Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Cpr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115219893
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115219893.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: B.

S., C.. XX.XX.XXXX, D. S. V. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. L. O., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Róbert Mendel, s. r. o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti
odporcovi: T+T, a. s., so sídlom Andreja Kmeťa 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 400 491, právne zastúpená
ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 02.07.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 02.07.2015
a upraveným podaním zo dňa 14.07.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 17.07.2015 sa
navrhovateľ domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi ním a odporcom okamžitým
skončením pracovného pomeru zo strany odporcu ku dňu 18.05.2015 je neplatné a súčasne uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 669,50 eur mesačne za obdobie od 28.05.2015
až do času, kým mu odporca umožní pokračovať v práci.
2. Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom uzatvorili dňa 28.03.2002

pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.01.2002. Miestom výkonu práce bol dohodnutý okres
Žilina a ako druh práce autoelektrikár - mechanik. Na pozícii autoelektrikár u odporcu pracoval od
01.01.2002 až do 18.05.2015, kedy odporca s ním okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že mal
svojim konaním závažne porušiť pracovnú disciplínu, a ta na základe skutočností ako sú uvedené
v odseku č. 10 odôvodnenia tohto rozsudku. Ďalej navrhovateľ uviedol, že vzhľadom k tomu, že som
sa nedopustil vyššie uvedeného konania, ktorým mal závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu,
zaslal prostredníctvom právneho zastúpenia odporcovi dňa 26.05.2015 oznámenie v zmysle ust. § 79

ods. 1 Zákonníka práce. V ňom som uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného
pomeru v zmysle listiny označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.05.2015 a v
zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával.
Zároveň v ňom poprel, že by sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňoval na krádeži pohonných hmôt (ďalej
len „PHM“) a požiadal ho, aby mu oznámil deň, hodinu a miesto, kedy a kde sa má dostaviť do práce.
Odporca mu listom zo dňa 08.06.2015 oznámil, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch okamžitého
skončenia pracovného pomeru a že mu vzhľadom na skutočnosti, pre ktoré s ním ukončil pracovný

pomer, neumožní u neho ďalej pracovať. Dôvody, pre ktoré s ním odporca skončil pracovný pomer,
sa nezakladajú na pravde. Nikdy sa nedopustil konania, ktorým by poškodil odporcu a nikdy pri tom
nepomáhal ani iným osobám. Pokiaľ bol vodičmi označený ako osoba, ktorá im mala poskytnúť kľúče
od nádrží, tak to nie je pravda. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v zmysle jeho pracovnejnáplne ani nebol oprávnený vykonávať práce, pri ktorých sa mal dopustiť protiprávnej činnosti, nakoľko
nezodpovedala jeho druhu práce. Pokiaľ aj k protiprávnemu konaniu dochádzalo, čo nepotvrdzuje, a
ani nevylučuje, nie je možné v danom prípade postupovať v zmysle princípu „kolektívnej viny“. Kľúče

od nádrží mali viacerí a či niekto z jeho kolegov s vodičmi spolupracoval alebo nie, nevie. Uvedené
skutočnosti uviedol aj počas prerokovania údajného porušenia pracovnej disciplíny dňa 18.05.2015.
Napokon navrhovateľ uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem k 28.05.2015 bol v sume 669,50 eur,
pričom pre účely výpočtu sa vychádza z posledných troch výplatných pások (február, marec a apríl
2015). V mesiaci január 2015 mal hrubý mesačný príjem 1 224,76 eur a čistú mzdu 919,36 eur, v mesiaci

február 2015 mal hrubý mesačný príjem 421,98 eur a čistú mzdu 356,22 eur, v mesiaci marec 2015
mal hrubý mesačný príjem 718,- eur a čistú mzdu 563,87 eur, v mesiaci apríl 2015 mal hrubý mesačný
príjem 868,54 eur a čistú mzdu 669,49 eur a v mesiaci máj 2015 mal hrubý mesačný príjem 631,82 eur
a čistú mzdu 503,44 eur. V období od 13.02.2015 do 09.03.2015 bol práceneschopný, preto mal nižšiu
mzdu a bolo mu zo Sociálnej poisťovne vyplácané nemocenské.
3. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne podaním zo dňa 26.08.2015, v ktorom

Namietal, že z návrhu na začatie konania je zrejmé, že sa navrhovateľ dôsledne neriadil ust. § 42 ods.
3 a ust. § 79 O.s.p., nakoľko z jeho návrhu nie je zrejmé, čo z tvrdení odporcu považuje za sporné,
ktoréhozuvedenýchkonanísanedopustil,aleboktorýdôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
rozporuje a teda, v čom vidí neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Obmedzenie sa len na samotné
tvrdenie, že sa nedopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu, a ktoré bolo dôvodom okamžitého

skončenia pracovného pomeru v danom prípade neobstojí. Navrhovateľovo tvrdenie, že sa svojim
konaním nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny je iba jeho subjektívnym vyjadrením,
ktoré v danom prípade nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Podaný návrh je neúplný aj vo vzťahu
k ust. § 79 O.s.p., nakoľko navrhovateľ pravdivo neopísal skutočnosti, ktoré mali viesť k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru a ani iným spôsobom sa k ním nevyjadril, preto máme zato, že zo strany

navrhovateľa, ide iba o čisto formálnu záležitosť v úmysle spôsobiť odporcovi nepríjemnosti a ďalšie
obštrukcie. Navrhovateľ sa návrhom domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany odporcu ku dňu 18.05.2015 a zaplatenia náhrady mzdy vo výške 669,50 eur mesačne
za obdobie od až do času umožnenia navrhovateľovi opätovne nastúpiť do práce. Tak ako uvádza
navrhovateľ vo svojom návrhu, medzi navrhovateľom a odporcom bol pracovnoprávny vzťah, ktorý

vznikol na základe pracovnej zmluvy, a ukončený bol dňa 18.05.2015 okamžitým skončením pracovného
pomeru. Ďalej odporca uviedol, že ako zamestnávateľ v celom rozsahu trvá na dôvodoch pre ktoré
došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a vzhľadom na závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa navrhovateľ dopustil, nemožno od neho spravodlivo požadovať opätovné prijatie
navrhovateľa do pracovného pomeru. Navrhovateľom uplatnený návrh v celom rozsahu neuznáva,

zo strany odporcu došlo k naplneniu všetkých skutkových a formálnych predpokladov pre platné
skončenie pracovného pomeru. V danej veci vykonal dôsledne šetrenie, výsledkom ktorého bolo práve
zistenie, že navrhovateľ svojim konaním vedome umožnil tretím osobám neoprávnenú dispozíciu s
pohonnými hmotami v nádržiach, a to tým, že im poskytol kľúče od nádrží, náhradné plomby a vo výkaze
objemu čerpania PHM uvádzal vyššie hodnoty objemu čerpania než bol skutočný objem čerpania. Z

uvedeného konania je zrejmé, že ide o hrubé porušenia pracovnej disciplíny na strane zamestnanca,
ktoré zakladá predpoklad na okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdenia navrhovateľa, že sa
takéhoto konania nedopustil, v tomto konaní neobstoja, nakoľko zo svedeckých výpovedí šoférov,
ktorí odčerpávanie PHM uskutočňovali, vykonávaných nezávisle od seba, jednoznačne vyplynulo, kto
im takéto konanie umožnil, kto o ich konaní vedel a kto im poskytol kľúče a náhradné plomby od

nádrží. V návrhu uvádzané tvrdenia, že v zmysle pracovnej zmluvy navrhovateľ nebol oprávnený
vykonávať práce, pri ktorých sa mal dopustiť protiprávnej činnosti, nakoľko nezodpovedala jeho druhu
práce, si dovolí odporca nesúhlasiť, nakoľko navrhovateľove pracovné povinnosti podrobne vyplývali
z „Popisu pracovnej činnosti“ zo dňa 02.09.2005, ktorý navrhovateľ vzal na vedomie a oboznámil sa
s ním, čo potvrdil vlastnoručným podpisom a z ktorého okrem iného vyplýva, že pracovník je povinný

pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a
jeho pracovnou náplňou je riadiť sa príkazmi nadriadeného pracovníka a plniť ním pridelené operatívne
úlohy súvisiace s výkonom práce. V súlade s uvedeným, bol navrhovateľ ústne poverený nadriadeným
pracovníkom, M. Q., čerpaním PHM a za týmito účelom mu holi zverené aj kľúče od nádrží a plomby,
na ich zabezpečenie, na zabránenie neoprávnenej manipulácie s nádržou. O tejto skutočnosti svedčí

aj príplatok za čerpanie PHM poukazovaný navrhovateľovi v paušálnej výške za každý odpracovaný
mesiac. Vzhľadom na uvedené, mal odporca za to, že tvrdenia navrhovateľa uvedené v podanom návrhu
sú účelové, v úmysle vyhnúť sa zodpovednosti za jeho konanie a liberovať sa spod obvinenia, ktoré
by mohlo mať trestnoprávne následky. Okrem toho si dovolí tvrdiť, že sledovaným cieľom zo stranynavrhovateľa, pre ktorý hol podaný žalobný návrh, je získanie finančného prospechu, ktorý by mu bol
v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru odporca povinný vyplatiť. Táto skutočnosť
vyplýva, aj z „Oznámenia navrhovateľa zo dňa 26.05.2015“, kde okrem iného uvádza, že je možné

skončiť pracovný pomer i podľa ust. § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce, pričom by mu v tomto
prípade bol odporca povinný vyplatiť náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za výpovednú dobu
dvoch mesiacov. S takýmto postupom však odporca nesúhlasil, nakoľko je presvedčený o naplnení
všetkých predpokladov pre platné skončenie pracovného pomeru. Tak, ako uvádzal, ku zisteniam, že
sa mal navrhovateľ dopustiť konania, ktoré sa mu kladie za vinu, a ktoré bolo dôvodom okamžitého

skončenia pracovného pomeru, dospel odporca na základe šetrenia vykonaného na pracovisku. V
zmysle uvedeného predkladá súdu Zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny
zo dňa 07.05.2015 zamestnancov: I. S., W. M., B. V., B. M., M. S., ktorí neoprávnene vykonávali
manipuláciu s PHM, a ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že o odčerpávaní nafty vedel a spolupracoval
aj navrhovateľ, a preto jeho tvrdenia, že nepoškodil odporcu a nepomáhal pritom ani iným osobám,
považuje za vyvrátené. V danom prípade namieta aj argumentáciu navrhovateľa o „kolektívnej vine“

nakoľko zamestnávateľ tento princíp neuplatňoval, každý prípad a podozrenie posúdil individuálne a
až potom, čo všetky dôkazy svedčili v neprospech navrhovateľa, ho vyzval k prerokovaniu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, kde ho oboznámil so skutočnosťami, ktoré sa mu kladú za vinu a dal
mu možnosť sa k tomu vyjadriť. Zdôrazňuje, že šoféri, ktorí s PHM neoprávnene nakladali, nemali
žiaden dôvod obviniť z napomáhania a spolupráce ďalších zamestnancov spoločnosti, preto považuje

aj tvrdenia navrhovateľa, že sa šoféri mohli na výpovedi dohodnúť, za irelevantné. Navrhovateľ konal
v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu, ako svojho zamestnávateľa, preukázateľne ohrozujúc a
poškodzujúc majetkové hodnoty odporcu, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny
tak, ako je to skutkovo vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru a v tomto vyjadrení.
Na základe šetrení vykonaných na pracovisku bol dôvodne prijatý záver, že sa tohto konania dopustil

navrhovateľ, a preto jeho tvrdenia obsiahnuté v návrhu v celom rozsahu odmieta. Jeho konaním došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny, takým spôsobom a v takej intenzite, že nemožno od odporcu spravodlivo
žiadať, aby navrhovateľovi umožnil opätovný nástup do pracovného pomeru. V zmysle uvedeného
odporca navrhol, aby súd predmetný návrh na začatie konania na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru v celom rozsahu zamietol.

4.Súdvecprejednalavovecivykonaldokazovanienapojednávaniachdňa19.01.2016,dňa23.02.2016,
dňa 05.04.2016 a napokon dňa 10.05.2016 v prítomnosti účastníkov, ako aj ich právnych zástupcov
(podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. s výnimkou pojednávania dňa 10.05.2016, na ktoré sa účastníci
neustanovil a o odročenie pojednávania nepožiadali), pričom na pojednávaní dňa 10.05.2016 verejne
vyhlásil tento rozsudok.

5. Navrhovateľ svoju argumentáciu v spore zhrnul prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho
záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.05.2016, ktorý uviedol, že navrhovateľ trvá na tom, že
dôvody, ktoré boli uvedené v listine označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
18.05.2015 sa nestali. Popiera, že by svojim konaním porušil pracovnú disciplínu a už vôbec nie
závažným spôsobom. Nesúhlasí s tým, že sa svojim konaním podieľal na krádeži PHM, resp. že by sa

podieľal na vzniku škody tak, ako je uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Kategoricky
popiera, že by iným osobám poskytoval kľúče od nádrží, ktoré boli umiestnené na nákladných vozidlách,
ďalej že by iným osobám odovzdával náhradné pečate a rovnako, že by vedomým spôsobom uvádzal
iné údaje v evidencii o vydaných PHM. Svojim konaním nemohol a ani nespôsobil škodu svojmu
zamestnávateľovi, t. j. odporcovi. V priebehu konania bolo vypočutých viac svedkov, jednak boli vypočutí

vodiči, s ktorými mal spolupracovať pri krádeži PHM a takisto bol vypočutý M. Q., ktorý pracoval v
čase, keď k týmto krádežiam malo dochádzať, ako vedúci dopravy. Nevie, z akého dôvodu svedkovia
- vodiči, ktorí boli vypočutí, uvádzali, že sa mal spôsobom nimi popísaným podieľať na krádežiach
PHM, ale túto skutočnosť popiera. Tvrdí, že to nie je pravda. Podľa výpovede M. Q. je táto vec voči
nemu vykonštruovaná. M. Q. ako svedok uviedol, že navrhovateľ patril medzi svedomitých a pracovitých

zamestnancov, bol lojálny, pracoval poctivo, pracoval podľa potreby aj nadčas, on by dal za neho
ruku do ohňa, že sa jednoducho na takomto konaní nepodieľal. Svedok M. Q. dokonca spochybnil, či
mohlo dôjsť ku krádežiam PHM spôsobom, aký bol popísaný zo strany odporcu. Podľa jeho vyjadrenia,
ako osoby, ktorá mala na starosti evidovanie vydanej a spotrebovanej nafty, v období, keď sa mal
navrhovateľ podieľať na krádeži PHM, tak u odporcu, ku žiadnej škode nevzniklo. Na otázku, či si

myslí, že navrhovateľ vydával iným osobám, ako osobám na to oprávneným, náhradné kľúče, alebo že
im vydával náhradné pečate, resp. že uvádzal iné údaje v evidencii o vydaných PHM, sa vyjadril, že
tomu neverí a to sa podľa neho ani nestalo. Svedok M. Q. bol priamym nadriadeným navrhovateľa a
zo všetkých osôb, ktoré boli vypočuté, ale aj z tých, ktoré by teoreticky prichádzali do úvahy, aby bolivypočuté, v tomto konaní, ako svedok, môže najhodnovernejšie posúdiť konanie navrhovateľa a vyjadriť
sa k tomu, o akú osobu sa jedná a či by sa on ako osoba a dlhoročný zamestnanec odporcu dopustil
takého konania, na základe ktorého s ním bol okamžite skončený pracovný pomer. Aj naďalej popiera

tú skutočnosť, že úkony, ktoré vykonával navrhovateľ v súvislosti s vydávaním nafty, mu vyplývali z
pracovnej zmluvy alebo z pracovnej náplne. Ako vyplynulo aj zo svedeckej výpovede M. Q., bola to
aktivita, o ktorú ju z dôvodu pracovného vyťaženia poprosil M. Q. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
bol zamestnanec pracovitý a lojálny, tak tieto úkony vykonával nad rámec svojej pracovnej náplne.
V tejto súvislosti dáva potom súdu na zváženie, aby si vyhodnotil aj uvedenú skutočnosť, pretože

pokiaľ navrhovateľ ako zamestnanec, vykonával činnosť, ktorú vykonával dobrovoľne a nad rozsah
pracovných úloh, ktoré mal vykonávať v zmysle pracovnej zmluvy a pracovnej náplne a v súvislosti s
tým by teoreticky aj malo dochádzať k porušeniu pracovnej disciplíny, či to zakladá dôvod a možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru voči takémuto zamestnancovi. Z pohľadu navrhovateľa v
danom prípade neboli dané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru a pracovný pomer, ktorý
bol okamžite s ním skončený, bol preto skončený neplatne.

6. Odporca svoju argumentáciu v spore zhrnul prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho
záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.05.2016, ktorý uviedol, že z vykonaného dokazovania,
a to najmä z výsluchov svedkov I. S., B. M., W. M. a M. S. jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ
sa dopustil konania, ktoré odporca vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s
navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer. Svedkovia hodnoverne popísali svoje konanie, ktoré

viedlo k opakovanému odsudzovaniu PHM odporcu, ako aj súčinné konanie navrhovateľa. Z výpovedí
svedkov vyplynulo, že bez spolupráce s navrhovateľom by nebolo možné neoprávnene odčerpávať
PHM z motorových vozidiel odporcu bez možnosti odhalenia takéhoto konania. Navrhovateľ poskytol
zamestnancom odporcu takú súčinnosť, ktorá im umožnila protiprávne na škodu majetku odporcu konať
po dlhšiu dobu. Navyše z výpovedí svedkov vyplynulo, že sám navrhovateľ mal z konania zamestnancov

odporcu na úkor odporcu majetkový prospech. Svedok M. Q. podrobne popísal ako mal navrhovateľ
pri výdaji a ochrane nafty konať, ktorou činnosťou navrhovateľa z titulu svojho postavenia poveril a
zaškolil a za ktorú činnosť odporca navrhovateľovi vyplácal mesačnú odmenu, tzv. príplatok ku mzde.
Svedok M. Q. ďalej vo svojej výpovedi potvrdil, že sa nikdy neriešilo porušenie plomby, ani chýbajúce
PHM, z čoho vyplýva, že spolupráca medzi navrhovateľom a vodičmi bola nevyhnutná pre to, aby

nebola odhalená protiprávna činnosť, čo sa im aj darilo až do momentu odhalenia krádeží v Žiari nad
Hronom. Navrhovateľ podľa výpovedí svedkov poskytoval zamestnancom odporcu náhradné plomby
na nádrže motorových vozidiel s naftou a skresľoval evidenciu o čerpaných pohonných hmotách,
ktorá tak nezodpovedala skutočnosti, čím aktívne spolupracoval na okrádaní svojho zamestnávateľa.
Tvrdenia navrhovateľa, že sa nedopustil konania, ktorým by poškodil odporcu a nikdy nepomáhal iným

osobám a že nebol oprávnený vykonávať práce, pri ktorých by sa mal dopustiť protiprávnej činnosti
sa ukázali byť nepravdivými. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.10.2012 spis.
zn. 21Cdo 2596/2011 považuje odporcom preukázané protiprávne konanie navrhovateľa, ktoré mu
bolo vytknuté v okamžitom skončení pracovného pomeru, za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce oprávňovalo odporcu v lehote 2 mesiacov,

odkedy sa o porušení pracovnej disciplíny dozvedel, okamžite skončiť s navrhovateľom pracovný pomer.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer v
zákonnej lehote. Konanie navrhovateľa je teda potrebné chápať, ako tzv. útok na majetok odporcu, ktorý
či už priamy alebo nepriamy sám o sebe postačuje pre záver o závažnom porušení pracovnej disciplíny
navrhovateľom. Postup odporcu bol tak zákonný a dôvodný. Okamžité skončenie pracovného pomeru je

platné,navrhovateľnemánároknanáhradumzdyvuplatnenejvýške.Vzhľadomnauvedenétakodporca
navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, výsluchom účastníkov a
nižšie uvedených svedkov, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
8. Navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzavreli pracovnú zmluvu datovanú

dňa 28.03.2002 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 12 spisu), v ktorej bolo dohodnuté, že
zamestnanec bude vykonávať druh práce: autoelektrikár - mechanik, ďalej miesto výkonu práce: okres
Žilina, deň nástupu do práce 01.01.2002, pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú, pracovný čas
40 hodín týždenne. Ďalej bola dohodnutá výška mzdy 45,- Sk / hod. a ďalšie peňažné a nepeňažné
plnenia, ktorých výška a podmienky získania budú obsahom mzdového dekrétu, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou pracovnej zmluvy, so splatnosťou mesiac dozadu v jednej splátke s vyúčtovaním v 30. deň
nasledujúceho mesiaca, základná výmera dovolenky 4 týždne. Zároveň sa zamestnanec zaviazal podľa
pokynovzamestnávateľavykonávaťosobneprácedohodnutévpracovnejzmluvevurčenompracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Zamestnanec taktiež udelil v pracovnej zmluve zamestnávateľovisúhlas k tomu, aby ho v priebehu platnosti pracovnej zmluvy preradil na inú prácu, resp. previedol
do iného miesta výkonu práce, pričom preradenie na inú prácu, resp. prevedenie do iného miesta
musí zodpovedať zdravotnej, psychickej, odbornej spôsobilosti a schopnostiam zamestnanca. Účastníci

zmluvy súčasne dojednali, že zmeny tejto zmluvy je možné vykonať na základe vzájomnej dohody
formou písomného dodatku. Napokon bolo v pracovnej zmluve uvedené, že touto pracovnou zmluvou
sa dávajú do súladu pracovnoprávne vzťahy zamestnanca a zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce
účinného od 01.04.2002 a táto pracovná zmluva nahrádza pracovnú zmluvu zo dňa 01.01.2002.
9. V listine označenej ako „Popis pracovnej činnosti“ zo dňa 02.09.2005 (dôkaz predložený

navrhovateľom na č. l. 13 spisu) je uvedené meno a priezvisko navrhovateľa, názov funkcie:
autoelektrikár, č. funkcie: 6, stredisko: prepravy odpadu, oddelenie: opravárenská dielňa, priamy
nadriadený: M. Q. - vedúci opravárenskej dielne. Listinu vypracoval M. Q.K., schválil Y.. B. O., predseda
predstavenstva odporcu (túto ak podpísal) a súčasne je na liste uvedené s podpisom navrhovateľa,
že listinu prevzal dňa 02.09.2005. Ďalej sa v popise pracovnej činnosti v písmene a) udáva, že
funkcia autoelektrikár strediska prepravy odpadu je zriadená na oddelení - opravárenská dielňa. Oblasť

pôsobnosti je oprava a udržiavanie chodu vozového parku zamestnávateľa. V písmene b) sa udáva,
že pracovník je povinný dodržiavať všeobecne záväzné normy vyplývajúce z uzatvoreného pracovného
pomeru a dodržiavať ustanovenia pracovného poriadku, organizačného poriadku a Zákonníka práce
§ 81 (nasleduje citácia základných povinností zamestnanca podľa ust. § 81 zákona č. 311/2001 Z. z.
v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinného od 01.07.2003 do 31.05.2006. V písmene c) „Pracovná

náplň“ sa udáva: - demontáž a montáž dielov elektrického zariadenia vozidla, napr. alternátorov,
dynám, regulátorov a pod. vrátane opravy, - oprava elektromotorov elektrického zariadenia vozidiel,
- identifikácia chýb elektrických agregátov a prvkov vozidla a ich opravy pomocou meradiel a
diagnostických prostriedkov, - identifikácia chýb elektronických prvkov a skupín vozidla s pomocou
technickej dokumentácie a prístrojov a ich opravy náhradou ekvivalentnými súčiastkami so zachovaním

pôvodných technických parametrov, - vedenie denných záznamov opráva, - zúčastňovať sa školení
a výcviku uskutočňovaných zamestnávateľom, - dodržiavanie pracovných predpisov na zaistenie
BaOZP, dodržiavanie predpisov požiarnej ochrany, dodržiavanie zásady bezpečného správania sa
na pracovisku, pri výkone práce používať pridelené OOPP, - oznamovať svojmu nadriadenému
pracovníkovi, alebo pracovníkovi dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení nedostatkov

a závad, ktoré ohrozujú BaOZP a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstránení, - riadiť sa
príkazmi nadriadeného pracovníka a plnenie ním operatívne pridelených úloh súvisiacich s výkonom
práce. V písmene d) „Špecifické zodpovednosti“ sa udáva, že pracovník zodpovedá za čistotu a poriadok
v priestoroch autodielne, - zodpovedá za kvalitu a včasnosť vykonávaných prác pri oprave vozidiel.
V písmene e) sa udáva, že priamym nadriadeným je vedúci opravárenskej dielne. Plní jeho pracovné

pokynyapríkazy,informujehoopriebehuprác.Podľapotrebyspolupracujespracovníkmiinýchstredísk,
resp. iných útvarov spoločnosti. Podľa potreby spolupracuje s pracovníkmi iných stredísk, resp. iných
útvarov spoločnosti.
10. Listom zo dňa 18.05.2015 o značeným ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ adresovaným
navrhovateľovi (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 17 spisu) odporca ako zamestnávateľ s

odkazom na skutočnosť, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vznikol ku
dňu 01.01.2002, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do zamestnania, medzi účastníkmi pracovný
pomer uzavretý na dobu neurčitú a ďalej na ust. § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z.
okamžite skončil tento pracovný pomer z dôvodu konania navrhovateľa ako zamestnanca, ktorým mal
navrhovateľ závažne porušiť pracovnú disciplínu, a to na základe nasledovných skutočností: Na základe

šetrenia zamestnávateľa dňa 07.05.2015, z výpovedí svedkov k záverom šetrenia zo dňa 07.05.2015,
ako aj z obsahu vyjadrení navrhovateľa, bolo zistené, že počas výkonu jeho pracovnej činnosti
navrhovateľ opakovane a neoprávnene poskytoval iným zamestnancom kľúče od nádrží umiestnených
na nákladných vozidlách zn. Mercedes - Benz, EČ: H. XXX K. a H. XXX K.Y, čím vedome tretím
osobám umožnil neoprávnenú dispozíciu s PHM v nádržiach. Súčasne v tejto súvislosti poskytol tretím

osobám náhradné plomby od uvedených nádrží, aby tieto mohli byť použité na opätovné zapečatenie
predmetných nádrží. Dôsledkom tohto konania bolo neoprávnené odčerpávanie PHM. Zo zistených
skutočností ďalej vyplynulo, že za účelom zahladenia jeho neoprávneného konania pri evidencii rozsahu
čerpaniaPHM,ktorúvykonávalnazákladepovereniaudelenéhojehonadriadenýmzamestnancomp.M.
Q., navrhovateľ vo výkaze objemu čerpania PHM opakovane a vedome uvádzal vyššie hodnoty objemu

čerpania než bol skutočný objem tohto čerpania. Na základe uvedeného vznikla zamestnávateľovi
škoda zodpovedajúca hodnote neoprávnene odčerpaných PHM, a to rozsahu pohybujúcom sa na úrovni
50.000,-eurročne,vznikuktorejnielennezabránil,alenaopak,vznikktorejvedomenavrhovateľumožnil.
Podľa výslovného znenia prílohy jeho pracovnej zmluvy, obsahom ktorej je popis pracovnej činnosti,konkrétne jej časti b) bol navrhovateľ okrem iného pracovať zodpovedne a riadne, hospodáriť riadne
s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením,
stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, pričom

rovnaké, resp. obdobné povinnosti mu vyplývajú aj z ust. čl. 5 ako aj § 81 Zákonníka práce. S ohľadom
na uvedené je nepochybné, že navrhovateľ svojim konaním porušil pracovnú disciplínu tak závažným
a hrubým spôsobom, že pre zamestnávateľa je jeho ďalšie zotrvanie v pracovnom pomere s ním
neprijateľné. Predmetný list bol za odporcu podpísaný Ing. B. O. ako predsedom predstavenstva a Y.. B.
Ď. ako členom predstavenstva. Podľa doručenky listovej zásielky odporcu adresovanej navrhovateľovi

(dôkaz predložený odporcom na č. l. 56 spisu) bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
18.05.2015 doručené navrhovateľovi dňa 21.05.2015.
11. Listom označeným ako „Oznámenie podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce“ zo dňa 26.05.2015
adresovaným odporcovi (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 18 spisu) navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril svoj nesúhlas s dôvodmi okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruvzmyslelistuodporcuzodňa18.05.2015asodkazomnaust.§79ods.1Zákonníka

práce oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával. Navrhovateľ v liste
ďalej kategoricky popieral, že by sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňoval krádeží PHM a odporcom
uvádzané skutočnosti popiera. Podľa poštového podacieho lístka zo dňa 27.05.2015 (dôkaz predložený
navrhovateľom na č .l. 19 rub spisu), bol list právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný odporcovi
podaný u poštového doručovateľa na prepravu tohto dňa.

12. Listom zo dňa 08.06.2015 adresovaným navrhovateľovi (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 20
spisu) odporca, reagujúc na list navrhovateľa zo dňa 26.05.2015, navrhovateľovi oznámil, že zotrváva
na okamžitom skončení pracovného pomeru, ako aj na jeho dôvodoch.
13. Podľa výplatných pások navrhovateľa za obdobie január až marec 2015 (dôkaz predložený
navrhovateľom na č. l. 21 až 23 spisu) bol navrhovateľovi zo strany odporcu priznaný príplatok za PHM:

v mesiaci január 2015 vo výške 33,- eur, v mesiaci február 2015 vo výške 33,- eur a v mesiaci marec
2015 vo výške 51,- eur.
14. Dňa 31.12.2015 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec a obchodná spoločnosť TASUM-GONAR, s.
r. o., so sídlom Štrková 10/557, 010 09 Žilina, IČO: 36 724 041 ako zamestnávateľ pracovnú zmluvu s
nástupom zamestnanca do práce dňa 01.01.2016 s uzavretím pracovného pomeru na dobu určitú do

31.12.2016, s dohodnutou mzdou vo výške 500,- eur mesačne (základná zložka) a pohyblivou zložkou
mzdy v závislosti od obtiažnosti zákaziek.
15. Podľa zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 18.05.2015
(dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 26 spisu) spísanej za prítomnosti Y.. B. Ď. (výkonného
riaditeľa odporcu), B.. W. Č. (za zamestnávateľa), R. U. (osoby za zamestnancov) a navrhovateľa ako

zamestnanca, ktorí túto zápisnicu podpísali, predmetom zápisu bolo prešetrenie závažného porušenia
pracovnej disciplíny zamestnanca, a to neoprávneného poskytnutia kľúčov od nádrží nákladných
motorových vozidiel Mercedes Benz EČ: H. XXX K. a H. XXX K.. Šetrením zamestnávateľa malo byť
zistené, že zo strany zamestnanca dochádzalo k opakovanému neoprávnenému pripisovaniu množstva
nafty čerpanej do nákladných motorových vozidiel. K uvedenému na otázky zamestnávateľa navrhovateľ

ako zamestnanec uviedol, že neposkytol neoprávnene kľúče od nádrží predmetných vozidiel; že ak
zabudol kľúče od nádrží, tak, keď si spomenul, tak sa pre tieto vrátil, pričom kolega hranica, pokiaľ vie,
zabudol kľúče raz - našiel ich po N.; jednu sadu kľúčov od nádrží mal dispozícii s kolegom N. obdeň,
pričom originály kľúčov boli zamknuté v skrinke a prístup k nim mal N., Q. a on; k dispozícii kópiami
kľúčov šoférmi nemal vedomosť, išlo o štandardné visiace zámky; k pečatiam na nádrže s vytlačeným

„T+T“ uviedol, že keď tankovali, nechýbali im, zrejme boli náhradné, on náhradné nechystal a šoféri
sa na výpovedi mohli dohodnúť; k otázke odkedy a ako často pripisoval množstvo nafty čerpané do
vozidiel, uviedol, že do litra to zaokrúhľoval a dával to do vapky, natankované množstvo nebolo nijako
kontrolované, on to zapisoval do knihy, žiadna iná kontrola skutočného množstva natankovaných PHM a
zapísaných v knihe sa neuskutočňovala. Na záver zápisu sa navrhovateľ vyjadril, že si myslí, že sa šoféri

dohodli medzi sebou, on povedal, čo vedel a zamestnávateľ si má urobiť obraz sám, pričom navrhol
opatrenie, aby nedochádzalo k úniku PHM, a to možno zvýšenie kontroly.
16. Podľa zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 07.05.2015
(dôkaz predložený odporcom na č. l. 47 spisu) spísanej za prítomnosti Y.. B. Ď. (výkonného riaditeľa
odporcu), W.. W. A. (právnika) a zamestnanca I. S.Č. (vodiča), ktorí túto zápisnicu podpísali, predmetom

zápisu bolo prešetrenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca, a to neoprávneného
odčerpávania PHM z uzamknutej a zapečatenej nádrže nákladného motorového vozidla Mercedes Benz
EČ: H. XXX K.. Šetrením zamestnávateľa malo byť zistené, že zo strany zamestnanca dochádzalo k
opakovanému neoprávnenému odčerpávaniu nafty z motorového vozidla zvereného zamestnancovi.K uvedenému na otázky zamestnávateľa I. S. ako zamestnanec uviedol, že naftu odčerpával tak, že
odomkol nádrž, roztrhol plombu, hadicou odčerpal do bandasky 10 - 25 l, túto uložil do prívesu, nádrž
zamkol a zapečatil novou plombou pripravenou na tento účel; kľúč od nádrže mu poskytol N., ktorý

vydáva PHM, pričom kľúč bol k dispozícii, už nevie presne, cca 1 rok; naftu z vozidla odčerpával od cca
2 rokov dozadu, najskôr sporadicky 1 - 2 krát mesačne, intenzívnejšie od leta roku 2014, a to na skládke
Žiar nad Hronom a v jej okolí; o takomto odčerpávaní nafty vedel a spolupracoval M. N. a navrhovateľ. Na
záver zápisu sa I. S. vyjadril, že vo firme to funguje roky, bola to ponuka zo strany starých zamestnancov,
s motiváciou finančne si pomôcť.

17. Podľa zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 07.05.2015 (dôkaz
predložený odporcom na č. l. 48 spisu) spísanej za prítomnosti Y.. B. Ď. (výkonného riaditeľa odporcu),
W.. W. A. (právnika) a zamestnanca W.H. M. (vodiča), ktorí túto zápisnicu podpísali, predmetom
zápisu bolo prešetrenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca, a to neoprávneného
odčerpávania PHM z uzamknutej a zapečatenej nádrže nákladného motorového vozidla Mercedes Benz
EČ: H. XXX K.. Šetrením zamestnávateľa malo byť zistené, že zo strany zamestnanca dochádzalo k

opakovanému neoprávnenému odčerpávaniu nafty z motorového vozidla zvereného zamestnancovi. K
uvedenému na otázky zamestnávateľa W. M. ako zamestnanec uviedol, že naftu odčerpával tak, že
odtrhol plombu, odomkol nádrž, hadicou prečerpal PHM do pripraveného kanistra 10 - 20 l, kanister dal
do prívesu, zamkol nádrž a pripravenú plombu mal od iného obsluhy benkaloru B. S. a M. N.; pokiaľ
ide o kľúč od nádrže, mal jeho kópiu od I. S., ktorý ju mal k dispozícii; naftu odčerpával od novembra

2014, 1 krát týždenne, od 01.01.2015 intenzívnejšie 2 krát týždenne, a to na skládke odpadu Žiar nad
Hronom a v jej blízkom okolí; o takomto odčerpávaní nafty vedel a spolupracoval M. N. a navrhovateľ.
Na záver zápisu sa W. M. vyjadril, že to nebola otázka finančného ohodnotenia, skôr to bolo vstúpenie
do rozbehnutého systému.
18. Podľa zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 07.05.2015

(dôkaz predložený odporcom na č. l. 49 spisu) spísanej za prítomnosti Y.. B. Ď. (výkonného riaditeľa
odporcu),W..W.A.(právnika)azamestnancaB.C.M.(vodiča),ktorítútozápisnicupodpísali,predmetom
zápisu bolo prešetrenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca, a to neoprávneného
odčerpávania PHM z uzamknutej a zapečatenej nádrže nákladného motorového vozidla Mercedes Benz
EČ: H. XXX K.. Šetrením zamestnávateľa malo byť zistené, že zo strany zamestnanca dochádzalo k

opakovanému neoprávnenému odčerpávaniu nafty z motorového vozidla zvereného zamestnancovi.
K uvedenému na otázky zamestnávateľa B. M. ako zamestnanec uviedol, že naftu odčerpával tak, že
odomkol nádrž, odtrhol pečať, hadicou prečerpal PHM do pripravených kanistrov 10 - 25 l, zamkol nádrž
a pripravenú pečať mal od B. S. a N.; pokiaľ ide o kľúč od nádrže, mal ho od I. S., pričom si dal urobiť
kópiu; naftu odčerpával od leta 2014, cca 2 krát týždenne, mohlo sa stať, že aj 3 krát, a to na skládke

odpadu Žiar nad Hronom a v blízkom areáli; o takomto odčerpávaní nafty vedel a spolupracoval M. N.
a navrhovateľ. Na záver zápisu sa B. M. vyjadril, že ľutuje, že vstúpil do T+T a sa nechal zatiahnuť do
nafty. Finančné ohodnotenie nebolo priamym dôvodom.
19. Podľa zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 07.05.2015
(dôkaz predložený odporcom na č. l. 50 spisu) spísanej za prítomnosti Y.. B. Ď. (výkonného riaditeľa

odporcu), W.. W. A. (právnika) a zamestnanca M. S.Í. (vodiča), ktorí túto zápisnicu podpísali, predmetom
zápisu bolo prešetrenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca, a to neoprávneného
odčerpávania PHM z uzamknutej a zapečatenej nádrže nákladného motorového vozidla Mercedes Benz
EČ: H. XXX K.. Šetrením zamestnávateľa malo byť zistené, že zo strany zamestnanca dochádzalo k
opakovanému neoprávnenému odčerpávaniu nafty z motorového vozidla zvereného zamestnancovi.

K uvedenému na otázky zamestnávateľa M. S. ako zamestnanec uviedol, že naftu odčerpával tak, že
otvoril nádrž kľúčom, vytiahol alebo ustrihol plombu, hadicou odčerpal PHM do kanistrov 10 - 20 l a
kanistre uložil do kabíny alebo prívesu; pokiaľ ide o kľúč od nádrže, obdržal ho od kolegu M., pričom si
dal sám urobiť kópiu; naftu odčerpával od januára 2015, aj 3 krát týždenne, a to na skládke odpadu Žiar
nad Hronom a jej bezprostredná blízkosť; o takomto odčerpávaní nafty vedel a spolupracoval M. N.. Na

záver zápisu sa M. S. vyjadril, že vstup do systému nebol z dôvodu finančného ohodnotenia, lákala ho
nafta hlavne pre vlastnú spotrebu, strašne ho to mrzí.
20. Podľa zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 07.05.2015
(dôkaz predložený odporcom na č. l. 51 spisu) spísanej za prítomnosti Y.. B. Ď. (výkonného riaditeľa
odporcu), W.. W. A. (právnika) a zamestnanca B.X. V. (vodiča), ktorí túto zápisnicu podpísali, predmetom

zápisu bolo prešetrenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca, a to neoprávneného
odčerpávania PHM z uzamknutej a zapečatenej nádrže nákladného motorového vozidla IVECO Stralis
EČ: H. XXX R.. Šetrením zamestnávateľa malo byť zistené, že zo strany zamestnanca dochádzalo k
opakovanému neoprávnenému odčerpávaniu nafty z motorového vozidla zvereného zamestnancovi. Kuvedenému na otázky zamestnávateľa B. M. ako zamestnanec uviedol, že naftu odčerpával tak, že naftu
prečerpal hadicou do kanistrov; pokiaľ ide o kľúč od nádrže, tento bol vo vozidle EČ: H. XXX K. a pasoval
do zámky vozidla EČ: H. XXX R.; naftu odčerpával cca 1 krát za 14 -20 dní, 3 mesiace intenzívnejšie,

predtým 1 krát za dva mesiace; o takomto odčerpávaní nafty vedel a spolupracoval M. N. a navrhovateľ,
ktorí mu poskytli ako obsluha benkaloru náhradné pečate. Na záver zápisu sa B. V. vyjadril, že ťažko
bolo nevstúpiť do rozbehnutého systému.
21. Navrhovateľ vo výpovedi účastníka konania (§ 131 ods.1 O.s.p.) na pojednávaní dňa 19.01.2016
uviedol, že pracoval u odporcu od roku 2002 ako autoelektrikár. Po nejakých rokoch popri tejto práci

pracoval aj v pneuservise. Vedúcim p. M. Q. bol cca 2 roky dozadu ústne poverený, že má vykonávať
výdaj pohonných hmôt. Obdeň sa tak mal striedať s kolegom N., čo sa aj dialo. Vydával pohonné hmoty
popri práci autoelektrikára a práci v pneuservise. To čo natankoval zapísal do knihy o výdaji pohonných
hmôt, mesačne to kontrolovala p. I., tá to zrátala a v knihe sa následne ďalší mesiac pokračovalo až
kým táto kniha nebola celkom vypísaná. Mal k dispozícii jednu sadu kľúčov od nádrží vozidiel (ostatné
exemláre mal nadriadený M. Q.K.), pričom táto sada kľúčov spolu s pečatnými kliešťami a pečaťami

bola uložená v plechovej skrinke zabezpečenej visiacim zámkom s kódom (kód poznal on, M. N. a
nadriadený M. Q.) vedľa výdajného stojana pohonných hmôt - benkaloru, kde mal stoličku, pričom tieto
kľúče boli od nádrží vozidiel, na ktorých boli prizvárané pracky s visiacim zámkom a súčasne boli tieto
nádrže aj zapečatené. Niektoré kľúče pasovali aj na viaceré zámky na nádržiach vozidiel. Vedľa zámku
bola pečať, pričom pred tankovaním túto pečať odtrhol, odhodil do plechovej nádoby na použité pečate,

ktorá bola voľne prístupná, keď sa táto nádoba naplnila, jej obsah zneškodnil. Následne po natankovaní
sa nádrž uzavrela a túto zapečatil. K otázke, či umožnil niekedy dispozíciu s kľúčmi od zámkov na
nádržiachajinýmosobám,navrhovateľuviedol,ženeposkytoltietokľúče,avšakmohlosastať,žeakboli
niekedy zabudnuté, keď musel odbehnúť, že niekto mohol kľúč zobrať. Inak skrinku zamykal. K otázke,
či niekomu poskytol nepoužité plomby, navrhovateľ uviedol, že nie. K používaniu plomb navrhovateľ

uviedol, že vedľa haspry visiaceho zámku je dierka a cez túto pretiahol drôtik, priložila sa k nemu plomba
a stlačilo sa to plombovacími kliešťami, ktoré vyrazili na plombe na jednej strane T+T a na druhej strane
H,akoHornýHričov.Vedomosťoneoprávnenejmanipuláciispohonnýmihmotamiakýmikoľvekosobami
nemal. K otázke, či niekedy vo výkazoch čerpania PHM uvádzal vyššie hodnoty, ako boli skutočné
hodnoty čerpania PHM, navrhovateľ uviedol, že sa niekedy stávalo, že natankoval napr. 150,7 litra a

ako údaj o čerpaní zapísal zaokrúhlenú sumu 151 litrov. To, čo počas dňa takto zapísal, teda navyše
zaokrúhlením, následne na konci dňa sčítal, aby mu sedel stav PHM na začiatku a konci dňa. To, čo
bolo zapísané ako navyše natankované následne natankoval do krhly a jej obsah natankoval potom do
vapky na umývanie áut. Zamestnávateľom nebol nikdy upozornený, že si nedostatočne plní pracovné
povinnosti alebo ich porušuje. K otázke, či ho jeho nadriadený pri výkone práce kontroloval, navrhovateľ

uviedol, že mu odovzdal papier ohľadom tankovania, jemu (navrhovateľovi) to sedelo a či to on následne
kontroloval to neviem. K otázke, či ho jeho nadriadený poučil, ako má postupovať pri tankovaní PHM,
navrhovateľ uviedol, že mu povedal, že od zajtra tankuješ, nevie presne už uviesť dátum cca 2 roky
dozadu, tu sú kľúče a budete sa striedať s N.. Otvoril mu len knihu, povedal mu čo tam má zapísať
a že má údaje o tankovaní podpísať a rovnako ich má podpísať aj vodič. Natankované množstvo aj

zapisoval a spolu s vodičom to potvrdili svojimi podpismi. Potom sa to dalo na kontrolu p. I.. K otázke,
kto bol oprávnený odstraňovať pečate na motorových vozidlách, kde sa tieto mohli odstraňovať a kedy,
navrhovateľ uviedol, že oprávnení boli on alebo pán Hranica. Odstraňovať sa mohli na výdajnom mieste
v Hornom Hričove a v areáli firmy. Pokiaľ ide o to, kedy, mohli sa odstraňovať len keď tankoval, pričom
použité pečate hádzal do plechovky.

22. Člen predstavenstva odporcu Y.. B. Ď. vo výpovedi účastníka konania (§ 131 ods.1 O.s.p.) na
pojednávaní dňa 19.01.2016 uviedol, že by sa vyjadril bližšie k pohovorom so šoférmi a ako vlastne
prišli k informácii o navrhovateľovi a M. N.. Keď zadokumentovali vodičov, ako odčerpávali pohonné
hmoty priamo na skládke, posledného z nich pána M., a to dňa 04.05.2015 aj s ukradnutými PHM v
kanistroch v kabíne jeho motorového vozidla, tento bol sledovaný sprievodným vozidlom na ceste zo

skládky v Žiari nad Hronom do Horného Hričova, aby sa vylúčila akákoľvek manipulácia počas cesty s
týmito PHM, pričom v Hornom Hričove ho asi o 21.00 hod. čakal na prevádzke spolu s ďalšími troma
vedúcimi stredísk. Vodič dostal príkaz otvoriť kabínu vozidla, kde viezol kanistre, tieto vyložil von, otvoril
ich a priznal sa, že ide o neoprávnene odčerpané PHM z vozidla, na ktorom prišiel. Dôležitou informáciou
vo vzťahu k predmetu sporu je to, že vystúpil z motorového vozidla bez možnosti komunikovať s inými

šoférmi alebo možnosti akejkoľvek dohody s inými šoférmi o výpovedi. Na priamu otázku, ako sa
dostal ku kľúčom od nádrže a ako sa dostal ku plombám od nádrže uviedol, že kľúč mal od kolegu a
pečate od obsluhy benkaloru, t. j. od navrhovateľa a M. N.. Vypovedal ako pečate predpripravili, aby po
zneškodnení pôvodnej pečate túto mohol zameniť s inou pečaťou. Na druhý deň ráno prebehli pohovoryso všetkými šoférmi, ktorí boli takto zdokumentovaní. U týchto to považovali za iba ich zlyhania vo
firme, ale oni ozrejmili celý systém, ako to fungovalo, ako sa hodnoty pri tankovaní ovplyvňovali, pričom
išlo niekedy o pridanie hodnoty aj 5, 10 litrov, čo bolo niekedy aj odmenou pre obsluhu benkaloru,

že sama mala možnosť čerpať takto neoprávnene PHM. Tieto uvedené pohovory viedol on (Y.. B.
Ď.) a Y.. S.. Nebol vyvíjaný žiadny nátlak na vodičov, pričom chceli len vedieť ako to celé funguje.
Po tom, ako ich právnik W.. A. upozornil, že by sa mali oficiálne tieto porušenia pracovnej disciplíny
prejednať, 07.05.2015 urobili oficiálne prejednanie, pričom sa spísali zápisnice, ktoré v konaní odporca
predložil. V zápisniciach nie sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré sa pri pohovoroch dozvedeli. Uviedli

tam iba tie, ktoré považovali za dôležité pre ukončenie pracovných pomerov s týmito zamestnancami.
Bol ukončený pracovný pomer so všetkými šoférmi, v tomto prípade šiestimi, a to po náhrade vyčíslenej
škody, pričom pracovný pomer bol ukončený dohodou. Za firmu uznali nedostatočnú kontrolu na
prevádzke a že bola zverená zodpovednosť osobe, ktorá si to nezaslúžila - vedúci M. Q.. Následne
nastali organizačné zmeny, pričom okamžite skončili pracovný pomer s navrhovateľom a s M. N..
Dodatočne, po zistení neoprávneného nakladania s PHM, bol ukončený pracovný pomer aj s M. Q.

ml. a z hľadiska organizačných zmien bol ukončený pracovný pomer aj s vedúcim dielne p. M. Q..
Súčasne z organizačných dôvodov boli prepustení vrátnici a bola zazmluvnená súkromná bezpečnostná
služba. K pohovorom s jednotlivými vodičmi sa Y.. B. Ď. vyjadril, že pohovory so zdokumentovanými
vodičmi sa uskutočňovali jednotlivo a to takým spôsobom, že po spísaní zápisnice títo už vypočutí
vodiči nemali možnosť komunikácie s ďalšími vodičmi, ktorí vypovedali po nich nasledovne. Teda títo

nasledujúci vodiči nemali možnosť poznať obsah výpovede predchádzajúcich vodičov. Výpovede sa diali
v sídle spoločnosti. Čo sa týka otázky predpripravených plomb, Y.. B. Ď. uviedol, že tieto boli zásadne
prepripravenétak,žedrôt,naktorombolaplombazasadená,bolazasadenátak,žesícemalavyznačené
po stlačení kliešťami ochranné známky, ale drôtik, ktorým sa plomba vlastne nasadzovala na zámok
nádrže, sa dal vytiahnuť. Takto predpripravili plomby navrhovateľ alebo M. N.. Pred odčerpaním PHM

tak boli strhnuté pôvodné plomby, ktoré boli riadne založené. Po odčerpaní pohonných hmôt vodiči s
predpripravenými plombami, ktoré mali v kabíne vozidla zaplombovali zámok od nádrže vozidla, a to
takým spôsobom, že stačilo len trošku zalomiť drôtik a tento sa už z plomby nedal vytiahnuť. V podstate
to nebolo zistiteľné a mohla to zistiť akurát tak obsluha, keby na tom mala záujem a nespolupracovala.
23. Svedok I. S. vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol k okolnostiam neoprávneného

odčerpávania PHM u odporcu, že on tankoval od 6-tej hodiny rannej do pol 8-mej rannej, čo sa dialo
potom uviesť nevie, bol preč. Keď bola príležitosť, PHM odcudzil priamo z nádrže. Urobil to hadicou
z nádrže z vozidla, na ktorom jazdil, a to pre vlastnú spotrebu čas od času. Nádrž jeho vozidla bola
zamknutá viečkom, od ktorého bol kľúč od zapaľovania a ešte tam bol visiaci zámok. Bez odomknutia
visiacehozámkusanádržviacmenejnedalaotvoriť,dalosatoodchýliť,tedaoriginálneviečkoodnádrže,

ale bolo tam dosť málo priestoru, nedala sa tam prestrčiť hadica. Keď odčerpával PHM, odomkol aj
tento visiaci zámok. Kľúčmi od tohto visiaceho zámku disponovali pumpári, ktorí vydávali naftu. Zostávali
na výdajnom mieste. Pri odčerpávaní PHM však odomkol visiaci zámok sám, keďže mal falzifikát
originálnychkľúčov.IšlooobyčajnýFAB-kovýkľúčadostalsaknemuešteniekedynazačiatkucezM.N..
Bol to vlastne jeden kľúč, ktorý pasoval do zámkov viacerých vozidiel. Uzavretie nádrže jeho motorového

vozidla bolo zabezpečené ak bežnými plombami, ktoré sa používali na vodomery a dajú sa bežne kúpiť.
Bol to drôt a olovená plomba. Plomby sa zakladali tak, že vždy pri tankovaní, odtrhla sa stará plomba
a založila nová. Toto realizovali osoby vydávajúce naftu - navrhovateľ, M. N., v ich neprítomnosti B. V.,
alebo vtedajší vedúci dopravy M. Q.. Ak bola plomba voľnejšia dalo sa otvoriť viečko a prestrčiť hadica.
Pri odčerpávaní pohonných hmôt niekedy porušil túto plombu tak, že sa roztrhla. Následne mal aj kliešte,

ktorými sa dala urobiť taká druhá plomba. Plombovacie kliešte si kúpil sám v obchode, keďže išlo o
obyčajné kliešte. Jeho kliešte však nevyrážali znak T+T. K otázke, či sa kontrolovalo neporušenie plomb
pri tankovaní, svedok uviedol, že ani moc nie, dalo sa k tomu prísť. Boli tam k dispozícii aj plombovacie
kliešte. Bola k dispozícii taká plomba, ktorá sa potom dala založiť, aby to nebolo poznať. Svedok osobne
viackrát použil takúto „predpripravenú“ plombu. K takejto plombe sa dostal cez osoby, ktoré vydávali

PHM - navrhovateľ a M. N., a to pri tankovaní. Viac menej vedeli o tom, že vodiči berú PHM, aj o tých
plombách. S navrhovateľom, že odčerpáva takto PHM, sa rozprával, takže navrhovateľ o tom vedel. K
otázke, ako vykazoval použitie odčerpaných PHM, svedok uviedol, že bola to jeho úspora na základe
štýlu jazdy. Vždy sa vošiel do normy. Natankované množstvo sa evidovalo osobami vydávajúcimi PHM
zápisom v predtlači, pričom on ako vodič tento zápis videl a spolu s obsluhou čerpacej stanice tento

podpísal. Zápis zodpovedal tomu, čo sa dalo do nádrže. Keď im dali „predpripravenú“ plombu, niečo
sa nechalo na výdajnom stojane. Svedok príkladom uviedol, že keď mal úsporu 10 litrov, túto si zobral.
Pri tankovaní, keď mal úsporu 10 litrov a vošlo mu len 7 litrov, zvyšok sa nechal na výdajnom stojane.
Vtedy sa zapísalo množstvo natankované do nádrže spolu s množstvom na výdajnom stojane čo ostalo.Na takomto zápise sa podieľal aj navrhovateľ. Čo sa stalo s týmto zvyšným objemom PHM, ktoré ostali
na výdajnom stojane, nevie, zrejme si to dokázali vydávajúci PHM vytankovať pre vlastnú spotrebu.
Takto odčerpával PHM možno od jesene 2014, keď sa začalo voziť do Žiaru nad Hronom, až dovtedy

kým ich neprepustili. Mesačne odčerpal možno desiatky litrov, na jedenkrát 10, 15 možno 20 litrov. Na
neoprávnenosť tohto konania ho navrhovateľ neupozornil a ani mu v tomto konaní nebránil. K otázke, či
bolomožnéodčerpaťpohonnéhmotyzvozidla,akbynemalprostriedkyumožňujúceobísťzabezpečenie
nádrže, svedok uviedol, že myslí, že nie.
24. Svedok B. M. vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol, že PHM odčerpal z nádrže

vozidla, pričom tieto dal do kanistra. Došlo k tomu viac krát, v období posledných dvoch až troch
mesiacov, ako trval jeho pracovný pomer u odporcu. PHM odčerpával tak, že otvoril nádrž a s hadicou ich
odčerpal. Nádrž nebola voľne prístupná, bol tam visiaci zámok, bez odomknutia ktorého sa nádrž otvoriť
nedala. Od tohto mal kľúč, ktorý si dal spraviť podľa kľúča od kolegu I. S.. Nádrž bola zabezpečená
proti otvoreniu aj plombou. Plomba sa zatlačila s kliešťami pri tankovaní, bola kovová na drôtiku, na
kove bol znak alebo číslo, nepamätá si už presne. Pri odčerpávaní PHM túto odtrhol. Po odčerpaní PHM

nasadil druhú plombu a nádrž zamkol. Mali totiž narobené plomby, ktoré dostávali od navrhovateľa a M.
N., aby sa tak mohli dostať k PHM. Nevie už teraz kto konkrétne mu plomby ponúkol, či jeden alebo
druhý. Odčerpané množstvo PHM vykazoval tak, aby to pasovalo do normy, teda do spotreby. Podľa
toho, ako reálne spotreboval PHM a ak to bolo menej, ako bola normovaná spotreba, tak ušetril. Pri
tankovaní PHM sa tankované množstvo evidovalo v stazke, ktorú on viedol. Obsluha čerpacej stanice

viedla evidenciu natankovaných PHM tak, že čo sa písalo do stazky, písalo sa aj do knižky. Túto knižku
mali navrhovateľ a M. N.. Záznam v tejto knižke nimi vedenej podpisoval aj svedok. Niekedy sa do
knižkyuviedlovyššiemnožstvonatankovanýchPHM,akobolovskutočnostiatotomnožstvovšakreálne
zostalo nevytankované, čo bolo ponechané obsluhe čerpacej stanice, teda navrhovateľovi. K vedomosti
navrhovateľa o odčerpávaní PHM svedkom sa svedok vyjadril, že navrhovateľ túto vedomosť mal, kvôli

tomu mu dal plombu.
25. Svedok W. M. vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol, že sa brali PHM pre vlastnú
potrebu. Bralo sa to cez hadicu. K spôsobu odčerpávania PHM sa svedok vyjadril, že ich bral cez
hadičku. Bol kľúčik od visiaceho zámku na nádrži a bola plomba na nádrži. Otvorila sa nádrž, plomba
sa dala preč, vytiahla sa nafta, zamkla nádrž a plomba sa vrátila späť. Nádrž sa otvoriť bez odomknutia

tohto zámku nedala. Kľúč od tohto zámku mal od I. S.. PHM sa z nádrže vozidla rovnako nedali
odčerpať bez porušenia plomby, ktorú na nádrž umiestňovala obsluha čerpacej stanice - navrhovateľ
a M. N.. Pri odčerpaní PHM z jeho vozidla plombu odstránil sám. Po odčerpaní PHM z vozidla, nádrž
zamkol a dal náhradnú plombu, ktorú našiel na pulte pri tankovaní PHM. Na pult to chystala obsluha
čerpacej stanice. Konkrétne náhradnú plombu odbržal aj od navrhovateľa. K otázke vykazovania ním

odobratého množstva PHM z jeho vozidla svedok uviedol, že bola určená norma spotreby, aká na
vozidle mala byť. Keď menej prejazdil, zostalo niečo navyše. To čo zostalo navyše, si výlučne sám
odčerpal. Evidenciu tankovania viedla obsluha čerpacej stanice. Správnosť v evidencii zapísaných
údajov podpisoval. Niekedy sa v evidencii zapísalo, že tam vošlo 150, ale vošlo tam len 146 litrov. Údaj,
ktorý nezodpovedal skutočnosti, podpísal z dôvodu, že za to bola väčšinou tá plomba, teda za to, čo

ostali nejaké 3, 4 litre. Uvedené sa dialo aj zo strany navrhovateľa. K otázke, či mal navrhovateľ osobnú
vedomosť o neoprávnenom odčerpávaní PHM, svedok uviedol, že nevie, mal vedomosť o tom tankovaní
3, 4 litrov navyše. Navrhovateľ o tom vedel. Napokon svedok, že keby nemal náhradné plomby, nedošlo
by k odčerpávaniu PHM.
26. Svedok M. S. vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol, že keď tankoval PHM a ak mal

niečo ušetrené, dohodol sa s obsluhou čerpacej stanice na nejakej plombe za nejaké 3, 4 litre PHM.
Mali totiž limit spotreby na vozidle a ak sa mu niečo podarilo ušetriť zobral si to pre vlastnú potrebu.
Trvalo to asi 2 až 3 mesiace. Fyzicky tieto PHM zobral tak, že otvoril visiacim zámkom uzamknutú nádrž
s plombou a vytiahol ich hadicou. Kľúč od visiaceho zámku mu dal kolega B. M.. Pokiaľ ide plombu,
táto vyzerala tak, že išlo o drôtik s plombou z kovu. Túto plombu nasadzovala na nádrž vozidla obsluha

čerpacej stanice - navrhovateľ a M. N.. Pred tankovaním plombu odtrhol a po tankovaní nasadil starú
plombu, aby táto vyzerala ako nová plomba. Obsluha čerpacej stanice po jeho príchode na čerpaciu
stanicu neporušenosť plomby kontrolovala. Ak predtým odčerpal z nádrže PHM a nasadil inú plombu
s obsluhou čerpacej stanice, konkrétne aj s navrhovateľom sa dohodol, že za nejaké 3 litre PHM to
bude dobré. Ak mal usporené a zobral si nejaké PHM, aby navrhovateľ nerozprával, tak mu povedal,

nech si nechá 3 litre a nehovorí nič. Tieto 3 litre PHM mu nechal v stojane nevytankované, hoci aj toto
množstvo sa zaevidovalo v knihe vedenej obsluhou čerpacej stanice. Svedok ďalej uviedol, že si myslí,
že navrhovateľ o tom vedel, lebo zápis v knihe podpisoval spoločne. Svedok na otázku, či medzi ním a
navrhovateľom došlo k dohode, že zamlčí porušenie plomby na nádrži motorového vozidla svedka a zato si môže nechať 3 až 4 litre pohonných hmôt, výslovne uviedol, že áno. K otázke, či mal navrhovateľ
vedomosť o tom, prečo bola plomba porušená, svedok uviedol, že nie.
27. Svedok M. Q. vo výpovedi na pojednávaní dňa 05.04.2016 uviedol, že navrhovateľ patril medzi

svedomitých a pracovitých zamestnancov a taktiež medzi lojálnych zamestnancov, pričom pracoval
poctivo, pracoval podľa potreby aj nadčas. Patril medzi svedomitých ľudí. Celá vec proti nemu je z
jeho pohľadu vykonštruovaná, pričom navrhovateľ pracoval pri výdaji pohonných hmôt na jeho pokyn.
Odporcom nebolo nariadené, aby pracoval na tomto zaradení, aby niečo kontroloval. Svedok sám
zaviedolzvlastnejiniciatívy,atonazákladedobrýchvzťahovsakcionáromodporcu,uzamykanienádrží,

čo bol jeho výmysel. Taktiež začal na nádrže dávať plomby. Teda zapisovanie tankovania pohonných
hmôt mal na starosti on a M. N.. Navrhovateľ mal v podstate ním uložené pomáhať im pri tom a teda
pomáhať im pri výdaji PHM. Navrhovateľ nemal v zmluve povinnosť vydávať PHM, pričom ju vydával na
základe toho, že ho o toto požiadal. K spôsobu, akým sa mali čerpať PHM do vozidiel, tieto evidovať, ako
aj k spôsobu zabezpečenia nádrží a kto tento spôsobom stanovil, svedok uviedol, že to stanovil on, nikdy
sa o to nikto nezaujímal. PHM sa vydávali každý deň, doviezli sa, skontroloval sa ich stav na benkalore

a keď sa blížil k nule objednala si nová. Na konci mesiaca sa vždy zrátali natankované PHM na každé
vozidlo zvlášť. Zrátala to dispečerka, ktorá to dala do počítača a počítač jej stanovil, či ide auto podľa
normy, či má úsporu, alebo naopak nadspotrebu. Ak bola úspora prenášala sa ďalej, pričom ak bola
nadspotreba toto sa následne, teda dôvod tejto nadspotreby sa zisťoval. Jeden čas mali na vozidlách
namontovaný monitoring palivových nádrží, ktorý mal sledovať spotrebu, pričom bol namontovaný na

palivovej nádrži na každom vozidle. Systém však bol poruchový a nefunkčný, tak sa od tohto upustilo.
Súčasne fungovalo u odporcu aj sledovanie spotreby litrovaním štátnym metrológom, pričom podľa tohto
sa určil priemer spotreby a dalo sa to následne do technického preukazu predmetného vozidla. PHM
v podstate vždy sedeli, ak neboli v pluse boli buď nulové alebo ak sa išlo do mínusu, skúmalo sa, či
je niečo s vozidlom, alebo ide o zlú techniku jazdy. Systém zabezpečenia nádrží zaviedol svedok. Mali

sa zamykať nádrže po každom natankovaní a pre vylepšenie sa nádrže ešte plombovali. Plombovacie
kliešte, ako aj plomby a drôtiky sa v podstate dajú jednoducho zakúpiť, pričom nič špeciálne nemali.
Na plombu sa vyrazilo z jednej strany T+T a z druhej strany H, ako Hričov. To bolo všetko. Obsluha
čerpacej stanice mala otvoriť nádrž, natankovať, túto zatvoriť a zaplombovať. Plomby, ktoré boli použité,
sa mali dávať do vedierka, pričom po jeho naplnení sa mali vyhodiť. Stará plomba sa v podstate použiť

nedá, aj keď možno existujú nejaké spôsoby. Šepkalo sa však, že vodiči mali kúpené plombovacie
kliešte, aj drôtiky. Samotné nádrže sa zamykali, dokonca dva krát. Jeden kľúč od vozidla sa používal na
zamykanie viečka nádrže, toto sa však nerobilo lebo nádrž bola zabezpečená aj visiacim zámkom, ktorý
sa zamykal. Na visiaci zámok bol kľúč v skrinke pri benkalore, kde bola aj výdajná kniha. Na skrinke
bol zámok s kódom, pričom tento kód vedel svedok, Peter Hranica a navrhovateľ. Je možné, že pri

systéme ako sa pracovalo, sa niekto mohol dostať k tomuto kódu, ak niekto z obsluhy zabudol napr.
zmeniť kód. Jeden z vodičov zrejme bez vedomia obsluhy ukradol kľúč od zámkov a následne si ho dali
vodiči rozmnožiť a potom robili to, čo robili. Keď poveril navrhovateľa, aby vydával PHM, tomuto povedal
aj ako má postupovať pri výdaji PHM. Nebolo potrebné povedať viac menej nič. Prišiel s navrhovateľom
k benkaloru, povedal mu, ako sa to robí, ako sa má odomknúť nádrž, odstrihnúť plomba, otvoriť nádrž,

natankovať, zamknúť nádrž, zaplombovať a zapísať natankované množstvo do stazky a evidencie
výdajaPHM,pričomsvojimipodpismimal,takvydávajúci,akoajprijímajúcipodpísaťtotomnožstvoteda,
že prijímajúci PHM prijal. Robila sa aj denná evidencia, ktorá vylučovala nejaké plusy alebo mínusy,
ak však niečo zostalo plus, napr. jeden až dva litre pri viacerých vozidlách, dávalo sa to potom do
zariadenia Kärcher, ktoré sa používalo na umývanie vozidiel teplou vodou. K svojej pracovnej náplni u

odporcu svedok uviedol, že to už presne nevie, bol vedúci autodielne, mal na starosti PHM, ich výdaj a
evidenciu, taktiež mal na starosti autodielňu a pneuservis a náhradné diely. Bol priamym nadriadeným
navrhovateľa, ako aj M. N.. M. N. bol autoelektrikár, nevie už, či aj v kombinácii s automechanikom a mal
na starosti aj PHM, čo mal v náplni práce. K dôvodu, prečo požiadal navrhovateľa, aby robil práce pri
tankovaní PHM, svedok uviedol, že vzhľadom k tomu, že mal práce dosť, pričom 50 až 60 % vecí robil

takých, ktoré tvorili iné činnosti ako činnosti vedúceho autodielne, či to bola už napr. výmena žiaroviek
alebo iných vecí, požiadal navrhovateľa o pomoc, lebo by to všetko nestíhal. K otázke, či má vedomosť
o tom, že by navrhovateľ vykazoval vyššie objemy, ako boli čerpané, svedok uviedol, že sa to viac menej
nedalo, keď vychádza z toho, že na predmetných vozidlách bola nádrž okolo 310 až 330 listrov. Mohlo
sa stať, že by bolo zapísané napr. miesto skutočne natankovaného množstva napr. 137,7 litra hodnota

138 listra, teda nejaké 2, 3 deci. To sa dávalo potom do vapky. Ak by dispečerka zistila, že by bolo do
nádrže natankované, viac ako mala táto objem, keďže presne vedela, ktoré vozidlo má v akom objeme
nádrž, bola by mu to určite povedala a na toto by sa prišlo. Nemá tak vedomosť o tom, že by navrhovateľ
udal vyššie objemy, ako boli čerpané, a to vzhľadom k tomu, že by to zistil. K otázke, či má vedomosť, žeby navrhovateľ poskytoval náhradné plomby od nádrží, svedok uviedol, že nie, určite ich neposkytoval.
K otázke, či má vedomosť, že by iným osobám poskytoval kľúče od nádrží, svedok uviedol, že kľúče
boli na zväzku farebne označené, teda by, ak by takýto kľúč chýbal, toto hneď zistil, ale neverí tomu,

že by ho navrhovateľ niekomu dal. Dal by sa kľúč napr. zobrať v sobotu, ak by niekto vedel kód od
tejto skrinky a tento kľúč by si dal potom vyrobiť. K plombovaniu nádrží svedok uviedol, že plomba
na nádrži sa mohla odstrániť pri čerpaní PHM pri benkalore. Oprávnenie fyzicky plombu odstrániť a
založiť novú, mali osoby vydávajúce PHM, teda svedok, Peter Hranica a navrhovateľ. K otázke, či mu zo
strany navrhovateľa bola niekedy oznámená skutočnosť o porušení plomby na nádrži vozidla, svedok

uviedol, že nebola. Navrhovateľa pri vydávaní PHM a ich evidencii denne kontroloval. Priamo pri tejto
činnosti to bolo nahodilo, avšak ráno alebo na fajront vždy skontroloval evidenciu a nikdy nechýbal ani
liter. Pokiaľ ide o kontrolu vydaných PHM v porovnaní s normovanou spotrebou, táto bola vykonávaná
mesačne podľa normovanej spotreby a najazdených kilometrov. To však kontrolovala dispečerka, či je
nadspotreba, ak bola tak sa to riešilo. Osobne vedel skontrolovať to, keď prišiel ráno alebo na fajront,
ak malo vozidlo napr. nádrž 200 litrov a teda, či bol pri zostatku napr. 100 litrov v nádrži natankovaných

max. 100 litrov. Ak by zistil, že bolo tankované viac, išlo by sa do mínusu a bolo by sa určite na to prišlo.
Toto sa však nestalo.
28. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ZP) v znení
zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony
za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;

zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.
29. Podľa ust. § 11a ods. 1 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zástupcovia

zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
30. Podľa ust. § 17 ods. 2 ZP v znení zákona č. 361/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013, právny
úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred

prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
31. Podľa ust. § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako
deň nástupu do práce.
32. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, pracovný pomer

možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
33. Podľa ust. § 63 ods. 4 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, pre porušenie
pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať
zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode
výpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvochmesiacovpojehonávrate

z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
34. Podľa ust. § 63 ods. 5 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, ak sa v
priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť
porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

35. Podľa ust. § 68 ods. 1 ZP v znení zákona č. 248/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
36. Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, zamestnávateľ
môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
37. Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
38. Podľa ust. § 74 ZP v znení zákona č. 361/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013, výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovnéhopomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do
siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.

Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
39. Podľa ust. § 77 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

40. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
41. Podľa ust. § 81 písm. a), c) a e) ZP v znení zákona č. 231/2006 Z. z. účinnom od 01.06.2006,
zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v

súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, c) dodržiavať
právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne
oboznámený, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho
majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa.

42. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len
„O.s.p.“), konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je

účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý

bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( §
90), nazýva sa žalobou.
43. Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu.

44. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
45. V konaní sa tak navrhovateľ ako zamestnanec návrhom na začatie konania domáhal v zmysle
cit. ust. § 77 ZP neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru [podľa cit. ust. § 59

ods. 1 v spojení s cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP] s odporcom, a to zo strany odporcu ako
zamestnávateľa listom zo dňa 18.05.2015, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 21.05.2015. Súčasne
sa navrhovateľ domáhal náhrady mzdy podľa cit. ust. § 79 ods. 1 ZP. Súd považoval v kontexte
so skutkovými dôvodmi žalobného návrhu za nedôvodnú námietku odporcu o absencii zákonných
náležitostí žalobného návrhu podľa ust. § 42 ods. 3 a ust. § 79 ods. 1 O.s.p. odôvodnenú tým,

že neobstojí len negatívne tvrdenie navrhovateľa, že sa nedopustil konania, ktoré bolo dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu a že navrhovateľ nevymedzil dôvod
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zo žalobného návrhu je možné bezpochybne vyvodiť, že
navrhovateľ videl neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v neexistencii odporcom v
okamžitom skončení pracovného pomeru tvrdeného konania, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť a

ak by aj odporca takéto konanie navrhovateľa preukázal, že toto konanie nenapĺňa znaky závažného
porušenia pracovnej disciplíny s poukazom na to, že nebol v rámci pracovného pomeru oprávnený (resp.
povinný) vykonávať práce pri obsluhe čerpacej stanice zamestnávateľa a pri evidovaní čerpania PHM,
keďže neboli v jeho pracovnej náplni.46. Súd sa tak najskôr zaoberal tým, či navrhovateľ podal návrh na začatie konania v lehote podľa
cit. ust. § 77 ZP. Navrhovateľ návrh na začatie konania podal na súde dňa 02.07.2015, teda bez
akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania v lehote

do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal jeho pracovný pomer skončiť, a to vzhľadom k tomu, že
na základe jednostranného právneho úkonu odporcu - okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 18.05.2015 sa mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť dňom doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru navrhovateľovi, t. j. dňa 21.05.2015 (účinky právneho úkonu odporcu nastali dňom
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi, t. j. dňom, kedy sa prejav vôle

odporcu ako zamestnávateľa skončiť pracovný pomer s navrhovateľom jeho okamžitým skončením
dostal do dispozičnej sféry navrhovateľa). Odo dňa 21.05.2015 do dňa podania návrhu na súde, t. j. do
dňa 02.07.2015 lehota podľa cit. ust. § 77 ZP neuplynula.
47. Súd sa tak zaoberal návrhom na začatie konania po vecnej stránke, pričom možno opätovne
konštatovať, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom vznikol
dňom nástupu navrhovateľa do práce, t. j. dňom 01.01.2002 pracovný pomer (§ 251 ZP v spojení s ust.

§ 33 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce účinného do 31.03.2002; pracovný pomer vzniknutý
podľa zákona č. 65/1965 Zb. je tak v zmysle ust. § 251 ods. 1 ZP za pracovný pomer podľa ZP), a
to založený pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa 01.01.2002 (uzavretie tejto vyplýva
z navrhovateľom predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2002, ktorá bola vlastne len zmenou
pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2002 uskutočnenom zjavne podľa ust. § 44 ods. 1 ZP, čo vyplýva z

bodu 18 pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2002, podľa ktorého sa touto pracovnou zmluvou dávajú do
súladu pracovnoprávne vzťahy zamestnanca a zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce účinného
od 01.04.2002 a táto pracovná zmluva nahrádza pracovnú zmluvu zo dňa 01.01.2002). Skutkové
zistenie súdu o existencii pracovného pomeru medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom
ako zamestnávateľom napokon ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné.

48. Ďalej sa súd zaoberal formálno-právnymi predpokladmi platnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 18.05.2015.
49. Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.05.2015 ako jednostranný
právny úkon zamestnávateľa bolo odporom urobené písomne (listom zo dňa 18.05.2015), pričom
nadobudlo účinky dňom jeho doručenia navrhovateľovi (dňa 21.05.2015).

50. Súčasne možno konštatovať (ako to vyplýva z listinných dôkazov produkovaných odporcom -
zápisnice z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancami - vodičmi I. S., W.
M., B.C. M., M. S. a B. V. zo dňa 07.05.2015 a výpovede Y.. B. Ď. na pojednávaní dňa 19.01.2016, z
ktorých obsahu vyplýva, že k odčerpávaniu PHM týmito zamestnancami dochádzalo do dňa 04.05.2015
- viď časť výpovede Y.. B. Ď. na pojednávaní dňa 19.01.2016, že k zadokumentovaniu posledného z

vodičov odčerpávajúcich neoprávnene PHM, a to B. M. došlo dňa 04.05.2015, so zistením, že sa v
kabíne jeho vozidla nachádzajú kanistre s odčerpanou PHM -, a to I. S. v období cca dvoch rokov
predo dňom 04.05.2015 /na pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol, že od jesene 2014), W. M. od
novembra 2014, B. M. od leta 2014, M. S. od januára 2015 a B. V. najskôr od 23.01.2014 - deň jeho
nástupu do práce, keďže tento sa k začiatku odčerpávania PHM vo vzťahu k svojej osobe nevyjadril),

že dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru vznikol opakovane (pokračujúco) v období
najskôr od januára 2014 do 04.05.2015 (keďže dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 18.05.2015 sa bezprostredne viazali na neoprávnené odčerpávanie PHM vodičmi z
vozidiel zamestnávateľa a na umožnenie tohto neoprávneného odčerpávania) a teda, že odporca ako
zamestnávateľnepochybneurobildňa18.05.2015okamžitéskončeniepracovnéhopomeruvobjektívnej

lehote jedného roka podľa cit. ust. § 68 ods. 2 ZP od vzniku dôvodu na okamžité skončenie pracovného
pomeru [k pokračovacím konaniam zamestnanca porušujúcim pracovnú disciplínu primerane rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 7 Cz 71/1969 zo dňa 30.06.1969 publikované v Zbierke stanovísk
najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod publikačným č. R 51/1970, podľa ktorého: „Ak je
dôvodom rozviazania pracovného pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. f) zákonníka práce

zavinená absencia pracovníka, neskončí mesačná lehota podľa § 46 ods. 3 zákonníka práce - či už
ide o krátkodobé absencie alebo o dlhodobú absenciu - skôr ako po uplynutí jedného mesiaca odo dňa
nasledujúceho po poslednej zavinenej absencii“]. Rovnako možno konštatovať (aj vzhľadom k obsahu
výpovede priameho nadriadeného zamestnanca navrhovateľa M. Q. na pojednávaní dňa 05.04.2016,
z ktorej vyplýva, že M. Q. nemal vedomosť o konaní navrhovateľa, ktoré uviedol odporca v okamžitom

skončení pracovného pomeru ako konanie, ktorým navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu),
že v konaní nebolo preukázané, že by sa odporca ako zamestnávateľ dozvedel o inkriminovanom
konaní navrhovateľa skôr ako dňa 07.05.2015 prostredníctvom člena štatutárneho orgánu Y.. B. Ď., a to
pri prerokovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny vyššie uvedenými vodičmi - zamestnancamiodporcu z ich výpovedí a vyjadrení. Súd tak dospel k záveru, že zamestnávateľ urobil dňa 18.05.2015
okamžité skončenie pracovného pomeru aj v subjektívnej dvojmesačnej lehote plynúcej od vedomosti
zamestnávateľa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa cit. ust. § 68 ods. 2

ZP. Napokon možno uzavrieť, že odporca ako zamestnávateľ dostatočne určite skutkovo vymedzil
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
(navrhovateľaninevzniesolnámietku,žebytátopodmienkaplatnostiokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru zo dňa 18.05.2015 podľa cit. ust. § 70 ZP nebola naplnená) Na tomto nemení nič ani skutočnosť,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru nebol uvedený časový údaj, kedy konkrétne malo ku

inkriminovanému konaniu navrhovateľa dôjsť. Na riadne vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru totiž nie je vždy potrebné, aby obsahovalo aj údaje o tom, kedy sa zamestnávateľ
dozvedel o dôvode okamžitého zrušenia pracovného pomeru, alebo kedy tento dôvod vznikol alebo
či bol dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru predmetom šetrenia iného orgánu, ak aj bez
týchto údajov je nepochybné, prečo bol so zamestnancom skončený pracovný pomer (k tomu napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21 Cdo 2374/2000 zo dňa 08.01.2002). V danom prípade

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako bol vymedzený odporcom v okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 18.05.2015, bol skutkovo vymedzený nepochybne a nebolo ho možné
zameniť s iným dôvodom. Medzi účastníkmi konania ani nebolo sporu o tom, aké konkrétne konanie
navrhovateľa malo byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, spornou bola otázka, či
sa navrhovateľ takéhoto konania dopustil a či je ho možné za daných skutkových okolností právne

kvalifikovať ako závažne porušujúce pracovnú disciplínu.
51. Pokiaľ ide o ďalšiu formálno-právnu podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
podľa cit. ust. § 74 ZP, súd poukazuje na to, že podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu Y..
B. Ď. na pojednávaní dňa 19.01.2016 u odporcu nepôsobia zástupcovia zamestnancov (podľa cit.
ust. § 11a ods. 1 ZP odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), pričom v

konaní nevyšiel (ani nebol tvrdený navrhovateľom) opak, a preto v danom prípade nemohla byť platnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru podmienená predchádzajúcim prerokovaním okamžitého
skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov a cit. ust. § 74 ZP tak nemohlo byť na
prejednávanú vec aplikované.
52. Napokon je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru - list zo dňa 18.05.2015

bolo podpísané Y.. B. O. ako predsedom predstavenstva (tento je predsedom predstavenstva odporcu
podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sa, vložka č. 10312/L zo dňa
02.07.2015 - dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 9 spisu - od 27.08.2001) a Y.. B. Ď. ako
členom predstavenstva (tento je členom predstavenstva odporcu podľa výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Žilina oddiel: Sa, vložka č. 10312/L zo dňa 02.07.2015 od 17.07.2010). Podľa výpisu z

Obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sa, vložka č. 10312/L zo dňa 02.07.2015 odporca
koná tak, že v mene spoločnosti sú oprávnení konať a podpisovať všetci členovia predstavenstva a to
dvajaspolu.Súdtakuzavrel,ževdanomprípadeprávnyúkonodporcu-okamžitéskončeniepracovného
pomeru zo dňa 18.05.2015 - bol vykonaný (podpísaný) osobami, ktoré boli oprávnené podľa cit. ust. § 9
ods. 1 ZP v spojení s cit. ust. § 191 ods. 1 veta prvá zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 500/2001

Z. z. účinného od 01.01.2002 (podľa ktorého predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý
riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene), a preto je aj z tohto formálno-právneho hľadiska platný.
53. Súd sa tak v ďalšom zaoberal platnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
18.05.2015 vecne, t. j. či bol naplnený dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa cit. ust.
§ 68 ods. 1 písm. b) ZP.

54. V prvom rade sa súd zaoberal skutkovou otázkou, a to tým, či zo strany navrhovateľa došlo ku
konaniu,akobolototoskutkovovymedzenévokamžitomskončenípracovnéhopomeru-listeodporcuzo
dňa18.05.2015.Zobsahuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerumožnovyabstrahovaťnasledovné
skutky, ktorými sa mal navrhovateľ podľa odporcu dopustiť konania závažne porušujúceho pracovnú
disciplínu:

A) opakovane a neoprávnene poskytoval iným zamestnancom kľúče od nádrží umiestnených na
nákladných vozidlách zn. Mercedes - Benz, EČ: H. XXX K. a H. XXX K., čím vedome tretím osobám
umožnil neoprávnenú dispozíciu s PHM v nádržiach,
B) poskytol tretím osobám náhradné plomby od uvedených nádrží, aby tieto mohli byť použité na
opätovné zapečatenie predmetných nádrží. Dôsledkom tohto konania bolo neoprávnené odčerpávanie

PHM,
C) za účelom zahladenia jeho neoprávneného konania pri evidencii rozsahu čerpania PHM, ktorú
vykonával na základe poverenia udeleného jeho nadriadeným zamestnancom p. M. Q., vo výkazeobjemu čerpania PHM opakovane a vedome uvádzal vyššie hodnoty objemu čerpania než bol skutočný
objem tohto čerpania;
pričom v dôsledku takéhoto konania mala vzniknúť zamestnávateľovi škoda zodpovedajúca hodnote

neoprávnene odčerpaných PHM, a to v rozsahu pohybujúcom sa na úrovni 50.000,- eur ročne, vzniku
ktorej nielen nezabránil, ale naopak, vznik ktorej vedome umožnil.
55. Z vyššie cit. zákonných ustanovení O.s.p. vyplýva, že občiansko-právne konanie je ovládané
zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy je zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia

podľa ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva,
účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie
tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka,
ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý

výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov
konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav

zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne
rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj
v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní

dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
56. Pokiaľ ide o konanie uvedené pod písm. A) súd konštatuje, že odporca v konaní nepreukázal
(neuniesol dôkazné bremeno) opak negatívneho skutkového tvrdenia navrhovateľa, že sa takéhoto

konania nedopustil. Ani z odporcom predložených zápisníc z prerokovania závažného porušenia
pracovnej disciplíny zamestnancami - vodičmi I. S., W. M., B. M., M. S. a B. V. zo dňa 07.05.2015 a
ani z jednej výpovede odporcom označených svedkov v konaní nemožno vyvodiť skutkový záver, že by
práve navrhovateľ či už úmyselne, alebo čo i len z nedbanlivosti umožnil iným zamestnancom odporcu
neoprávnenú dispozíciu s kľúčmi od nádrží umiestnených na vozidlách odporcu zn. Mercedes - Benz,

EČ: H. XXX K. a H. XXX K.. Svedok I. S. tak vo svojej výpovedi pred zamestnávateľom dňa 07.05.2015,
ako aj vo výpovedi svedka na pojednávaní dňa 23.02.2016, uviedol, že kľúč od nádrže si zabezpečil od
M. N.. Svedkovia W. M., B. M. tak vo svojej výpovedi pred zamestnávateľom dňa 07.05.2015, ako aj
vo výpovedi svedka na pojednávaní dňa 23.02.2016, uviedli, že kľúč od nádrže si zabezpečili od I. S..
Svedok M. S. tak vo svojej výpovedi pred zamestnávateľom dňa 07.05.2015, ako aj vo výpovedi svedka

na pojednávaní dňa 23.02.2016, uviedol, že kľúč od nádrže si zabezpečil od B. M.. Zamestnanec B. V.
rovnako vo svojej výpovedi pred zamestnávateľom dňa 07.05.2015 uviedol len toľko, že kľúč od nádrže
bol vo vozidle EČ: H. XXX K. a pasoval aj do vozidla H. EČ: H. XXX R.. Súd tak, pokiaľ ide o skutkový
dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.05.2015 podľa písm. A), vychádzal z toho,
že navrhovateľ sa tohto konania nedopustil (§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe

skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti).
57. Pokiaľ ide o konanie uvedené pod písm. B) súd konštatuje, že odporca v konaní preukázal (uniesol
dôkazné bremeno) opak negatívneho skutkového tvrdenia navrhovateľa (toto tvrdenie vyvrátil), že sa
takéhoto konania nedopustil. Tento skutkový záver súdu vyplýva jednak z odporcom predložených

zápisníc z prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancami - vodičmi W. M.,
B. M. a B. V. zo dňa 07.05.2015 a z výpovede odporcom označených svedkov v konaní I. S., W. M.,
B. M.. Konkrétne z výpovede zamestnanca W. M. pred zamestnávateľom dňa 07.05.2015, ako aj z
jeho výpovede svedka na pojednávaní dňa 23.02.2016, vyplýva, že náhradnú plombu obdržal aj od
navrhovateľa a taktiež od M. N. ako obsluhy čerpacej stanice. Ďalej svedok I. S. vo svojej výpovedi na

pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol, že bola k dispozícii aj taká plomba, ktorá sa potom dala založiť,
aby to nebolo poznať. Osobne viackrát použil takúto „predpripravenú“ plombu, pričom sa k nej dostal
cez osoby, ktoré vydávali PHM - navrhovateľ a M. N., a to pri tankovaní. B. M. pred zamestnávateľom
dňa 07.05.2015 uviedol, že pripravenú pečať mal od navrhovateľa a vo svojej výpovedi svedkana pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol, že navrhovateľ mal vedomosť o odčerpávaní PHM, kvôli
tomu mu dal plombu. B. V. pred zamestnávateľom dňa 07.05.2015 uviedol, že náhradné pečate mu
poskytla obsluha benkaloru M. N. a navrhovateľ. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľ v

rozhodnom období viac krát poskytol iným zamestnancom odporcu náhradné plomby od nádrží vozidiel
zamestnávateľa, pričom logicky jediným dôvodom mohlo byť to, aby tieto plomby mohli byť použité na
opätovné zapečatenie nádrží týchto vozidiel.
58. Pokiaľ ide o konanie uvedené pod písm. C) súd konštatuje, že odporca v konaní preukázal (uniesol
dôkazné bremeno) opak negatívneho skutkového tvrdenia navrhovateľa (toto tvrdenie vyvrátil), že

sa takéhoto konania nedopustil. Svoje tvrdenia o tomto konaní odporca preukázal prostredníctvom
výpovedí svedkov I. S., B. M., W. M. a M. S. na pojednávaní dňa 23.02.2016. Konkrétne svedok I.
S.Y. uviedol, že keď mu dala obsluha čerpacej stanice „predpripravenú“ plombu, niečo sa nechalo
na výdajnom stojane. Keď mal úsporu napr. 10 litrov, túto si zobral. Pri tankovaní, keď mal úsporu
10 litrov a vošlo mu len 7 litrov, zvyšok sa nechal na výdajnom stojane. Vtedy sa zapísalo množstvo
natankované do nádrže spolu s množstvom na výdajnom stojane čo ostalo. Na takomto zápise sa

podieľal aj navrhovateľ. Čo sa stalo s týmto zvyšným objemom PHM, ktoré ostali na výdajnom stojane,
nevie, zrejme si to dokázali vydávajúci PHM vytankovať pre vlastnú spotrebu. Svedok B. M. uviedol, že
Odčerpané množstvo PHM vykazoval tak, aby to pasovalo do normy, teda do spotreby. Podľa toho, ako
reálne spotreboval PHM a ak to bolo menej, ako bola normovaná spotreba, tak ušetril. Pri tankovaní
PHM sa tankované množstvo evidovalo v stazke, ktorú on viedol. Obsluha čerpacej stanice viedla

evidenciu natankovaných PHM tak, že čo sa písalo do stazky, písalo sa aj do knižky. Túto knižku mali
navrhovateľ a M. N.. Záznam v tejto knižke nimi vedenej podpisoval aj svedok. Niekedy sa do knižky
uviedlo vyššie množstvo natankovaných PHM, ako bolo v skutočnosti a toto množstvo však reálne
zostalo nevytankované, čo bolo ponechané obsluhe čerpacej stanice, teda navrhovateľovi. K vedomosti
navrhovateľa o odčerpávaní PHM svedkom sa svedok vyjadril, že navrhovateľ túto vedomosť mal, kvôli

tomu mu dal plombu. Svedok W. M. k otázke vykazovania ním odobratého množstva PHM z jeho vozidla
uviedol, že bola určená norma spotreby, aká na vozidle mala byť. Keď menej prejazdil, zostalo niečo
navyše. To čo zostalo navyše, si výlučne sám odčerpal. Evidenciu tankovania viedla obsluha čerpacej
stanice. Správnosť v evidencii zapísaných údajov podpisoval. Niekedy sa v evidencii zapísalo, že tam
vošlo 150, ale vošlo tam len 146 litrov. Údaj, ktorý nezodpovedal skutočnosti, podpísal z dôvodu, že za to

bolaväčšinoutáplomba,tedazato,čoostalinejaké3,4litre.Uvedenésadialoajzostranynavrhovateľa.
K otázke, či mal navrhovateľ osobnú vedomosť o neoprávnenom odčerpávaní PHM, svedok uviedol, že
nevie, mal vedomosť o tom tankovaní 3, 4 litrov navyše. Navrhovateľ o tom vedel. Napokon svedok M.
S. uviedol, že ak predtým odčerpal z nádrže PHM a nasadil inú plombu s obsluhou čerpacej stanice,
konkrétne aj s navrhovateľom, sa dohodol, že za nejaké 3 litre PHM to bude dobré. Ak mal usporené

a zobral si nejaké PHM, aby navrhovateľ nerozprával, tak mu povedal, nech si nechá 3 litre a nehovorí
nič. Tieto 3 litre PHM mu nechal v stojane nevytankované, hoci aj toto množstvo sa zaevidovalo v knihe
vedenej obsluhou čerpacej stanice. Ďalej uviedol, že si myslí, že navrhovateľ o tom vedel, lebo zápis v
knihe podpisovali spolu. Na otázku, či medzi ním a navrhovateľom došlo k dohode, že zamlčí porušenie
plomby na nádrži motorového vozidla svedka a za to si môže nechať 3 až 4 litre pohonných hmôt,

výslovne uviedol, že áno. Na základe týchto dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľ opakovane pri
evidencii rozsahu čerpania PHM, ktorú vykonával na základe poverenia udeleného jeho nadriadeným
zamestnancom p. M. Q. (táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedka M. Q.K.), vo výkaze objemu
čerpania PHM vedome uvádzal vyššie hodnoty objemu čerpania než bol skutočný objem tohto čerpania.
59. Súhrnom bolo možné tiež dospieť k záveru, že navrhovateľ nezabránil a vedome umožnil

neoprávnené odčerpanie PHM, v dôsledku ktorého nepochybne vznikla zamestnávateľovi - odporcovi
škoda zodpovedajúca hodnote neoprávnene odčerpaných PHM, aj keď rozsah tvrdenej škody odporcom
na úrovni 50.000,- eur súd preukázaný odporcom nemal. Na týchto skutkových záveroch súdu nemôže
nič zmeniť ani obsah výpovede svedka M. Q., ktorý nepripúšťal, že by sa navrhovateľ mohol dopustiť
uvedeného konania, že by mohlo dôjsť ku neoprávnenému odčerpávaniu PHM spôsobom, aký bol

popísaný zo strany odporcu a zároveň prezentoval svoj názor, že celá vec je zo strany odporcu proti
navrhovateľovi vykonštruovaná. Súd konštatuje, že táto časť výpovede svedka bola len prezentáciou
jeho subjektívnych hodnotiacich úsudkov a nie popisovaním skutkových okolností, ktoré vnímal svojimi
zmyslami.
60. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, či konanie navrhovateľa popísané (a súčasne súdom zistené)

v odsekoch č. 57 až 59 odôvodnenia tohto rozsudku je možné považovať za závažne porušujúce
pracovnú disciplínu.
61. ZP neobsahuje legálnu definíciu závažného porušenia pracovnej disciplíny, preto je nutné
posudzovať mieru intenzity porušenia pracovnej disciplíny podľa skutkových okolností jednotlivéhoprípadu. V súvislosti so závažnosťou porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom si súd dovolí
na tomto mieste odcitovať z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21 Cdo 2596/2011 zo dňa
17.10.2012: „Podľa ustanovenia § 301 písm. d) zák. práce sú zamestnanci povinní riadne hospodáriť

s prostriedkami zverenými im zamestnávateľom a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa. [poznámka: v SR zodpovedá zneniu cit. ust. § 81 písm. e) ZP] Uvedené povinnosti,
ktoré patria k základným povinnostiam zamestnancov, predstavujú vo svojej všeobecnosti mravný
imperatív kladený na každého zamestnanca, ktorý vo svojom obsahu znamená určitú mieru lojality vo

vzťahu k svojmu zamestnávateľovi a zároveň tiež i všeobecnú prevenčnú povinnosť zamestnanca vo
vzťahu k majetku a oprávneným záujmom zamestnávateľa; ide o požiadavku na určitú úroveň kvality
chovania zamestnanca. Zákon tu vedľa povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a iných predpisov
vzťahujúcich sa k práci zamestnanca [§ 301 písm. c) zák. práce; poznámka: v SR zodpovedá zneniu ust.
§ 81 písm. c) ZP] ukladá zamestnancovi, aby celým svojim chovaním v súvislosti s pracovným vzťahom
nespôsoboval zamestnávateľovi škodu, či už majetkovú alebo morálnu...Najvyšší súd ČR preto dospel

k záveru, že útok na majetok zamestnávateľa, či už priamy (napr. krádežou, poškodzovaním, zneužitím
a pod.) alebo nepriamy (napr. pokusom odčerpať časť majetku zamestnávateľa bez zodpovedajúceho
protiplnenia - ako v prejednávanej veci), predstavuje z hľadiska vymedzenia relatívne neurčitej hypotézy
§ 55 ods. 1 písm. b) zák. práce [poznámka: v SR zodpovedá zneniu cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP s tým
rozdielom, že ZP podmieňuje okamžité skončenie pracovného pomeru závažným porušením pracovnej

disciplíny a ust. § 55 ods. 1 písm. b) zákona č. 262/2006 Sb. Zákoník práce podmieňuje okamžité
zrušeniepracovnéhopomeruporušenímpracovnejdisciplínyobzvlášťhrubýmspôsobom]takvýznamnú
okolnosť, že spravidla už sama o sebe postačuje pre záver o porušení povinnosti zamestnanca
vyplývajúcej z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práce zvlášť hrubým spôsobom.“.
Súd stotožňujúc sa s citovaným právnym názorom Najvyššieho súdu ČR a tento si osvojac dospel v

prejednávanej veci k záveru, že konanie navrhovateľa bolo v rozpore s jeho základnou povinnosťou
zamestnanca podľa cit. ust. § 81 písm. c) a e) ZP a je ho možné vzhľadom k jeho intenzite, trvaniu,
ako aj vzhľadom k tomu, že bez akýchkoľvek pochybností či už priamo, alebo nepriamo viedlo k vzniku
škody na strane jeho zamestnávateľa (odporcu), právne kvalifikovať ako závažne porušujúce pracovnú
disciplínu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, či navrhovateľ mal/nemal zakotvené v pracovnej náplni a

druhu práce podľa pracovnej zmluvy vykonávať práce pri obsluhe čerpacej stanice zamestnávateľa a pri
evidovaní čerpania PHM. Podmienka plnenia pracovných úloh sa totiž neviaže na dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP a ani na povinnosť zamestnanca
podľa cit. ust. § 81 písm. e) ZP chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a
zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Inak tiež povedané, povinnosti

zamestnanca uvedené v cit. ust. § 81 písm. e) ZP nie sú limitované druhom vykonávanej práce a
pracovnou náplňou zamestnanca. (k tomu pozri primerane rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21
Cdo 59/2005 zo dňa 15.12.2005, ktorý je možný vzhľadom k zásadne totožnej právnej úprave aplikovať
aj v prostredí slovenského právneho poriadku) Ak sa teda navrhovateľ nepochybne v súvislosti so svojim
pracovným pomerom (práce pri obsluhe čerpacej stanice zamestnávateľa a pri evidovaní čerpania PHM

vykonávalnazákladepokynujehopriamehonadriadenéhozamestnancaPetraDišekaasúčasnemubol
za túto prácu zamestnávateľom - odporcom vyplácaný mzdový príplatok) dopustil uvedeného konania
odporujúceho jeho povinnosti podľa cit. ust. § 81 písm. e) ZP, nie je právne významné, či toto konanie
súviselo s plnením jeho pracovných úloh dojednaných v pracovnej zmluve, alebo nie.
62. S poukazom na uvedené súd dospel k meritórnemu záveru o platnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom, a to listom odporcu zo dňa 18.05.2015, a preto
návrh na začatie konania v časti o určenie neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamietol.
63. V kontexte s uvedenými závermi o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa
v dotknutom prípade nemohla na súdom konštatovanej platnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru odporcom zo dňa 18.05.2015 zmeniť nič ani tá skutočnosť, že svedok M. Q. ako priamy
nadriadený zamestnanec navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.04.2016 hodnotil
navrhovateľa ako svedomitého, pracovitého a lojálneho zamestnanca, pracujúceho podľa potreby aj
nadčas.
64. Z dôvodov, na ktorých postavil svoje rozhodnutie o (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, sa súd už pre nadbytočnosťou nezaoberal námietkou odporcu o účelovosti podania návrhu
na začatie konania navrhovateľom (vyhnutie sa trestnoprávnej zodpovednosti a získanie majetkového
prospechu).65. Ak súd zamietol návrh na začatie konania v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru z dôvodu, že považoval toto za platný právny úkon odporcu, musel zároveň už bez
ďalšieho zamietnuť návrh na začatie konania aj v jeho zvyšnej časti o náhradu mzdy vo výške 669,50

eur mesačne za obdobie od 28.05.2015 až do času, kým mu odporca umožní pokračovať v práci, keďže
v prípade platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi nemôže vzniknúť nárok
na náhradu mzdy podľa cit. ust. § 79 ods. 1 ZP a súčasne možno tiež konštatovať, že pracovný pomer
navrhovateľa zanikol dňa 21.05.2015, kedy mu bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené
a aj z tohto dôvodu navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu mzdy za obdobie od 28.05.2015

(t. j. po zániku pracovného pomeru).
66. Pokiaľ ide o nevykonanie dokazovania výsluchom svedka B. V., súd tento dôkaz nevykonal, a to
vzhľadom k tomu, že odporca, ktorý tento dôkaz navrhol, na pojednávaní dňa 05.04.2016 zobral tento
dôkazný návrh späť a na vykonaní tohto dôkazu netrval. Súd tento dôkaz nevykonal ani v zmysle cit.
ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p., keďže jeho vykonanie nebolo pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné.
67. Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku, s poukazom na väčšiu zložitosť veci danú uplatnením jednak nepeňažného práva a jednak
peňažného nároku v podobe nároku na náhradu mzdy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).