Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615209867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci žalobcu: Sociálna
poisťovňa, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: X. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. P. XXX, zastúpeného JANČI & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so
sídlom Belopotockého 720/2, IČO: 37 979 957, o náhradu škody 4 082,67 eur, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/382/2015-57 zo dňa 13.9.20176, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 6C/382/2015-57 zo dňa 13.9.2016 zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 4.082,67 eur v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v

plnom rozsahu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému úhrady
4.082,67 eur ako náhrady škody na tom skutkovom a právnom základe, že uznesením Okresného
súdu v Lučenci 3T/41/06 zo dňa 18.07.2006 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 04.10.2005 o 07.30
hod. riadil nákladné motorové vozidlo zn. Tatra 815, UDS ev. č. PU 843 AM po štátnej ceste č. I/71
v smere od Lučenca do Fiľakova, kde na križovatke ciest I/71 a III/5712 v km 6068 pri odbočovaní

vľavo z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu smerom na Holišu, v dôsledku nepozornosti nedal prednosť
v jazde oproti idúcemu motorovému vozidlu zn. Kia Pride ev. č. LC 149 BA, následkom čoho došlo k
zrážke oboch vozidiel a následnému zraneniu C. G., ktoré zranenia si vyžiadali PN a jej následkom
jej bol priznaný invalidný dôchodok. Žalobca vyplatil poškodenej C. G. dôchodkové dávky formou
invalidného dôchodku za obdobie od 24. 01. 2013 do 31. 12. 2014 v celkovej sume 4.082,67 eur. V
zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má žalobca právo voči
žalovanému na náhradu škody. Žalovaný, ktorý bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy 4.082,67 eur

výzvou zo dňa 14. 05. 2015, dlžnú sumu neuhradil. Súd prvej inštancie rozhodol platobným rozkazom,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V zákonnej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu
odpor. Uviedol, že na základe platne uzavretej poistnej zmluvy medzi ním a Kooperativa poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group, z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je práve poisťovateľ povinný

nahradiť nárok uplatnený žalobcom a z toho dôvodu namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Odpor
proti platobnému rozkazu bol podaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a potom podľa §
174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa podaním odporu platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.Žalobcazotrvalnauplatnenomnárokuapoukázalnato,žeodroku2005každoročnevyzývalžalovaného
na úhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia poškodenej C. G.. Žalovaný tieto výzvy vždy
predkladal Kooperativa poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group, ktorá následne žalobcovi vyplatené

dávky preplatila. Prvýkrát komerčná poisťovňa odmietla preplatiť tieto dávky vyčíslené vo vyúčtovaní za
obdobie od 24. 01. 2013 do 31. 12. 2014, ktorá čiastka je predmetom tohto konania. Vyslovil názor, že
v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je treťou osobou, ktorá je povinná
nahradiť vyplatené dávky osoba, ktorá škodu spôsobila, v danom prípade žalovaný. Treťou osobou
teda nie je komerčná poisťovňa, v ktorej mal žalovaný poistené motorové vozidlo. Žalovaný zotrval na

svojom stanovisku, že nie je "treťou osobou" v zmysle § 238 zákona o sociálnom poistení. Poukazoval
aj na to, že mal v čase škodovej udalosti uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení s poisťovňou
Kooperativa a vyslovil názor, že žalobca si mal svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovni Kooperativa.
V priebehu predchádzajúcich rokov táto poisťovňa nárok plnila. Táto poisťovňa však nestúpil a do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a ani
sa nezúčastňovala na konaní popri žalovanom ako intervenient v zmysle § 81 a nasl. CSP.

Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktorým mal preukázané, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu
dňa 04. 10. 2005, ako vodič motorového vozidla a v dôsledku toho, že nedal prednosť v jazde oproti
idúcemuosobnémumotorovémuvozidluzn.KiaPride,ev.č.LC149BA,ktoréviedolP.B.,došlokzrážke
oboch vozidiel a následnému zraneniu P. B., ktorý utrpel zlomeninu panvy, zlomeniu ľavého predlaktia a
ľavého predkolenia a 7. rebra vľavo, pohmoždenie hrudníka, odreniny tváre, ľavého kolena a pravej ruky,

ktoré zranenia boli spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 04. 10. 2005 do 27. 01. 2006. Zranená
bola aj jeho spolujazdkyňa C. G., ktorá utrpela zlomeninu bedrového kĺbu vpravo, zlomeniny kostrče,
ľavého zápästia, otras mozgu I. stupňa, pohmoždeniny hrudníka, brucha a predkolenia vpravo, tržné
rany na tvári a hlave a krvnú podliatinu obličky vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v
trvaní od 04. 10. 2005 až do vypracovania obžaloby (06. 04. 2006), pričom žalovaný X. P., ako obvinený

v trestnom konaní, porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Zb. o
premávke na pozemných komunikáciách. Uznesením Okresného súdu v Lučenci 3T/41/106-127 zo dňa
18. 04. 2006 bolo trestné stíhanie proti obžalovanému X. P. podmienečne zastavené podľa § 350 ods.
2 Trestného poriadku z dôvodov § 241 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku s použitím § 216 ods. 1
písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku, pričom podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku mu bola určená

skúšobná doba na jeden rok a žalovaný bol zaviazaný uhradiť poškodenému P. B. náhradu škody
10.000,- Sk - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 05. 2006. Podmienečnému zastaveniu
trestného stíhania predchádzala mediácia počas prípravného konania, kde obžalovaný X. P. vyhlásil,
že spáchal daný skutok, tento oľutoval, poškodenej C. G. vyplatil požadovanú náhradu škody 5.000,-
Sk, poškodenému P. B. škodu 5.000,- Sk a na ďalšiu požadovanú sumu, t. j. 10.000,-Sk, uzatvorili

a podpísali dohodu o náhrade škody. Obžalovaný súhlasil s podmienečným zastavením trestného
stíhania. Uznesením Okresného súdu Lučenec 3T/41/06-138 zo dňa 07. 08. 2007 bolo vyslovené, že
X. P. sa v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania osvedčil. Žalobca vyhotovil
dňa 24. 03. 2015 potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia v súlade s § 238 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého C. G. boli vyplatené dávky dôchodkového poistenia v

celkovej výške 4.082,67 eur a to invalidný dôchodok od 24. 01. 2013 do 31. 12. 2014. O vyplatených
dávkach súdu bol predložený rozpis za kalendárny rok 2013 a 2014. Medzi stranami bolo nesporné,
že žalobca vyplatil C. G. za obdobie od 24. 01. 2013 do 31. 12. 2014 invalidný dôchodok spolu vo
výške 4.082,67 eur, ako aj to, že C. G. vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku zranenia, ktoré
utrpela pri dopravnej nehode dňa 04. 10. 2005, zavinenej žalovaným (za uvedený skutok bol žalovaný

trestnestíhanývkonanívedenomnaOkresnomsúdeLučenecpodsp.zn.3T/41/2006).Vkonanízostala
spornou len otázka, či žalovaný je treťou osobu, voči ktorej Sociálna poisťovňa má nárok na náhradu
škody za vyplatené dávky formou invalidného dôchodku. Z ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči tretím
osobám, pričom treťou osobu v zmysle právnej úpravy je tá osoba, ktorá zavinila protiprávne konanie.

V danom prípade dopravnú nehodu zavinil žalovaný, a preto je vo vzťahu k Sociálnej poisťovni osobou,
ktorá zodpovedá za škodu vzniknutú vyplatením invalidného dôchodku C. G.. Skutočnosť, že motorové
vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené v Kooperative
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group neznamená, že žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v
konaní o nároku na náhradu škody. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov v plnej výške, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že postupoval v rozpore
s procesnými predpismi, čím mu znemožnil, aby riadne uskutočňoval svoje procesné práva. Poukázal
na to, že dňa 28. 6. 2016 žalovaný predložil súdu výzvu na vstúpenie vedľajšieho účastníka do konania,

a preto vzhľadom na uvedený procesný úkon žalovaného bol súd povinný doručiť predmetnú výzvu
poisťovni a tým vyzvať, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník. Súd výzvu na vstúpenie do
konania poisťovni nedoručil. V odôvodnení rozsudku iba konštatoval, že žalovaný navrhol, aby súd
pripustil do konania vstup vedľajšieho účastníka. Odvolateľ má za to, že zo strany žalovaného nebol
nikdy podaný návrh na pripustenie vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 posledná veta O.s.p. V

tomto konkrétnom prípade mal súd doručiť výzvu žalovaného na vstúpenie vedľajšieho účastníka do
konania poisťovne a umožniť jej tak vstúpiť do konania. Keďže takto súd nekonal, je toho názoru, že súd
znemožnil žalovanému, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na
spravodlivý proces. Ďalej uviedol v odvolaní, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Žalobca svoj nárok opiera o ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
podľa ktorého: „Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla,

výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.“. Podľa názoru odvolateľa z výkladu
citovaného ustanovenia nemožno vyvodiť, že osobou povinnou na náhradu škody je výlučne len tzv.
škodca. Poukazuje na ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde
náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Odvolateľ má za to,
že žalovaný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, pričom podľa jeho názoru mal žalobca
žalovať priamo poisťovňu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne, resp. rozsudok zruší a vec vráti
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a zaviaže žalobcu na úhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že súd rozhodol na základe
vykonaných dôkazov a správne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na to, že žalobca uplatnil
voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 4.082,67 eur, ktorá žalobcovi vznikla výplatou
dôchodkových dávok formou invalidného dôchodku poškodenej pani C. G., ktorá pri dopravnej nehode

dňa 4. 10. 2005 utrpela zranenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. V konaní
je nesporne preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol v trestnom konaní
uznesením Okresného súdu v Lučenci č.k. 3T/41/06 zo dňa 18. 4. 2006, ktoré sa stalo právoplatným a
vykonateľným dňa 2. 5. 2006, právoplatne uznaný vinným. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na

náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Výšku
škody Sociálna poisťovňa preukázala potvrdením o výške vyplatených dávok. Zákonom č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení nie je ustanovená možnosť, oprávnenie ani povinnosť žalovať z titulu náhrady
škody podľa § 238 komerčnú poisťovňu. Právo žalovaného na náhradu škody voči poisťovateľovi nie je
dotknuté.Nazákladetýchtodôvodovnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie

ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.7. Z predmetu sporu nepochybne vyplynulo, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu
škody vo výške 4.082,67 Eur, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dôchodkových dávok formou invalidného
dôchodku poškodenej C. G., ktorá pri dopravnej nehode dňa 04.10.2005 utrpela zranenia v dôsledku

zavineného protiprávneho konania žalovaného. Ako vyplýva z ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej
vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. To, že sa žalovaný dopustil
protiprávneho konania bolo nepochybne preukázané z uznesenia Okresného súdu v Lučenci č. k. 3T
41/2006 zo dňa 18.04.2006, ktoré sa stalo právoplatným a vykonaným dňa 02.05.2006, a ktorým bol

právoplatne uznaný vinným. Bol to teda žalovaný, ktorý zavinil dopravnú nehodu, a preto vo vzťahu k
sociálnej poisťovni je osobou, ktorá zodpovedá za škodu vzniknutú vyplatením invalidného dôchodku
C. G.. Odvolací súd súhlasí a stotožňuje sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť,
že motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené v
KOOPERATIVE poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group neznamená, že žalovaný nie je vecne pasívne
legitimovaný v konaní o náhradu škody. Nie je úlohou súdu vyzývať na vstup intervenienta do konania.

Podľa ust. § 86 ods. 1, 3 CSP toto oprávnenie vyslovene patrí strane sporu, ktorá môže osobe, ktorá
má právny záujem na výsledku sporu oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient
vstúpil do konania a uvedie, aké nároky, čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak bude v spore
neúspešná. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 13.09.2016 bolo konštatované,
že toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu, aby si žalovaný zabezpečil vstup vedľajšieho účastníka

do konania postupom upraveným v Civilnom sporovom poriadku. V primeranej lehote súdu nebolo
doručené oznámenie komerčnej poisťovne o vstupe do konania. S poukazom na uvedené, odvolací súd
nepovažuje odvolaciu námietku žalovaného o nemožnosti uskutočniť svoje procesné práva a o porušení
jeho práv na spravodlivý proces za dôvodnú. V odvolaní sám žalovaný uvádza, že nikdy nepodal
návrh na pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka, preto nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že

nepostupoval podľa § 83 CSP, podľa ktorého súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.
S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil
svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil
z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu,
a preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania bude rozhodovať s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)