Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ľubomíra Kubáňová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/93/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010183
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4615010183.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
odsúdenémuO.V.,prezločinvydieraniapodľa§189odsek1Trestnéhozákona,osťažnostiodsúdeného
O. V. proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09.09.2015 sp.zn.1Nt/10/2015, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. novembra 2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. V. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 odsek 2 Trestného
poriadku zamietol návrh odsúdeného O. V. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania, ktoré sa
skončilo rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.04.2015 sp.zn.2T/90/2014 právoplatným v
spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.06.2015 sp.zn.1To/53/2015.
V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa
22.04.2015 sp.zn.2T/90/2014 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
23.06.2015 sp.zn.1To/53/2015 bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek
2, odsek 4 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a zistení
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súd I. stupňa v odôvodnení poukázal na návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý podal z
dôvodu, že podľa neho mal rozhodovať ako miestne príslušný Okresný súd Partizánske, keďže skutok
sa stal v obci S. okres L., ďalej namietal výrok o vine, kde navrhol ako nový dôkaz vypočuť svedka L.
T., ktorého totožnosť bola vraj na Krajskom súde v Nitre v pôvodnom konaní zatajená a výrok o treste, z
dôvodu nálezu Ústavného súdu SR. Súd I. stupňa konštatoval, že po preskúmaní zákonných podmienok
na povolenie obnovy konania, vykonaní verejného zasadnutia a vypočutí svedka L. T., nezistil žiadne
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Za
nový dôkaz označil obžalovaný výpoveď svedka T., ktorý bol na mieste činu, avšak po vypočutí tohto
svedka súd I. stupňa konštatoval, že tento svedok neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť,
s ohľadom na doposiaľ vykonané dôkazy v pôvodnom konaní, iné rozhodnutie o vine, keďže je zrejmé,
že z celého skutkového deja videl svedok iba útržok.
Súd I. stupňa poukázal i na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012, na
ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku, na § 41b odsek 1 zákona č.38/1993Z.z. o organizácii
Ústavného súdu SR a na § 2 odsek 1 Trestného zákona a konštatoval, že nie sú splnené zákonné
podmienky na povolenie obnovy konania. Nevyšli totiž najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysleustanovenia § 394 Trestného poriadku a súčasne, odsúdenému nebol v prejednávanej veci uložený
trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení zákona účinnom do 21.12.2012, t.j.
pred uverejnením nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012 v Zbierke zákonov
SR. Tomuto bol ukladaný trest nie podľa tzv. asperačnej zásady, ale podľa trestnej sadzby upravenej
v zmysle ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona v dôsledku prevažujúceho pomeru priťažujúcich
okolností, čím došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Ustanovenie § 38 odsek
4 Trestného zákona pritom nebolo vyššie citovaným nálezom Ústavného súdu SR dotknuté.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne
zdôvodnil tak, že výpoveď svedka L. T. vykonaná na verejnom zasadnutí bola vykonaná nezákonným
spôsobom, keďže tento svedok bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Opätovne tiež namietal, že rozhodol
miestne nepríslušný súd, keďže skutok sa stal v obci S., okres L. a preto mal jeho trestnú vec v
zmysle ustanovenia § 17 Trestného poriadku prejednávať Okresný súd L.. Poukázal tiež na výpoveď
svedkyne W., ktorá vypovedala inak ako poškodený a tieto rozpory neboli na hlavných pojednávaniach
v pôvodnom konaní odstránené. Dal do pozornosti judikatúru Krajského súdu v Žiline, podľa ktorej
dôkazný prostriedok musí byť jasný, presvedčivý, zrozumiteľný, vierohodný a zároveň nesmie byť inými
dôkazmi vyvrátený. Vyjadril sa tiež k tomu, že bol v danej trestnej veci nezákonne vo väzbe. Na základe
týchto skutočností žiadal, aby bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn.2T/90/2014 zo
dňa 22.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zrušený a vec vrátená do prípravného
konania.
V písomnej sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu odsúdený uviedol, že uložený trest vo výmere
3 roky a 6 mesiacov za takú maličkosť je príliš prísny a krutý, keď ho čaká ešte premena pôvodne
podmienečne uloženého trestu odňatia slobody v inom trestnom konaní v trvaní 18 mesiacov. Poukázal
i na existenciu nového svedka a nutnosť realizácie jeho práv a na nové skutočnosti, ktoré svedok na
verejnom zasadnutí uviedol. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo
veci sám tak, že povolí obnovu konania.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Po preskúmaní spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a rozhodol
správne, pričom svoje rozhodnutie aj adekvátne odôvodnil, preto naň nadriadený súd v podrobnostiach
len poukazuje.
Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu I. stupňa, pričom nad rámec dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia a k sťažnostným námietkam odsúdeného ku
skutočnosti, že rozhodol miestne nepríslušný súd dodáva, že odsúdený bol právoplatne uznaný vinným
zo skutku, ktorý sa stal v obci Chynorany, okres Partizánske na parkovisku miestnej autobusovej stanice
a jeho páchanie pokračovalo i počas jazdy osobným motorovým vozidlom do mesta Topoľčany a do
mestaTrenčín,keďsaodsúdenýpočasjazdyopakovanevyhrážalpoškodenémuzabitím,keďhonebude
voziť. Keďže objektom zločinu vydierania je sloboda rozhodovania človeka a objektívna stránka spočíva
v tom, že páchateľ násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy núti iného k tomu, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel, protiprávne konanie odsúdeného bolo ukončené v dôsledku privolania polície
poškodeným až v obci G., okres O.. Preto správne rozhodoval v danej veci Okresný súd Topoľčany ako
miestne príslušný súd v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „konanie
vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný“, pri dodržaní § 20 Trestného poriadku,
podľa ktorého „ak je podľa predchádzajúceho ustanovenia daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie
vykonávatensúd,naktorompodalprokurátorobžalobualeboktorémubolavecpostúpenánepríslušným
súdom“. Keďže v danom prípade bol na prejednanie príslušný tak Okresný súd Topoľčany ako i Okresný
súd Partizánske a obžaloba bola podaná prokurátorom na Okresný súd Topoľčany, tento bol v zmysle
vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku príslušný na prejednanie danej veci.
Pokiaľ ide o návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania z dôvodu objavenia sa nového svedka
L. T., nadriadený súd poukazuje na skutočnosť, že výpoveďou tohto svedka nevyšli najavo skutočnostialebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení s ostatnými už vykonanými
dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného O. V., a to poukazujúc najmä na výpoveď
poškodeného J. V. a výpoveď svedkyne I. W., ktorí obaja iba s malými odchýlkami popísali spáchanie
skutku odsúdeným, ako i na výpovede svedkov Y. G. a L. Z., príslušníkov polície, ktorí sa dostavili
k osobnému motorovému vozidlu poškodeného v obci G. potom, čo poškodený telefonicky oznámil
spáchanie skutku, ako i samotné priznanie odsúdeného ku skutku v pôvodnom konaní pred odvolacím
súdom. K námietke odsúdeného uvedenej v písomnej sťažnosti, že svedok L. T. vypočutý Okresným
súdom Topoľčany na verejnom zasadnutí dňa 09.09.2015 bol pod vplyvom alkoholu, a preto je jeho
výsluch vykonaný nezákonným spôsobom, nadriadený súd udáva, že výpoveď tohto svedka bola
vykonaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, výsluch svedka bol vykonaný za
prítomnosti prokurátora i obhajcu odsúdeného, svedok bol riadne poučený, pričom nikto z prítomných
osôb vrátane odsúdeného nenamietal nespôsobilosť svedka T. vypovedať. Z tohto dôvodu námietky
odsúdeného voči svedeckej výpovedi svedka L. T. vznesené až následne ako si tento vypočul jeho
výpoveď, vyznievajú ako účelové a ničím nepreukázané.
Pokiaľ ide o trest uložený odsúdenému v pôvodnom konaní, je nutné uviesť, že nálezom Ústavného
súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn. PL.ÚS 106/2011 bolo rozhodnuté o tom, že v ustanovení § 41
odsek 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V žiadnom prípade nedošlo citovaným nálezom k zásahu do ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného
zákona, podľa ktorého „ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu“. Preto pokiaľ Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod
sp.zn.2T/90/2014 pri ukladaní trestu, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení
§ 36 Trestného zákona a zistení jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m) Trestného
zákona, aplikoval § 38 odsek 4 Trestného zákona a zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
a následne ukladal trest v takto určenej trestnej sadzbe, postupoval správne a v súlade so zákonom.
Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdenému nebol trest ukladaný podľa zásad pre ukladanie trestu podľa
tzv. asperačnej zásady uvedenej § 41 odsek 2 Trestného zákona účinného do nálezu Ústavného súdu
SR sp.zn. PL.ÚS 106/2011, ale bol mu ukladaný s použitím ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona
pri súčasnom dodržaní ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, keď pri určení druhu trestu a jeho
výmery bolo prihliadnuté na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, na osobu odsúdeného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Nadriadený súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v konaní o povolení obnovy konania podľa
Trestného poriadku príslušný všeobecný súd nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného
rozhodnutia,aleposudzujeotázku,činovéskutočnosti,alebodôkazyskôrneznáme,vspojenísdôkazmi
už vykonanými, môžu odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, než ktoré bolo skôr vydané. Rovnako tak nie
je účelom konania o povolenie obnovy konania posudzovať vinu odsúdeného.
V konaní teda nebola zistená existencia nových skutočností alebo dôkazov, súdu skôr neznámych,
ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest odsúdeného bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu.
Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého
uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené žiadne dôvody
na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného a ani žiadne nesprávnosti v
konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.