Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115203742
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115203742.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, IČO: 31 783 325, proti
žalovanému: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, toho času na neznámom mieste, o zaplatenie

70,70 eur, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/75/2015-41 zo
dňa 10. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/75/2015-41 zo dňa 10. mája 2016 vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Rozsudok okresného súdu odvolaním nenapadnutý z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi trovy konania v sume 16,50 eur titulom
náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť

k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd mal z pripojeného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vystaveného
žalobcomdňa01.07.2014podčíslom1420366zapreukázané,žežalovanýdňa01.07.2014o18.29hod.
cestovallinkouč.9(električka),vozomč.7112,MestskejhromadnejdopravyvBratislavebezcestovného
lístka, čo bolo zistené pri jeho kontrole počas cestovania revízorom na úseku zastávok Mariánska a

Odborárske námestie. Do vyhlásenia rozsudku súd nemal preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi
uplatnenú pohľadávku, prípadne jej časť. S poukazom na ustanovenia zákona č. 514/2009 Z. z. o
doprave na dráhach, v súlade s čl. 6 bod. 2 a bod 3 Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave v nadväznosti na ust. § 760 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi základné cestovné bez príplatkov a zliav v sume 0,70 eur a prirážku vo výške do 100-násobku
cestovného, t. j. v sume 70,- eur.

3. V časti o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov voči žalovanému, ktorý vo
veci úspech nemal, a to náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na
začatie konania v sume 16,50 eur. V ďalšom poukázal na to, že zo svojej činnosti má vedomosť (§ 121
O. s. p.), že žalobca sa v množstve návrhov na začatie konania podaných na Okresnom súde Žilina v

zastúpení JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom domáha svojich nárokov vyplývajúcich zo skutkovo a
právne zásadne totožného základu, pričom ide o návrhy na začatie konania formulárového charakteru, vktorých sa dopĺňajú len jednotlivé individuálne údaje tej - ktorej veci, a to konkrétne len dátum dňa, kedy
sa žalovaný na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, číslo linky MHD a dátum vyhotovenia pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie. Pritom len v

súdnom oddelení 6C zákonného sudcu v prejednávanej veci jedná sa o viaceré konania, ktoré súd
označil v dôvodovej časti rozhodnutia. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 9/2013 zo dňa
20.06.2014konštatoval,ževzhľadomnakonštantnútypovosťaformulárovosťnávrhunazačatiekonania
trovy žalobcu vzniknuté jeho zastupovaním JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom súd nepovažoval za
účelne vynaložené trovy na uplatnenie práva, ktorých náhradu má súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

priznať úspešnému účastníkovi, a preto súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej
výške 89,96 eur nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že mu bude priznaná ich náhrada v sume 16,50 eur z titulu súdneho poplatku a
z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur (3 úkony po 16,60 eur + DPH + 3x režijný

paušál 8,39 eur). Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 eur (1/2 úkonu
právnej služby po 16,60 eur + DPH a 1x režijný paušál 8,58 eur). Poukazoval na to, že § 150 ods.
2 O. s. p. je možné aplikovať len za splnenia podmienok vymedzených v § 150 ods. 1 O. s. p., t.
j. iba vo výnimočných prípadoch. Nesúhlasil ani so záverom, že ním nárokované trovy konania sú
neprimerané uplatňovanej pohľadávke. Mal za to, že neprimeranosť trov vyžaduje, aby tieto dosiahli

aspoň dvojnásobok nárokovanej sumy, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie
okresného súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že
súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Ust. § 142 ods. 1 O. s.
p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, súd mu mal priznať ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov

konania. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho
poplatku za návrh na začatie konania v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. a z minimálnej tarifnej odmeny
advokáta za právne služby v občianskom konaní podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase podávania návrhu na
začatie konania vo veci samej. Je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta je

náročný a zložitý proces. V tejto súvislosti zdôraznil, že žiadne ustanovenie právnej normy neobmedzuje
právoúčastníkadaťsazastupovaťvsúdnomproceseadvokátom.Rovnakovzmyslebodu29Preambuly
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 by vo veciach s nízkou
hodnotou sporu „... neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy ...“.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími
dôvodmi (§ 380 CSP) a toto rozhodnutie v napadnutej časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. V nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
stránsporuisúduprvejinštancieostalizachované(§470ods.2CSP).Zároveňkrajskýsúdvodôvodnení

svojho rozhodnutia prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného v čase rozhodnutia okresného
súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 CSP). Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Prioritne odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho
odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladaniaenormného množstva typových podaní žalobcom na súdy) hmotno-právne odvolacie dôvody
nekorešpondujú s právnymi dôvodmi, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že tento pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust.

§ 150 ods. 1, 2 O. s. p. tak, ako to namietal žalobca v časti 1. a 2. odvolania. Okresný súd pri svojom
rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a svoje právne úvahy uviedol na
str. 4. a 5. rozsudku.

10. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha odvolateľa o nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu
dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V
súdenej veci okresný súd svoje rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil zákonu zodpovedajúcim
spôsobom. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom
úspešný; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s požiadavkami strany sporu a jej

právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv
strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia.

11. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v súdenej veci konkrétne a podrobne
uviedol svoje úvahy a dielčie závery, ktoré viedli ku konečnému stanovisku - nepriznaniu náhrady

trov právneho zastúpenia. Následne rozhodnutie súdu prvej inštancie nepredstavuje svojvoľné alebo
arbitrárne rozhodnutie, ktoré by vo svojich dôsledkoch popieralo samotný význam alebo účel právnej
úpravy.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom okresného súdu o nepriznaní trov právneho

zastúpenia, pričom v konkrétnostiach odkazuje na zistenia a závery súdu prvej inštancie. Rovnako plne
zodpovedajúcimstavuveciaobsahujednotlivýchuplatňovanýchúkonovprávnejslužbyjekonštatovanie
okresného súdu o minimálnom množstve odbornej právnickej práce vynaloženej právnym zástupcom
žalobcu v prejednávanom prípade. Taktiež odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
žalobca podáva väčšie množstvo návrhov na začatie súdneho konania, ktoré sú z hľadiska právnej

argumentácie absolútne totožné a menia sa len údaje o cestujúcom (žalovanom), o čase cestovania a
linke mestskej hromadnej dopravy. Je nepochybné, že prepísanie takýchto údajov zo záznamu revízora
do súdneho podania je jednoduchou administratívnou činnosťou a nie odborne právne „náročným a
zložitým procesom“, ako to zdôraznil odvolateľ.

13. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že nepriznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi nemá právny
základ v aplikácii § 150 ods. 2 O. s. p., ako to tvrdil odvolateľ. Okresný súd aplikoval pri rozhodovaní
o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ktoré ustanovenie
priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov. Dopísanie niekoľkých údajov
prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta do „elektronickej predtlače“ písomnosti

nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania; rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej
odmeny za právnu službu. Tvrdenie odvolateľa o tom, že neprimeranosť trov prichádza do úvahy len
v prípade, ak tieto aspoň dvojnásobne prevyšujú pohľadávku, nemá oporu v texte zákona. Rovnako
odkaz na bod 29 Preambuly vyššie označeného Nariadenia ES je neúplné a vo svojej podstate i účelové.
Dotknutý bod síce obsahuje vetu „trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech“,

ale zároveň jeho obsahom je aj formulácia „... súd by mal nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci
úspech, povinná zaplatiť trovy konania ..., ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo sú nevyhnutné.“.
Uvedenej deklarácii Preambuly zodpovedá i čl. 16 samotného Nariadenia ES č. 861/2007. Súd prvej
inštancie postupoval presne v intenciách citovanej Preambuly.

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014,
v ktorom dovolací súd vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv.
hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch Slovenskej republiky nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Zdôraznil, že
právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia,
avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovaťadvokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom

konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k
záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc.

15. Z uvedených dôvodov za účelne vynaložené trovy považoval aj odvolací súd v súdenej veci
zaplatenie súdneho poplatku žalobcom (bez úhrady ktorého by nemohlo konanie pokračovať). Trovy

právneho zastúpenia za vykonané úkony právnej služby ani odvolací súd nepovažoval za účelne
vynaložené trovy na uplatnenie práva, a preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2
CSP).

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)