Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 5, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/668/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200212
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215200212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: ALEKTUM INKASSO, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Šoltésovej14,IČO:44721587,zastúpenejspoločnosťou:Hudec,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Lazaretská 23, IČO: 36 855 260, proti žalovanému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., C. XXX/
XX, o zaplatenie 2.516,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 9C/17/2015-56 zo dňa 7.7.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (aktuálne žalobu) zamietol a vyslovil, že žiadny z
účastníkov (aktuálne strán) nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil citáciou ust. § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 1 písm. a), b), g), ods. 3 Zákona o
ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako i § 37 ods. 1, §
39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 103, § 517 ods. 1 a
2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., s

poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS, čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. a), b), c), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 1,
2, čl. 5, čl. 6 ods. 1, bod 1 písm. e) prílohy, s poukazom na § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že žalovaný na
základe zmluvy o úvere uhradil poslednú splátku dňa 19.7.2011, žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Splátky
pritom mali byť uhrádzané do 29. dňa v mesiaci, teda splatnosť ďalšej mala byť 29.8.2011. Právny
zástupca žalobcu dňa 13.2.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, stal sa teda zročným celý dlh. Súd

spoukazomna§103druhávetaObčianskehozákonníkamalzato,žepremlčacialehotaohľadnecelého
dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej neuhradenej splátky dňa 29.8.2011 a uplynula dňa 29.8.2014.
Nárok navrhovateľa sa tak premlčal dňa 30.8.2014, pričom návrh na súd bol podaný 12.1.2015. Preto
súd rozhodol tak, ako uviedol vo výroku.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že žalovanému náhradu trov
nepriznal, keďže mu žiadne v konaní nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná
uplatnený nárok a zároveň aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, alternatívnerozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenie, resp. absenciu odôvodnenia. Po citácii ust. § 101 a § 103, § 565, §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s poukazom na čl. VII ods. 2 písm. e) zmluvy, argumentoval tým, že v

danom prípade nedošlo k predčasnej splatnosti celého úveru automaticky pre nesplatenie tretej splátky,
ale až rozhodnutím veriteľa o uplatnení svojho dojednaného práva. Poukázal pritom na komentáre k §
565 Občianskeho zákonníka, z ktorých citoval, že ak veriteľ právo podľa tohto ustanovenia nevyužije
a neuplatní zosplatnenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky
plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu a jednotlivé splátky sa budú premlčiavať samostatne od ich

zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok, pričom dňom nesplnenia tejto splátky
by nanovo začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Právny predchodca žalobcu pristúpil ku
kapitalizácii neuhradenej pohľadávky listom zo dňa 13.2.2012, pričom účinky nastali desiaty deň odo
dňa doručenia, teda 1.3.2012, vtedy bolo možné prvýkrát zo strany žalobcu právo vykonať.

6. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 24.4.2015 predloženým súdu uznal

existenciu záväzku, predtým požiadal dlh uhradiť v splátkach. Toto vyjadrenie je treba považovať za
uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, s čím sa súd v písomnom vyhotovení rozsudku
nevysporiadal, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. S poukazom na § 110 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť od uznania dlhu žalovaným
dňa 24.4.2015. Teda záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka bola premlčaná je nesprávny a vychádza

z nesprávneho skutkového zistenia.

7. Vyjadrenie žalobcu, obsahom doplnenie odvolacích dôvodov, zo dňa 30.08.2016 bolo doručené súdu
5.9.2016, teda po uplynutí mu odvolacej lehoty, v rozpore s § 365 CSP, v dôsledku čoho na ne nebolo
možné prihliadať.

8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 SP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a §
365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP,
ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k
záveru, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z uplatnenej odvolacej argumentácie žalobcu
bolo zistiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobou
uplatneného nároku. Medzi stranami nebolo sporným a nestalo sa preto ani predmetom prieskumu
odvolacieho súdu, že daný vzťah medzi stranami je spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovaťvšetky dotknuté normy na ochranu spotrebiteľa, ani že v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa súd bol povinný ex offo prihliadať na prípadné premlčanie žalobou uplatneného nároku, ani
že premlčanie, hoci ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka,

je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah posudzovať podľa ust. § 100 a
nasl. Občianskeho zákonníka, teda že premlčacia doba je trojročná. Sporným bol počiatok premlčania
žalovanej pohľadávky a tým aj skutočnosť, či uplatnený nárok bol v čase jeho uplatnenia žalobou
doručenou okresnému súdu dňa 12.1.2015 premlčaný alebo nie.

12. Ako prvý odvolací argument žalobca použil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
pre nesprávny výklad ust. § 103 Občianskeho zákonníka.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne
posúdenie veci je nesprávne vtedy, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil chyby buď v tom, že na správne

zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil tým, že správne aplikované ust. § 103 Občianskeho zákonníka nesprávne interpretoval.

14. Podľa súdom prvého stupňa aplikovaného § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) pokiaľ nie je

v ďalších ustanoveniach uvedené inak (čo pre daný prípad nie je), premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565)

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16.Vzmysle§565Občianskehozákonníkaakideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

17. V zmysle § 53 ods. 9 OZ (účinného od 1.11.2008), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

18. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle
§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak
niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovené rozhodnutím tzv. strata

výhody splátok. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v §
53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. Ak toto
právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení,
ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.

19. Pri posudzovaní premlčania prvoinštančný súd vychádzal z cit. ust. § 103 veta druhá OZ, ktoré
na daný prípad vyložil tak, že premlčacia doba pre celú nesplatenú časť dlhu začala plynúť odo dňa
zročnosti prvej nesplnenej splátky, teda odo dňa 29.8.2011 (keď poslednú splátku žalovaný uhradil dňa
19.7.2011). Takýto výklad citovaného ustanovenia, v kontexte s ďalšími súvisiacimi vyššie citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ale podľa odvolacieho súdu nie je správny. Cit. ust. § 103 veta

druhá Občianskeho zákonníka, je potrebné vykladať nielen z hľadiska jazykového výkladu (vychádzajúc
najmä z analýzy použitých slov, ich pôvodu, gramatických foriem, z významu slov) ale i logického
(zohľadniac význam normy pomocou logických metód) i systematického (z hľadiska významu právnej
normy z aspektu jej miesta v platnom právnom systéme - príslušnosti normy k určitému druhu právnych
noriem a jej vzťahu k iným právnym normám). Systematický výklad vychádza pritom zo zásady, že

je neprípustné vykladať len jednotlivú normu osamotene, keďže by išlo o umelú izoláciu, teda zmysel
zákonného ustanovenia sa nedá určiť z jednotlivých jeho ustanovení od seba izolovaných, ale len z ich
súvislostí s ostatnými.20. V cit. ust. § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 OZ, špeciálne, je počiatok
premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu
len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky (§103 OZ), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa cit. § 565 OZ.
Ak totiž veriteľ právo na zosplatnenie inak v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa
premlčujú samostatne až do konca odo dňa splatnosti každej z nich; ak účinne uplatní zosplatnenie

celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia
lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu
došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže ísť o ktorúkoľvek predtým nesplnenú splátku (ani prvú v
poradí), ale tú pre ktorú veriteľ využil právo na zosplatnenie dlhu.

21. Vzhľadom na uvedené, bolo treba premlčanie žalobou uplatneného dlhu posudzovať v dvoch

režimoch; pred zosplatnením uplynuté splátky každú osobitne odo dňa jej splatnosti a zvyšok dlhu, ktorý
mal byť uhradený budúcimi splátkami odo dňa splatnosti tej, pre ktorú veriteľ uplatnil stratu splátok.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že ust. § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka, v kontexte s cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vykladať tak,

že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve
dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (pričom v danom prípade podľa
cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak môže vykonať najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa
v stanovenej lehote na uplatnenie tohto práva), začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej

nesplnenej splátky pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil. To znamená, že premlčacia doba pre v budúcnosti splatné
splátky nemôže plynúť (ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie) odo dňa nesplnenia v poradí
prvej nezaplatenej splátky. Takýto výklad odporuje jednak jazykovému gramatickému zneniu § 103 veta
druhá Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne uvádza: ...ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane

zročným celý dlh.., jednak by bol nelogický, keďže § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka zakotvuje iba právo veriteľa na zosplatnenie pohľadávky pre nesplnenie
splátky, ktoré môže a nemusí využiť, pritom je tiež na jeho rozhodnutí, kedy toto právo využije, pričom v
zmysle§53ods.9Občianskehozákonníkaprispotrebiteľskejzmluvetakmôžeurobiťnajskôrpouplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Výklad prvoinštančného súdu je nesprávny aj zo

systematického hľadiska, keďže ignoruje súvisiace ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

23. Ust. cit. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je potom potrebné vykladať tak, že ak ide o
plneniedlhuvsplátkachadlžníkniektorúzosplátokriadneneuhradí,veriteľmôžedosplatnostinajbližšej

nasledujúcej splátky žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, čím dlžník stratí výhodu splátok (za
splnenia zákonných podmienok). Ak veriteľ toto právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie
celého zvyšku dlhu naraz, jednotlivé budúce splátky sa budú premlčovať samostatne od ich zročnosti.
Keď dlžník opäť nesplní niektorú zo splátok, avšak veriteľ „stratu lehôt“ neuplatní, pokračuje sa v plnení
v splátkach. Veriteľ môže svoje právo využiť aj po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom, opäť len do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Strata lehôt teda nenastáva priamo zo zákona.

24. Podľa skutkových zistení z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktoré stranami neboli
spochybnené, žalovaný mal dlh uhradiť v dohodnutých mesačných splátkach vždy k 29. dňu mesiaca,
pričom posledná splátka a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 29.11.2015. Žalovaný

poslednú celú riadnu splátku uhradil dňa 19.7.2011. Zročnosť najbližšej nasledujúcej splátky mala byť
29.8.2011. Žalobca listom zo dňa 13.2.2012 (teda pre nezaplatenie splátky splatnej 29.10.2011 - o tri
mesiace, v čase do splatnosti nasledujúcej splátky), ktorý bol žalovanému podľa pripojenej doručenky
doručený dňa 20.2.2012, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal zaplatiť celý dlh do 10 dní od
doručenia listu, teda do 1.3.2012. Premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť 29.10.2011 a

uplynula dňom 29.10.2014. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 12.1.2015, stalo sa tak po uplynutí
premlčacej lehoty. Bolo teda dôvodným žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Preskúmavaný zamietajúci
rozsudok súdu prvej inštancie je preto vo výroku vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.25. Odvolateľ tiež namietal, že písomné vyjadrenie žalovaného (z 24.4.2015 adresované súdu na č.l.
47 spisu) je potrebné považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ, čo prvoinštančný súd nezohľadnil.

Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožňuje. Obsahom listu je žiadosť žalovaného o
umožnenie uhradiť (nijako nešpecifikovaný) dlh v splátkach, s poukazom na jeho pomery po 30,- Eur
mesačne. Toto vyjadrenie žalovaného nemá základné náležitosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle
§ 110 ods. 1 OZ ani § 558 OZ, keďže dlh v ňom nie je určený ani čo do dôvodu, ani čo do výšky a
absentuje aj samotný uznávací prejav, za ktorý nie je možné považovať žiadosť o umožnenie uhradiť

nešpecifikovaný dlh v splátkach.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov
odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).