Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204961
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314204961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: E. Š., F.. X.X.XXXX, T. U., H. XXXX/XX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z.,
so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 699,37 eur s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/98/2014-50 zo dňa 31.3.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o pripustení vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripúšťa.

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho

účastníka.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 699,37 eur od 20.12.2010 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Zároveň pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ako vedľajší
účastník: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42309166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská

Bystrica, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 118,98 eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

2) V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 sa podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 Z. z. o európskom konaní vo veciach s

nízkou hodnotou sporu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 699,37 eur s príslušenstvom tak, ako je to presne špecifikované v dôvodoch napadnutého
rozsudku. Žalobca nárok odôvodnil tým, že ako indosátor je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 3.9.2009 na zmenkovú sumu 699,37 eur, pričom sa zaviazal aj k úhradezmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - H., J..S..Z... Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič, a to ani na istinu, ani na úroky.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
návrh zobral späť, preto súd v tejto časti konanie v zmysle § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. zastavil.

3) Prvoinštančný súd zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že listina je označená ako zmenka, je
vystavená v U. dňa 3.9.2009 s textom: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: H., J..S..Z.. O.:
XX XXX XXX, T., sumu 699,39 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.12.2010, splatné: H., J..S..Z..,
T. „bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Vystaviteľom je žalovaný. Na
opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca. Zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 3.9.2009 medzi H., J..S..Z.., T. (predchádzajúci veriteľ)

a žalovaným vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur a žalovaný sa zaväzuje
zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 792,-
eur v 12 mesačných splátkach po 66,- eur počnúc od 12.10.2009 na účet veriteľa. V zmluve o úvere
nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

4) Predmetom konania je spor zo zmenky. Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom zo zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené
zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, spĺňa všetky
náležitosti podľa tohto právneho predpisu. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu U., sp.
zn. XEr/XXX/XXXX vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho

istéhospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,sinazákladerozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu
uplatnil plnenie voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - H., J..S..Z... Z
uznesenia exekučného Okresného súdu U. ďalej vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský
právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd

zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a teda sú absolútne neplatné. Následne bolo exekučné konanie uznesením exekučného
súdu zastavené.

5) V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli aj iné

exekučné súdy. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie
dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je
preto potrebné použiť, okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR. Návrhom sa
uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera, a to dokonca z indosovanej zmenky podľa zákona

č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím
zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia aj z
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov
a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže
byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov zneužitím tohto inštitútu, a to bez možnosti súdnej

kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ). V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Európskeho
súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi),
v ktorom samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia, napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera,

je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci poukázal aj
na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento
prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ H., J..S..Z.., ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície,
že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné
poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal preskúmať v súlade

so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, a to hlavne z dôvodu, že
nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade H., J..S..Z..), o ktorých je všeobecne známe, že
predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek.6) Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007). Na uvedený prípad je potrebné, okrem zákona o
zmenkách a šekoch, použiť aj právne názory vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdov EÚ a členských

štátov EÚ a aplikovať aj ich právne normy. Súd dodal, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako
cenného papiera buď podľa zákona o zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je
potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť
samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi
normami, a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda

o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a
nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý
návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených
formulároch.

7) V tomto konkrétnom prípade okresný súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení

zmenky, ako aj následne vystavenú samotnú zmenku, a to z dvoch samostatných dôvodov. Dohoda
o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení s
ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým podľa § 53
odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky
upravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné. Jezrejmé,žedohodaovyplnenízmenkyanásledná
vystavená zmenka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje vymáhať od spotrebiteľa aj
neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o vypĺňacom
práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená
zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany H., J..S..Z..,
na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a

jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať jeho práva. Taký záver vyplýva už z
charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo
ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

8) Taktiež je zrejmé, že tento právny úkon, a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej

vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor
s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, resp. snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského
práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek obísť vyššie uvedené ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa,
a to aj súdom v každom štádiu konania. Súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007

zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň NS SR konštatoval, že z absolútne
neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. V tomto
prípade je zrejmé, a to vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená v
tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd

preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 Nariadenia nasledujúceho s
poukazom na bod 13 preambuly Nariadenia a článok 4 odsek 4 Nariadenia, návrh žalobcu zamietol.

9) Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu, majúc na pamäti dikciu
ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, považoval za nedôvodnú, pretože vyššie

uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na
základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho
hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj Smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu boli

teda splnené, a preto súd pripustil jeho vstup do konania na strane žalovaného.

10) O trovách konania súd prvej inštancie stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil, resp. mužiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného účastníka vo vzťahu k žalobcovi
priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur.

11) Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku o zamietnutí návrhu, o pripustení vstupu vedľajšieho
účastníka a voči výroku o povinnosti uhradiť trovy konania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie.
Navrhol rozsudok zmeniť a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní
je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených

účastníkmiavykonávalentiedôkazy,ktoréúčastnícinavrhli.Súdprvéhostupňavdôvodochrozhodnutia
uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. aj úverovou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, exekučným spisom i ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii ani
žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi
nenavrhli. Žalobca predložil ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne

a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak

tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §
120 ods. 1, veta prvá, in fine O.s.p., vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak učinil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania. Z vlastnej
iniciatívy, bez návrhov žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie,

ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný
so spoločnosťou H., J..S..Z.., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto
konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Súdom
uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto

údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa
k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým

ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa
22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,

avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým on v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a
suploval jeho aktivitu. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil
poučovaciupovinnosťsúduprekročením§5ods.1O.s.p.,porušil ustanoveniaovykonávaníjednotlivých
dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože

nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejto
súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. Samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k

aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky,
akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v čase vyplnenia“ zo slov „vyplnenú
veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne povystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemôže byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napokon zdôraznil procesne mimoriadnu dôležitú
okolnosť, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky uznal. Tým, že uznal uplatnený
nárok, jednoznačne prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o ochranu pred uplatneným nárokom. Nie je
prípustné, aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto nanútil obranu, o ktorú tento účastník
nielenže nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore so súdom aplikovanou obranou.

Súdvtomtokonaníniejenezávislýmarbitrom,aleaktívnymúčastníkomkonania,čonášprávnyporiadok
vylučuje. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013
zo dňa 5.9.2013 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21.11.2013.

12) K pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka do konania doplnil odvolanie aj o argumentáciu,

že predmetné konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne
regulované Nariadením EP č. 861/2007, v ktorom je upravený procesný postup súdu a strán odlišne
od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Právna regulácia označeného
Nariadenia obsiahnutá v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných
pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje

v súlade s príslušným procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pre oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania, doručené súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č.
353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., je konajúci súd povinný zabezpečiť
si vyjadrenie účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho
účastníka o vstupe do konania teda nemôže automaticky zakladať jeho právo na účasť v konaní, a tak

isto, že osoba, popri ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Namietal nesúlad ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal na to, že vedľajší účastník získava prístup k
osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas. Ide o neoprávnené
zasahovanie do súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu s ustanovením §
7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísne

sankcionuje. Považuje preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. Poukázal taktiež na novelizované
znenie § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od 01.01.2015. Vzťah žalobcu ako nadobúdateľa zmenky a žalovaného
ako vystaviteľa zmenky je právnym vzťahom, ktorého úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Sb.
a ktorá neumožňuje prihliadnuť na kauzálny vzťah medzi indosantom a majiteľom zmenky. Predmetné

konanie teda nie je konaním, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné
pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa. Európske konanie s nízkou hodnotou sporu nadobudne atribúty sporového konania až po
podaní odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Až po takomto procesnom úkone môže
byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Svoju argumentáciu doplnil o názor Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vyjadrený vo veci sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013. Žalobca dal do
pozornosti odvolacieho súdu, že CSP neobsahuje v právnej úprave intervencie podobné ustanovenie
ako bolo ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné, aby
preukázala právny záujem na výsledku konania. Takáto právnická osoba môže v konaní vystupovať len

ako iný subjekt a nie ako intervenient. Keďže ide o nový inštitút zavedený do právnej úpravy, ktorý je
odlišný od intervencie, a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, nemá nový súhlas žalovaného, má za to, že nemôže vystupovať v tomto konaní ani ako iný
subjekt.

13) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

14) Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 30.6.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho
súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval, či
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní postupoval v zmysle zákonných ustanovení účinných ku dňu
podania odvolania, t.j. 17.5.2016.15) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je dôvodné.

Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku zmeny právnej úpravy od 1.7.2016, je potrebné, na
podklade odvolania žalovaného, pokiaľ ide o výrok, ktorým prvoinštančný súd pripustil vstup Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o.z., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účastníka je potrebné rozsudok zrušiť.

16) V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k výroku, ktorým bola jeho žaloba na
zaplatenie sumy 699,37 eur s príslušenstvom v prevyšujúcej časti zamietnutá, považuje odvolací
súd za dôležité poukázať na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca

použil, že:

a) pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok za uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17) Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri
rešpekte k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný
vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa však nesmie prehliadať jeho
špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a

aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

18) V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka bola
vystavená, pričom v pravom hornom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to XXXXXXXXX. Uvedené číslo je

na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom H., J..S..Z.., a žalovaným. Zmluva o úvere bola uzavretá
dňa 3.9.2010 (č.l. 5 pripojeného spisu XEr/XXX/XXXX). Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo
výške 400,- eur s tým, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 392,- eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 792,- eur. V tom čase ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzakazovalosplniťdlhzmenkoualebošekom.Veriteľsmelprijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmel

prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu vyplýva, že
zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením, a preto sa žalobca nemohol úspešne domáhať
plnenia z uvedenej zmenky.

19) Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne
k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Nesmú však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malýmipísmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní,

ktoré dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, len zdanlivá, lebo
obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ, a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom
pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom

bola reálne oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky
v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli. Preto aj
z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

20) Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba v

prevyšujúcej časti zamietnutá, a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného ako vecne
správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

21) Žalobca podal odvolanie aj proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým bol do konania na strane
žalovaného pripustený ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., tvrdiac, že

podmienkouprípustnostivstupuvedľajšiehoúčastníkadokonaniajesúhlasúčastníka,naktoréhostrane
má vystupovať, pričom poukázal na novelu Občianskeho súdneho poriadku, účinnú od 1.1.2015, a nový
procesný predpis - Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016.

22) Odvolací súd po preskúmaní tejto odvolacej námietky dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné

napadnutý rozsudok zmeniť a vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť. Zo spisového
materiálujezrejmé,žeZdruženiespotrebiteľovSlovenskao.z. oznámilodňa1.8.2014,ževsúlades§93
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Žalobca
podaním zo dňa 14.10.2014 nesúhlasil so vstupom tohto subjektu do konania ako vedľajšieho účastníka
a podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Súd prvej inštancie námietke žalobcu o

neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nevyhovel a pripustil, aby Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z. vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

23) Súd prvej inštancie rozhodol o prípustnosti vstupu Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z. ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného dňa 31.3.2016, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku (účinného do 30.6.2017). V zmysle vtedy účinného § 93 ods. 2 O.s.p. Združenie spotrebiteľov
Slovenska o.z. bolo oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe zákonného
splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa (vo veciach tzv. spotrebiteľského charakteru), a to bez
konkretizácie hmotnoprávneho záujmu na výsledku sporu.

24) Avšak dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý už inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje. Subjekt, s
ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po nadobudnutí účinnosti CSP -
od 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako
vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. Takýto subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v

konaní:
a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia
súdu, ak s tým strana súhlasí,
b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP.

25) Taktiež podľa § 291 CSP spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto
zvoleného zástupcu (§ 291 CSP).

26) V prejednávanej veci v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebola splnená žiadna z vyššie

uvedených podmienok pre to, aby Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. mohlo vystupovať v konaní
ako zástupca žalovaného. Za týchto okolností ďalšie pôsobenie občianskeho združenia Združenie
spotrebiteľov Slovenska v predmetnej veci nie je legitímne, a preto odvolací súd posúdil námietkuneprípustnosti vedľajšieho účastníctva podanú žalobcom ako dôvodnú. Preto odvolací súd v tejto časti
zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripúšťa.

27) Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 47/2012: „V prípade námietky
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší
účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu a nie
oznámením vstupu do konania.“

28) Keďže v prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie o pripustení vstupu do konania
nenadobudlo právoplatnosť a odvolací súd na podklade námietky žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripúšťa, Združenie spotrebiteľov
Slovenskao.z.sadoposiaľnestaloúčastníkomkonania,pretomunepatríprávonanáhradutrovkonania.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo
vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.

29) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
V odvolacom konaní žalobca mal úspech len čiastočný, preto odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

30) Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).