Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213694
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114213694.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, O., za
účasti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikova nám. 7, Bratislava, IČO: 423 62 962,

právne zastúpeného JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie
627,09 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/115/2014-141 zo
dňa 18.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa náhradu trov právneho zastúpenia.
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 627,09 eur s prísl. Vyslovil, že
žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa v prospech jeho
právneho zástupcu X. V. V. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 96,11 eur, a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Rozsudokvovecisamejodôvodnilust.§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,akoajust.§524
ods. 1, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka so záverom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby v predmetnom konaní. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Keďže žalobca v konaní mal neúspech, nemá právo na náhradu trov

konania. Žalovanej nepriznal náhradu trov z dôvodu nedostatku návrhu z jej strany. Právo na náhradu
trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, a to s poukazom na vyhlášku MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena za
jeden úkon právnej služby predstavuje 39,84 eur + režijný paušál 8,04 eur pre rok 2014 a 8,39 eur pre
rok 2015. Priznal odmenu za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 39,84
eur + 8,04 eur a vyjadrenie k žalobe (vrátane doplňujúceho vyjadrenia) vo výške 39,84 eur + 8,39 eur.

Takto priznal odmenu spolu vo výške 96,11 eur.

3. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.

4. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že namietal nesprávne právne posúdenie veci pri rozhodovaní o

trovách konania a namietal účelnosť vynaložených trov konania. Podľa odvolateľa nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné úkony nadbytočne opakujú bezuvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné,
všeobecné, bez znalosti prejednanej veci a svojsky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7MCdo/15/2014 zo dňa 24.03.2015

a uznesenie NS SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013 so záverom, že vedľajší účastník sa
mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti,
nemožno považovať za trovy účelné. Tvrdil, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z
podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, lebo jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov

v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporoch v pozícii vedľajšieho účastníka.
Samo združenie preto mohlo napĺňať svoje ciele, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou,
ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných
proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez znalosti veci, nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú
vec. Pre vstup združenia nebol žiaden dôvod v tomto konaní, zbytočne sa iba navyšujú trovy konania

a navodzuje sa dojem, že účelom nie je ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Tvrdil tiež, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu
právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na tento účel zriadeným subjektom spôsobilým poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc
a majúc materiálne a personálne vybavenie a odborné kompetencie. Ani nepriznaním náhrady trov

konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/88/03.
Považuje preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové
a nehospodárne a navrhuje napadnutý výrok o trovách konania zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 21,01 Eur s DPH.

5. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako
vecne správny a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 28,50 eur na účet
jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo vyjadrení uviedol, že v podaní zo
dňa 09.02.2015 poukázal na viaceré nedostatky postúpenia pohľadávky, ako aj na nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu. Rovnako vzniesol aj námietku premlčania. Tvrdenie odvolateľa, že jeho
nepovažuje za účelne vynaložené, treba odmietnuť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne. Trovy právneho zastúpenia si vedľajší
účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi žalobcu ani žalovaného a ich náhradu dosiahne len v
prípade, že žalobca bude v konaní neúspešný. Je potrebné považovať za súčasť rizika, s ktorým

žalobca pri súdnom uplatnení, napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, musí kalkulovať a od ktorého ho má odrádzať práve aj hrozba náhrady
trov konania protistrane. S poukazom na účelnosť trov konania v zmysle uznesenia NS SR sp. zn.
6MCdo/5/2013 boli trovy vedľajšieho účastníka vyhodnotené za účelné. Vedľajší účastník poskytol
kvalifikovanú obranu v prejednávanom prípade, preto je treba považovať trovy za účelné. K uzneseniu

Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014 uviedol, že pojem „účelný“ je nevyhnuté
chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či
nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania,
nepotrebné konzultácie s klientom atd.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je
možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu

subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto
právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať.
Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca
výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.

6. V ďalšom uviedol, že jeho trovy boli vynaložené účelne. Poukazuje na to, že ust. § 93 ods. 4 O.s.p.
výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Je
zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania resp. trov právneho
postúpenia. Ústava SR v čl. 47 odsek 2 zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi
za podmienok ustanovených zákonom a v spojení s ustanoveniami §§ 24 a 25 O.s.p. má aj vedľajší

účastník právo dať sa postúpiť advokátom. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy „každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od počiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom.“ Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy „všetci účastníci sú si v konaní podľa
odseku 2 rovni."7. K účelnosti trov poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR z 15.10.2014 sp. zn. III. ÚS 457/2014,
podľa ktorého trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné

zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v
celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo
ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na
zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva
osobu s právnickým vzdelaním. “ Teda opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka

potvrdzuje judikatúra Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
Košice a ďalšie.

8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej
inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zo zákona č.
99/1963Zb.(vznenídoplnkovúčinnéhodo30.06.2016),takodvolacísúdmusípostupovaťavecposúdiť

už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do
01.07.2016 ostali zachované.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď
z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké

práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkon odporuje úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 2 až 4 O.s.p.).

11. Ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu 04.09.2014 Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov oznámilo svoj vstup do konania na podporu práv žalovanej. Podaním
zo dňa doručenia súdu 11.02.2015 sa vyjadril vedľajší účastník k veci, namietal pasívnu legitimáciu
žalobcu a vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak,

že žalobu zamietol, žalobcovi ani žalovanej trovy konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi priznal
voči žalobcovi trovy konania vo výške 96,11 eur.

13. Súd prvej inštancie preto o trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu žalovaného nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom zohľadniac úspech účastníkov v konaní. Rovnako správne bola
vypočítaná výška náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v celom
rozsahu odkazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách
konania, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

14. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom
odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktorým spochybňuje prínos vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Už skutočnosť, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá svedčí o
tom, že prínos vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní je preukázaný.

15. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
nie sú účelné. Aj odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje za účelné všetky trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka, za ktoré boli súdom prvej inštancie priznaná odmena. Z obsahu spisuvyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore, čoho dôsledkom bolo
zamietnutie žaloby. Nie je preto možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že združenie nemalo
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a že nebol žiaden dôvod na jeho vstup do konania. Vstup

združenia do konania bol realizovaný v zmysle zákona jeho prínos vzhľadom na vyššie uvedené je
evidentný.

16. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie,
vyplývajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov

spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že medzi základné práva sa
zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa; čl. 38
Charty základných práv Európskej únie).

17. Aj keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, odvolací
súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady

trov konania za právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. Tieto súvislosti poukazuje na rozsiahlu
rozhodovaciu prax jednak Krajského súdu v Prešove, ako aj napríklad na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 15Co/169/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že aj vedľajší
účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v
konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Ako príklad je potrebné upriamiť pozornosť tiež na

uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 7Co/34/2012, podľa ktorého Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy
v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú
vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať

sa zastupovať v konaní advokátom. Správnosť záverov napadnutého rozhodnutia potvrdzujú aj závery
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/87/2012.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne
rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením, ktoré vstúpilo do

konania na podporu žalovanej a správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania. Preto bol
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym
združeným postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdený.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. a nasl. V odvolacom konaní neúspešný žalobca bol preto zaviazaný na plnú náhradu
trov v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).