Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616213953
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616213953.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore navrhovateľa Š. H., V..

XX.XX.XXXX, P. E. XX proti dcére navrhovateľa Y.A. H., V.. XX.XX.XXXX, P. T. V. L., T. XXXX/X, o
zníženie výživného na dospelú dcéru, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/298/2011 - 75 zo dňa 15.03.2013
a to tak, že sa z n i ž u j e výživné zo strany navrhovateľa na dcéru Y. H., V.. XX.XX.XXXX zo sumy
150,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné
je navrhovateľ p o v i n n ý platiť k rukám dcéry Y. H. vždy do 20-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.9.2016 v znení jeho úpravy vykonanej
na pojednávaní dňa 19.12.2016 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k jeho dcére Y. zo sumy
150,--EUR mesačne na sumu 30,--EUR mesačne splatnú vždy do 20-tého dňa daného mesiaca vopred
a to dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného sa jeho finančné pomery podstatne
zmenili. Od 1.4.2016 je evidovaný na úrade práce a nepoberá žiadnu podporu ani žiadne štátne sociálne

dávky. Stále sa snaží si nájsť prácu, avšak neúspešne. Krytie jeho základných životných potrieb - úhradu
energiíastravumuposkytujejehomama.Výživnéurčenésúdom150,--EURnadcéruQ.a150,--EURna
druhú dcéru Y. platil v priebehu roku 2015 z príjmu zamestnávateľa C. T. V. L.. K 1.4.2016 zamestnávateľ
jeho pracovný pomer ukončil. Pracovnú zmluvu mal na dobu určitú do 31.3.2016. K predĺženiu pracovnej
zmluvy nedošlo, lebo nemali ďalšiu prácu. Časť peňažných prostriedkov na vyplatenie výživného si
muselpožičať,abysavyholprípadnejexekúciiavymáhaniucezpolíciu.Podstatnesaporozvodezmenili
aj jeho majetkové pomery. V roku 2015 po rozvode vyplatil čiastku bezpodielového spoluvlastníctva

bývalej manželke tak, že peniaze si požičal od sestry, ktorá trvala na zmene vlastníctva vyplateného
rodinného domu, takže on už nevlastní nehnuteľnosť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov, oboznámením sa s listinným dôkazmi
a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:

4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/298/2011 mal súd preukázané, že rozsudkom

uvedeného súdu sp.zn. 16P/298/2011 - 75 zo dňa 15.03.2013 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na
výživu svojej v tom čase ešte maloletej dcéry Y. sumou 150,--EUR mesačne, ktorú bol povinný platiť
vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky, a to počnúc od 1.1.2012. Zároveň mu súdvyčíslil dlžné výživné vo výške 725,--EU , ktoré zaviazal navrhovateľa zaplatiť k rukám matky jeho dcéry
do 31.7.2013.

5. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že tak rozhodol potom, čo mal preukázané, že matka
dcérynavrhovateľavobdobí1/2012-8/2012dosahovalapriemernúčistúmesačnúmzduvovýške662,55
EUR a podľa potvrdenia Obce L.B., ktorá ju od septembra 2012 zamestnávala ako učiteľku na základnej
škole, bol jej priemerný mesačný príjem za obdobie 9/12-1/13 vo výške 747,95 EUR. Dcéra navrhovateľa
bola v tom čase študentkou Gymnázia v Spišskej Novej Vsi, zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným

stavom nemala, záujmy mala primerané veku. Žila s matkou a spolu so svojou sestrou v trojizbovom
nájom byte. Okrem príjmu zo zamestnania matka poberala prídavky na maloleté dieťa. Navrhovateľ bol
v uvedenom období samostatne zárobkovo činnou osobou, pracujúcou v zahraničí. Žil sám v rodinnom
dome. Podľa daňového priznania za rok 2011 jeho príjmy z podnikania za uvedený rok dosahovali
19.060,- EUR a výdavky predstavovali 15.487,- EUR. Podľa daňového priznania odporcu za rok 2012
jeho príjmy z podnikania za uvedený rok dosahovali 15.091,- EUR a výdavky sumu 11.461,- EUR. Z

dokladu SIPO vyplynulo, že za obdobie december 2012 uhrádzal za plyn, rozhlas a TV a elektrinu
mesačne 144,94 EUR.

6. Pokiaľ ide o súčasné pomery účastníkov konania, navrhovateľ bol zamestnancom spoločnosti C., T.
T. I..N.., Y. v období od 16.3.2015 do 29.2.2016. Tento pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú

a bol ukončený uplynutím dohodnutej doby. Za uvedené obdobie dosiahol celkový čistý príjem vo
výške 7.193,35 EUR, čo v priemere na jeden mesiac predstavovalo sumu 599,45 EUR. Podľa správy
uvedeného zamestnávateľa zo dňa 16.1.2017 navrhovateľa ďalej nezamestnali z dôvodu, že spoločnosť
v uvedenom období nemala zákazky, kde by sa mohol uplatniť so svojou kvalifikáciou a profesným
zaradením.

7. Navrhovateľ pred nástupom do pracovného pomeru k tomuto zamestnávateľovi ukončil výkon svojej
podnikateľskej činnosti ako živnostník a to ku dňu 31.12.2013. Z daňového priznania navrhovateľa za
rok 2013 vyplynulo, že za uvedené obdobie dosiahol celkové príjmy z podnikania vo výške 8.468,50
EUR a výdavky vo výške 4.751,21 EUR, základ dane predstavovala suma 3.717,29 EUR a za uvedené

obdobie nemal žiadnu daňovú povinnosť. Preukázateľne zaplatil za uvedené obdobie poistné v celkovej
výške 1.074,45 EUR. Podľa správy Daňového úradu Prešov navrhovateľ nepodal daňové priznanie za
rok 2014 a 2015.

8. Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča je od 1.4.2016 vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pôvodne nepoberal pomoc v hmotnej núdzi (čl. 14), avšak od
1.11.2016 ju začal poberať, pričom za mesiac november 2016 mu bola podľa potvrdenia uvedeného
úradu vyplatená vo výške 117,40 EUR mesačne a za mesiace, december 2016, január vo výške 152,10
EUR mesačne. Podľa aktuálneho potvrdenia uvedeného úradu zo dňa 2.3.2017 mu za mesiac február
2017 bola vyplatená uvedená dávka vo výške 186,80 EUR.

9. Navrhovateľ nie je vedený v registri poistencov a sporiteľov ako zamestnanec, SZČO a ani
ako dobrovoľne poistená osoba, a nie je ani poberateľom nemocenských dávok, ani dávok v
nezamestnanosti (čl. 4).

10. Podľa predložených potvrdení si navrhovateľ hľadal zamestnanie dňa 10.6.2016 u podnikateľa Y. Y.,
T. Č.S., E. na pozíciu „pomocník“, dňa 13.7.2016 o spoločnosti Ž. N., T..I..N.., K. na pozíciu „pomocný
robotník“, dňa 15.10.2016 u podnikateľa F. X., T. D. R. Y., J.. Podľa jeho účastníckej výpovede sa
hlásil v máji 2016 do práce v spoločnosti P., T..I..N.. L. D., avšak neprešiel lekárskou prehliadkou.
Podľa správy MUDr. L. Č. zo dňa 28.11.2016, ktorú súdu navrhovateľ predložil na nahliadnutie na

pojednávaní, vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľ nemohol vykonať prácu murára. Od 25.11.2016
je navrhovateľ podľa písomného vyjadrenia uvedenej lekárky zo dňa 11.1.2017 práceneschopný pre
závažné ochorenie a jeho terajšie ochorenie mu nedovoľuje vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Z
výpovede sestry navrhovateľa vyplynulo, že tento je onkologickým pacientom.

11. Podľa účastníckej výpovede navrhovateľa tento býva sám v rodinnom dome na adrese E. XX,
pričom uvedený dom je toho času vo výlučnom vlastníctve jeho synovca, ktorý ho získal od navrhovateľa
na základe darovacej zmluvy. Zo správy Okresného úradu Levoča, odbor katastrálny vyplynulo, že
navrhovateľ bol pôvodne výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXvedeného pre k.ú. E., a síce rodinného domu, súp. č. XX a príslušných pozemkov, ktoré však na základe
darovacej zmluvy zavkladovanej pod sp.zn. V 881/15-84/15 previedol na J. H., V.. XX.X.XXXX - svojho
synovca.Zvýpovedísvedkýň-sestryamatkynavrhovateľavyplynulo,žepôvodnenavrhovateľovisestra

darovala pôvodný dom, z ktorého materiál sa následne použil na výstavbu rodinného domu, ktorý teraz
obýva navrhovateľ a ktorý financovala jeho mama. V ich rodine sa napokon rozhodlo, že dom pôjde na
synovca, keďže všetko financovala rodina navrhovateľa.

12. Podľa čestného prehlásenia matky navrhovateľa zo dňa 4.6.2012, táto mu v roku 1996 finančne

prispela na výstavbu rodinného domu sumou 400.000,--Sk, t.j. 13.277,--EUR a to na kúpu stavebného
materiálu. Tieto prostriedky žiadala týmto prehlásením od neho vrátiť.

13. V súčasnosti podľa výpovede navrhovateľa, ako aj výpovede svedkýň, tento žije z toho, čo si si
požičal od sestry alebo mamy. Niekedy sa stravuje u svojej mamy, pričom denne potrebuje na stravu
cca 5,- EUR, čo do mesiaca predstavuje sumu cca 150,- EUR, pričom tieto čiastky mu poskytuje mama

a jeho sestra. Matka navrhovateľa potvrdila, že ho živí. Tento podľa jej výpovede sa u nej stravuje každý
deň. Raňajky si on robí doma z toho, čo mu ona nakúpi a pokiaľ ide o obed, buď mu ho ona donesie
alebo si on príde pre obed k nej. Večere má z obeda, ktorý mu ostáva a ktorý si prihreje. Tiež potvrdila,
že mu poskytuje peniaze na cestovné, podľa toho, koľko potrebuje. Navrhovateľ má tiež náklady na
cestovné v sume 30,- EUR do mesiaca, keďže má zdravotné problémy a musel veľa cestovať. Ďalšie

výdavky má na telefón 10,- eur mesačne, kedy aj na to si podľa jeho výpovede požičiava. Mal by splácať
pôžičku v Tatrabanke, v sume okolo 100,- eur mesačne, ktorú bral na to, aby mohol splatiť výživné.
Celková suma pôžičky je v celkovej sume 4.100,- EUR. Uvedená pôžička postupne mu bola poskytnutá
17.08., 13.09.2015 a 08.01.2016. Náklady na bývanie v domácnosti predstavujú náklady na inkaso v
sume 174,61 EUR (SIPO doklad za mesiac 02/17).

14. Matka navrhovateľa potvrdila, že mu uhrádzala náklady na dom, v ktorom býva, kedy zaplatila vyše
120,- EUR, tiež platila aj domovú daň a tiež mu hradila plyn v sume 82,- EUR a elektrinu v sume 30,-
EUR, ako aj náklady telefón, a to za mesiace december 2016 a január 2017.

15. Z písomných potvrdení o bankových transakciách vyplynulo, že sestra navrhovateľa za neho dňa
27.9.2016 uhradila sumu 2.050,--EUR ako sumu určenú na úhradu výživného pre jeho dcéry Q. D.
Y., dňa 27.9.2016 sumu 300,--EUR ako sumu určenú na úhradu výživného pre jeho dcéry Q. D. Y.
za september 2016, dňa 26.1.2017 sumu 50,--EUR na výživné pre Y. za január 2017. Ďalej mu dňa
23.9.2016 zaslala sumu 1.000,--EUR a dňa 26.9.2016 sumu 200,--EUR. Zároveň za neho dňa 9.2.2017

uhradila sumu 342,98 EUR, ako náklad za energie na domácnosť, ktorú obýva a tiež dňa 7.3.2017 sumu
155,73 EUR takisto za energie. Podľa jej výpovede takto tiež realizovala úhradu dlžného výživného a
exekučných nákladov vo výške 4.075,- EUR za navrhovateľa.

16. Navrhovateľ má okrem dcéry Y. ešte vyživovaciu povinnosť k dcére Q., na ktorú má toho času súdom

určené výživné vo výške 150,--EUR mesačne na základe súdneho zmieru schváleného uznesením
tunajšieho súdu sp.zn. 4C/69/2013-46 zo dňa 6.5.2013. Vo vzťahu k tejto dcére vedie navrhovateľ na
tunajšom súde pod sp.zn. 1Pc 7/2016 konanie o zníženie výživného, ktoré dosiaľ nebolo rozhodnuté.

17. Dcéra navrhovateľa je v akademickom roku 2016/2017 riadnou študentkou v 2. roku štúdia

študijného programu Zub.lek. -denná forma so štandardnou dĺžkou 6 rokov na Lekárskej fakulte UPJŠ
v Košiciach.

18. Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves nie je a ani nikdy nebola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou žiadnych štátnych sociálnych dávok a ani

dávky v hmotnej núdzi.

19. Pokiaľ ide o náklady na jej osobu tieto predstavujú podľa jej vyčíslenia suma 50,--EUR mesačne ako
poplatok za ubytovanie na internáte, suma 10,--EUR mesačne ako poplatok za MHD v Prešove, suma
80,--EUR mesačne ako náklady na stravu, suma 20,--EUR mesačne ako náklady na školské potreby,

suma 12,50 EUR mesačne ako náklady na mobilný telefón, a tiež suma 2,--Eur za jednosmernú cestou
na trase Spišská nová Ves - Prešov v prípade ak už nie je bezplatný lístok voľný.20. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, ktorú obýva spolu so svojou matkou tieto predstavujú inkaso v
sume 177,98 EUR mesačne a internet v čiastke 11,85 EUR mesačne. Jej matka tiež spláca spotrebný
úver v Tatrabanke sumou 106,--EUR mesačne, úver na bývanie od UniCredit Bank sumou 154,--EUR

mesačne, kreditnú kartu v UniCreditBank v sume cca 27,--EUR mesačne, a tiež si hradí mobil v sume
37,50 EUR mesačne, náklady spojené s cestovaním do práce vo výške 100,--EUR mesačne. Príjem
matky dcéry za obdobie od januára do novembra 2016 vrátane tvorila čistá mzda v celkovej výške
9.476,31 EUR, č v priemere na mesiac predstavuje sumu 861,48 EUR.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

25. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

26.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.33. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

34. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

35. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

36. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

37. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť, avšak

len čiastočne.

38. V prípade tohto jeho návrhu je potrebné konštatovať , že zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona
o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o

zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

39. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, kedy došlo k zmene
pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Pri plnoletých

oprávnených s ohľadom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo
o zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania. (porovnaj : Pavelková, B. : Zákon o
rodine. Komentár, 1. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2011, str. 482).

40. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy

nastane fakticky takýto stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
nastranedieťaťapatríjehovek,zdravotnýstav,štúdium,schopnosťzamestnaťsa,schopnosťvykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnú
spôsobilosť nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie
skutočností, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem

oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo
prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká Dôležitým faktorom v
tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom
odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po
skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného

zamerania. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím
prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola
alebo univerzita). (porovnaj : Pavelková, B.: Zákon o rodine. Komentár, 1. vydanie. Praha: C.H. Beck,
2011, str. 379).

41. Súhrne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne
uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto povinnosť nenastane nikdy, napríklad v prípade ťažkej
invalidity dieťaťa.

42. V danom prípade pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti bolo

preukázané, že tento podal návrh dňa 12.9.2016, pričom zníženia výživného sa dožadoval počnúc od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa tomuto jeho návrhu vyhovie. Súd je v prípade návrhu úpravy
výživného medzi dospelými osobami takýmto návrhom viazaný. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pre
rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

43. Navrhovateľ ku dňu vyhlásenia rozsudku v tomto konaní je nezamestnaný. Pracovný pomer s ním u
jeho posledného zamestnávateľa bol ukončený dňa 29.2.2016 a to uplynutím dohodnutej doby, na ktorú
bol dojednaný. Podľa vyhlásenia tohto zamestnávateľa navrhovateľa ďalej nezamestnali z dôvodu, že
spoločnosť v uvedenom období nemala zákazky , kde by sa mohol uplatniť so svojou kvalifikácioua profesným zaradením. V tomto zamestnaní pritom dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 599,45 EUR Je teda možné konštatovať, že k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa došlo
z objektívnych dôvodov , ktoré tento nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Táto okolnosť sa preto

podpísala pod pokles, resp. za obdobie do novembra 2016 pod stratu príjmu u navrhovateľa.

44. Súd ďalej skúmal, či navrhovateľ v čase pred nástupom do zamestnania k tomuto svojmu
poslednému zamestnávateľovi nedosahoval lepší príjem, než ten, ktorý mu bol vyplácaný u tohto
zamestnávateľa a teda, či sa vlastným pričinením nepripravil v minulosti o lepší zdroj príjmov, z ktorého

by potenciálne vedel uspokojovať dosial určené výživné z jeho strany na dcéru Y.u, pri zohľadnení jeho
ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére Q..

45. Pri poslednej úprave výživného na dcéru Y.u bol navrhovateľ samostatne zárobkovo činnou
osobou, ktorý podľa daňového priznania za rok 2012, z ktorého súd vychádzal pri určovaní posledného
výživného, dosahoval ročný príjem vo výške 15.091,- EUR v hrubom, teda neočistený výdavky, ktoré

predstavovali sumu 11.461,- EUR. V následnom roku 2013, v ktorom navrhovateľ ukončil túto svoju
podnikateľskú činnosť, teda v roku 2013, však už z tejto činnosti dosiahol príjem len vo výške 8.468,50
EUR, pričom celkové výdavky mal vo výške 4.751,21 EUR, z ktorých suma 1.074,45 EUR predstavovala
ním uhradené povinné poistné odvody. Je teda zrejmé, že v uvedenom období navrhovateľ len pri
zohľadnený nevyhnutného výdavku na príslušné poistné odvody dosahoval priemerný mesačný príjem

pred zdanením vo výške 616,17 EUR (t.j. 8.468,50 EUR - 1.074,45 EUR : 12 mesiacov), takže pri
porovnaní jeho príjmu, ktorý následne dosahoval v rámci svojho pracovného pomeru, nie je možné
konštatovať, že by sa zrušením svojej podnikateľskej činnosti pripravil o príjem, z ktorého by vedel
objektívne dosahovať vyššie príjem, než aký mu plynul z pracovného pomeru a teda sa nepripravil o
zdroj príjmov, z ktorého by potenciálne vedel uhrádzať dosiaľ mu určené výživné na dcéru Patrícii.

46. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú

aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom

na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

47. Z tohto hľadiska preto súd následne skúmal, či navrhovateľ vyvinul dostatočné úsilie k tomu, aby
sa opätovne zamestnal a tak zabezpečil si opätovne príjem, z ktorého by vedel uhrádzať výživné vo

vzťahu k dcére Y.Í..

48. Navrhovateľ preukazoval že si hľadal zamestnanie u niekoľkých zamestnávateľov a tiež to že v
máji 2016 nenastúpil do práce v spoločnosti Bautop, s.r.o., preto lebo podľa lekárskej správy MUDr. L.
Č. neprešiel lekárskou prehliadkou. Jeho zdravotný stav sa následne natoľko zhoršil, že od 25.11.2016

je podľa písomného vyjadrenia uvedenej lekárky práceneschopný pre závažné ochorenie a jeho
terajšie ochorenie mu nedovoľuje vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Z výpovede sestry navrhovateľa
vyplynulo, že je onkologickým pacientom. Súd tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že navrhovateľ toho času
objektívne nie je skutočne schopný vykonávať pracovnú činnosť, z ktorej by mu plynul príjem dostatočný
k tomu, aby vedel uhrádzať výživné na dcéru Patríciu v dosiaľ súdom stanovenej výške.

49. Príjem navrhovateľa v čase rozhodovania súd tvorila dávka v hmotnej núdzi vo výške vo výške
152,10 EUR mesačne za mesiac január 2017, resp. vo výške 186,80 EUR za mesiac február 2017.

50. U dcéry navrhovateľa od poslednej úpravy výživného, kedy bola študentkou Gymnázia, sa objektívne

takisto zmenili pomery, keďže táto toho času študuje na vysokej škole - univerzite a len poplatok za jej
ubytovanie na internáte predstavuje sumu 50,--EUR mesačne.51. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy dcérou navrhovateľa prezentovanú výšku
nákladov, výšku dosiaľ určeného výživného v sume 150,--EUR mesačne, súčasný príjem navrhovateľa,
ako aj na domácnosť, ktorú býva, keďže naďalej zotrváva v dome, ktorý bezodplatne previedol na

synovca a býva tam sám, čo mu objektívne zbytočne navyšuje náklady na živobytie, súd ustálil výšku
výživného na dcéru Y.Í. zo strany navrhovateľa na sumu 50,--EUR mesačne a v prevyšujúcej časti súd
návrh navrhovateľa zamietol.

52. Navrhovateľ sa zníženia výživného dožadoval počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

tomuto jeho návrhu vyhovie a keďže ide o návrhu úpravy výživného medzi dospelými osobami, pri
ktorom súd nemôže prekročiť takýto návrh súd rozhodol o znížení vyššie uvedeného výživného zo strany
navrhovateľa na jeho dcéru počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

53. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

54. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

57. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.