Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216571
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816216571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom v Hradci Králové, Československé armády 954/7, Česká
republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom v Martine,
Jilemnického 30, proti žalovanému: I. J., nar. XX.X. XXXX, bytom I. XXX, XXX XX T. C., zast. JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 4.513,97 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.513,97 eur spolu s 5
%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.513,97 eur od 11.11. 2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s. (ďalej len „SLSP“), uzavrel so žalovaným dňa 18.11. 2011 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe
ktorej sa jeho právny predchodca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3.000 eur a žalovaný
sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume 59,36
eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10. 2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“) medzi SLSP a žalobcom, postúpila SLSP pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver resp. jednotlivé povinné splátky úveru
riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po
predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 6.10. 2014 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada okamžité
splatenie úveru. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku v celkovej sume 5.976,92
eur. Dňa 11.2. 2016 uzavrel žalovaný so žalobcom Splátkovú dohodu, na základe ktorej sa zmluvné

strany dohodli, že doterajší záväzok dlžníka v celom rozsahu zaniká a nahrádza sa novým záväzkom.
Žalovaný sa zároveň zaviazal uhradiť nový záväzok vo výške 4.513,97 eur v pravidelných mesačných
splátkach. Pretože žalovaný neplnil dohodnuté splátky, žalobca v zmysle bodu 8. uvedenej dohody po
predchádzajúcej výzve, celý dlh zosplatnil výzvou zo dňa 10.11. 2016. Žalovaná suma predstavuje súčet
neuhradených splátok dohodnutých v bode 6. splátkovej dohody.

2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Za splnenia podmienok ust. § 180 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalovaného, oboznámením obsahu Zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 18.11. 2011, štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecnýchobchodných podmienok, výzvy na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 8.9. 2014, oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.10. 2014 s doručenkou, oznámenia o postúpení pohľadávok
zo dňa 11.11. 2014, Zmluvy o postúpení pohľadávok z 29.10. 2014 s prílohou, predžalobnej výzvy zo

dňa 24.4. 2016, výpisu z úverového účtu žalovaného, splátkovej dohody zo dňa 3.2. 2016, zosplatnenia
dlhu zo dňa 10.11. 2016, písomného podania právneho zástupcu žalovaného z 6.4. 2017, písomného
podania právneho zástupcu žalobcu z 22.3. 2017, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Právny predchodca žalobcu - SLSP, uzavrel dňa 18.11. 2011 so žalovaným ako fyzickou osobou
Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru zo strany právneho
predchodcu žalobcu žalovanému vo výške 3.000 eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal úver splácať
v mesačných splátkach vo výške 59,36 eur k 12. dňu v mesiaci, počet splátok bol dohodnutý na 120
od 12.1. 2012, úroková sadzba je uvedená ako fixná do splatnosti vo výške 16,90 % ročne, ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) je v zmluve uvedená 21,07 %, priemerná hodnota

RPMN 12,80 %, celková čiastka spojená s úverom je uvedená v sume 6.869,26 eur. Konečná splatnosť
úveru je uvedená dňa 12.12. 2021. V zmluve si zmluvné strany dohodli spracovateľský poplatok v sume
79 eur jednorazovo, poplatok za správu úveru v sume 2,99 eur mesačne a poplatok za poistenie k úveru
2,01 eur mesačne.
5. Z výpisu úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil

a úver v zmysle zmluvy riadne nesplácal. Ku dňu podania žaloby na súd z úveru uhradil spolu sumu
384,19 eur.

6. Právny predchodca žalobcu vyzval listom zo dňa 8.9. 2014 žalovaného k úhrade dlhu a upozornil
ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalovaný výzve nevyhovel, preto právny predchodca

žalobcu na základe ust. bodu 7.6.1 Všeobecných podmienok úver zosplatnil ku dňu 3.10. 2014,
skutočnosť ktorú oznámil žalovanému listom zo dňa 6.10. 2014, ktorý žalovaný prevzal dňa 10.10. 2014.
K výzve zo dňa 8.9. 2014 žalobca nepredložil dôkaz o jej doručení žalovanému.

7. Dňa 29.10.2014 došlo medzi SLSP a žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, na

základe ktorej došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému. O tejto skutočnosti bol žalovaný
upovedomený listom zo dňa 11.11. 2014. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku
v celkovej sume 4.514,44 eur (Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok).

8. Dňa 11.2. 2016 uzavrel žalovaný so žalobcom Splátkovú dohodu, na základe ktorej sa zmluvné strany

podľa § 570 OZ dohodli, že doterajší záväzok dlžníka v celom rozsahu zaniká a nahrádza sa novým
záväzkom. Žalovaný sa zároveň zaviazal uhradiť nový záväzok vo výške 4.513,97 eur v pravidelných
120 mesačných splátkach po 50 eur.

9. Pretože žalovaný neplnil dohodnuté splátky, žalobca v zmysle bodu 8. uvedenej dohody po

predchádzajúcej výzve zo dňa 14.9. 2016, celý dlh zosplatnil listom zo dňa 10.11. 2016.

10. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaná suma predstavuje súčet neuhradených splátok dohodnutých v
bode 6. Splátkovej dohody.

11. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní z 6.4. 2017 okrem iného uviedol, že zo žiadneho
predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva, ktoré splátky a kedy odporca uhradil a v akej výške (v
dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či sa dostal do omeškania a kedy). SLSP oznámila žalovanému,
že pohľadávku z úverovej zmluvy zosplatnila a postúpila na žalobcu. Pred týmto okamihom nebol
žalovaný žiadnym spôsobom vyzvaný na úhradu dlžných súm. Citujúc článok 7 bod 7.6.1 Všeobecných

obchodných podmienok SLSP (ďalej le „VOP“) „ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti
alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, ...banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru...“ a § 101 OZ a § 103 OZ, tvrdil, že OZ ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej
doby. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.

Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len
čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd. Je to vlastne časový moment, keď sa
subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je
spôsobilé na žalobu, teda keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého začínaplynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez
nebezpečenstva,žebudezamietnutýsúdomprepredčasnosť.Súdnapraxvyvodzuje,žeprváobjektívna
možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ zosplatnil úver už v prípade, že žalovaný bol v

omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní. Z vyššie uvedených dôvodov vzniesol námietku
premlčania celého uplatneného nároku žalobcu v konaní. SLSP oznámila žalovanému, že pohľadávku
z úverovej zmluvy zosplatnila a postúpila na žalobcu. Pred týmto okamihom nebol žalovaný žiadnym
spôsobom vyzvaný na úhradu dlžných súm. Svoje nároky voči odporcovi odvodzuje zo zmluvy, ktorú
žalovaný uzatvoril so SLSP, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky

mal navrhovateľ získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený
skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. V zmysle § 92
ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,predpokladompostupiteľnostipohľadávkybankynainúosobu
je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože
tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej

postúpenie je objektívne zakázané, neprípustné), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená
bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka
klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splátkami

svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia
existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté, a že bola na postúpenie
spôsobilá podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v dôsledku čoho nemožno považovať za dokázané,
že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať na súde.

12. V e-mailovom podaní zo dňa 7.4. 2017 právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že odôvodňuje
svoj nárok v konaní z uzavretej Splátkovej dohody v zmysle § 570 OZ zo dňa 11.2. 2016. Žalovaný
túto dohodu doteraz nespochybnil, túto podpísal. Žalobca uzavretím dohody vykonal voči žalovanému
ústupok v tom, že mu umožnil zaplatiť dlh v 50 eur mesačných splátkach. Pre platnosť Splátkovej dohody

uzavretej v zmysle § 570 OZ vyžaduje zákon písomnú formu, ak sa nahrádza pôvodný záväzok, ktorý
bol uzavretý takisto písomne. Pretože v zmysle § 570 OZ bol pôvodný záväzok nahradený záväzkom
z titulu Splátkovej dohody, nemôže byť žalobcom uplatnený nárok premlčaný. Z doteraz vykonaného
dokazovania je zjavné, že uvedená dohoda bola spísaná slobodne, zrozumiteľne a vážne, teda boli
naplnené základné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Titulom nového záväzku sa žalovaný

dostal prvýkrát do omeškania so zaplatením prvej splátky splatnej dňa 22.2. 2016, teda v prípade
posudzovania premlčania nároku sa začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby bude odvíjať odo dňa
nasledujúceho po omeškaní so splácaním.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní takisto uviedol, že Splátková dohoda uzavretá medzi

stranami sporu je neplatná. Absolútna neplatnosť tejto dohody vyplýva z rozporu s niekoľkými zákonmi.
V prvom rade je táto dohoda neplatná pre rozpor s § 54 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že spotrebiteľ sa
nemôže vopred vzdať svojich práv alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z povahy dohody
vyplýva, že touto dohodou sa zrušuje pôvodný záväzok a nahrádza sa novým. Pretože táto dohoda
je vypracovaná žalobcom na vopred pripravenom formulári a pretože spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej

obsah, má za to, že takto formulovaná dohoda je v rozpore s § 52 a nasl. OZ, pretože spotrebiteľ, teda
žalovaný, si podpisom tejto dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie. Dohoda je neplatná aj pre rozpor s
dobrými mravmi a to nielen podľa OZ, ale aj podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Ďalším dôvodom neplatnosti je, že nemožno uzatvoriť takúto dohodu v prípade, ak pohľadávka platne
neprešla z pôvodného veriteľa na žalobcu. Má za to, že pre nedoručenie výzvy podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách išlo o neplatné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca nikdy nemal postavenie veriteľa v tomto vzťahu a teda nemohol uzatvoriť
dohodu, keďže žalobca nemá postavenie veriteľa. Táto dohoda je teda nielenže neplatná, ale hľadí sa
na ňu ako keby nikdy nebola vznikla. Argumentáciu o neplatnosti takejto dohody podporuje aj judikatúra
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/296/2013 z 26.3.2014, ktorý súd právne uzavrel, že žalobca mal

vopred pripravené znenie dohody a že takéto konanie je v rozopre s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8
zákonaoochranespotrebiteľa.Ajpodľanázoruodvolaciehosúdujeevidentné,žeúmyslomžalobcubolo
zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovaného ako spotrebiteľa. Takéto
konanie odvolací súd taktiež považuje za nekalú obchodnú praktiku, pričom takéto konanie považuje ajza rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle §
39 OZ. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalobca postupoval v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti. Žalovaný teda danú splátkovú dohodu spochybňuje z hľadiska

platnosti, pretože táto dohoda bola podpísaná v rozpore so zákonmi. Z uvedeného vyplýva, že podpisom
neplatnej dohody nemohli nikdy nastať účinky v nej zamýšľané. Má za to, že žalobca sa snažil obísť
ustanovenie OZ o premlčaní a to formou nahradenia pôvodného záväzku novým. Obchádzanie zákona
je rovnako podľa OZ neplatné. Právo SLSP zo zmluvy však nebolo nikdy platne postúpené na žalobcu a
teda žalobca nemal oprávnenie takúto dohodu žalovanému predložiť na podpis, pretože nemal aktívnu

legitimáciu a teda práva z pôvodného záväzkového vzťahu. Takisto poprel, že by Splátková dohoda
bola spísaná a podpísaná žalovaným slobodne a vážne. Neboli teda naplnené základné predpoklady
pre platnosť tohto právneho úkonu. Právny predchodca žalobcu, SLSP nikdy nedoručil žalovanému
výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda žalovaný namieta doručenie tejto výzvy a keďže mu
táto výzva nebola doručená, konal právny predchodca žalobcu v rozpore so zákonom, keď postupoval
pohľadávku na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou v konaní

a keďže nemá aktívnu legitimáciu, nemohol nikdy žalovanému dať na podpis Splátkovú dohodu zo dňa
11.2.2016. Žalovaný má za to, že Splátková dohoda je nulitný úkon. Na takýto úkon sa nikdy nemôže
prihliadať a hľadí sa na neho, ako keby nebol nikdy urobený. Vzhľadom na tieto všetky skutočnosti
žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému trovy konania.

14. Vzhľadom na námietku žalovaného, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaným
subjektom, súd predovšetkým v konaní skúmal, či nárok žalobcu v konaní uplatnený bol riadne, v zmysle
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách postúpený z SLSP na žalobcu.

15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je

nedôvodný v celom rozsahu.

16. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

17. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - SLSP a žalovaným vznikol

spotrebiteľskývzťahuzavretímúverovejzmluvy. Napredmetnývzťahsapoužijúust.zákonač.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o
dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi vrátiť.
Súd považuje úverovú zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal v pravidelných mesačných

splátkach splácať.

19. Súd mal v konaní takisto preukázané, že medzi žalobcom a SLSP bola dňa 29.10. 2014 uzavretá
Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byt' na žalobcu postúpená aj pohľadávka
uplatnenávtomtokonaní,čovyplývazPrílohyČ.1kZmluveopostúpenípohľadávok,pričompostúpenie

pohľadávky zo zmluvy právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil. Žalovaný však v konaní
namietal, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods.8 zákona Č. 483/2001 Z.z. o bankách, z dôvodu ktorého je
potrebné posudzovať samotné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu ako neplatný
právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Právny
zástupca žalobcu s týmito tvrdeniami nesúhlasil a postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu

navrhovateľa na navrhovateľa považoval za platné.

20. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v konaní predovšetkým posúdiť, či žalobca je v
predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom.21. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného
v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

23. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal
preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 29.10. 2014 medzi žalobcom a

jeho právnym predchodcom, SLSP.

24. Aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na
nebankový subjekt, je potrebné, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90
dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,

pohľadávkabankyniejepostupiteľná,atedajejpostúpeniejeobjektívneneprípustné,vpriamomrozpore
so zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy
o postúpení pohľadávok, ale aj voči žalovanému.

25. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa

ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe,
môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej
(na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto

oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

26. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje z úverovej zmluvy ktorú žalovaný uzavrel so SLSP,
teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto
nároky mal žalobca získať postúpením.

27. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
28. Vyššie citované ustanovenie zákona zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých

obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojim klientom treba
považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona
o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na

inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bránipostupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

29. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách
dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok,
ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade
tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je
totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení

zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných
prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky
tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani
prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je
povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

30. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením

pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať,
že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením,
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie
vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok,

pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.

31. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom
navrhovateľa,jebankadržiteľbankovéhopovolenia,atedavzťahujesa,tak,akoužbolovyššieuvedené,
na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre

platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 (predtým 7)
zákona o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na
„nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a
zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného

záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená
postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka
môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v
rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do
zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

32. Keďže teda nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy zo SLSP na žalobcu,
nemohol ani platne uzavrieť so žalovaným Splátkovú dohodu zo dňa 11.2.2016. V danom prípade je
teda predmetná Splátková dohoda nulitným právnym úkonom. Na takýto úkon súd nemohol prihliadnuť,
naopak, hľadí sa na neho, ako keby nebol nikdy urobený.

33. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu

úspešný, preto mu súd v konaní priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniemusí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).