Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 18, 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Er/737/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209211012
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Hajdáková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4209211012.3

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpená advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: L. T., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX W. o
vymoženie pohľadávky vo výške 615,14 Eur s príslušenstvom, trov konania vo výške 176,97 Eur a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp.zn. 4Er/737/2009 (EX 8656/09)
z a s t a v u j e .

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým dňa 24.8.2009 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo
výške 615,14 Eur s príslušenstvom, trov konania vo výške 176,97 Eur a trov exekúcie.

Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 791, so sídlom Karloveské rameno 8,

Bratislava, vedený pod sp.zn. SR 06917/09 zo dňa 9.7.2009.

Tunajší súd vydal dňa 25.9.2009 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*037863 v konaní vedenom
pod sp.zn. 4Er/737/2009 (EX 8656/09) pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Tunajší
súd uznesením č.k. 4Er/737/2009-11 zo dňa 11.2.2010 rozhodol o odklade výkonu exekúcie do
právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 3.3.2010, po

uplynutí odvolacej lehoty, právny zástupca navrhovateľa odvolanie. V zmysle § 374 ods.4 O.s.p. bola
vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Dňa 15.7.2010 uznesením č. k. 15CoE/192/2010-21
Krajský súd v Nitre rozhodol tak, že odvolanie oprávneného odmietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.9.2010.

4Er/737/2009
Právnym základom na vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere č. 4192977
zo dňa 27.5.2008. Z predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil súd
nasledovné skutočnosti:

Oprávnený poskytol povinnému na základe predmetnej zmluvy o úvere úver vo výške 398,32 Eur

(12.000,- Sk), s tým, že povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému poskytnutú sumu zvýšenú o poplatokvovýške288,78Eur(8.700,-Sk),t.j.celkovomalzaplatiťčiastku687,11Eur(20.700,-Sk)v9mesačných
splátkach po 76,34 Eur (2.300,- Sk).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007
Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie,
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení zákona č. 568/2007 Z.z. veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení zákona č. 568/2007 Z.z. spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to,

4Er/737/2009
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv

alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný
charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001
Z.z. (s účinnosťou od 2.4.2010 v zákone č. 129/2010 Z.z.). Tento právny predpis v § 2 písm. a)
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou formulárovej zmluvy o úvere boli
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Povinný ako spotrebiteľ mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej

doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. Na základe údajov uverejnených
v Obchodnom registri SR súd tiež zistil, že oprávnený v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje úvery
z vlastných zdrojov, pričom z predložených dokladov nie je preukázané, že by bol úver poskytnutý
povinnému za účelom výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania. Práve naopak, priamov danej zmluve je výslovne uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté
na iný účel (t.j. iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ktoré prehlásenie je
osobitne verifikované aj podpisom dlžníka (t.j. povinného).

Vyššie uvedená zmluva je teda v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom -
oprávneným (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov
ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené s úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1
ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. V prípade povinného je zrejmé, že ide o fyzickú osobu

nekonajúcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a sú
tak naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to,
že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú

rozhodcovskúdoložku.Podľanejvšetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvy,vrátanesporovojejplatnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,

4Er/737/2009

b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/19630 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa

nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za

individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania
dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne stanovené, môžu byť
považované za neprijateľné zmluvné podmienky.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali
by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň
týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
4Er/737/2009

neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V mnohých prípadoch sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného
práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva

nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, ide nepochybne o prípad značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom

konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi
výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie

vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobe riešenia prípadných sporov nemal na výber vzhľadom na splynutie
rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva
jednoznačne aj v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil
konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným.

Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako

inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely
4Er/737/2009
Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od

1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v
danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda
vyváženéhousporiadaniavzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovspoločenskýchvzťahov,ktorétakéto
normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa za

konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany

spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov,
resp. konania proti nim.

Dobré mravy ako prirodzenoprávna kategória nepodliehajú tak dynamickým zmenám ako pozitívne
právo. Prijatie § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka znamenalo, že niektoré z právnych vzťahov,

ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich prenesením do pozitívneho
práva, to však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne uvedené zmluvné podmienky
neboli v rozpore s dobrými mravmi, aj v čase pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka.
Prijatím § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka dostala len určitá časť dobrých mravov svoju zákonnú
definíciu.

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia
a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann
v Land Nordrhein-Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C- 244/98). V predmetnom rozsudku Súdny
dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú

skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo
svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom,
4Er/737/2009
okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej
podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe

zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004

Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i. bod 1
písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,

malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie

priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zastavil exekúciu,

a to v celom rozsahu.

Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na

základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

4Er/737/2009

Už len tieto vyššie uvedené skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len
indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu sa javí ako zjavne formalistické, preberajúce

argumenty žalujúcej strany. Rozhodcovský súd akceptoval okrem iného neprimeraný úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne (91,25 % p. a.) z požadovanej sumy, ktorý súd považuje jednoznačne za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský súd taktiež vôbec neriešil zjavnú neprimeranosť výšky
odplaty za poskytnutý úver. Nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu spotrebiteľa, a tým
porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Uzavretie zmluvy o úvere podľa § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka, pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa (piata hlava prvej časti Občianskeho
zákonníka), ktoré majú v zmysle § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 prednosť pred právnou úpravou Obchodného
zákonníka.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným

rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej
úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených
podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto
rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť
vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade

s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou
v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie

uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského
4Er/737/2009
rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie.

Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44
Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež
na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Exekučný súd môže
zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu

na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.

Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný
titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo

predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd exekúciu zastavil.

Otrováchexekúcierozhodnesúdosobitnýmuznesenímpopredloženívyčísleniatrovexekúciezostrany
súdneho exekútora.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.