Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Cb/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215217511
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:1215217511.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: REALTY FINANCE
s.r.o., so sídlom Prievidza, Falešníka 10, IČO:46 501 321, právne zastúpený JUDr. Gabrielom
Olšovským, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Ul. G. Švéniho 6 proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie nezákonnosti rozdelenia
výťažku z výkonu záložného práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 17.07.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému
určenia nezákonnosti rozdelenia výťažku z výkonu záložného práva teda určenia, že žalovaný
nezákonne rozdelil výťažok dobrovoľnej dražby, čím porušil svoju povinnosť uspokojiť žalobcu a to tým,
že neuspokojil jeho splatnú pohľadávku vo výške 7.016,99 EUR zabezpečenú prednostným záložným
právom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť HANDIMEX-BYT, s.r.o., ktorá vykonáva správu bytov a

nebytových priestorov v bytových domoch evidovala voči dlžníkovi G. G. pohľadávku vo výške 7.016,99
EUR.ČasťtejtopohľadávkyjejudikovanáprávoplatnýmplatobnýmrozkazomOkresnéhosúduPrievidza
sp.zn.10Ro/170/2014 z18.09.2014, ďalšia časť pohľadávky je vo výške 503,48 EUR a predstavuje
úroky z omeškania a suma 247,50 EUR predstavuje 247,50 EUR, časť pohľadávky predstavujú
trovy právneho zastúpenia 477,62 EUR a časť pohľadávky spočíva v neuhradených predpisoch za
obdobie od 08-12/2014 a 01-03/2015 v sume 1211,- EUR a zmluvnú pokutu 449,20 EUR. Dlžníčka

bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., byt č.XX na X.p, vchod
XX v bytovom dome súpisné číslo XXXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu súp.č.XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku par.reg. ,,C“ č.XXX vo veľkosti XX/XXXX.
Spoločnosť HANDIMEX-BYT, spol. s r.o. postúpila túto pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení
pohľadávok dňa15.05.2015.Z §15 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov vzniká zo zákona k
bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva. Záložné právo na
zabezpečenie pohľadávky voči p. G. vzniklo dňa 17.02.1999, do katastra nehnuteľností bolo zapísané

akovporadíprvéatozdôvodu,žeideoprednostnézáložnéprávovsúlades§151kods.1Občianskeho
zákonníka. Na nehnuteľnosti p. G. bolo zriadené aj záložné právo žalovaného na zabezpečenie jeho
pohľadávky, ktorý začal s výkonom svojho záložného práva, vyzval spoločnosť HANDIMEX-BYT, spol.
s r.o. na vyčíslenie pohľadávky, ktorá tak riadne a včas urobila dňa 16.02.2015. Žalovaný oznámil
dňa 28.10.2014 spoločnosti HANDIMEX-BYT, spol. s r.o. začiatok výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby , pričom túto pohľadávku spoločnosť prihlásila a neoznámila žalovanému, že

nesúhlasí s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Konkludentný súhlas žalovanému s
výkonom záložného práva mu dala spoločnosť preto, že ich pohľadávka mala byť podľa §151ma ods.3
OZ uspokojená ako pohľadávka prednostného záložného veriteľa. Splnomocnený zástupca žalovanéhovykonal dňa 16.03.2015 dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve p. G.. Nehnuteľnosť na
dražbe bola vydražená žalobcom za 22.600,- EUR. Žalovaný potom v rozpore s právnou úpravou
z výťažku dražby neuspokojil v tom čase pohľadávku spoločnosti žalobcu. Tvrdenie dražobníka, že

poradie zákonného záložného práva sa spravuje okamihom vzniku zabezpečenej pohľadávky ak je
záložné právo registrované je nesprávne. Poradie zákonného záložného práva sa spravuje okamihom
zápisu v KN, ktorý zápis sa vykonáva formou vkladu v katastrálnom konaní. Teda koho záložné právo
je zapísané do KN ako prvé, je prvý v poradí a je prednostným záložným veriteľom bez ohľadu na
existenciu alebo neexistenciu pohľadávky. Dražobník tvrdí, že záložné právo žalovaného vzniklo v roku

2010, žalobca tvrdí, že jeho záložné právo vzniklo 17.2.1999. Žalovaný pri uspokojovaní záložných
veriteľov mal postupovať tak, že v momente keď sa do jeho majetkovej dispozície dostal výťažok z
predaja zálohu mal skúmať, či v tento okamih existuje a je splatná pohľadávka prednostného záložného
veriteľa, čo neurobil a teda porušil právo prednostného záložného veriteľa na uspokojenie pohľadávky
zabezpečenej záložným právo v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva prvým v poradí.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 7.10.2016 a žiadal žalobu zamietnuť. Záložné
právo v prospech žalovaného bolo registrované v katastri nehnuteľností na LV v roku XXXX na základe
vkladu pod sp. zn. V XXXX/XX a V XXXX/XXXXV. Ak žalobca tvrdí že záložné právo na zabezpečenie
pohľadávkyvočip.G.vzniklodňa17,12,1999,dokatastranehnuteľnostíbolozapísanévporadíakoprvé
aztohodôvoduideoprednostnézáložnéprávovsúlades§151kods.1OZ.Tototvrdenieniejepravdivé

a nevyplýva z LV č. XXXX k.ú. D.. V časti C ťarchy LV č. XXXX bolo v čase konania dražby zapísané
a stále je záložné právo v prospech Spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome II. XXX, ktoré však
nie je a nebolo registrované konkrétne pre pohľadávku p. G. a vzťahujúce sa k bytu v jej vlastníctve.
Najstaršia splatná pohľadávka voči pôvodnej vlastníčke vznikla najskôr 21.08.2011, z čoho vyplýva,
že záložné právo na pohľadávku voči p. G. mohlo vzniknúť najskôr so vznikom tejto pohľadávky, bez

existencie konkrétnej pohľadávky by nemohlo vzniknúť ani záložné právo. Na podporu svojho tvrdenia
žalovaný poukázal na Uznesenie NSSR zo dňa 27.7.2011, sp. zn. 6M Cdo 8/2010. Rovnaké stanovisko
zaujalo aj MS SR vo svojej odpovedi z 28.7.2016 k podnetu spoločnosti HANDIMEX - BYT, spol. s r.o.
o prešetrenie konania dražobnej spoločnosti v súvislosti s konanou dražbou a prerozdelením výťažku,
ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Žaloba je podľa žalovaného neopodstatnená.

3.Súd pojednával s ich súhlasom v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Na pojednávaní právny
zástupca žalobcu v prednese zotrval na podanej žalobe v nezmenenej podobe.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne

posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov.

5. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako CSP ) stranami sú žalobca a žalovaný.

6.Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

7.Podľa§32ods.1zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvýťažokdražbypouhradenínákladov
dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez

zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

8.Z podanej žaloby je zrejmé, že stranami sporu resp. účastníkmi tohto konania sú žalobca a ním
označený navrhovateľ dobrovoľnej dražby ako žalovaný. Pre úspešné uplatnenie žaloby na určenie

neplatnosti právneho úkonu platí, že žalobou sa treba domáhať tejto neplatnosti voči všetkým ostatným
účastníkom právneho úkonu. V predmetnom konaní o určenie nezákonnosti rozdelenia výťažku z
výkonu záložného práva teda určenia, že žalovaný nezákonne rozdelil výťažok dobrovoľnej dražby
musia byť účastníkmi takéhoto konania nielen vydražiteľ a navrhovateľ dobrovoľnej dražby, ale aj
dražobník ( s poukazom na § 25 a § 32 zák. o dobrovoľných dražbách, pretože je to práve on, kto

rozdeľuje výťažok dražby), predchádzajúci vlastník predmetu dobrovoľnej dražby ( ktorý má nárok na
nerozdelený zostatok) a prípadní ďalší záložní veritelia. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých
účastníkov právneho vzťahu. Účastníkom konania ( či už na strane žalobcu alebo žalovaného) musia
byť všetci účastníci konania právneho úkonu, lebo účinky rozsúdenej veci sa na nich vzťahujú. Otázkavecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní
nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu ani poučiť, neposkytnutím poučenia
v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť

účastníkovi konania iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo
poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo
poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

9.Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu, že stranami sporu nie sú všetci

účastníci právneho úkony, neplatnosti ktorého sa žalobca v konaní domáha. Z ustálenej judikatúry
súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie, je
vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou vo veci samej. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len
CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol v celom
rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovaného zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol
žalovaným tvrdený, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

11. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.