Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315227347
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315227347.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - Mgr. L. A., rod. J., nar. X.XX.XXXX, bytom L.
XX, L. a otec - navrhovateľ - Ing. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, U., zastúpený JUDr. Ivanom
Rendekom, advokátom, Šafárikova 1522, Galanta, o návrhu navrhovateľa na nahradenie súhlasu matky
k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 22. septembra 2016, č.k. 17C/788/2015-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu vo zvyšku
tak, že nahradzuje súhlas matky k podaniu žiadosti navrhovateľa na zmenu priezviska maloletého T.
z A. na Z..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že navrhovateľ je otcom maloletého
T. a súčasne schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletého zveril do osobnej starostlivosti
matke s tým, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení a povinní obaja rodičia, a

otec dieťaťa sa zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 180 eur vždy do 15.-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa a súčasne bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom
tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v týždni v čase od 16,00 hod.
do 18,00 hod. a každý nepárny víkend v roku v čase od piatku od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod.,
počas predpísaných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR počas jarných prázdnin každý nepárny
rok v čase od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas Veľkej noci každý párny rok v
čase od štvrtka od 9,00 hod. do nasledujúceho utorka do 18,00 hod., počas letných prázdnin každý rok

od 1.7. od 9,00 do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 19,00 hod., počas zimných
prázdnin každý rok od 23.12. od 16,00 hod. do 24.12. do 16,00 hod. a ďalej každý párny rok dňa 25.12.
od 9,00 hod. do 19,00 hod. a od 27.12. od 9,00 hod. do 31.12. do 16,00 hod., a v nepárnom roku dňa
26.12. od 9,00 hod. do 19,00 hod. a od 31.12 od 9,00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 19,00 hod.,
s tým, že otec si vyzdvihne a odovzdá maloleté dieťa v stanovenom čase v mieste jeho bydliska. Ďalej
súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa v časti nahradenia súhlasu matky k podaniu
žiadosti na zmenu priezviska maloletého a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku súd právne odôvodnil použitím ust. § 28 ods. 2
a § 35 Zákona o rodine, ako aj ust. § 4 ods. 1, 4 a 6, § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene apriezvisku,keďdospelkzáveru,žepriezviskoA.dieťanadobudloposvojejmatkeakeďžerodičiadieťaťa
nie sú manželmi, teda nemajú rovnaké priezvisko (navyše rozdielnosť priezvisk môže existovať aj v
manželskom zväzku), musí mať dieťa priezvisko po jednom z rodičov. Zákon však nerieši, po ktorom z

rodičovdieťabudemaťpriezvisko.Vdanomprípadeobajarodičiasaodieťavzornestarajú,vychovávajú
ho, plnia si rodičovské povinnosti. Vzhľadom na to, že meno A. nie je hanlivé, museli by existovať dôvody
hodné osobitného zreteľa na zmenu priezviska dieťaťa. Takéto dôvody však súd nevzhliadol, keď podľa
jeho názoru nimi nie sú nezhody medzi otcom dieťaťa a pánom A., pričom s týmito nezhodami sa musí
otec dieťaťa vyporiadať sám, nakoľko si ich sám zavinil a na priezvisko dieťaťa to nemá žiaden vplyv. To,

či dieťa bude nositeľom priezviska A. alebo Z., nemôže mať vplyv na plnenie si rodičovských povinností
a už vôbec nie na rodičovskú lásku k dieťaťu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.
Nesúhlasil s tým, aby mal ich maloletý syn priezvisko rovnaké, ako manžel matky maloletého, s ktorým

táto nežije. Je pravdou, že maloletý T. dostal priezvisko v zmysle zákona o mene a priezvisku, to však
neznamená, že takýto stav založený po jeho narodení nie je možné zmeniť. Trval na zmene priezviska
maloletéhonajmäzdvochdôvodov.Prvýmdôvodombolaochranaichsynaasnahadomaximálnejmiery
eliminovať vplyv dopadu priezviska na vývoj jeho osobnosti, ako i psychologický a citový vývoj. Druhým
dôvodom bol fakt, že priezvisko, ktoré teraz nosí, je priezviskom cudzieho človeka, s ktorým nemá nič

spoločné a ktorý svojimi skutkami nie raz vystúpil proti nemu a proti vytváraniu harmonickej rodiny pre ich
syna.Matkadieťaťaniejerozvedená,apretopriezvisko,ktorépoužíva,niejejej,alestálejetopriezvisko
jejmanželanapriektomu,žesnímužnežije.Dieťabymalonosiťpriezviskosvojhoskutočnéhootcaanie
cudzieho človeka, s ktorým nemá a nebude mať nič spoločné. Matka sa rozhodla zotrvať v manželstve,
nehladiac na dopady na ich dieťa, pričom aj týmto správaním ho vystavuje do budúcnosti otázkami a

konfrontácii s rovesníkmi. Bol toho názoru, že odhliadnuc od priezviska, bude ich syn musieť čeliť i
tak veľkému počtu vnútorných otázok, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. Neusporiadaná rodina,
v ktorej bude vyrastať, nerozvedená matka a ďalšie podnety, budú výraznou skúškou jeho osobnosti i
bez ohľadu na priezvisko. Preto bol toho názoru, že priezvisko Z. ho o určitú časť otázok a vplyvu na
vývoj odbremení. Uviedol tiež, že maloletý začal priezvisko Z. používať sám. Dieťa žije s matkou, no

v blízkej budúcnosti chce požiadať o striedavú starostlivosť a naďalej sa rovnocenne podieľať na jeho
výchove. Doposiaľ bol s maloletým T. každý deň, a preto je rozdielnosť priezviska matky a dieťaťa ako
argument nepodstatný a účelový. On vždy vyvíjal maximálne úsilie o udržanie rodiny, aby ich syn čo
najmenej pociťoval dopady situácie a snažil sa ho vždy chrániť a robí to aj teraz so svojou žiadosťou
o zmenu priezviska. Poukázal na to, že momentálne je na zmenu priezviska ešte stále priaznivá doba.

Uviedol, že pokiaľ by mal maloletý už napríklad šesť rokov, tak by bol na priezvisko zvyknutý a tvorilo
by už aj v jeho očiach časť jeho osobnosti.

4. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedla, že maloletý nadobudol priezvisko v súlade so zákonom a

nevidela závažný dôvod na jeho zmenu. Priezvisko dieťa nadobudlo podľa zákona po nej, pričom ona
nie je cudzím človekom. O syna sa veľmi dobre stará a vytvára mu prosperujúce podmienky na rast jeho
osobnosti a zahŕňa ho láskou. Navrhovateľ uviedol, že nie je rozvedená a pracuje s touto skutočnosťou
ako s nemenným faktom. Rozviesť sa však v blízkej budúcnosti plánuje. Nesúhlasila s vyjadrením, že
priezvisko Z. začal ich syn používať sám. Je veľmi šikovný a inteligentný, ale z jedného počutia alebo

vysvetlenianezačneaniniedvojročnédieťapoužívaťsamoodsebapriezvisko.Nesúhlasilasvyjadrením
navrhovateľa, že vytvára negatívne podmienky na rozvoj dieťaťa.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý zotrval na svojom vyjadrení
na pojednávaní dňa 22.9.2016, kedy navrhol návrhu navrhovateľa vyhovieť.

6. K vyjadreniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že v prípade, ak by
sa matka v budúcnosti rozviedla, nič jej nebude brániť, aby prijala svoje rodné priezvisko, prípadne
uzavrela nové manželstvo a prijala iné priezvisko, a potom súčasné priezvisko nebude priezviskom
ani po matke a ani po otcovi. Teda môže nastať situácia, že ich syn bude nosiť ako jediný odlišné

priezvisko po cudzom mužovi, s ktorým nemá nič spoločné. Poukázal na to, že matka dieťaťa neuviedla,
čo je skutočným a zásadným dôvodom, prečo s priezviskom Z. nesúhlasí. Ako hlavný argument stále
uvádza, že priezvisko nadobudol podľa zákona, no ani raz neuviedla dôvod, prečo by ich syn nemal
mať priezvisko po skutočnom otcovi.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní doplnil a zopakoval
dokazovanie výsluchom účastníkov, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutej časti vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17C/788/2015 bolo konanie o
návrhu navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal určenia otcovstva k maloletému T., nar. XX.X.XXXX, ako
aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a taktiež nahradenia súhlasu matky k
podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého.

9. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že navrhovateľ je otcom maloletého T.

a súčasne schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému. Vo zvyšnej
časti súd návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa na nahradenie súhlasu matky k podaniu jeho žiadosti na zmenu
priezviska maloletého.

11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

12. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí
súvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinností.Nejdevšakovýpočettaxatívny,atedaposúdenie,

či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí od súdu. Uvedený
výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených
príkladov. Zákon rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a
povinností a podstatnými vecami. Pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinnostísúrodičiapovinnísadohodnúť.Dohodarodičovopodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonom

rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle tohto ustanovenia môže
byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska
možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného

zreteľa.

14. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí,
ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym
poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan SR je tiež štátnym občanom iného štátu.

15. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o
maloletého staršieho ako pätnásť rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho

rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať.

16. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale i do práv

maloletého dieťaťa. Podmienkou súdnej ingerencie je nedosiahnutie dohody rodičov, ktorá v danom
prípade je splnenou.17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ako aj doplneného dokazovania vykonaného
odvolacím súdom výsluchom rodičov maloletého, vyplynulo, že maloletý T. sa narodil počas trvania
manželstva matky maloletého a Ing. R. A., s ktorým však matka dieťaťa v čase počatia maloletého

nežila,pretožeodaugusta2013žilavspoločnejdomácnostisnavrhovateľom,pričomplánovalispoločnú
budúcnosť i založenie rodiny s tým, že matka dieťaťa sa rozvedie. Vzhľadom na to, že k narodeniu
dieťaťa došlo počas trvania manželstva matky dieťaťa, maloletý T. nadobudol priezvisko podľa § 4 ods. 2
zákonač.300/1993Z.z.omeneapriezvisku,atospoločnépriezviskomanželovA..Ešteprednarodením
maloletého podala matka návrh na rozvod jej manželstva, toto však nebolo do narodenia maloletého

rozvedené a následne vzala návrh na rozvod manželstva späť s odôvodnením, že mala pocit, že
navrhovateľ na ňu vyvíja psychický nátlak. Matka dieťaťa a navrhovateľ spolužitie ukončili v marci, resp.
apríli 2015, pričom tak počas ich spolužitia, ako aj po jeho ukončení, sa navrhovateľ podieľal na výchove
a starostlivosti maloletého. Aj po ukončení spolužitia býval navrhovateľ s maloletým každý deň, z práce
prišiel za ním a večer išiel domov. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 30C/246/2014-30 zo dňa
9.12.2014 bolo určené, že Ing. R. A. nie je otcom maloletého T., ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 22.1.2015. Následne navrhovateľ podal návrh na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, ako aj návrh na nahradenie súhlasu matky k podaniu žiadosti na
zmenu priezviska maloletého, pričom rozsudkom napadnutým odvolaním bolo určené, že navrhovateľ
je otcom maloletého a súčasne bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému. V rámci tejto dohody bol upravený styk otca s maloletým, a to dvakrát počas

týždňa, kedy po dieťa chodí do Detského opatrovateľského centra a následne ho dovezie matke, ako aj
každý nepárny víkend v roku v čase od piatku 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas predpísaných
školských prázdnin: jarných prázdnin, Veľkej noci, počas letných prázdnin a počas zimných prázdnin.
Otec sa s dieťaťom v rámci uvedenej úpravy stretáva, pričom rodičia sú schopní a ochotní sa dohodnúť i
na styku mimo upraveného styku, prípadne na zmenách dohodnutého styku, a pokiaľ je maloletý chorý,

tak na jeho starostlivosti sa podieľa i navrhovateľ. Od narodenia dieťaťa sa navrhovateľ podieľa i na
výžive maloletého a okrem rodičovskou dohodou určeného výživného maloletému nakupuje i ďalšie veci
podľa potreby. Ani matka dieťaťa nemala výhrady voči starostlivosti navrhovateľa o dieťa. Matka dieťaťa
v súčasnosti stále nie je rozvedená, pričom opätovne podala návrh na rozvod manželstva. V súčasnosti
nadviazala ďalšiu známosť, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti. Býva spolu so svojou matkou,

ktorá jej pomáha v starostlivosti o dieťa.

18. Vzhľadom na vykonané dokazovanie odvolací súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého
T. nahradiť súhlas matky k podaniu žiadosti navrhovateľa na zmenu priezviska maloletého T.,
keď navrhovateľ s plnou zodpovednosťou pristupuje k plneniu si svojich rodičovských povinností k

maloletému, od jeho narodenia sa podieľa na jeho výchove, ako aj starostlivosti a zabezpečovaní
všetkých jeho potrieb, snaží sa byť s dieťaťom tak často, ako sa len dá, teda nielen v rozsahu
úpravy styku obsiahnutej súdom schválenej rodičovskej dohode. Navrhovateľ sa od počiatku staval k
maloletému ako rodič, pričom však nemohol hneď zapísaný ako otec dieťaťa do rodného listu, nakoľko
sa dieťa narodilo počas trvania manželstva matky dieťaťa, a teda ako otec dieťaťa bol zapísaný manžel

matky dieťaťa. Až na základe zapretia otcovstva manžela matky rozsudkom Okresného súdu Galanta
č.k. 30C/246/2014-30 zo dňa 9.12.2014 mohol navrhovateľ iniciovať konanie o určenie otcovstva,
ako aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a súčasne podal návrh na nahradenie
súhlasu matky k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého, keď k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením oboch rodičov nedošlo preto, že súčasne nemohlo byť zapísané v rodnom liste priezvisko

maloletého Z., na čom navrhovateľ trval. Odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa o dôvodnosti
ochrany maloletého a snahy do maximálnej miery eliminovať vplyv dopadu priezviska na vývoj jeho
osobnosti, ako i psychologický a citový vývoj, pričom priezvisko, ktoré v súčasnosti maloletý má, je
priezviskom cudzieho človeka, i keď v súčasnosti rovnaké priezvisko má i matka dieťaťa, ktorá však
v odvolacom konaní uviedla, že v súčasnosti opätovne prebieha konanie o rozvod jej manželstva, a

teda nie je vylúčené, že sa vráti k svojmu rodnému priezvisku, prípadne uzatvorí v budúcnosti ďalšie
manželstvo a výsledkom by skutočne mohlo byť, že maloletý by mal priezvisko odlišné od oboch rodičov.
Zmena priezviska je vhodná i vzhľadom na vek maloletého, keď tento na svoje pôvodné priezvisko
zvyknutý ešte nie je a netvorí teda v jeho očiach časť jeho osobnosti.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia návrhu vo zvyšku podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).