Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221746
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114221746.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivostiSR,Župnénámestie13,81311Bratislava,IČO:00166073vkonaníonáhradumajetkovej
škodyanemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,č.k.7C/289/2014
- 80 z 25.05.2015 a uzneseniu, č.k. 7C/289/2014 - 89 z 01.07.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (v ďalšom aj len „ súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
o trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 27.09.2012 vo veci,
ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod spis. zn. 11C/254/2012 domáhal toho,
aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 175 eur a nemajetkovú ujmu 829,80

eura z dôvodu, že Okresný súd Humenné nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho návrhu na
zmenu súdneho exekútora.
Súd prvého stupňa z dôkazov - listín z exekučného spisu Okresného súdu Humenné, spis. zn.
11Er/659/2006zistil,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciežalobcu
ako oprávneného proti povinnej Q. Y. bola doručená súdu 27.09.2006, pričom exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 05.10.2006.
21.11.2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť žalobcu ako oprávneného o zmenu súdneho

exekútora. Exekučný súd vyzval 21.12.2010 súdneho exekútora o zaslanie exekučného spisu spolu
s vyúčtovaním trov exekúcie; súdny exekútor povinnosť splnil a dňa 10.01.2011 predložil exekučný
spis s vyúčtovaním trov exekúcie. Výzvou 29.04.2011 exekučný súd vyzval žalobcu ako oprávneného
k špecifikácií toho, aká suma úveru bola povinnej poskytnutá a akú sumu reálne povinná zaplatila.
Oprávnený odpovedal listom zo dňa 02.06.2011. Uznesením č.k. 11Er/659/2006 - 33 zo 16.02.2012
Okresný súd Humenné vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 19.11.2012.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvéhostupňazapreukázané,žežalobadôvodnounebola.Exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal priebežne, bez
zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup tvrdenýžalobcomakojedenzpredpokladovprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Súd prvého stupňa uviedol taktiež, že s poukazom na povahu úkonu, ktorým bolo rozhodnutie
súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, tento úkon si vyžaduje osobitnú právnu úvahu zo

strany súdu, nejde o jednoduchú automatizovanú činnosť. Pôvodný exekútor pritom vykonával úkon
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora. Uvedené znamená, že v
súvislostisnerozhodnutímvlehoteozmeneexekútoranemohlodôjsťkvznikužiadnejmateriálnejškody.
Naviac oprávnený domáhal sa plnenia od povinného na podklade nespôsobilého exekučného titulu, t.č.
exekúcia bola zastavená z dôvodu jej vyhlásenia za neprípustnú. Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že

nebolo preukázané, že by v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v 30 dňovej lehote,
došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda aj k naplneniu účelu exekučného
konania. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť
pohľadávky nemá vplyv, a preto tvrdený nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou
príčinou, ktorá by oprávnenému spôsobila škodu. Čo sa týka znaleckého posudku č. 1/2014, súd prvého
stupňa uviedol, že znalecký posudok nevzťahuje sa na konkrétne právne veci, ide o posudok všeobecný,

vzťahujúci sa na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach, naviac sa znalci v posudku vyjadrujú
k právnym otázkam , čo im vôbec neprináleží. Rozhodnutie vo veci samej súd prvého stupňa právne
odôvodnil ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 ,§ 17 ods.1 a 2 zákona č. 514/2003
Z.z. a § 44 ods. 8 a 9 zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého
stupňa sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne právne ustanovenia právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci
na základe „inšpirácií“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho

vzťahu. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Svojim rozhodnutím
súdprvéhostupňadeiureadefactoaplikovalprincíppriamejretroaktivity.Súdnevysvetlil,prečozastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo

nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne rozhodnutie. Svojimi
úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé, aký môže mať dopad
na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadrí svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s
predmetom nesúviseli. Žalobca taktiež namietal, že súd sa nezaoberal znaleckým posudkom, ktorý mu
predložil.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (v ďalšom len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom len „O.s.p.“), preskúmal rozsudok
v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p., miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 19.8.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods.
3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne
predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v súvislosti s odvolacími

dôvodmi žalobcu dopĺňa:

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky).

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkých vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy
v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda ( § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012).

Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, na ktoré žalobca poukázal, stanovuje 30 dňovú lehotu,
v ktorej má súd rozhodnúť o zmene exekútora, pričom táto lehota začína plynúť od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Oprávnený pritom môže požiadať o zmenu exekútora v priebehu

exekučného konania kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu.

Materiálny prieskum, súlad exekučného titulu so zákonom, je potrebné vykladať v kontexte s ust. § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého (§ 45 ods. 2 ) súd zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Podľa § 45 ods. 1 písm. c) tohto zákona je
nedostatkom to, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nesúlad exekučného titulu so zákonom je tiež dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57

Exekučného poriadku. Zákon pritom upravuje dôvody, pri existencii ktorých súd exekúciu zastaví či už
obligatórne (§ 57 ods. 1 ) alebo fakultatívne ( § 57 ods. 2). Časový okamih kedy tak urobiť má alebo
môže však upravený nie je, z čoho vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, ex offo, existenciu
predpokladov pre vedenie exekučného konania v celom jeho priebehu, t.j. aj v štádiu, keď oprávnený
požiada o zmenu súdneho exekútora.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, podľa ktorých, ak je exekučným titulom
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy,nemoholsporprejednaťrozhodcovskýsúdavtakomtoprípadenemoholanivydaťrozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, exekučný súd nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Ak teda exekučný súd skúmal, napriek tomu, že vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie,exekučnýtitulvštádiu,keďboloprávnenýmpožiadanýozmenusúdnehoexekútora,realizoval
tým svoje oprávnenie aj povinnosť. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že žalobca ako
oprávnený v rovnakom čase nielen podáva množstvo návrhov na vykonanie exekúcie na základe
exekučných titulov, ktorým boli rozhodcovské rozsudky, ale aj návrhy na zmenu súdneho exekútora. Štát
je povinný prístup k spravodlivosti zabezpečiť vo vzťahu ku každému subjektu a to včas v tom zmysle, že

dotknutý subjekt sa nemusí zaoberať prípadným personálnym alebo materiálnym deficitom súdu, ktorý
sa jeho vecou zaoberá. Uvedené však platí pre štandardné situácie úmerne zodpovedajúce obvyklej
kapacite súdu, nie pre situácie vyvolané množstvom súčasne podávaných návrhov.Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/ 2003 Z.z. sú existencia
nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť žalovaného

vyplývajúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. danou nie je.

Nesprávny úradný postup, ktorý by mohol založiť nárok na náhradu škody podľa zák. 514/2003
Z.z. v exekučnom konaní, priebeh ktorého posudzoval súd prvého stupňa ako prvý predpoklad
zodpovednostného nároku zistený nebol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o

existencii predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, nepreukázal ani žiadne dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy. V exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné, spis. zn. 11Er/659/2006
nedošlo k sťažnosti na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo
k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Ústavného súdu
Slovenskej republiky, kde by boli prieťahy v konaní konštatované.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom zmysle, že v prípade ak oprávnený
navrhne zmenu súdneho exekútora, je potrebné, aby konajúci exekučný súd vykonal potrebné procesné
úkony. Úkony vykonávané v tejto súvislosti nie je možné považovať za zbytočné prieťahy. Ani odvolací
súd nemal teda preukázaný nesprávny úradný postup.

Kodvolacejnámietkežalobcuktomu,žeakodôkazovznikuškodypredložilznaleckýposudokč.1/2014,
ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým má byť jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku a súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s
predloženým znaleckým posudkom, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa znaleckým

posudkom zaoberal. Znalecký posudok hodnotil ako všeobecný posudok nevzťahujúci sa na konkrétne
právne veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, znalecký posudok č. 1/2014 o výške vzniknutej škody by
mal v konaní význam iba vtedy, ak by žalobca preukázal existenciu zákonných podmienok na priznanie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, preto nebolo dôvodné sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa
znaleckého posudku zaoberať.

Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu
zákonných podmienok na priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považuje odvolací súd za správne, a preto ho postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonanianebolorozhodnuté,atovsúladesust.§224ods.1O.s.p.zapoužitiaust.
§142ods.1O.s.p.a§151ods.1O.s.p..Ajkeďvodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,tentonepodal
návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal, ale vzhľadom
na výsledok odvolacieho konania, by mu náhrada trov konania ani nemohla byť priznaná. Preto odvolací
súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo strany žiadneho účastníka

konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez
takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám rozhodovať nemohol.

Uznesením č.k. 7C/289/2014 - 89 z 01.07.2015 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie v sume 20 eur. Poplatok bol vyrubený podľa položky

č. 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (v ďalšom aj len „Zákon o súdnych poplatkoch“). Pri
stanovení výšky súdneho poplatku vychádzal súd z ceny poplatkového úkonu v sume určenej podľa ust.
§ 7 Zákona o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Poukázal na znenie ust. § 169 ods. 1 O.s.p.
Podľa žalobcu uznesenie neobsahuje žiadne dôvody skutkové a právne, ktoré viedli súd k vydaniu
tohto uznesenia. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie. Súd
však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov.

Podľa položky 7a sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto
definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, nie ďalšie
úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke č. 1 sadzobníkasúdnych poplatkov. Žalobca uviedol, že podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, súd nie je podľa
neho oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil s poukazom na ust. § 210a O.s.p.

Odvolacísúdnazákladeodvolaniapreskúmaluzneseniesúduprvéhostupňavzmyslezásaduvedených
vust.§212O.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľaust.§214O.s.p.azistil,žeodvolanie
žalobcu proti uzneseniu dôvodné nie je.

Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo nesprávnym úradným postupom bolo do novelizácie Zákona o súdnych poplatkoch zákonom č.
286/2012Z.z.podľa§4ods.1písm.k/zák.osúdnychpoplatkochodpoplatkuoslobodené.Súčinnosťou
od 1.10.2012 bolo na základe novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zákonom č. 286/2012
Z.z. ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vypustené.

Z ust. § 18ca zák. o súdnych poplatkoch v súvislosti s účinnosťou novely Zákona o súdnych poplatkoch
vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012.

Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu Zákona o

súdnych poplatkoch, s poukazom na znenie ust. § 1, § 5 tohto právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo ak je v sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.9.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým

do 30.9.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.9.2012, aj keď

samotnésúdnekonanienasúdeprvéhostupňazačalodo30.9.2012,použijesanapoplatkovúpovinnosť
v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.9.2012.

Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 sa zo žaloby na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným

postupom platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaním vo
veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním

na jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť sa posudzuje podľa
právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 1.10.2012 na
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 veta druhá Zákona o súdnych poplatkoch položky
7a sadzobníka súdnych poplatkov.

Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ súd prvého stupňa uznesením č.k. 7C/289/2014 - 89 z 01.07.2015

uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, rozhodol správne, a preto odvolací súd toto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.