Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/1069/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213205
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6912213205.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorej koná konateľ a advokát Branislav Fridrich, proti
žalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom

súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8 C 226/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 12. marca 2015 sp. zn. 43 Co 634/2014, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 5. mája 2014 č. k. 8 C 226/2012-24 Okresný súd Rimavská Sobota uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov,
prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. marca 2015 sp. zn. 43
Co 634/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne [§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“)]. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska
obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil tiež následný postup
súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v
danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol
podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa
§ 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým,
že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený

sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok
rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady
ktorejsavkonanídomáha.Zároveňnavrhladovolaciekonanieprerušiťpodľa§109ods.1písm.b/O.s.p.
a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade položky 17a Sadzobníka.
Inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania
pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať, pretože je jediným prostriedkom, ktorým

sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku
zaujatostimápovahupoplatkuzavyjadreniesakotázkenestrannostisudcuvzmyslečl.48ods.2ÚstavySlovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva
na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) návrhu žalobkyne na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, lebo zákonnú úpravu o súdnom
poplatku za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania (položku 17a Sadzobníka) nepovažuje

za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1).

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že zavedenie súdneho
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka 17a bola do
Sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z., pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu

námietky zaujatosti, a tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal
odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného
ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Poplatok
za námietku sa v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok
sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že záujmy riadneho chodu justície môžu
odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že
požiadavkuzaplatiťsúdnypoplatokvsúdnomkonanínemožnopokladaťzaobmedzenieprávaúčastníka
na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (vo veci Kreuz proti Poľsku, č. sťažnosti 28249/95, rozsudok zo dňa 19. júna 2001,
odseky 59, 60).

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa
zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 O.s.p.) ďalej skúmal, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď

konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014, 1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3
Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6
Cdo 304/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v
celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.