Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/753/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614210020
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614210020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnejveci žalobkyne: X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q. XXXX/
XX, W., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 26. mája 2015, č.k. 7C/222/2014-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštanciezrušilrozhodcovskýrozsudoksp.zn.18/08/14
vydaný dňa 16.10.2014 Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration
court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom a žalovanému
uložil zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 , 3 a 4, § 53 ods. 1, § 53

ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 40 ods. 1 a § 54b
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Uzatvorená zmluva o RÚ je spotrebiteľskou zmluvou,
pričom žalovaný mal postavenie dodávateľa, keďže predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov a konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa vystupovala v postavení
spotrebiteľa, keďže pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Občianskyzákonník,aleajinéprávnepredpisyustanovujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky
na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa
medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva predložená v tomto konaní znemožňuje voľbu žalobkyne
ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupovala na strane
žalovaného, nakoľko porušenie povinností zo strany žalovaného je vo väčšine prípadných sporov

vylúčené, k čomu v konečnom dôsledku aj došlo. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Súd považuje toto dojedanie
za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z čohovyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu vec rozhodnúť bola založená na neplatnej rozhodcovskej
zmluve, rozhodcovský súd teda nemal právomoc vec rozhodnúť, a preto súd žalobe žalobkyne vyhovel
a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Keďže bola žalobkyňa oslobodená od súdneho poplatku

zo zákona, povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 331,50 eur súd podľa § 4
ods. 2 písm. za) a § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov uložil žalovanému, keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná a žalovaný bol v
celom rozsahu neúspešný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnej
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ohľadne tvrdenej
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy dal do pozornosti nielen platnú právnu úpravu v zákone o
rozhodcovskom konaní a v Občianskom zákonníku, legislatívne zámery pri prijatí novely Občianskeho
zákonníka, ktorá doplnila medzi jeho ustanovenia aj § 53 ods. 4 písm. r), ale aj rozhodovaciu

činnosť Najvyššieho súdu SR. Podľa jeho názoru je nesporné, že ustanovenia, ktoré nevyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľné. Platnosť rozhodcovskej zmluvy podporuje aj rozhodovacia
činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne uznesenie zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3 MCdo 14/2011.
V prejednávanej veci nie je právomoc rozhodcovského súdu odvodzovaná zo žiadnej doložky vo

všeobecných podmienkach, ale právomoc bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou. Je
mylné a v rozpore s platnou právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským
konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby dodávateľ. Ani
zákon a ani smernica 93/13/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy,
ak sa začne na základe podania (žaloby) spotrebiteľa. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne

na základe žaloby dodávateľa, nie je daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vyplýva z toho, že zo strany
spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností, pritom spotrebiteľ nie je zbavený v rámci ochrany
spotrebiteľa povinnosti splniť dobrovoľne prevzaté záväzky, v tomto prípade splatiť poskytnutý úver s
úrokom za jeho poskytnutie. Závery o sledovaní cieľa vyvolať rozhodcovské konanie sú zovšeobecnené
frázy, resp. priam fabulácie, ktoré sú nepreskúmateľné a neopodstatnené.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§379,380CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné,pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/222/2014 je zrušenie
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 18/08/14 vydaného dňa 16.10.2014 Slovenským arbitrážnym súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, rozhodcom
JUDr. Františkom Svatuškom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe vyhovené, rozhodcovský rozsudok bol zrušený, žalovanému bolo uložené zaplatiť
súdny poplatok z predmetu konania v sume 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
žalobkyni nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, prektorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiadal dodať už len nasledovné:

9. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam
rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale

vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak
ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia

od predmetnej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný
titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ
ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne
nevyjednala a ani nemala na výber. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti nemá žiadnu právnu relevanciu

ustanovenie bodu 7 veta prvej Rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého žalobkyňa ako dlžník mohla od
tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14. kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy,
pretože neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a od absolútne neplatného
právneho úkonu nemožno potom platne odstúpiť.

10. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a

nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

11. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka si rozhodcovskú doložku osobitne

nevyjednala a nemala možnosť výberu, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - žalovaný
ako prvý. To je aj v praxi najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.
Takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. V takomto prípade uplatnenie si práva žalovaného ako dodávateľa na
rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo strany žalovaného ako dodávateľa výkon práv, ktorý je
v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS55/201-19) a ako
taký je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Pokiaľ je zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorých vzťah teória a prax najvyššie označuje za fakticky nerovným,
nevyváženým, nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.

12. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská
doložka, dojednaná účastníkmi zmluvy je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka.

13. Keďže predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je neplatná a
keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a
nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci
konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je pretoprávne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (Pozri
rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky potom nebola a nie je
v predmetnej veci daná právomoc Slovenského arbitrážneho súdu na prejednanie návrhu žalovaného,
ktorým sa proti žalobkyni domáha zaplatenia sumy 1.481,93 eur s príslušenstvom. Preto súd prvej
inštancie v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) cit. zákona správne napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

15. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súd prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konaia odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalobkyňa.

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).