Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010030
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010030.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 17. mája 2017 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 30. 11. 2016, sp. zn. 5T
7/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 30. 11. 2016, sp. zn. 5T 7/2016 bol obžalovaný H.. H.
U. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe ako je to bližšie rozvedené v rozsudku okresného
súdu na strane 1, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ohľadom náhrady škody rozhodol tak, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených Y. S. a VšZP, a.s.
so sídlom Bratislava s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie.
Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel súd ku skutkovým
a právnym záverom, že výpoveď obžalovaného, svedkov A. H. st., A. H. ml., R. H., S. G., H. W. a
J. R. sú zhodné v tom, že všetci boli prítomní pri incidente, nevideli, že by obžalovaný poškodeného

fyzicky napadol, práve naopak, bol to poškodený Y. S., ktorý mal atakovať nožom obžalovaného. Ani
svedkovia J. U. a T. S. nevypovedali, že by videli ako obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, pričom
svedok T. S. vypovedal, že počas celého incidentu bol 2-3 kroky od poškodeného a počul by keby
tento spadol na niečo kovové. Svedok J. U. sa vyjadril, že plastový kontajner mu bránil vo výhľade
na dané miesto. Aj keď vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva, kde boli
popísanézraneniapoškodeného,vykonanýmdokazovanímnebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedzi

vznikom poranenia a konaním obžalovaného. Za tohto stavu potom v zmysle zásady „in dubio pro reo“
bol obžalovaný H.. H. U. spod obžaloby oslobodený.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor poukazujúc na to, že nemôže
súhlasiť s tvrdením okresného súdu, že obžalovaný je usvedčovaný len výpoveďou poškodeného,
pričom ostatné vykonané dôkazy relevantným spôsobom spochybnili jeho výpoveď a verziu
poškodeného o incidente s obžalovaným. Mal za to, že okresný súd nie dostatočne prihliadol na závery

znaleckého posudku J.. H. E., podľa ktorého je zrejmé a nesporné, že poškodený mal ľavú nohu silne
pristúpenú, udrel si hlavu a dostal úder do oblasti pravej sluchy. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
poškodený utrpel zranenia, ktoré neboli navonok viditeľné. Obžalovaný bol z konania usvedčovaný aj
svedkami J. U. a T. S., ktorí navyše potvrdili, že to bol obžalovaný, ktorý bol vulgárny, agresívny s
úmyslom zabrániť poškodenému v ďalšom stavaní kolotoča. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých ustálil

správne skutkový stav a jeho postup bol v súlade s Trestným poriadkom, keď podľa § 285 písm. a) Tr.
por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

Tr. zák. dňa 21. 1. 2016.

Samosudca okresného súdu vydal dňa 22. 2. 2016 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného H.. H. U.
odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, výkon
ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, pričom rozhodol aj o náhrade škody.

Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor prostredníctvom svojej obhajkyne a tak vo veci bolo
vytýčené hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obž. H.. H. U., poškodený Y. S., svedkovia A. H. st., R. H., A. H.
ml., S. G., H. W., J. R. a T. S., pričom zápisnice o výsluchu ďalších svedkov boli prečítané so súhlasom

oprávnených strán a taktiež bol prečítaný aj znalecký posudok J.. H. E..

Z výsluchu obžalovaného vyplývalo, že tento sa cítil nevinný, pričom nepoprel, že medzi ním a
poškodeným došlo k verbálnemu konfliktu z dôvodu, že poškodený Y. S. začal stavať a rozkladať
retiazkový kolotoč, keď jednou časťou zasahoval do cesty a druhou časťou zabraňoval v prístupe ľuďom

do areálu objektu Jegorovových kasární. Konflikt vyvrcholil tým, že poškodený Y. S. vytiahol na neho
nôž „rybku“, ktorú mu priložil na krk a vyhrážal sa mu, že mu odreže hlavu a že ju hodí do kontajnera.
Obžalovaný poprel, že by z jeho strany došlo k fyzickému útoku na poškodeného, či už strkaním alebo
úderom.

Výpoveď obžalovaného v tomto smere potvrdzovali svedkovia A. H. st., R. H., A. H. ml., S. G., H. W.
a J. R.. Všetky výpovede sú zhodné v tom, že došlo ku slovnému konfliktu medzi obžalovaným H.. H.
U. a poškodeným Y. S., pričom žiadny z nich nevidel fyzický kontakt zo strany obžalovaného a bol to
práve poškodený Y. S., ktorý bol agresívny, vytiahol na obžalovaného malý nožík, pričom tento priložil
k jeho krku a vyhrážal sa mu usmrtením.

Na druhej strane je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného Y. S., pričom jeho tvrdenia od
začiatku prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní sú zhodné. Ani poškodený nepopieral
príčinu konfliktu, keď tvrdil, že s obžalovaným už mal konflikty aj predtým, pretože obidvaja prevádzkujú
„púťové atrakcie“, takže sa zúčastňujú rôznych príležitostných podujatí. Útočníkom však bol podľa neho

obžalovaný, ktorý ho mal napadnúť najprv slovne, potom mu stúpil na ľavú nohu a telom ho sotil do
veľkokapacitného kontajnera, takže padol celým telom na kontajner a potom na zem, pričom si udrel
hlavu a utrpel pomliaždenie ľavej strany brucha, pravej sluchovotemennej oblasti hlavy a ľavej nohy,
pričom bol celkovo PN 40 dní.

V tomto smere je výpoveď obžalovaného sčasti podporovaná výpoveďou svedka T. S. a J. U., ktorí
uvádzajú skutočnosti ohľadom slovného konfliktu, pokiaľ však ide o fyzický útok, k veci nič bližšie
neuviedli.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva znalca J.. H. E. vyplýva, že poškodený utrpel

zranenia, z ktorých je najzávažnejší je otras mozgu II. stupňa s topickou mozgovou symptomatológiou,
ako aj menšie zranenia na tele, pričom v sumáre ide o ľahšie zranenia. Znalec pripustil, že poškodený
mal ľavú nohu pristúpenú.Krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, že vykonanými dôkazmi neboli
produkované rozhodné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že obžalovaný svojim konaním sa dopustil
fyzického útoku na poškodeného Y. S. a spôsobil mu zranenia popísané v znaleckom posudku J..

E.. Nemožno uprieť prvostupňovému súdu, že by nevykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol
vykonať, pretože okrem obžalovaného a poškodeného vypočul všetkých svedkov, ktorí boli na mieste
činu a ktorí skutok sledovali a potom ho popisovali. Po vyhodnotení týchto dôkazov treba objektívne
poukázať na výpoveď obžalovaného, ktorá je v podstate zhodná, ako aj výpovede svedkov A. H.
st., A. H. ml., R. H., S. G., H. W. a J. R.. Všetky výpovede sú zhodné a jednoznačné tvrdenia,

že zo strany obžalovaného nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu a v podstate celá obžaloba je
založená na výpovedi poškodeného Y. S., ktorá je sčasti podporená znaleckým posudkom J.. E., kde
možno pochybovať o základnom a hlavnom zranení poškodeného a to otrasu mozgu, ktorý objektívne
preukázaný nebol a je viacmenej založený len na tvrdení poškodeného Y. S..

Pokiaľ by mal byť obžalovaný usvedčený a uznaný za vinného z prečinov ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. vykonané dôkazy by museli obžalovaného jednoznačne usvedčovať a smerovať k tomu právnemu
záveru, že obžalovaný ublížil na zdraví poškodenému, ako aj sa dopustil výtržnosti. Pokiaľ ide o slovné
výpady a nadávky, svedkovia potvrdzujú, že došlo k verbálnym útokom tak zo strany obžalovaného, ako
aj zo strany poškodeného.

Z tohto dôvodu prvostupňový súd správne postupoval, keď obžalovaného H.. H. U. oslobodil spod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Správne postupoval aj v tom prípade, keď podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených a to Y. S. a VšZP, a.s.
so sídlom v Bratislave s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie, pretože
takýto postup je v súlade s Tr. poriadkom.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.