.2 písm. i/ EP). Podľa názoru žalobcu v exekučnom konaní bola
založená povinnosť exekučného súdu, rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcií do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti, ak exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti, ani nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 06.03. 2012, pričom konanie začalo 11. 05.
2011. Žalobca pri tom poukázal, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne aj formálne náležitosti predpokladané zákonom. Exekučný

súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom
omeškanie bolo viac ako 300 dní. Žalobca na dôkaz navrhol pripojiť súdny spis exekučného súdu,
pretože žalobca sám nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, tento bol použitý ako
nutná príloha k návrhu na vykonanie exekúcie a odovzdaný exekútorovi. Rovnako žalobca nedisponuje
ani návrhom na vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie inicioval formou zápisnice spísanej u

súdneho exekútora. Postup exekučného súdu žalobca hodnotil ako nesprávny úradný postup, ktorý je
charakterizovaný písm. a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov, písm. b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, čo bolo príčinou následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonal postup podľa § 44 ods.2 EP - preskúmanie žiadosti

udelenia poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, spôsobom odporujúcim zákonu,
pretože exekučný súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej
realizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci,
čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou,

ktorá v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu, tomuto neprináleží. Tým došlo k porušeniu
fundamentálnej zásady právneho štátu - zásady legality (článok 2, ods.2 Ústavy SR). Exekučný súd
konal tak, že sám rozhodol vo veci a len z dôvodu absolútnej nemožnosti vydať zamietavé meritórne
rozhodnutie, sa obmedzil na využitie iného druhu rozhodnutia - uznesenia, ktorým odmietol vydať
poverenie na vykonanie exekúcie, avšak s rovnakými účinkami pre veriteľa a dlžníka spočívajúcimi

v zániku vykonania práva, pričom takáto činnosť by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii
meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.
Zákonodarcavcitovanýchustanoveniachprejavilvôľupoveriťvšeobecnýsúdmeritórnymrozhodovaním
o veci, na ktorú by inak bol príslušný rozhodcovský súd a to len vtedy, ak dôjde k splneniu formálnych
a materiálnych podmienok definovaných v uvedených ustanoveniach. Dôsledkom realizácie takejto

právomoci všeobecného súdu je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívne zamedziť
účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka). Z hľadiska princípu
právnej istoty preto všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenie smerujúce k
zamedzeniu účinku rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde
neexistuje. Exekučný súd svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu

na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup a formálne vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným. Na jednej strane tu totiž existuje právne relevantný exekučný titul a to rozhodcovský
rozsudok, ktorý pre uplynutie lehôt podľa ZoRK už nie je možné zrušiť a na druhej strane žalobca
nemôže iniciovať občianske súdne konanie o svojom práve na zaplatenie istiny s príslušenstvom

titulom predmetnej zmluvy o úvere, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty žalobcu. Žalobcovi tak vznikla majetková škoda vo výške 2.502,66 €, ktorá predstavujenáhradu istiny a príslušenstva, ktorá mu nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní z predmetného záväzkového vzťahu. Zároveň si žalobca uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaním v tom, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, čo bolo spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Sumu žalobca vyčíslil
na 500,53 €, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca poukázal na to, že vďaka skorému

rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnom čase, mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Tým bola zamedzená
žalobcovi možnosť správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu nemajetkovej ujmy
žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv,
pretože a) neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, t. j. zásah do základných práv

žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva
vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u majiteľov pocit frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, istoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, b) vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Strata zisku z

realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu a aj na strane jeho majiteľov,
c) nezákonný zásah ovplyvnil ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobil neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobou sa teda žalobca domáha náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen. Žalobca
podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalobca preto žiadal, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, žiadal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti na
vydanie poverenia v príslušnej exekučnej veci postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval

ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku.

2. Žalobca v úvode žaloby poukázal na predpojatosť okresného súdu, ktorý by mal vec prejednať ako
vecne a miestne príslušný súd podľa Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že Okresný súd
Zvolen zapríčinil svojim nelegálnym konaním vznik škody na strane žalobcu, preto nemôže byť zároveň

orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov
Okresného súdu Zvolen. by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom. S poukazom na § 12 O. s. p., žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému
súdu z dôvodu, že všetci sudcovia Okresného súdu Zvolen sú vylúčení z prejednania a rozhodovania
o žalobe žalobcu vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Okresný súd Zvolen predložil

námietku zaujatosti žalobcu príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k.
24NcC/15/2012-11 zo dňa 12. 10. 2012 rozhodol tak, že v predmetnej veci sudcovia Okresného súdu
Zvolen neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Vec bola pôvodne na Okresnom súde
Zvolen pridelená sudkyni W.. I. I.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2012.

3. Uznesením zo dňa 30. 01. 2013 Okresný súd Zvolen spojil na spoločné konanie veci vedené
pred tunajším súdom pod sp. zn. 16C/306/2012, 16C 307/2012, 16C/308/2012, 16C/309/2012,
16C/310/2012, 16C/311/2012, 16C/312/2012, 16C/313/2012, 16C/314/2012, 16C/315/2012,
16C/316/2012, 16C/317/2012, 16C/318/2012, 16C/319/2012, 16C/320/2012, 16C/321/2012,
16C/322/2012, 16C/323/2012, 16C/324/2012, 16C/325/2012, 16C/326/2012, 17C/258/2012 s tým, že

konanie sa bude viesť pod spoločnou sp. zn. 16C/306/2012. Súd tak spojil na spoločné prejednanie
veci viaceré žaloby podané žalobcom proti žalovanej, ktoré skutkovo spolu súviseli. Na pojednávaní
dňa 15. 11. 2016 súd uznesením vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp. zn.
16C/310/2012, pretože sa nepodarilo pripojiť k tejto žalobe príslušný exekučný spis, s ktorým bolo
potrebné sa oboznámiť za účelom rozhodnutia o žalobe žalobcu. Konanie o tejto žalobe je predmetom

prejednávanej veci.

4. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 03. 09. 2013 spolu s výzvou, aby sa k žalobe v
lehote do 15-tich dní vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním, doručené Okresnémusúdu Zvolen dňa 12.09.2013. Žalovaná uviedla, že po posúdení žaloby žalobcu, tento sa domáha
svojich nárokov z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote (zn. žalobcu ISTINA RS). Žalovaná poukázala, že žaloba

žalobcu je zmätočnou, pretože v jednotlivých žalobách sú zmätočne označení povinní, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje o dátume doručenia podaní
na súd, ktoré sú významné pre posúdenie veci ako aj chýbajú dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca odkazuje na exekučný spis, čím celú dôkaznú povinnosť
prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Tvrdenie žalobcu, že

nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní sa nezakladá na pravde,
pretože žalobca sám uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu, ktoré obsahovali
dotknuté spisové značky. Žalovaná poukázala na to, že neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní bol tiež jeden z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
kedy žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu v zákonom stanovenej

lehote, t. j. nesprávny úradný postup v podobe prieťahov a uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo možno vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia. Z formulovanej žaloby nie je jednoznačné, akým titulom si žalobca uplatňuje škodu, pretože
vžalobáchsatietotitulyprelínajúažalobcajednoznačneneuviedol,zakéhotitulusisvojnárokuplatňuje.
Žalovaná poukázala na to, že dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti žalobcu o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a už dňa 27. 09. 2012 boli na súd doručené žaloby vo veci,
to znamená, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty (§ 15 ods.1, § 16 ods.4 zákona
č. 514/2003 Z. z.). Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovená podmienka, aby o tomto
nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná má zato, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Žalobca bol žalovanou vyzvaný na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, na ktorú žalobca nedoplnil požadované skutočnosti a informácie, neuviedol dátumy,
kedy sa o škode dozvedel, nedoložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či
podával sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti a ďalšie. Žalobca tak neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie jeho žiadosti, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať jeho nárok na náhradu škody, čím nedošlo k prerokovaniu nárokov žalobcu. K samotnej

podstate nároku žalobcu žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe pri
zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote možno chápať dvomi
spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia a jednak skutočnosť,
že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka postupu exekučného
súdu, žalobcom formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č.

514/2003 Z. z. Pojem nesprávny úradný postup sa v súlade s rozhodovacou praxou súdov vymedzuje
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí
(rozsudok NS SR 4Cdo/24/2004). Akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí potom nemôže byť nesprávnym úradným postupom, čím je zodpovednosť štátu

za škodu spôsobenú uvedeným nesprávnym úradným postupom vylúčená. So žalobcom uvedených
skutkových okolností nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
v danom prípade by muselo ísť o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Exekučný súd, ktorý postupoval podľa § 44 ods.2 Exekučného
poriadkuvzneníúčinnomod01.06.2011,vsúladesosúčasnourozhodovacoupraxouboloprávnený„ex

offo“ preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (poukaz na uznesenie ÚS SR zo dňa 03. 03. 2011 č. k.
4US/60/2011-13, uznesenie NS SR zo dňa 30. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a iné). V prejednávaných
veciach nedošlo ku konštatovaniu príslušných orgánov o nezákonnosti rozhodnutia exekučného súdu.

Pokiaľžalobcavžalobenamietazamietnutiežiadostioudeleniepovereniapo15dňovejlehote,žalovaná
vprvomradepoukázalanato,že15dňoválehotasatýkaprípadu,kedysúdpoveríexekútoravykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, uvedená 15 dňová lehota sa neuplatní.
K existencii prieťahov v konaní žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom

konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Podľa názoru žalovanej,
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škodyv zmysle žaloby podanej žalobcom. K takýmto záverom dospel napr. Krajský súd v Nitre rozhodnutím
sp. zn. 9Co/285/2011. Na podporu tejto argumentácie svedčí aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu
SR. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania voči nárokom žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15

dňovejlehotyoddoručeniažiadostioudeleniepovereniapreddňommarcom2009,t.j.3rokypreddňom,
kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Podľa názoru žalobcu,
lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. K samotnej výške uplatnenej škody žalovaná uviedla, že žalobca v žalobe neuvádza, či vyčíslená
škoda predstavuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca je povinný produkovať dôkazy preukazujúce
škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako základ pre
preukázanie toho, čoho sa domáha. Nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadostioudeleniepoverenia,aninevymožiteľnosťpohľadávky.Tvrdenieonevymožiteľnostipohľadávky
žalovaná považuje za nepravdivé, pretože rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

preukázalo iba nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobcovi
však nič nebránilo získať iný exekučný titul, napr. podať návrh na začatie konania, čo nevykonal, čím
sám svojou nečinnosťou prispel k situácii, ktorú v žalobe zamieta. Žalobca taktiež nepreukázal, že nebyť
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. V prvom rade by žalobca musel preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností

priznal požadované nároky od dlžníkov v sume, ktoré požaduje od žalovanej, ako aj to, že by ich
skutočnosti vymohol s prihliadnutím na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, niektorí dlžníci
by boli po smrti atď. Žalobca tak nepreukázal vznik ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej
ujme žalovaná poukázala, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom každé okolnosti prípadu sú osobité. Vznik

nemajetkovejujmyuprávnickýchafyzickýchosôbjeodlišný,pretožepocityriadiacichčlenovspoločnosti
v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v tomto konaní irelevantné, pretože náhradu
škody a nemajetkovú ujmu si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca ďalšie následky ako
zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje, rovnako neuvádza, ako vzniknutá situácia
ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Vyčíslená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z

istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.

6. V ďalšom vyjadrení žalovaná poukázala aj na aspekt prihliadnutia na dobré mravy a uplatnenie
nemajetkovej ujmy žalobcu s prihliadnutím na poškodenú osobu. Poukázal na to, že v posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom

je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na
trhu spotrebiteľských úverov. Žalovaná poukázala na obsah listu Európskej komisie, v ktorom došlo
k upozorneniu na postup žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, poukázala na rozhodnutia
súdov, ktoré popisovali konanie žalobcu ako mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, poukázala na
vylúčenie žalobcu z radov asociácie organizácií splátkového predaja. Na základe toho je zrejmé,

že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Pri zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu

možno konštatovať minimálnu závažnosť prípadnej ujmy a následkov, ktoré žalobcovi mohol namietaný
úradný postup spôsobiť. Preto žalobcovi nemôže byť priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy.
Žalovaná v závere uviedla, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a tak si svojou žalobou uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy,

preto žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že si uplatňuje právo na
náhradu trov konania.

7. Žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2013 podal návrh na prerušenie
konania z dôvodu, že na Ústavnom súde SR žalobca podal sťažnosť, pretože podľa jeho názoru tým,

že neboli vylúčení z prejednania tejto veci sudcovia tunajšieho súdu, došlo k porušeniu ústavných práv
žalobcu. K svojej žiadosti zároveň pripojil sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 13. 12.
2012, ktorú podal z dôvodu porušenia jeho základného práva rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 24Ncc/232/2012 (vo veci OS Zvolen sp. zn. 16C/306/2012). Okresný súd uznesenímč. k. 16C/306/2012-266 zo dňa 29. 10. 2013 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol z dôvodu,
že podľa názoru okresného súdu neboli dané podmienky na prerušenie konania. Na odvolanie žalobcu
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/27/2014-295 zo dňa 01. 04. 2014 uznesenie

prvoinštančného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 04. 2014.

8. Žalobca podal e-mailovým podaním zo dňa 25. 01. 2016 návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods.2 písm. c/ O. s. p. a to až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla predložiť účastníčka konania - Slovenská republika, zastúpená MS SR v konaní vedenom pred

Okresný súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. K dôvodom návrhu žalobca uviedol, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie proti žalovaným v rade I/ SR, zastúpená MS SR a v rade II/ Pohotovosť, s. r. o. Bratislava. V tomto
konaní na návrh žalovanej I/ Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 07. 10. 2013 prerušil konanie podľa
§ 109 ods.1 písm. c/ C. s. p. až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť žalovaná v rade I/. Jednalo sa o prejudiciálne otázky:

1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možností žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2/ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu
nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?
3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou

uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?
Žalobca uviedol, že zodpovedanie týchto otázok môže mať zásadný význam pre toto konanie,

pretože vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam pre posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na poklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Obdobný návrh vznesený žalobcom akceptoval napr.
OkresnýsúdNovéMestonadVáhomvkonanísp.zn.11C/355/2012,ktorérozhodnutiežalobcaksvojmu
návrhu pripojil, prípadne iné rozhodnutia, na ktoré žalobca poukázal. Súd vyžiadal správu o stave veci

Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010, kedy príslušný okresný súd tunajšiemu súdu oznámil, že
Okresný súd Prešov uznesením z 12. 03. 2015 predložil vec Súdnemu dvoru EÚ s prejudiciálnymi
otázkami a v predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 28. 07. 2016 sp. zn.
C-168/2015, ktoré zároveň zaslal tunajšiemu súdu.

9. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti Civilný sporový poriadok, ktorý v súlade s ustanovením § 470
ods.1 C. s. p. platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalobca podal návrh
na prerušenie konania podľa vtedy platného ustanovenia § 109 ods.2 písm. c/ C. s. p., t. j. z dôvodu
poukazunaprebiehajúcekonanie,vktoromsamáriešiťotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutie
súdu alebo, ak súd dal na takéto konanie podnet. Tomuto ustanoveniu zodpovedá v súčasnosti platné

ustanovenie § 164 C. s. p. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania má zato, že nie
sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia § 164 C. s. p. Súd je toho
názoru, že je oprávnený sám v tomto konaní riešiť otázku posúdenia nároku žalobcu vrátane otázky, či v
danom prípade je daný nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu žalobcom namietaného nesprávneho
úradného postupu označeného exekučného súdu v označených konaniach. Tieto otázky súd hodnotí v

okolnostiach každého konkrétneho prípadu zvlášť. V danom prípade je na rozhodnutí súdu, či konanie
preruší,pokiaľmázato,žesúsplnenépodmienkyustanovenia§164C.s.p.aniejenamiesteinévhodné
opatrenie. Šetrením súd zistil, že vo veci vedenej pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2016 došlo
k rozhodnutiu ESD o položenej prejudiciálnej otázke a preto nie sú splnené podmienky na navrhované
prerušenie konania podľa § 164 C. s. p. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania

do skončenia rozhodnutia ESD o prejudiciálnej otázke na základe uznesenia Okresného súdu Prešov v
konaní sp. zn. 7C/6/2016 zamietol ako nedôvodný (výrok č. III rozsudku).10. Žalobca e-mailovým podaním zo dňa 25. 01. 2016 vzniesol návrh na prerušenie konania podľa §
109 ods.1 písm. b/ O. s. p. a § 109 ods.2 písm. c/ O. s. p. Poukázal na to, že podal sťažnosť na
Ústavný súd SR z dôvodu, že doposiaľ nebolo ústavne komfortným spôsobom vyriešené ustanovenie

zákonného sudcu a pridelenie prejednávanej veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Mal
zato, že sa jedná o otázku, ktorú súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť a zároveň o otázku, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Preto navrhol, aby súd prejednávané konanie prerušil až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude

zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
Žalobca k návrh pripojil sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR bez uvedenia príslušného dátumu.
Sťažnosť smerovala voči porušovateľovi základného práva Krajský súd Banská Bystrica vo veci sp. zn.
24Ncc/232/2012 (OS Zvolen sp. zn. 16C/306/2012). Tunajší súd sa obrátil so žiadosťou na Ústavný súd
SR a pripojil predloženú kópiu sťažnosti žalobcu adresovanú Ústavnému súdu SR za účelom zistenia, či
uvedený návrh Ústavný súd SR eviduje a v akom stave je konanie. E-mailovou správou zo dňa 27. 10.

2016 oznámil Ústavný súd SR tunajšiemu súdu, že predmetná sťažnosť bola evidovaná na Ústavnom
súde SR pod sp. zn. IV.US 674/2013 s tým, že sťažnosť bola dňa 12. 12. 2013 predbežne prerokovaná
a uznesením odmietnutá. Súd o návrhu na prerušenie konania rozhodoval v čase platnosti Civilného
sporového poriadku, kedy pôvodnému ustanoveniu § 109 ods.1 písm. b/ O. s. p. zodpovedá súčasnému
ustanoveniu § 162 ods.1 písm. a/ C. s. p. a ustanoveniu § 109 ods.2 písm. c/ C. s. p. zodpovedá

ustanovenie § 164 C. s. p. Po preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania
sťažnosti pred Ústavným súdom SR, súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by sa viedlo konanie
pred Ústavným súdom SR z dôvodu podania jeho sťažnosti. Na dotaz súdu bolo zistené, že o sťažnosti
predloženej žalobcom bolo rozhodnuté Ústavným súdom SR tak, že sťažnosť žalobcu bola zamietnutá.
Súd preto konštatuje, že neexistujú dôvody na prerušenie konania tak, ako ich v návrhu uviedol žalobca,

preto súd návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný
súd zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný (výrok č. IV rozsudku).

11. Súd vo veci určil pojednávanie na 19. 04. 2017, predvolanie na pojednávanie bolo procesným

stranám doručené riadne a včas. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, nežiadal, aby pojednávanie bolo odročené
z dôvodu jeho neprítomnosti a súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Žalovaná svoju
neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto vec
prejednal v neprítomnosti sporových strán v súlade s ustanovením § 180 C. s. p. Po oboznámení sa so

žalobou, vyjadrením žalovanej a pripojenými listinnými dokladmi zistil nasledujúci stav veci.

12. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť exekučný spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 28Er/333/2011 z
dôvodu, že tento sa nenachádzal na tunajšom súde, bol zapožičaný pre účely iného konania Okresnému
súdu Banská Bystrica, do rozhodnutia súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa spis t. č. nachádza. Cestou

súdneho exekútora súd zabezpečil exekučný spis č. Ex/7136/11 a zistil, že súdny exekútor W.. U. I.
podal na Okresnom súde Zvolen dňa 07. 07. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podkladom žiadosti bol návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému X. S.,
na podklade exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.02.2011 sp. zn. SR
14957/10, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému, zaplatiť žalobcovi sumu 734,33 €, zmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 734,33,-- € od 10.10.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške
6 % ročne zo sumy 734,33,-- € od 29.11.2010 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh
na vykonanie exekúcie bol spísaný v zápisnici pred súdnym exekútorom dňa 11.05. 2011. Uznesením
Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.07. 2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá s poukazom na postup podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku.

Súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že po preskúmaní úverového spotrebiteľského vzťahu,
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu nebolo možné žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia vyhovieť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2012.
Exekučné konanie bolo zastavené uznesením súdu zo dňa14.1.2013.

13.1. Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.13.2. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13.3.Podľaustanovenia§4ods.1,písm.a/,bod1zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

13.4. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo

práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ods. 2
tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

13.5. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

13.6. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu
škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom
škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na
súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci,

ktorý mu škodu spôsobil.

13.7. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

13.8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozporžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13.9. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

13.10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. od 11.06.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999

Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13.11. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení úč. od 11.06.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
a preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd na námietku žalovanej o zmätočnosti žaloby poukazuje na to,
že žalobca sa v žalobe domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho
úradného postupu a svoj nárok odvodzoval od právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa obsahu
žaloby súd konštatuje, že ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného

súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súd len poznamenáva, že je pravdou, že žalobca svoje nároky
prelínal vo viacerých žalobách, ktoré sa týkali tých istých exekučných konaní a nesprávny úradný
postup uvádzal na základe rôznych skutočností. Žalobca v návrhu uvádza, že v exekučnom konaní
vedenom podľa procesných pravidiel platných v dobe od 1.2.2002 do 31.5.2010 exekučný poriadok

nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia
takejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať
bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola
napr. notárska zápisnica. V exekučným konaniach vedených podľa procesných pravidiel účinných od

1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia
takejto žiadosti nebola založená iba vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, avšak žalobca disponoval exekučnými titulmi vo
forme rozhodcovských rozsudkov, na ktoré sa výnimka podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o lehote

na rozhodnutie nevzťahovala. Len v období od 1.6.2011 už 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila v prípade ak bol exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok.

15. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní)

nadobudol účinnosť 1.7.2002. V § 35 zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný poriadok v znení účinnom od
1.2.2002 do 31.8.2005 za exekučné tituly v § 41 ods. 1 a 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu,ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia,
schválené zmiery, platobné výmery, výkazy nedoplatkov a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa
zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny

záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský
rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.2.2002 výslovne za
exekučný titul neoznačoval od 1.7.2002 bolo možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského
rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“, keďže zákon 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní priznával rozhodcovskému súdu s účinnosťou od 1.7.2002 rovnaké účinky ako
právoplatnému rozsudku súdu. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010 bolo povinnosťou exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak titulom bol
rozhodcovský rozsudok v lehote 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, pretože až účinnosťou od
1.6.2010 bola v § 44 ods. 2 EP zakotvená výnimka, že lehota 15-tich dní na poverenie exekútora na
vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/. Exekučný poriadok

s účinnosťou od 1.9.2005 v § 41 ods. 2, písm. c/ za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v
písm. d/ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom
„vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj
rozhodcovský rozsudok. Novela exekučného poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z. účinná od
1.6.2011 podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2,

písm. d/ iba odstraňuje rozporný výklad § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými
rozhodnutiami rozhodcovských komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z tohto vyplýva záver,
že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom od 1.7.2002.

16. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15-
tich dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť už nebol viazaný lehotou 15-tich dní podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napr. uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. IV ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II ÚS 520/2012 zo dňa 10.7.2013, sp.
zn. II ÚS 248/2013 zo dňa 25.4.2013 alebo sp. zn. II ÚS 112/2013 zo dňa 13.2.2013). Z pripojeného
exekútorského spisu vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie bolo rozhodnuté v zákonnej 15-dňovej lehote. Výpočet doby rozhodovania exekučného súdu
zo strany žalobcu je nesprávny, pretože súd rozhoduje o žiadosti exekútora odo dňa doručenia jeho
žiadostisúdu(anieododňazačatiaexekučnéhokonania,akonesprávnepoukazovalžalobca).Rovnako
žalobca vychádzal z nesprávne určeného dátumu rozhodnutia súdu, pričom neuviedol žiadne skutkové
tvrdenia ani nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť týchto ním tvrdeného dátumu. Je však

potrebné skonštatovať, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia je zo strany
súdupovažovanázakrátkunato,abymoholexekučnýsúdnáležitepreskúmaťpredloženýrozhodcovský
rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na
to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a

jeho súlad s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je
individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide tu o
procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor
môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu
vykonávať (§ 36 ods. 3 EP). V § 44 ods. 2 EP je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má
zo zákona povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne
aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa
oprávnený domáha nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s

dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku
a exekučný súd bol oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie
listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné
z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Navyše sa v niektorých prípadoch jednalo o žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie tak ako to už vyššie bolo konštatované po 1.6.2010, kde súd robil
úkony smerujúce k objasneniu rozpornosti listín predložených účastníkmi konania.

17. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné
súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, t. j. v tomto

konkrétnom prípade na žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je
zákonodarcom v § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo.
Je však možné vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup

určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Žalobca sa v tomto konkrétnom prípade domáhal svojho nároku z dôvodu nečinnosti orgánu verejnej
moci (exekučného súdu) pri výkone verejnej moci, a jeho nesprávny úradný postup videl v preskúmaní
vecnej správnosti predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v čom videl rozpor so
zákonom. Súd vzhľadom na doterajšie závery konštatuje, že ohľadne žalobcom tvrdenej nečinnosti

exekučného súdu sa neviedlo, tak ako je na to poukazované v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona o
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, disciplinárne, či iné konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní a nerozhodoval ani Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva. Nesprávny
úradný postup preukázaný zo strany exekučného súdu nebol. Prejednávajúci súd poukazuje na ustálený
záver súdnej praxe, podľa ktorého, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu
exekučného konania z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená
platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienka materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku, ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom.

Ak exekučný súd zistí, že tomu tak nie je, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak,
aby zmluvná strana (v tomto konkrétnom prípade spotrebiteľ) nebola zaviazaná na plnenie, ktoré
je v rozpore so zákonom. V takom prípade je exekučný súd povinný žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietnuť (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. I.US/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012 a mnohé iné). Od týchto záverov nie je žiaden dôvod
odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Súd preto konštatuje, že žalobca nepreukázal ním tvrdenú
skutočnosť, že postupom exekučného súdu v preskúmavaných exekučných veciach vedených pred
Okresným súdom Zvolen v ním tvrdených okolnostiach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý
by oprávňoval žalobcu na náhradu škody. Ak teda nebol preukázaný prvý základný predpoklad vzniku

škody a to žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup nebolo potrebné skúmať ďalej existenciu ďalších
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle žalobného
návrhu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, t.j. nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v súlade so zásadou hospodárnosti sa súd preto ďalej nezaoberal priznaním

uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Súd z týchto dôvodov súd zamietol vykonanie dôkazu znaleckými
posudkami k uplatnenému nároku na náhradu škody predložené žalobcom, nakoľko tieto dôkazy
vzhľadom na uvedené závery súdu boli nadbytočné. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Súd len poznamenáva k námietke žalovanej o predčasnosti podania žaloby na súd, s poukazom na
vyjadrenie žalovanej je zrejmé, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, čo sporné medzi sporovými stranami nebolo. Rovnako bolo
nesporné, že v lehote do 6 mesiacov od prijatia tejto žiadosti (najskôr dňa 23. 04. 2012) nedošlo k
uspokojeniunárokužalobcunanáhraduškody,anikoznámeniužalovanej,ženárokžalobcuneuspokojí,
preto sa žalobca mohol dôvodne domáhať svojho nároku na súde v sporovom súdnom konaní. Žalobca
však pred súdom svoj nárok nepreukázal a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

18. Pokiaľ žalobca v návrhu žiadal rozhodnúť najskôr o veci tzv. medzitýmnym rozsudkom podľa § 152
ods.2 O. s. p. (teraz § 214 C. s. p.), pre úplnosť súd uvádza, že súd rozhoduje medzitýmnym rozsudkom
len v tom prípade, ak je spor medzi stranami o základe uplatneného nároku a súd dospeje k záveru, ženárok žalobcu je daný. Pokiaľ však súd dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je daný, nevydáva o tom
medzitýmny rozsudok, ale žalobu o uplatnenom nároku zamietne.

19. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorého patrí náhrada trov
konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade bol plne úspešný žalovaný, ktorý si
uplatnil náhradu trov konania. Súd preto zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.