Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/788/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315227347
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315227347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa (otca): Z. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., F. XX, zast. JUDr. Ivanom
Rendekom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Šafárikova 1522, proti matke: L. Ž., rod. J., nar. X.
XX. XXXX trvale bytom XXX XX L., L. XX a maloletému dieťaťu: T. Ž., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
ako matka, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, o určenie otcovstva, úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhu na udelenie súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že navrhovateľ Z. Z., nar. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, je otcom maloletého
dieťaťa T. Ž., nar. XX. X. XXXX, z matky L. Ž., rod. J., nar. X. XX. XXXX.

II.Súdschvaľujerodičovskúdohodu,nazákladektorejsamaloletédieťazverujedoosobnejstarostlivosti
matke. Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení a povinní obaja rodičia.

Otec dieťaťa sa zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou 180,- eur, kde výživné je splatné
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý utorok a štvrtok v týždni v čase od 16,00 do
18,00 hod., a každý nepárny víkend v roku v čase od piatku od 15,00 do nedele do 18,00 hod., počas
predpísaných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR nasledovne :
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok v čase od pondelka od 9,00 do nedele do 18,00 hod.,
- počas Veľkej noci každý párny rok v čase od štvrtka od 9,00 do nasledujúceho utorka do 18,00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9,00 do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 9,00 do 15.8.
do 19,00 hod.,
- počas zimných prázdnin každý rok od 23.12. od 16,00 do 24.12. do 16,00 hod. a ďalej každý párny

rok dňa 25.12. od 9,00 do 19,00 hod. a od 27.12. od 9,00 do 31.12. do 16,00 hod., a v nepárnom roku
dňa 26.12. od 9,00 do 19,00 hod. a od 31.12. od 9,00 do 6.1. nasledujúceho roka do 19,00 hod.,
s tým, že otec si vyzdvihne a odovzdá maloleté dieťa v stanovenom čase v mieste jeho bydliska.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podľa § 221 písm. a/ CSP tento rozsudok neobsahuje v časti výrokov I., II. a IV. odôvodnenie.

2. Návrhom zo dňa 21. 12. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby mu súd udelil súhlas k podaniu žiadosti
na príslušný okresný úrad o zmenu priezviska mal. dieťaťa namiesto jeho matky a to na priezvisko Z..3. Svoj návrh odôvodnil tým, že nesúhlasí, aby maloletý mal priezvisko manžela matky dieťaťa, ktorý
nie je jeho otcom (matka dieťaťa je stále vydatá za R. Ž., dieťa sa narodilo počas jej manželstva s

menovaným). Tento nesúhlas je ešte o to väčší, keďže navrhovateľa v minulosti R. Ž. fyzicky napadol,
o čom navrhovateľ urobil aj trestné oznámenie na polícii, priezvisko Ž. nie je rodným priezviskom ani
pre matku dieťaťa, spája ju s ním len manželstvo, ktoré prakticky zaniklo ešte pred počatím mal. T.. Z
uvedeného dôvodu je preto neprirodzené, aby mal. T. aj naďalej toto priezvisko používal. Svojho syna
má veľmi rád, vzorne a prakticky denno-denne sa o neho stará, aj s jeho matkou sa podieľa na jeho

výchove, preto sa domnieva, že je na mieste, aby dieťa nosilo priezvisko svojho skutočného otca, nie
muža, ktorý s ním nemá nič spoločné.

4. Matka dieťaťa sa k tomuto návrhu vyjadrila písomne dňa 27. 5. 2016 tak, že nesúhlasí so zmenou
priezviska,nakoľkopriezviskomatkyapriezviskootca,pokiaľsúrozdielne,majúrovnocennépostavenie,
žiadne nemá prednosť. Jej priezvisko je Ž., toto priezvisko mala aj v čase narodenia syna T., ktorý teda

priezvisko Ž. nadobudol po matke plne v súlade so zákonom a je jeho nositeľom od narodenia. Syn T.
žije s matkou v jednej domácnosti, ktorá sa o dieťa riadne stará, snaží sa o jeho rozvoj. Matka vyjadrila
názor, že rozdielnosť priezvisk matky a dieťaťa by v budúcnosti mohlo vyvolávať zbytočný stres u dieťaťa
a spôsobiť problémy dieťaťa v sociálnej interakcii najmä v škôlke a neskôr v škole, keď by dieťa muselo
riešiť otázky rovesníkov, prečo sa volá inak ako matka, s ktorou býva v jednej domácnosti. Má za to, že

neexistuje objektívny dôvod na zmenu priezviska.

5.Navrhovateľvpísomnompodanídoručenomsúdudňa30.6.2016uviedol,žejepravdivýargument,že
dieťa nadobudlo priezvisko v súlade o zákonom, no z jeho pohľadu je tento argument neopodstatnený,
pretože nemal žiadnu možnosť ovplyvniť priezvisko dieťaťa. Taktiež podotkol, že mal. dieťa približne od

marca 2016 začal sám používať priezvisko Z..

6. V danom prípade sa súd oboznámil s obsahom spisu - rodný list mal. dieťaťa, vyslúchol účastníkov
konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Dňa XX. X. XXXX sa narodil mimo manželstva T. Ž., z matky L. Ž., rod. J., nar. X. XX. XXXX, ktorého
narodenie je zapísané v Knihe narodení matričného úradu J., vo zv. D., ročník XXXX, na str. XXX, pod
por. č. XXX. Otec v rodnom liste dieťaťa nebol zapísaný; ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, jeho
otcom je Z. Z., nar. XX. X. XXXX. Dieťa sa narodilo počas manželstva jeho matky uzatvoreného s R. Ž.,
ktorého otcovstvo však bolo vylúčené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 30C/246/2014

znaleckým posudkom C.. Q. T., znalkyne z odboru genetika, analýza DNA, pod č. 12/2014.

8. Biologickí rodičia sa dohodli na určení otcovstva, aj na úprave ich práv a povinností k mal. dieťaťu,
nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti, avšak nevedeli sa zhodnúť na priezvisku dieťaťa, preto otec
dieťaťa požiadal súd o udelenie súhlasu na zmenu priezviska namiesto matky zo Ž. na Z..

9. Na pojednávaní konanom dňa 22. 9. 2016 rodičia zotrvali na svojich prednesoch a argumentoch.
Otec dieťaťa nesúhlasil s tým, aby dieťa, na ktoré je ako otec hrdý, nosilo priezvisko muža, s ktorým
mal nezhody a ktorý je manželom matky dieťaťa a trval na tom, aby dieťa nosilo priezvisko Z.. Matka
dieťaťa poukázala na to, že priezvisko Ž. prijala pred uzatvorením manželstva, používa ho dodnes a

syn má priezvisko po nej. To, že začal používať priezvisko Z., začalo v období, keď bol na súd podaný
návrh, pričom 2-ročné dieťa samo o sebe nezačne používať iné priezvisko a v tomto veku prijíma len tie
informácie, ktoré sú mu podávané a vysvetlené. Uviedla, že neexistuje žiaden vážny dôvod na zmenu
priezviska, dieťa má priezvisko po matke a nie po jej manželovi, uviedla, že nemôže vedieť, či meno
Z. nie je alebo nebolo hanlivé, či rodinní príslušníci nemali kriminálnu minulosť a podobne. Zotrvala na

tom, že obe priezviská sú rovnocenné. Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom otca, navrhol vyhovieť
jeho návrhu, pretože je biologickým otcom dieťaťa, o dieťa sa riadne stará a prejavuje oň záujem, preto
nie je dôvod, aby dieťa nosilo priezvisko po cudzom mužovi, ktorý nie je jeho otcom.

10. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ZR), Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.Podľa 35 ZR, Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv
a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa,
o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a

o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 4 ods. 1, 4, 6 zák. č. 300/1993 Zb. o mene a priezvisku (1) Každý musí mať priezvisko.
(4) Maloleté dieťa nadobúda priezvisko matky, ak bolo právoplatne rozhodnuté o zapretí otcovstva muža
zapísaného v knihe narodení.

(6) Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho
narodenia.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 300/1993 Zb., Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak
ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie § 35 obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností. Nejde však o výpočet taxatívny, a teda posúdenie, či ide o podstatnú
vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí od súdu. Uvedený exemplifikatívny
výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených
príkladov. Zákon rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a

povinností a podstatnými vecami. Práve z uvedeného § 35 vyplýva, že pri podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v
normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré
majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon
nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže

vykonávaťvbežnýchveciachrodičovsképrávaapovinnostisám.Dohodarodičovopodstatnýchveciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle
tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. K takýmto prípadom nesporne
patrí aj zmena priezviska mal. dieťaťa.

12. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9. 12. 2014 pod sp. zn. 30C/246/2014, právoplatným dňa 22. 1.
2015, súd určil, že R. Ž.Č., manžel matky dieťaťa, nie je otcom mal. dieťaťa T. Ž..

13. Po vykonanom dokazovaní súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z argumentácie matky dieťaťa,
keď zodpovedá pravde, že matka dieťaťa nadobudla priezvisko slobodným prejavom jej vôle prijať

po uzatvorení manželstva priezvisko Ž., teda nadobudla ho plne v súlade so zákonom. Mal. dieťaťa
nadobudlo priezvisko v súlade s § 4 ods. 4 a 6 zák. č. 300/1933 Zb. Uvedené priezvisko nie je hanlivé
a od narodenia dieťaťa tvorí súčasť jeho osobnosti. Osobnosť je otvorený súbor sociálnych kvalít
ľudského indivídua, čiže osoby, ako názorov, schopností, potrieb, záujmov, morálneho presvedčenia a
pod. Je to relatívne stála štruktúra, dynamika bio-psycho-sociálnych schopností a vlastností osobnosti

človeka; označenie pre celok duševného života. Je to jednota psychických a fyzických vlastností,
zdedených a získaných vlastností typických pre jednotlivca, ktoré sa prejavujú v správaní. Znakom
každej osobnosti je jeho jedinečnosť, odlišnosť. Osobnosť nemožno odčleňovať od subjektu. Subjekt
je predpokladom osobnosti. Subjekt má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu
svetu. Kategória osobnosti je axiologická kategória: osobnosť svojimi aktmi je podkladom a tvorcom

hodnôt. Osobnosť v psychológii je suma všetkých psychických osobitostí vytvárajúcich individualitu
jednotlivca. Na Slovensku boli priezviská zavedené úradne až v roku 1780, keď Jozef II. v dôsledku
potrebyidentifikovaťosobyakoplátcovdanízaviedolpovinnúdvojmennúsústavu.Odvtedykaždýčlovek
okrem svojho rodného mena musel mať aj priezvisko, ktoré bolo dedičné. Kým v jednomennej sústave
bolo rozhodujúcim činiteľom rodné meno nositeľa, tak v dvojmennej sústave má dominantné postavenie

priezvisko, kým rodné meno má len špecifikačnú (spresňovaciu) funkciu.

14. Krátkym náhľadom psychologického aspektu osobnosti a historického vývoja priezviska súd
poukazuje na nasledovné: meno a priezvisko každý človek nadobúda narodením v súlade so zákonom o
mene a priezvisku. Človek sa narodením stáva osobnosťou a jeho osobnosť tvorí aj meno a priezvisko,

pričom najmä priezvisko v spojení s rodným číslom človeka tvorí jeho jedinečnosť, nezameniteľnosť, t.j.
jeho osobnosť. Priezvisko Ž. dieťa nadobudlo po svojej matke a keďže rodičia dieťaťa nie sú manželmi a
teda nemajú rovnaké priezvisko (navyše rozdielnosť priezvisk môže existovať aj v manželskom zväzku),
musí mať dieťa priezvisko po jednom z rodičov. Zákon však nerieši, po ktorom z rodičov dieťa bude maťpriezvisko. V danom prípade obaja rodičia sa o dieťa vzorne starajú, vychovávajú ho, plnia si rodičovské
povinnosti. A keďže meno Ž. nie je hanlivé, museli by existovať dôvody hodné osobitného zreteľa na
zmenu priezviska dieťaťa. Takéto dôvody však súd nevzhliadol, nie sú nimi ani nezhody medzi otcom

dieťaťa a pánom Ž. (tieto nezhody sú absolútne pochopiteľné, keďže k citovému zblíženiu medzi rodičmi
dieťaťadošlopočasmanželstvamatkydieťaťaapánaŽ.).Stýmitonezhodamisavšakmusí otecdieťaťa
vyporiadať sám, nakoľko si ich sám aj zavinil (súd však nerieši trestnoprávnu rovinu problémov), na
priezvisko dieťaťa to nemá žiaden vplyv. To, či dieťa bude nositeľom priezviska Ž. alebo Z. nemôže mať
vplyv na plnenie si rodičovských povinností a už vôbec nie na rodičovskú lásku k dieťaťu.

15. Na základe uvedeného súd návrh otca na udelenie súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa zamietol
ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. a IV. nemožno podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva
účastníciúčinnevsúladesust.§368CSPpredsúdomvzdali.Protitomutorozhodnutiuvčastischválenia

dohody rodičov (výrok II.) nemožno podať odvolanie v súlade s § 122 CMP.
Proti výroku III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.