Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/326/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811205228
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811205228.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a JUDr. Beáty Čupkovej v exekučnej veci oprávneného B. proti
povinnému W., t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 539,70 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/992/2011-21 zo dňa 29.
februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanieoprávnenéhoprotiuzneseniusúduprvejinštancievovýrokuotrováchexekúcie odmieta.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi Q.. R. V. ml., Exekútorský úrad C., M. trovy exekúcie vo výške 52,29

Eur, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním
na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2011, sa oprávnený domáhal proti povinnému
vykonaniaexekúcieprevymoženie istinyvovýške539,70Eurspríslušenstvom,nazákladeexekučného

titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia Sociálnej poisťovne A., pobočka
W., č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 24.11.2010. Vykonaním exekúcie
bol exekučným súdom poverený súdny exekútor Q.. R. V. ml. dňa 18.04.2011. Súdny exekútor podal
dňa 20.03.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 17.05.2014 vymazaný z
obchodného registra. Súd šetrením v obchodnom registri zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín,
č.k. 28CbR/36/2011-35 zo dňa 29.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2013, súd zrušil

bez likvidácie spoločnosť W. E. B., s.r.o., so sídlom K., zapísanú v obchodnom registri
Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 15532/R. Spoločnosť bola následne zrušená a
dňa 17.05.2014 vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený
bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné
zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku). Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na

žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd
vychádza zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným.
Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
V predmetnej exekúcií si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 54 Eur, vrátane
20 % DPH. Tieto trovy špecifikoval ako paušálnu odmenu 33,19 Eur (§ 14 ods. 1), hotové výdavky

11.80 (§ 22 ) a 20 % DPH 9 Eur. Súd prvej inštancie preštudoval vyúčtované trovy exekúcie a doložený
exekučný spis EX 105/2011. Z uplatnených trov exekúcie 54 Eur súdnemu exekútorovi priznal trovyexekúcie vo výške 52,29 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v uplatnenej výške
11,80 Eur, ale vo výške 10,39 Eur, ktoré predstavujú preukázané poštovné za doručenie žiadosti o
udelenie poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie (O.P.), doručenie príkazu na začatie

exekúcie (O, P, banka), doručenie exekučného príkazu (O, P, banka ), doručenie výzvy na súčinnosť
DI a doručenie podnetu na zastavenie exekúcie. Z exekučného spisu súd nemal za preukázané žiadne
zisťovanie majetku povinného lustráciami cez internet, preto poplatok vo výške 1,41
Eur za lustráciu cez internet súdnemu exekútorovi nepriznal. V zostávajúcej časti účtovaných trov súd
konštatuje, že súdny exekútor si tieto uplatnil v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v platnom

znení. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie k náhrade
nevyhnutných trov konania zaviazal oprávneného, nakoľko majetok povinného nestačil ani na úhradu
trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. B. uviedla, že ako oprávnená ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla

mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti
a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Ďalej mal za to, že exekučný súd bol povinný
zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo
dňa 24.01.2008. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. V predmetných
konaniach bolo zdôraznené, že s výkonom profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za
odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o
trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý na podanom návrhu na zastavenie
exekúcie trvá a súhlasí s napadnutým uznesením. Uviedol, že súdny exekútor si podľa súčasných

platných právnych noriem nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie, nemôže si vyberať oprávnených, pre
ktorých bude exekúcie vymáhať, ani nemôže odmietnuť ich prijatie a z toho dôvodu nemôže exekútor
znášať riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného. Na záver k uvedenému rozsudku
v odvolaní oprávneného uviedol, že sa nedá aplikovať na prácu a činnosť exekútora, aj keď spadá do
skupiny slobodných povolaní.

4. Krajský súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred
01.11.2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013;
to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

11. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. V zmysle § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,

že odvolanie prípustné je.

15. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa

01.04.2016, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 07.04.2016, podal oprávnený odvolanie voči
uzneseniu súdu prvej inštancie v celosti.

16. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutípodľa§57,ktorébolopodanépred01.11.2013,

sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V posudzovanom prípade
však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo na
daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01.11.2013, to znamená už v znení zákona č.
299/2013 Z. z. zo dňa 04.09.2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované
aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od

01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
výslovne nestanovuje.

17. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade
trov exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne

neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací

súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku o trovách exekúcie napadnutého uznesenia podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

19. Čo sa týka časti odvolania oprávneného smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie napadnutého
uznesenia, krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č.

160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,

ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

21. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

22. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu

exekútorovi dňa 30.03.2011, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo
výške 539,70 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
Rozhodnutia B., pobočka W., č. XXX-XXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 24.11.2010. Súd prvej inštanciedňa 18.04.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o
vymoženie sumy 539,70 Eur a účelných trov exekúcie.

23. Následne súd prvej inštancie na podnet súdneho exekútora, napadnutým uznesením predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

24. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd, rovnako ako súd prvej

inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/36/2011-35 zo dňa 29.10.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť W., zapísanú v
obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vo vložke číslo 15532/R. Povinný
bol následne dňa 17.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.
25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/16/2011 zo dňa 26.01.2012,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011) bolo sa
v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného
registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného
poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie

treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne

povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo
znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, a teda možno
vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/36/2011-35 zo dňa 29.10.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie,
povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne,

keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

26. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).