Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 25XECdo/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207200490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4207200490.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenou: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti povinnému: T. C., nar. X.. S. XXXX, bytom D. J.. XXX, o vymoženie 551,02 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9Er/38/2007, o odvolaní a dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. mája 2014, č. k. 26CoE/135/2014-71, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 22. júna 2012, č. k. 9Er/38/2007-22
postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov - ďalej len „Exekučný poriadok“

návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol (výroková veta i.), exekučné konanie (po
správnosti „exekúciu“) pod sp. zn. 9Er/38/2007 vedenú u súdneho exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej,
Exekútorský úrad Dunajská Streda, Kukučínova č. 1211/17, pod sp. zn. EX 42/07 vyhlásil za neprípustnú
a konanie zastavil (výroková veta ii.). Zároveň súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej priznal
trovy exekúcie v sume 101, 74 eur (výroková veta iii.) a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť titulom
trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej sumu 101,74 eur do troch dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia (výroková veta iv.).

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v danom prípade bol exekučným titulom rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. z 21. septembra 2006, sp. zn. SR
4299/06, ktorého skutkový a právny základ predstavovala Zmluva o úvere číslo 4072692 uzavretá medzi
oprávnenou a povinným dňa 25. apríla 2006. Na základe tejto zmluvy sa oprávnená (v hmotnoprávnej

pozícií veriteľa) zaviazala povinnému (dlžníkovi) poskytnúť úver vo výške t. č. 10.000,-Sk a povinný sa
zaviazal vrátiť poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 9.680,-Sk, a teda celkovo sa zaviazal
zaplatiť sumu vo výške 19.680,-Sk. Vecne argumentoval tým, že z predloženého exekučného titulu, t.
j. vo veci vydaného rozhodcovského rozsudku, mal preukázané, že tento exekučný titul bol vydaný na
základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, pričom uvedenú zmluvu posúdil
ako spotrebiteľskú. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom

v bode 17. bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá však nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná. Súd prvého stupňa takúto rozhodcovskú doložku vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku, keď dospel k záveru,
že dojednanie uvedenej rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, pričom navyše tento nemal reálnu možnosť

obsah predloženej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zmluvné dojednania vylúčiť. Takáto doložka je v
rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako
exekučný titul neúčinný.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením z 30. mája 2014,
č. k. 26CoE/135/2014-71 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a jej zastavenia postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) potvrdil. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP
zamietol. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania odvolací súd s poukazom na § 202 ods. 2, §
374 ods. 4 OSP a § 58 ods. 6 a § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku nerozhodol.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade rozhodcovská doložka
obsiahnutá v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú podmienku,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná individuálne. V danom prípade odvolací súd videl značnú
nerovnováhu v tom, že spotrebiteľovi bolo odňaté právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný

opravný prostriedok na všeobecný súd. Rovnako táto podmienka nebola ani individuálne dojednaná,
keďže tvorí súčasť vopred predtlačených ustanovení zmluvy o úvere. Povinný tak rozhodcovskú
doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať, alebo ako celok
odmietnuť. Vzhľadom na uvedené, mal odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za preukázané,
že súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý ani nemal byť vydaný, keď

rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať daný spor.

V súvislosti s návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd vyhodnotil
návrh oprávnenej na posúdenie súladnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z pohľadu možného
opakovaného uskutočňovania revízneho postupu bez akejkoľvek časovej limitácie ako nedôvodný,

nakoľko v danej veci podľa predmetného ustanovenia nerozhodoval a navyše nezastáva názor, že by
uvedené ustanovenie malo byť v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná.

Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd dodal, že

neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko
všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uviedla, boli už konštantnou judikatúrou vyriešené.
Oprávnenou predložené prejudiciálne otázky teda nemajú právnu relevanciu pre danú vec, ktorá by bola
spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok.

Preto oba návrhy na prerušenie konania zamietol ako neopodstatnené.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania (návrh na
prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ)
napadla oprávnená odvolaním. Rovnako proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená

aj dovolanie, v ktorom uviedla, že:
1. súd rozhodol „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ OSP), lebo nesprávne interpretoval
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“),
2. vo veci vystupoval na strane povinného vedľajší účastník, ktorým je občianske združenie na ochranu

práv spotrebiteľov, pričom v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené (§ 237 písm. b/ OSP),
3. v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP), lebo vykonateľnosť označeného
rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie,
4. súd rozhodoval napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný

(§ 237 písm. e/ OSP),
5. súdy oboch stupňov oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) tým, že ju:
- a/ nevyzvali, a ani s ňou nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jej
námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jejprávo,abyjejprávnavecbola„vnútroštátnymsúdomrozhodovanánazákladesprávnehoaadekvátneho
právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“,
- b/ nevytýčili pojednávanie, aj keď podľa ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli na to povinné,

- c/ jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie, lebo sa nemohla vopred vyjadriť k právnym
dôvodom uplatňovaným sudom prvého stupňa ex offo,
- d/ dostatočne neodôvodnili svoje rozhodnutia,
6. súdy sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
241 ods. 2 písm. b/ OSP), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie,

7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP),
základom ktorého je nesprávna aplikácia a interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnená požiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo prerušené podľa ust. § 109 ods.
1 písm. c/ OSP s tým, aby dovolací súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky,
ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Rovnako navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého
uznesenia. Pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po
zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá OSP,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP), po tom čo nezistil splnenie podmienok
pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 OSP,
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP).

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako
päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým
dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo

58/2013, 3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 104/2013, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo
207/2013, 3 CoE 61/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 CoE 56/2014,3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 2 ECdo
148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo
30/2013, 7 ECdo 266/2014, 7 CoE 168/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 CoE 119/2014, 8 ECdo 179/2014, 8
CoE 102/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a

to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania
a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 OSP už ďalšie dôvody neuvádza.

Oprávnená namietala aj vadu konania plynúcu z ust. § 237 písm. b/ OSP, konkrétne, že vo veci

vystupoval na strane povinného vedľajší účastník, ktorým je občianske združenie na ochranu práv
spotrebiteľov, pričom v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené. Nakoľko z obsahu súdneho
spisu nevyplýva, že by v predmetnom konaní vôbec vystupoval na strane povinného vedľajší účastník,
dovolací súd bez ďalšieho vyhodnotil uvedenú námietku oprávnenej ako nedôvodnú a bezpredmetnú.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP, § 151 OSP, § 142 ods. 1 OSP a § 146 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.