Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201520
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716201520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. XX právne zastúpenej Mgr.. Martinou
Chorváthovou, advokátkou, so sídlom v T., A. W. XX, proti žalovanému: FIVE, s.r.o., so sídlom v Žiline, ul.
Jána Milca 34, IČO: 46 734 945 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 498, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/45/2016-121 zo dňa 13.10.2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Žalobkyni uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:

Žalobkyňa tvrdila, že právny úkon, teda uzatvorená kúpna zmluva trpí nedostatkom jej vážnej vôle,
nakoľko ona nevedela čo podpisuje a čo robí. Toto tvrdenie súd považoval za účelové. Predovšetkým
žalobkyňa sama priznala, že má stredné odborné vzdelanie, nebola preukázaná u nej duševná porucha
alebo choroba, ktorá by ju robila nespôsobilou na uzavretie takejto zmluvy a navyše súd, ktorý požiadal
žalobkyňu, aby prečítala niektoré časti listín, ktoré jej predložil na čítanie na pojednávaní, nezistil, že by
žalobkyňa, ktorá tvrdila, že nevidela čo podpisuje a nevidela, že sa podpisuje pri kolónke „predávajúci“
pri podpise kúpnej zmluvy, trpela takou vadou zraku, žeby si musela skutočne nevšimnúť čo vlastne

podpisuje a to vzhľadom na skutočnosť, že podpísala naraz viacero listín, ktoré evidentne súviseli s
odpredajom bytu. Preto je možné u žalobkyne predpokladať (a opak preukázaný nebol) priemerné
rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť jazykové
vyjadrenie úkonu, ktorého sa žalobkyňa zúčastňovala.
Naviac bolo preukázané, že žalobkyňa účelovo klamala pri návrhu na vydanie predbežného opatrenia
v snahe žalovaného odpredať byt. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osoba, ktorá pre
žalovanúobchodnúspoločnosťsprostredkovávalakúpubytužalobkyne-svedokB.nikdypredpodpisom

kúpnej zmluvy nebola v styku s ďalšou dcérou žalobkyne, a to J. L.. Evidentné však je, že na základe
podkladov, ktoré poskytla strana žalobkyne aj keď to samotná žalobkyňa nepriznala, bol vypracovávaný
návrh kúpnej zmluvy, kde v článku VIII bolo dohodnuté predkúpne právo pre J. L. a naviac pre ňu bolo
spísané čestné prehlásenie, ktoré ona v deň podpisu spornej kúpnej zmluvy podpísala. Je nemysliteľné,aby bez spolupráce so žalobkyňou a jej dcérou T. P., prípadne aj svedkyňou L., mala žalovaná strana,
ktorá zmluvu vypracovávala na podklade údajov poskytnutých žalobkyňou, vedomosť o generáliách
svedkyne L. a aby takéto ustanovenie zakomponovala do návrhu zmluvy bez tohto, aby si to žalujúca

strana, teda strana predávajúca, predovšetkým žalobkyňa a jej dcéra T. P., (ktorá aktívne pôsobila pri
jednaniach medzi pánom W., B. a žalobkyňou) v kúpnej zmluve vyhradila. Preto žalobkyňa v januári
2015, keď spornú kúpnu zmluvu podpisovala musela si byť vedomá tohto, čo podpisuje a preto jej vôľu
nemožno považovať za nevážnu ale ani za neslobodnú.
Žalobkyňa totiž neprodukovala dôkazy preukazujúce, že by zo strany žalovanej alebo aj strany inej,

tretej osoby, na žalobkyňu bol vyvíjaný nejaký fyzický alebo psychický nátlak, že by voči nej bol začatý
výkon záložného práva k spornému bytu a pod.. Teda, že by bol vyvíjaný nátlak silnejší než je bežný
tlak pôsobiaci na človeka, ktorý zabezpečuje svoje úvery nehnuteľnosťou tak, ako to bolo v prípade
žalobkyne.
Nebolo ani preukázané, že by zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré by odporovali ust. § 39 Obč. zák.,
teda, že by svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa priečila

dobrým mravom.
Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný zneužil tieseň a strach žalobkyne, ktorá sa bála, že príde o svoj byt
a okamžitým využitím tejto situácie žalobkyňa pod vplyvom strachu a tiesne podpísala čo jej bolo
predložené. Podľa presvedčenia súdu nič také preukázané zo strany žalujúcej nebolo. Je zrejmé, že
žalobkyňa musela o obsahu kúpnej zmluvy rokovať, nakoľko inak tak, ako súd vyššie uvádza by nemohlo

možné vyjednať bez impulzu z jej strany predkúpne právo pre jej dcéru J. L..
Súd je toho názoru, že žalobkyňa pod vplyvom svojej dcéry T. P. možno ľahkovážne pristúpila k riešeniu
situácie, v ktorej sa ocitla a súd je hlbokého vnútorného presvedčenia, že z podnetu T. P. v snahe
riešiť jej finančnú situáciu jednak sa popri dcére T. P. zadlžila, jednak ručila za tieto úvery vlastným
bytom a následne pod jej vplyvom pristúpila k rokovaniam o predaji bytu s pánom B. veriac, že sa byt

podarí odkúpiť jej druhej dcére J. L. v prijateľnom časovom horizonte 8 mesiacov. Je totiž nesporné, že
žalobkyňa v deň, keď podpísala kúpnu zmluvu, podpísala aj nájomnú zmluvu, ktorou je bol predmetný
byt daný do užívania, bol zverený do nájmu s dohodnutým nájomným 600 € mesačne, avšak so
zľavou na nájomnom vo výške 599 € na prvých 8 mesiacov nájmu bytu. Len táto zľava za 8 mesiacov
predstavovala 4 792 €, preto ak žalobkyňa dôvodila v priebehu konania prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne aj nízkou cenou, ktorá bola dohodnutá za predmetný byt, žalovaná strana to vysvetlila
pomerne zrozumiteľne, že pre ňu kupovaný byt bol obchodom, to znamená snahou žalovanej strany
bol predať byt so ziskom a po zaplatení kúpnej ceny 14 000 € v podstate, vzhľadom na vyjednanie
predkúpneho práva pre J. L. žalovaná strana s bytom nemohla po dohodnutú dobu obchodovať, naviac z
jeho užívania žalobkyňou nemala príjem, nakoľko po dobu 8 mesiacov žalobkyňa nemusela platiť takmer

žiadne nájomné mimo nájomného vo výške 1 € mesačne, ako to vyplýva z podpísanej nájomnej zmluvy.
Je pre súd nemysliteľné, žeby žalobkyňa v jeden deň v prítomnosti svojej dcéry J. L. a predtým aj v
prítomnosti T. P., podpísala také množstvo listín ako bolo niekoľko vyhotovení kúpnej zmluvy, návrhu
na vklad do katastra nehnuteľností, splnomocnenia pre svedka B., podpísanie nájomnej zmluvy v
zodpovedajúcom počte rovnopisov bez toho, aby žalobkyni skutočne nebolo zrejmé o čo ide a rovnako,

žeby to nebolo zrejmé jej prítomnej dcére J. L.. Žalobkyňa a obe jej dcéry pôsobili ako osoby priemerne
rozumovo vyspelé s prihliadnutím na ich vek a vzdelanie, a preto súd obranu žalobkyne podporovanú
výpoveďami jej dcér - svedkýň L. a P., považoval za účelovú.
Žalobu žalobkyne súd preto v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C. s. p.. Žalovaná strana bola v konaní plne úspešná a

preto má vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania, o ktorých
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím súdny úradník.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok

okresného súdu zmeniť tak, že určí, že kúpna zmluva zo dňa 21.01.2015, ktorej predmetom sú
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X., okres Turčianske Teplice, ktoré sú na Okresnom úrade
Turčianske Teplice, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XX ako bytový dom č. súp. XX - právny vzťah k
parcele č. 27/7, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na LV, byt č. 6 na 3. poschodí, vchod 1 bytového
domu, ako i podiel 7981/54723 - ín na spoločných častiach a zariadeniach domu a nebytový priestor

č. 2. - 3. garáž na 1. poschodí, vchod č. 3 obytného domu č. s. XX, ako i podiel 1591/54723-ín na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je neplatná. Zároveň si uplatnila náhradu trov
konania v celom rozsahu. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne uviedla skutočnosti, ktoré uvádzala pred
súdom prvej inštancie a konštatovala, že svedok p. B. nevypovedal na súde pravdivo, keďže ona žiadne
zmluvy nečítala, nemala čas zmluvy čítať, pretože jej to nebolo umožnené. Jeho výpoveď bola rozporná

s tým, čo hovoril pri výsluchu na polícii. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, túto by nikdy nebola podpísala s
poukazom aj na výšku nájmu. Má za to, že p. B. mal už zmluvy vopred pripravené a premyslené. Trvala
na tom, že bola uvedená do omylu konaním zo strany kupujúceho, resp. sprostredkovateľa pri uzavieraní
zmluvy, kedy bola opätovne ubezpečovaná, že o byt určite nepríde a práve podpisom listín zachraňuje
svoju nehnuteľnosť pred dražbou pri výkone záložného práva, keďže sa dozvedela náhle, že jej dcéra T.

P. neplatí úver, ktorý si vzala a na jeho zabezpečenie bola použitá jej nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
tohto konania. Po takomto zistení sa cítila pod tlakom a bola v strachu, že príde o svoje bývanie. Preto
bez zisťovania podpísala všetky podklady, ktoré jej boli predložené, nakoľko bola ubezpečovaná, že tak
zachráni svoje bývanie. Poukázala na výpovede svedkýň T. P. a J. L..
Pokiaľ ide o obsah zmluvy, je podľa jej názoru v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že táto skutočnosť
je zrejmá z obsahu zmluvy, v ktorej je kúpna cena za nehnuteľnosť uvedená 14.000,- eur, pričom táto

výška odpovedala len výške úveru, ktorý bolo potrebné uhradiť, aby nedošlo k výkonu záložného práva.
Preto ľahko uverila tomu, že byt nepredáva. Táto cena určite nebola cenou nehnuteľnosti v tejto lokalite.
V tomto bola zneužitá jej tieseň, nakoľko nemala z čoho úver vyplatiť a ak by ho nevyplatila, došlo by
k výkonu záložného práva a nemala by kde bývať. Uskutočnený právny úkon považuje za absolútne
neplatný.

3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku prvej inštancie podal písomné vyjadrenie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu
potvrdiť ako vecne správne a zaviazať žalobkyňu uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobkyňa

sa pridržiava svojich skutkových vyjadrení, ktoré uvádzala už v žalobe a následne v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie. Z obsahu odvolania nevyplýva, že by na podporu svojich tvrdení uvádzala
nejaké iné alebo nové skutkové vyjadrenia, ktoré doposiaľ uviesť nevedela alebo nemohla. Poukázal na
to, že okresný súd sa vyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami uvádzanými žalobkyňou a tieto
posúdil podľa správnych hmotnoprávnych predpisov.

Uviedol, že žalobkyňa opakovane uvádza nepravdy, ktoré sú vo svojom vzájomnom nelogickom rozpore,
na čo poukázal už okresný súd. Po porovnaní výpovede žalobkyne a jej dvoch dcér pred orgánmi polície,
z ich výpoveďami na pojednávaniach v predmetnej veci je zrejmé, že výpovede žalobkyne a jej dcér
nie sú pravdivé a k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť tak, ako sa to snaží žalobkyňa
popísať. Jej snahu o určenie neplatnosti z kúpnej zmluvy preto nie je možné hodnotiť inak, ako o účelové

konanie, ktoré je neakceptovateľné.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie podala písomné vyjadrenie
žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedla, že opakuje vo
svojom odvolaní tvrdenia, ktoré uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie, ale odvolanie podala

práve preto, že nesúhlasila s vyhodnotením skutkového stavu a žiadala o preskúmanie správnosti
rozhodnutia okresného súdu na základe predložených dôkazov. Trvala naďalej na tom, že nemala
vedomosť o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu, ale bola v tom, že svoj byt poskytuje ako záloh na
poskytnutie pôžičky. Svoj byt nikdy nemala úmysel predať, nakoľko v byte býva so synom a nemali by
kde ísť, ostali by na ulici. Nesúhlasila s tým, že jej tvrdenia a tvrdenia jej dcér sú nepravdivé a nelogické.

Žiadny rozpor vo výpovediach nevidí a trvá na tom, že sú pravdivé.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Okresný súd v predmetnom konaní správne aplikoval ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalobkyne neboli produkované dôkazy,
ktoré by preukázali, že by bol na ňu vyvíjaný fyzický alebo psychický nátlak, že by predmetnú kúpnu

zmluva uzatvárala pod nátlakom v tiesni. Taktiež správne postupoval, keď posudzoval predmetnú kúpnu
zmluvu na základe ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatná zmluva, ktorá svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Taktiež
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by predmetná kúpna zmluva z uvedených dôvodov
bola neplatná.

13. Tak ako bolo vyššie konštatované, okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, právnu
vecsprávneprávneposúdilasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanoveniamiCivilnéhosporového
poriadku.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľky,
na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdila ako
vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1

CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech
strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)