Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Miriam Pintová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/156/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104146294
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:1104146294.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci strán sporu žalobca: R. proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Bratislava, Štúrova č. 2, o ochranu osobnosti,
sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca písomne podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava l dňa 20.12.2004 žiadal,
aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok a to uplatnenie neoprávnených zásahov do jeho
práva najmä pre zníženie dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere, obmedzenie osobnej slobody
viackrát nezákonným spôsobom, vážnosti spoluobčanov zneužitím osobných údajov a zároveň žiadal,
aby súd mu priznal náhradu podľa § 13 ods. 3 a podľa § 13 ods. 2 teda ujmu, vzhľadom na okolnosti
k porušovaniu ktorých došlo v rozpätí 12-tich rokov.
2. Doplňujúcim podaním zo dňa 11.1.2013 žalobca upresnil žalobu a žiadal, aby žalovaný odstránil
nepravdivé tvrdenia alebo pozmeňovanie verejných listín cez nepravdivé rozhodnutia s nepravdivými
tvrdeniami a žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 48.076 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že je
trestne stíhaný na základe rozhodnutia OR PZ Levice ČVS- OÚV-423/02-LV-2000 a to podľa § 176 ods.
1,stým,žežalovanýakoďalejuviedolžalobcabolupozornenýnalistiny,ktorénemalizákonnánáležitosti
a ako osoba R. sa nenachádza v evidencii obyvateľstva SR a napriek tomu boli použité verejné listiny
pod takýmto menom, pričom žalovaný nezabezpečil nápravu a tým konal v rozpore so zákonom a použil
údaje orodnomčísle. Žalobcaďalejuviedol,žežalovanýzneužiljehoosobnéúdaje,prispôsobilverejnú
listinu podľa rodného čísla, pričom bol upozornený k porušovaniu občianskych práv, nerešpektovanie
zákonnýchpodmienok,stým,žetietolistinynespĺňajúzákonnénáležitostiacelékonaniejenezákonným
úradným postupom a teda zodpovednosti za nezákonný úradný postup sa žalovaný nezbaví. Žalobca v
ďalšom doplňujúcom podaní po podaní žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava l uviedol, že žiada,
aby súd vydal rozsudok s tým, že žiadal, aby žalovaný bol povinný v budúcnosti sa zabaviť tvrdenia,
že žalobca mal predtým meno R. a je povinný mu zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 25.000, Sk.
Okresný súd Bratislava l vyzval žalobcu na doplnenie a odstránenie vád podania uznesením z čl. 22.
Žalobca doplnil podanie v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava l a žiadal vydať rozsudok , že
žalovaný je povinný zdržať sa v budúcnosti, že žalobca v čase od 9.1.1995 do roku 2002 mal meno
R. mal OP na meno R., mal odpis z registra trestov na meno R. a ďalšie verejné listiny vystavené
na meno R. ktoré žalovaný používal ako pravé, nesprávnym úradným postupom - po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia do 15 dní sa ospravedlnil za mimoprávne úkony verejne v časopise Plus 7
dní žalobcovi pre zníženú dôstojnosť, vážnosť, porušenie ústavy SR a občianskych práv za potláčaniezákladných práv a slobôd. Uznesením č.k. 15C 434/2004 - 26 Okresný súd Bratislava l podanie žalobcu
odmietol. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 15Co
225/2010 - 31 zo dňa 28.1.2011 uznesenie Okresného súdu Bratislava l zrušil. Okresný súd Bratislava
l v predmetnej veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca ospravedlnil, pričom následne Okresný
súd Bratislava 1 postúpil dňa 17.5.2011 vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Levice.
Nakoľko predmetom sporu je ochrana osobnosti na náhrada nemajetkovej ujmy vyplývajúca z konania
Okresnej prokuratúry Levice v súvislosti s rozhodnutím zo dňa 25.1.2001.
3. Okresný súd Levice dňa 2.11.2011 v zmysle § 105 ods. 3 O.s.p. predložil spis Krajskému súdu na
rozhodnutie o miestnej príslušnosti z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Levice s postúpením veci z
Okresného súdu Bratislava l. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC 29/2011-71 zo dňa 31.1.2012
rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením veci nie je dôvodný.
4. Okresný súd Levice vytýčil pojednávanie v predmetnej veci na deň 15.6.2012, na ktoré pojednávanie
sa žalobca ospravedlnil, zároveň doručil súdu doplňujúce podanie. Žalobca sa ospravedlnil aj na ďalšie
pojednávanie na deň 2.10.2012, nakoľko súd, ako uviedol v ospravedlnení, neoznačil správne meno a
priezvisko žalovaného, čo mu bránilo v účasti na pojednávaní, keďže ide, ako uviedol v ospravedlnení
o technické príčiny. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie termínu pojednávania, pojednával
v jeho neprítomnosti, nakoľko súd vyhodnotil, že dôvod na odročenie pojednávanie nie je dôvodný,
na pojednávaní vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia,
keďže považuje samotnú žalobu ako aj ďalšie doplňujúce podania za nezrozumiteľné, s tým, že je
potrebné,abysažalobcavovecináležitevyjadrilnapojednávaní.Žalovanýuviedol,žezobsahupodania
žalobcu je zrejmé, že tento namieta výpis registra trestov, ktorý tvorí prílohu č. 5 spisu, pričom tento
výpis registra trestov bol vydaný Generálnou prokuratúrou SR dňa 9.1.2001. Žalovaný uviedol, že
pravdepodobne žalobca namieta nesprávny úradný postup. Poznamenal, že v žiadosti o odpis z
registra trestov je uvedené priezvisko Kabát, meno R. ktorá žiadosť bola založená do spisu. Dá sa
však predpokladať, že táto bola súčasťou spisu OP Levice č. PD 1652/00, v ktorej prebiehalo trestné
konanie voči žalobcovi. Ak táto domnienka, ako ďalej uviedol žalovaný je správna, tak uvedený výpis
bol súčasťou spisu vyšetrovateľa v konaní sp.zn. ČVS: OUV-423/02-LV-00, z ktorého pravdepodobne
bola vyhotovená fotokópia, ktorú fotokópiu si zadovážil žalobca. žalovaný uviedol, že čo sa týka žaloby
o ochranu osobnosti, ktorým podľa obsahu žalobca žiada ospravedlnenie a uverejnenie ospravedlnenia
v týždenníku Plus 7 dní ako aj zaplatenie nemajetkovej ujmy, poznamenal, že v tejto časti žaloby nie
je možné sa náležite vyjadriť, nakoľko žalobca sa nedostavuje na súdne pojednávanie, ospravedlňuje
svoju neúčasť, takže je možné tieto vady odstrániť len z výsluchu žalobcu. Žalobca sa nedostavil ani
na ďalšie pojednávania vo veci, sústavne svoju neúčasť bez vážneho dôvodu ospravedlnil, vo svojich
podaniach poukázal na množstvo ďalších skutkových tvrdení, ktoré nesúviseli s pôvodne podanou
žalobou a doplňujúcimi podaniami o ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy. Žalobca v
poslednom podaní doručenom súdu žiadal vydať rozsudok, v ktorom podaní žiadal, že žalovaný je
povinný zdržať sa v budúcnosti používania, potvrdzovania, určovania, cez verejné listiny na meno R.
alebo 52111/186 alebo cez OP SE XXXXXX na meno R. vydávať potvrdenia cez odpis z RT, že nemá
záznam v registri trestov, boli použité na podnikateľské činnosti, na obžalobu, na obvinenie a na ďalšie
cez celé tucty verejných listín, na povinnosti a žalovaný je povinný zdržať sa tohto konania, zároveň
žiadal uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa za zneužitie dáta narodenia, meno, rodného čísla
na meno R. ako aj uložiť mu povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 25.000 eur.
Žalovaný aj v zmysle ďalších doplňujúcich podaní žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko ju považoval za
nedôvodnú, keďže žalobca poukázal na nesprávne osobné údaje. V prípade, ak má žalobca za to, že v
uvedených konaniach, na ktoré poukazoval, kde boli, ako uviedol použité nesprávne jeho osobné údaje,
mal sa obrátiť na úrad pre ochranu osobných údajov, prípadne sa mal obrátiť priamo na žalovaného na
opravu týchto osobných údajov, pričom v prípade, že by mu nebolo vyhovené, mal následne postupovať
tak, že sa mal obrátiť na uvedený úrad a následne až vtedy podať žalobu, ktorý postup však žalobca
nedodržal. žalovaný uviedol, že keby aj došlo k nejakému zásahu do osobnostných práv žalobcu,
tento zásah žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, tiež nepreukázal ani svoj nárok, čo sa týka
úhrady nemajetkovej ujmy, ktorú nezdôvodnil, pričom zároveň poukázal na celkovú pasivitu žalobcu
počas celého konania a tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa opakovane, bez vážnych dôvodov
nedostavoval na súdne pojednávania.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :6. Žalobca s pôvodnou žalobou, ako aj doplňujúcimi podaniami, ktoré súd vyhodnotil podľa obsahu,
domáhal ochrany osobnosti, zaplatenia nemajetkovej ujmy. Vo svojich podaniach, ktoré skutkovo
žalovaný sústavne menil, poukázal, že konaním žalovaného malo dôjsť vo viacerých listinách
pozmeňovaniu jeho meno, priezviska, nebolo správne určené jeho meno a priezvisko, keďže žalovaný
mal použiť nepredpisové určenie na meno R., ktoré vôbec nespĺňa zákon NR SR č. 301/1995 Z.z.
o rodnom čísle, ďalej uviedol, že okrem toho cez nepravdivé ďalšie úkony vydal zmenu obsahu
nepredpisovej verejnej listiny, cez porušenie zákona NR SR č. 81/1986 a zákona NR SR č. 428/2002
Z.z. o ochrane osobných údajov. Súd následne mal za preukázané, že žalobca v ďalšom konaní
sp.zn. 14C 143/2012 sa domáhal samostatnou žalobou proti žalovanému, teda Slovenská republika
zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, v súvislosti s nesprávnym úradným postupom generálnej
prokuratúrystotožnýmobsahom,akovovecináhradyškodyvovýške25.000eur,ktorávýškauplatnenej
náhrady škody korešponduje s výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy v tomto konaní. Okresný súd
Levice rozsudkom č.k. 14C 143/2012 zo dňa 11.4.2016 žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. V predmetnom konaní sa žalobca domáha ochrany osobnosti, s tým, že Generálna prokuratúra SR
zneužila, resp. nesprávne uviedla na viacerých verejných listinách jeho nesprávne meno a priezvisko,
rodné číslo, s tým, že uvedené verejné listiny boli vydané na neexistujúcu osobu. Týmto, ako uviedol
žalobca došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a domáhal sa, aby sa žalobca zdržal používania
týchto verejných listín, ospravedlnil sa žalobcovi v týždenníku Plus 7 dní a zároveň mu vyplatil
nemajetkovú ujmu 25.000 eur.
8. Podľa § 11 O.Z. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena, a prejavov osobnej povahy.
9.Podľa§13 ods.1O.Z.Fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie.
10. Podľa § 13 ods. 2 O.Z. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
11. Podľa § 13 ods. 3 O.Z. Výšku úhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
12. Prostriedky ochrany podľa § 13 O.Z. možno použiť iba v prípade, keď neoprávnený zásah smeroval
do niektorej zo zložiek osobnosti človeka, ktoré sú príkladne uvedené v § 11 O.Z. Otázku prípadného
dotknutia jednotlivých čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti je nevyhnutné posudzovať
pri každom z týchto práv samostatne.
13.Právachránenéustanovením11O.Z.patriazozákonavšeobecnekaždejfyzickejosobe,bezrozdielu
veku, bez toho, aby sa vyžadovalo splnenie akýchkoľvek ďalších podmienok.
14. Fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13 O.Z, ak je tu subjekt, ktorý
zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti.
15. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 O.Z. je osobne spätá s osobou, ktorá
sa dopustila neoprávneného zásahu do osobnostným práv fyzickej osoby tak, že má osobný charakter.
16. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby, musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a/
existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození
osobnostných práv chránených ustanovením § 11 O.Z, b/ neoprávnený ( protiprávny ) charakter tohto
zásahu, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a v vzniknutou ujmou.
Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa
ustanovenia § 13. Základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií uvedených v § 13 je, aby
došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej ustanoveniami § 11 a nasl. O.Z. Stačí, akide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale v samotnom
ohrození osobnosti fyzickej osoby.
Zásah môže byť vykonaný rôznym spôsobom, pričom pojem zásahu do práva v zmysle § 13 ods.
1 O.Z. nemožno vykladať tak, že musí vždy ísť iba o aktívne konanie, nie o pasívne správanie-
opomenutie. Nakoľko aj opomenutím môže byť porušená právna či iná povinnosť a opomenutím môže
byť tiež spôsobená ujma fyzickej osobe, či už majetková alebo nemajetková. Je dôležité vždy posúdiť
skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a samozrejme potom aj následky
tohto zásahu pre fyzickú osobu. Samotný zásah na vznik zodpovednosti pôvodcu zásahu do práv
chráneným ustanovením § 11 O.Z. nestačí. Pokiaľ sa má proti neoprávnenému zásahu poskytnúť
občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo
ohroziť právo ustanovené v § 11 O.Z. Nie každý neoprávnený zásah bude objektívne spôsobilý túto
náležitosť spĺňať. Na úspešné uplatňovanie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 O.Z. Občiansky zákonník
poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré
predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu
spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a
česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a
uplatnenie v spoločnosti. Dotknutá osoba sa v prvom rade môže domáhať upustenia od neoprávnených
zásahov do osobnostného práva na ochranu osobnosti.
17. Aby však bolo možné žiadať o odstránenie následkov neoprávneného zásahu , je nutné, aby
následky tohto zásahu v čase rozhodovania doteraz trvali. Spôsob odstránenia následkov bude
rozdielny, podľa povahy veci, najmä podľa druhu zásahu do práva na ochranu osobnosti a podľa
okolností, za ktorých k zásahu došlo.
18. Povinnosťou žalobcu v predmetnom konaní bolo uniesť dôkazné bremeno ohľadne prípadného
neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv v súvislosti s konaním žalovaného. Žalobca
predmetnú žalobu opieral o jeho tvrdenia, že verejnými listinami, ktoré boli vydané žalovaným bolo
nesprávne uvedené jeho meno a priezvisko, toto bolo teda žalovaným zneužité, keďže vo verejných
listinách bolo nesprávne uvedené jeho meno aj priezvisko, čím došlo k porušeniu jednak zákona o
osobných údajov ako aj zasiahnuté do jeho občianskej cti. Žalobca však nijakým spôsobom, teda akým
spôsobom konkrétne došlo do jeho osobnostných práva nepreukázal, s tým, že súd poukazuje na
skutočnosť, že uvedenie chybného mena , prípadne priezviska, nevyvoláva zásah do osobnostných
práv žalovaného, keďže uvedené nedostatky v prípade, ako vyplýva z obsahu žaloby bolo možné
odstrániť v rámci prípravného trestného konania ako aj opravou v týchto listinách. Žalobca nijakým
spôsobom nespochybňoval, že verejné listiny na ktoré aj keď neurčito a nezrozumiteľne poukazoval,
sa netýkali jeho konkrétnej osoby, poukazoval len na nesprávne uvedenie mena a priezviska, ktorá
skutočnosť, ako súd opakuje, nijakým spôsobom nezasiahla do jeho osobnostných práv a teda mal súd
za to, že neboli splnené zákonné podmienky vyššie uvedené na vyhovenie predmetnej žalobe, ktorou
žalobca žiadal, aby žalovaný upustil od ďalšieho používania týchto verejných listín, nakoľko žalobca
tiež nepreukázal, že tieto verejné listiny naďalej žalovaný , ako tiež uviedol používa. Súdu vôbec nie
je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáha ospravedlnenia zo strany žalovaného v týždenníku Plus
7 dní, keďže tiež nepreukázal, že v uvedenom periodiku má byť uverejnený nejaký článok v súvislosti
s konaním žalovaného, v ktorom by prípadne mohli byť uvedené nepravdivé údaje, ktoré by zasiahli
do jeho občianskej cti. Tento dôkaz žalobca vôbec nepredložil , takže ani v tejto časti žaloby neuniesol
dôkazné bremeno. Žalovaný zároveň nezdôvodnil, ani iným spôsobom nepreukázal vznik ako aj výšku
uplatnenejnemajetkovejujmy,pričomsúdpoukazujenato,ževpriebehukonaniažalobcaviackrátvýšku
uplatnenej nemajetkovej ujmy, bez akéhokoľvek zdôvodnenia menil.
19. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť,
že samotný žalobca bol v celom predmetnom konaní pasívny, nezúčastňoval sa súdnych pojednávaní,
kde by v prípade, že by mal za to, že je potrebné žalobu nejakým spôsobom špecifikovať, resp. upresniť.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V predmetnom konaní bol žalovaný procesne úspešný v celom rozsahu a vznikol mu nárok na
náhradu trov konania. Súd rozhodol, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania z
dôvodu, že z obsahu spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú a náhradu trov konania si žalovaný anineuplatnil. Nakoľko z obsahu spisu tieto trovy žalovaného neboli preukázané, v prípade aj priznania
nároku na náhradu trov konania žalovanému by následne bolo vypracované uznesenie vyšším súdnym
úradníkom, v ktorom by bola vyčíslená výška trov konania v nulovom vyhodnotení, čo považoval súd za
neúčelné. Z tohto dôvodu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresný súd Levice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.