Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210403
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614210403.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Y. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. č. XXX, proti žalovanému: MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Bratislava,
ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 852 453, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/290/2014-118 zo dňa 20. októbra
2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/290/2014-118 zo dňa 20.10.2016
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno
8, Bratislava, zo dňa 03.12.2014, sp. zn. SR 16776/14 zrušil. Stranám nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala žalobou zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.
zn. SR 16776/14 zo dňa 03.12.2014, ktorým jej bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému 50 eur s
príslušenstvom, t.j. s úrokom vo výške 5,15 % ročne od 12.06.2014 do zaplatenia, zmluvnou pokutou

12 eur a trovami rozhodcovského konania 91,01 eur. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodcovské konanie
trpelo vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je
podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a z
dôvodu, že nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu, preto sú tieto podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho
zákonníka.ŽalobkyňapovažovalakonanienaStálomrozhodcovskomsúdezakonanie,priktoromneboli
zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, a preto sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku aj

v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa súdu z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 06.05.2014 o 10.24
hod. zmluvu o úvere, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni 50 eur a žalobkyňa sa zaviazala
zaplatiť celkovú čiastku 64 eur do 28 dní od poskytnutia úveru. Dňa 06.05.2014 o 10.24 hod. mala
byť uzavretá aj rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, pričom podľa čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere č. 447419 uzatvorenej dňa 06.05.2014 o 10.24 hod. vrátane sporov o jej platnosť, mali byť

riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa čl. I. bod
1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa čl. II. bod 2rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa
nepoužijevprípade,akpredpodanímžalobynavšeobecnomsúdebolapodanážalobanarozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu. Z rozhodcovského spisu súd
zistil, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 03.12.2014 bol žalovanej doručený dňa 08.12.2014. Žalovaná

sa domáhala zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2014, teda
v zákonnej lehote 30 dní.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, a to § 45 ods. 1 písm. e/, § 47 ods. 1 a § 73 ods. 1, 2, 3
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa s účinnosťou od 01.01.2015 použijú ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý

pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred
01.01.2015 však zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva sa teda spravuje predpismi účinnými v
čase jej uzavretia, ale konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, neskončené do 31.12.2014 sa
nedokončujú podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ale sa dokončujú podľa zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné

posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
V predmetnej veci rozhodcovský súd konal na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená
dňa 06.05.2014, zároveň so zmluvou o úvere č. 447419. Zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného
vyplýva, že zmluva mala byť uzatvorená na diaľku, a preto bolo pre zachovanie písomnej formy
nevyhnutné dodržať režim vzájomne vymenených listov medzi zmluvnými stranami, čo znamená

doručenie ponuky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľky a následne prijatie
tejto ponuky zo strany poskytovateľa. K takémuto vzájomnému vymeneniu zmluvy však nedošlo,
čo v konečnom dôsledku nepriamo potvrdil sám žalovaný v odvolaní, kde popisoval jednotlivé
kroky predchádzajúce uzavretiu zmluvy o úvere. Z tohto totiž vyplýva, že podmienkou žiadosti o
pôžičku bolo tiež potvrdenie (odkliknutie) údaja „súhlasím s predzmluvnými dokumentmi“, medzi

ktorými mala byť aj rozhodcovská zmluva. Medzi žalobkyňou a žalovaným bolo sporné či medzi
„predzmluvnými dokumentmi“ bola aj rozhodcovská zmluva. Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie
žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola zakomponovaná do predzmluvných dokumentov, žalobkyňa
ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť ich obsah a nemohla uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby
akceptovala rozhodcovskú zmluvu. Potom chýbala autonómia vôle spotrebiteľa uzatvoriť rozhodcovskú

zmluvu, pričom vypočutím žalobkyne bolo preukázané, že mala záujem uzatvoriť len zmluvu o úvere.
Žalovaný teda nepreukázal, že žalobkyňa ako spotrebiteľka individuálne dojednala aj rozhodcovskú
zmluvu.Vzhľadomktomu,žezmluvaoúvereajrozhodcovskázmluvaboliuzavretévrovnakomokamihu
- dňa 06.05.2014 o 10.24 hod., nemohlo dôjsť pred uzavretím zmluvy o úvere k vzájomnému vymeneniu
listín obsahujúcich rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva potom nebola vôbec predmetom

samotného jednania, jej uzavretie bolo len elektronicky vygenerované ako súčasť uzavretia zmluvy o
úvere, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Nakoľko predpokladom uplatnenia nároku žalovaného voči
žalobkyni v rozhodcovskom konaní bolo platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a v predmetnej veci
žalovaný nepreukázal jej uzavretie, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prerokovať. Súd

preto v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zrušil
rozhodcovský rozsudok. Keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy, môže po právoplatnosti tohto rozhodnutia pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v
žalobe len na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Vzhľadom na výsledok konania právo na náhradu vzniklo žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech.

Žalobkyňa si však trovy neuplatnila (tieto nevyčíslila), zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd
stranám nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd vo veci sám

rozhodol a teda zrušil výrok I. rozsudku a zamietol žalobu v celom rozsahu. Podľa neho súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdeniaveci(§365ods.1písm.f/ah/C.s.p.). Vodvolaníuviedol,žesapridržiavasvojichdoterajších
vyjadrení o tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná.Následne citoval ust. § 18 ods. 4, § 21 a § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Napriek
tomu, že žalovaná v rozhodcovskom konaní doručila žalobnú odpoveď, tá bola posúdená ako právne
irelevantná, na základe čoho sa jej nemohla prikladať žiadna váha. Nevyjadrila sa v nej k otázke vzniku

dlhu voči žalobcovi, otázke trvania dlhu, k jeho zániku ani čiastočnému zániku.
Ďalej žalovaný sa odvolával na čl. II. ods. 3, ktorý umožnil klientovi bez udania dôvodu odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní, pričom toto právo nebolo klientom využité.
Na záver poukázal na to, že v zmysle ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými

v čase jej uzavretia, a preto sa nestotožnil s názorom súdu, že by sa mal aplikovať zákon č. 335/2014
Z. z. na predmetnú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko tá sa uzatvorila dňa 06.05.2014 spolu so zmluvou o
úvere č. 447419. Napriek tomu, že to aj súd uviedol v bode 27 v rozhodnutí, použil zákon č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a v zmysle § 47 ods. 1 zrušil rozhodcovský rozsudok.

3.Žalovanávpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedla,ženasvojomnávrhutrvá.Okremtohopoukázala,

že dňa 23.12.2016 obdržala od spoločnosti MINIHOTOVOST SE, Politických věznů 1272/21, Nové
Město, Praha list, ktorý priložila k vyjadreniu. Listom jej bolo oznámené, že dňa 14.11.2006 došlo k
zlúčeniu spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, s ktorou
dňa 06.05.2011 uzatvorila zmluvu o úvere č. 447419 so spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom
Politických věznů 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 04355211, čím došlo k

postúpeniu všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 447419 na túto spoločnosť a
zároveň došlo k zmene právnej formy tejto spoločnosti na MINIHOTOVOST SE. Zároveň bola žalovaná
vyzvaná na okamžité uhradenie dlžoby v sume 311,30 eur pred začatím súdneho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
379 C. s. p.) a ako vecne správny ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa §

387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Podľa odvolacieho súdu námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích
dôvodov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových a
právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie žalované a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré

by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej žalobe. Odvolanie žalovaného preto nemožno
považovať za opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú dané.

7. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej
doručila žalobnú odpoveď, tá bola posúdená ako právne irelevantná, na základe čoho sa jej nemohla

prikladať žiadna váha, nevyjadrila sa v nej k otázke vzniku dlhu voči nemu, otázke trvania dlhu, k jeho
vzniku a nie ani čiastočnému zániku. Odvolací súd mal z obsahu spisu Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, ktorý je súčasťou pripojeného spisu okresného
súdu sp. zn. 1Er/2512/2015 zistené, že mu žalovaná poslala žalobnú odpoveď písomným podaním zo
dňa 14.11.2014, doručeným dňa 19.11.2014, ktorou namietala právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne individuálne vyjednaná a považuje ju za absolútne
neplatnú. Vzhľadom na námietku príslušnosti Stáleho rozhodcovského súdu nepovažovala za dôvodné
vyjadriť k skutkovým okolnostiam žalobného návrhu. Podľa odvolacieho súdu žalovaná postupovala
podľa ust. § 18 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31.12.2014,
ktoré upravovalo inštitút žalobnej odpovede majúcej slúžiť k tomu, aby sa žalovaný vyjadril ku všetkým

skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

8. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na čl. II. ods. 3 rozhodcovskej zmluvy, ktorý umožnil klientovi bez udania
dôvodu odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní, pričom toto právo nebolo klientom využité,odvolací súd uvádza, že ust. § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od
zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. Pokiaľ

súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, nemohla žalobkyňa od nej odstúpiť.

9. Žalovaný sa v ďalšej časti odvolania nestotožnil s názorom súdu, že by sa mal aplikovať zákon č.
335/2014 Z. z. na predmetnú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko tá sa uzatvorila dňa 06.05.2014 spolu
so zmluvou o úvere č. 447419. K uvedenému odvolací súd uvádza, že od 01.01.2015 bol prijatý nový

zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné
ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 01. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 01. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred
01. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že

konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č.
335/20145 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej
uzavretia. Okresný súd vec preto správne právne vec posúdil keď rozhodcovskú zmluvu posudzoval
podľa ust. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a rozhodcovské konanie podľa zákona č. 335/2014

Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Námietku žalovaného nepovažoval preto za dôvodnú.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane
výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

11. Pokiaľ žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazovala na list od spoločnosti
MINIHOTOVOST SE, Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha o zlúčení spoločnosti so
spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, čím došlo k
postúpeniu všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 447419 na túto spoločnosť
a zároveň došlo k zmene právnej formy tejto spoločnosti na MINIHOTOVOST SE, tak odvolací súd

uvádza, že ku dňu jeho rozhodnutia z výpisu z obchodného registra takáto zmena nevyplývala. Z toho
dôvodu vec prejednával a rozhodol s doterajším žalovaným.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).