Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Viera Škultétyová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/454/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814208465
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814208465.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu B., zastúpeného R. proti
žalovanej U., zastúpenej L., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej - K.,
zastúpeného L., o zaplatenie 1.698,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. januára 2015, č.k. 11C/120/2014-72, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výrokoch o trovách konania m
e n í tak, že žalovaná a K. m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaná a K. m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa od žalovanej domáhal zaplatenia
1.698,49 Eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 303,45 Eur a úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.698,49 Eur odo dňa 06.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa
14.05.2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol
95.000,- Sk (3.153,42 Eur), ktoré žalovaná mala splácať v 84 mesačných splátkach po 2.042,- Sk (67,78
Eur). Konečná suma úveru tak predstavovala sumu 171.528,- Sk, pričom v úverovej zmluve je uvedená
čiastka splatná spotrebiteľom 5.292,17 Eur. Okresný súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom
a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahuje zákon č.
258/2001 Z. z. V zmluve absentujú podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z., nie je v nej uvedená priemerná hodnota RPMN, chýba konečná splatnosť úveru, tiež termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý žalobcom na
jej účet úver vo výške 3.153,42 Eur, čo žalovaná ako účastníčka konania potvrdila, uhradila žalobcovi
celkom 3.318,47 Eur. Preto okresný súd konštatoval, že žalovaná úver, ktorý čerpala, zaplatila, a preto
návrh žalobcu nebol dôvodný. Okresný súd konštatoval, že úverové zmluvné podmienky žalobcu v
úverovej zmluve sú napísané drobným a doslova nečitateľným písmom, ktoré nebola žalovaná schopná
prečítať.Naviac,úverovépodmienkyniesúopatrenépodpisomžalovanejatátotvrdila,žeichodžalobcu
ani neobdržala. Táto neprehľadnosť údajov v zmluve o úvere predstavuje nekalú praktiku v zmysle
Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a tiež nemôže podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákona požívať
právnu ochranu. Okresný súd dal do pozornosti, že náklady, ktoré žalobca uvádzal, spojené s úverom
vo výške 64.432,- Sk, čo sú náklady o 50 % vyššie, ako bol poskytnutý úver, ktorý bol vo výške 95.000,-
Sk, tieto sú vypočítané nesprávne, absentuje i priemerná RPMN, všetky náklady spojené s úverom nie
sú zahrnuté v celkových nákladoch a tieto nie sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Z týchto dôvodov návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej žalovanej priznal trovy konania vo výške 351,26 Eur, vedľajšiemu účastníkovi nastrane žalovanej priznal trovy konania vo výške 232,49 Eur. Trovy konania spočívajú v
trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava za
vedľajšieho účastníka, vyjadrenie vo veci samej za vedľajšieho účastníka, prevzatie a
príprava zastúpenia žalovanej, zastupovanie dňa 20.01.2015 na pojednávaní) po 91,29 Eur; 2 x režijný
paušál po 8,04 Eur; 2 x režijný paušál po 8,39 Eur; náhrada cestovného dňa 20.01.2015 cesta G. - P.
a späť spolu 240 km, základná náhrada za 1 km/0,183 Eur, spotreba litrov
na 100 km 7, cena za liter paliva 1,300 Eur, náhrada cestovného 32,88 Eur; náhrada za stratu času dňa
20.01.2015 cesta G. - P. a späť 8 začatých polhodín po 13,89 Eur, spolu 55,56 Eur, 20 % DPH 97,29
Eur, spolu trovy celkom predstavujú sumu 583,75 Eur.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve nebola dohodnutá konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmluve bol uvedený údaj o počte a termíne splátok úveru, ako aj o
lehote splatnosti, keď bolo uvedené, že lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru. V zmluve je
tiež uvedené, že žalovaná je povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc
kalendárnymmesiacombezprostrednenasledujúcimpodátumeposkytnutiaúverustým,žeprvásplátka
je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, ak nasledujúci kalendárny mesiac po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť
týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z uvedeného je
zrejmé, že i keď nebol v úverovej zmluve výslovne uvedený presný deň konečnej splatnosti úveru, tak bol
celkomjednoznačneuvedenýspôsobjehourčenia,spotrebiteľovivtomtoprípadenemohlorobiťproblém
odvodiťsinazákladetýchtoúdajovobsiahnutýchvúverovejzmluvekonkrétnydátumkonečnejsplatnosti
úveru. Vytýkal súdu prvej inštancie i rozhodnutie o trovách konania, keď vyčíslil trovy za vedľajšieho
účastníctvo a právne zastúpenie tomu istému advokátovi. Pri priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi
neskúmal ich účelnosť. Mal za to, že ak bol právny zástupca žalovaného a právny zástupca vedľajšieho
účastníka v jednej osobe, nie sú trovy priznané jednému z nich účelne vynaložené. Jeden právny
zástupca si za rovnaké vyjadrenie a názor vo vzťahu k právnej veci uplatňuje dvakrát trovy právneho
zastúpenia, a to ako právny zástupca vedľajšieho účastníka a právny zástupca žalovaného, pričom na
pojednávaní sa zúčastnila ako právny zástupca žalovaného a vedľajšieho účastníka tá istá osoba a
poskytovala rovnaké stanoviská. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 6MCdo/5/2013.
3. Žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k podanému
odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal
im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2008
neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. konečnú splatnosť poskytnutého
úveru, ktorá musí byť presne datovaná, nakoľko zmluva obsahuje len údaj týkajúci sa počtu splátok
(84 mesiacov). Úmyslom zákonodarcu bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný
a uzrozumený s tou skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru a nie,
aby si spotrebiteľ sám musel matematickými operáciami odvodzovať dátum konečnej splatnosti úveru
z údajov uvedených v zmluve o úvere, alebo Všeobecných obchodných podmienkach. V predmetnej
úverovej zmluve tiež absentuje obligatórna náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona,
a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokoch a iných poplatkov. Spotrebiteľ už pri
podpise zmluvy musí vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu
istiny, aká časť na úroky a aká časť na poplatky, čo sa v predmetnej zmluve nestalo. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere je uvedená len výška a počet mesačných splátok a nie je zrejmé, aká časť sa pri
úhrade každej mesačnej splátky započítava na istinu, úroky, resp. iné poplatky. Žalobca v predmetnej
zmluve tiež neuviedol údaj o priemernej hodnote RPMN, ktorej výška vyplýva z pravidelných „súhrnných
informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi“ za príslušný kalendárny
štvrťrok, ktoré zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Zákon s neuvedením tejto náležitosti
spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, na čo správne súd prvej inštancie
poukázal. Uviedli, že náhrada trov konania žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
bola uplatnená a vyčíslená v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Nedošlo k neúčelnému
navyšovanie trov, resp. duplicitnému odmeňovaniu právneho zástupcu, ako uvádza žalobca vo svojom
odvolaní, nakoľko odmena za úkony právneho zastúpenia, vykonaných za dvoch klientov, sa delí medzi
oboch klientov po 50 %, čoho si je žalobca vedomý. K účelnému vynaloženiu trov konania uviedol, žezdanlivá rutinnosť jeho podaní vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony
inkasnej spoločnosti. Napadnutým rozsudkom síce boli trovy konania priznané žalovanej a vedľajšiemu
účastníkovi v správnej výške, spolu 538,75 Eur, avšak v dôsledku pisárskej chyby v písomnom podaní
zo dňa 22.01.2015 (vyčíslenie trov žalovanej a vedľajšieho účastníka) neboli správne rozdelené medzi
žalovanú a vedľajšieho účastníka. Pisárska chyba spočíva v nesprávnom uplatnení súm žalovanou a
vedľajším účastníkom, keď žalovanou mala byť uplatnená suma náhrady trov konania vo výške 232,49
Eur a nie 351,26 Eur, ako to bolo uvedené v predmetnom písomnom podaní. Suma náhrady trov
konania vo výške 351,26 Eur mala byť naopak uplatnená vedľajším účastníkom. Poukázal na
čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47, Charty základných práv EÚ, rozhodnutia Súdneho
dvoraEÚz22.12.2010voveciC-279/09,rozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešove,KrajskéhosúduvNitre,
Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Košiciach, Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.ÚS 78/03, II.ÚS 31/04, II.ÚS 56/05,
IV.ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 107,66 Eur.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), zákon
č. 160/2015 Z. z. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej ako vecne správny potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP a vo výrokoch o trovách konania zmeniť podľa § 388 CSP.
5. V danej veci medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.05.2008 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.153,42 Eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 67,78 Eur. Spornou nebola
tiež skutočnosť, že na základe tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaná zaplatila žalobcovi sumu
3.318,47 Eur. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (14.05.2008) považoval úver
poskytnutý žalobcom žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v ňom absentovali základné
náležitostistanovenévcitovanomzákonnomustanovení,atokonečnásplatnosťspotrebiteľskéhoúveru,
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemerná hodnota RPMN.
6. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve nebola dohodnutá konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá žalovanej bola zrejmá z údajov o počte a termínoch splátok
úveru, ako aj údaju o lehote splatnosti s tým, že v ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy sa výslovne neuvádza, že by mala byť
konečná splatnosť úveru v úverovej zmluve stanovená konkrétnym dátumom.
7. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere (14.05.2008), zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
8. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. a medzi ne s poukazom na písm. g) patrí i údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon
priamo sankcionuje absenciu uvedeného údaju tak, že síce stanovuje, že zmluva je platná, ale úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Argumentácia žalobcu, že údaj o konečnej splatnosti úveru je
možné vyvodiť z údajov o počte a termínoch splátok úveru, ako aj údaju o lehote splatnosti, nie je podľa
názoru odvolacieho súdu akceptovateľný, nakoľko ide o obchádzanie zákonom taxatívne vymedzených,
obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu v zmluve zákon
sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru (§ 4 ods. 3 citovaného zákona). Odvolací súd
sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
uzavretej medzi sporovými stranami, nebola uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ide o
nedostatok obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Naviac, je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie zmluvu o spotrebiteľskom
úvere považoval za bezúročnú a bez poplatkov nielen z dôvodu, že v zmluve nebola uvedená konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona), ale i z dôvodu, že v zmluve
absentoval údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm.
i) citovaného zákona) a údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnený podľa § 7a ods. 2
(§ 4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona), ktoré nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú rovnako
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 4 ods. 3 citovaného zákona). Absenciu uvedených
náležitostí odvolateľ v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil.9.Ztýchtodôvodovkrajskýsúdrozsudoksúduprvejinštancievovecisamejpovažovalzavecnesprávny,
a preto ho potvrdil.
10. Žalobca v podanom odvolaní spochybnil i výroky rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania
žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Namietal účelnosť trov vynaložených vedľajším
účastníkom na právne zastúpenie a duplicitné zastúpenie právnym zástupcom žalovanej a vedľajšieho
účastníka na jej strane.
11. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že o trovách žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, bolo rozhodnuté s poukazom na § 142 ods. 1
O.s.p., nakoľko boli v konaní úspešní. Toto právne posúdenie nároku žalovanej a vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej na náhradu trov konania odvolateľom spochybnené nebolo a odvolací súd sa s
týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Úspešnej žalovanej boli priznané trovy konania vo výške
351,26 Eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vo výške 232,42 Eur. Výšku priznaných trov
konania súd prvej inštancie právne neodôvodnil, priznané úkony právnej služby zástupcom žalovanej
a vedľajšieho účastníka sú uvedené nezrozumiteľne a rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto, čo do
výšky priznaných trov konania žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej pred súdom
prvej inštancie, nepreskúmateľné.
12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie priznal výšku trov konania žalovanej
a vedľajšiemu účastníkovi v zmysle písomného podania právneho zástupcu žalovanej a vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej, ktorého správnosť sám právny zástupca uvedených subjektov spochybnil
vosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniu,keďuviedol,žetrovykonania,priznanéžalovanej
a vedľajšiemu účastníkovi, boli spolu 538,75 Eur, boli priznané v správnej výške, ale v dôsledku
pisárskej chyby v jeho podaní žalovaná uplatňovala náhradu trov konania vo výške 351,26 Eur, namiesto
správnej sumy 232,49 Eur a vedľajší účastník uplatňoval trovy vo výške 232,49 Eur, namiesto správnej
výšky 351,26 Eur.
13. Podľa § 262 ods. l CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14.Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie poprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. S poukazom na zákonné ustanovenia, citované v odseku 13, odvolací súd vo výrokoch o trovách
konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná a K. (do 30.06.2016 vedľajší účastník
na strane žalovanej) majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mali vo veci plný
úspech.
16. K námietke žalobcu o neúčelnosti trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorí boli v konaní zastúpení tým istým právnym
zástupcom, odvolací súd uvádza len toľko, že právne zastúpenie viacerých osôb (žalobcov alebo
žalovaných, resp. žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) tým istým
právnym zástupcom zákon nevylučuje, ktorá skutočnosť je žalobcovi nesporne známa. Túto procesnú
situáciu zohľadňuje súd pri výpočte výšky trov právneho zastúpenia viacerých osôb zastúpených tým
istým právnym zástupcom (§ 13 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396
ods. 1 CSP tak, že žalovaná a K. majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
keď zohľadnil, že mali plný procesný úspech v odvolacom konaní.
18. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania, rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.