Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215836
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7712215836.5

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce samosudcom JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si žalobca uplatňoval náhradu škody vo výške
175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 276,60 €.

2. Žalobca uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Michalovce zmenu súdneho exekútora.

3. Žalobca ďalej uviedol, že pri podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene

exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu
exekútora mal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, sa tak
nestaloasúdozmeneexekútoranerozhodolvzákonomstanovenejlehote.Nečinnosťexekučnéhosúdu
je neospravedlniteľná. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania žaloby

nereagoval.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť

na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy
v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom ako
žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný na
doplnenie týchto žiadostí. Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, preto považoval žalovaný nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu

tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 24.04.2017, ktorého sa nezúčastnil žalobca. Rovnako sa
nedostavil žalovaný. Obaja svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. V zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 CSP súd následne prejednal vec v neprítomnosti

sporových strán (strany voči tomuto postupu a vedeniu konania nevzniesli námietky).

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

8. Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

9. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

10. Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

11. V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,-Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyššie uvedenej a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote.

12. V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle CSP ako aj
Exekučného poriadku. Súd však nemal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Tento sa ani po
dôkladnej lustrácii na Okresnom súde v Michalovciach nepodarilo zlustrovať, teda takéto exekučné
konanie prebiehajúce na tunajšom súde zodpovedajúce registrácii súdneho exekútora EX 12094/2010

číslo poverenia 5807022062 nebolo zistené, teda na tunajšom súde tak ako to tvrdil žalobca vôbec
neprebehlo. Pričom žalobca nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce takúto skutočnosť.

13. Žalobca sa svojou žiadosťou adresovanou žalovanému ešte pred podaním tohto návrhu domáhal
uspokojenia nároku na náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca

sa teda domáha nároku na náhradu škody na súde. Súd má za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť
a podal žalovanému pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.
14. Aj v prípade, ak by k predbežnému prejednaniu nároku na náhradu škody nedošlo, bol by
súd oprávnený konať poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/2742/2009, podľa ktorého:

„ Předběžné projednání nároku na náhradu škody před orgánem uvedeným v § 6 OdpŠk je po
novele provedené zákonem č. 160/2006 Sb. podmínkou pro uplatnění všech nároků na náhradu škody
vůči státu podle tohoto zákona, tedy i nároků na přiměřené zadostiučinění za vzniklou nemajetkovou
újmu způsobenou nesprávným úředním postupem. Nebyl-li nárok na náhradu nemajetkové újmy takto
způsobené předběžně projednán u příslušného úřadu, je třeba tento nedostatek podmínky řízení řešit

postupem podle § 104 odst. 2 o. s. ř. Nicméně za situace, kdy takto soud prvního stupně nepostupoval a
zároveň žaloba obsahující požadavek zadostiučinění byla doručena orgánu uvedenému v § 6 OdpŠk, u
nějž měl být nárok předběžně projednán, uplynula lhůta šesti měsíců podle § 15 OdpŠk, v níž uplatněný
nárok nebyl uspokojen, a tento orgán dal najevo, že jej uspokojit nehodlá, by postup podle § 104 odst.1 o. s. ř. postrádal rozumný smysl, nemohl by naplnit účel sledovaný § 14 OdpŠk, byl by zcela formální
a odporoval by zásadám rychlosti a hospodárnosti soudního řízení. Z toho je možné dovodit, že i bez
toho, aby přiměřené zadostiučinění poskytl orgán uvedený v § 6 OdpŠk v rámci předběžného projednání

nároku, může jej poskytnout soud svým rozhodnutím (za okolností vyjádřených výše dokonce i tehdy,
jestliže předběžné projednání nároku u příslušného orgánu vůbec neproběhlo).

15. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym

úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej alebo
primeranejlehote.Ajnevydanierozhodnutiajenesprávnymúradnýmpostupom.Podľavyššiecitovaných
zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/
vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

16. Podľa § 44 ods.7 exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 - Oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

17. Žalobca nepreukázal existenciu konkrétneho exekučného konania na tunajšom súde a teda zároveň
ani príčinnú súvislosť v tom, že práve rozhodnutie o zmene súdneho exekútora po zákonnej lehote bolo
tou skutočnosťou, ktorá mu ako jediná, resp. podstatná mala spôsobiť škodu a nemajetkovú ujmu.

18. Základným predpokladom úspešnosti žaloby teda je aj preukázanie samotnej existencie exekučného

konania, z ktorého má uplatnený nárok žalobcu vyplývať. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažujú a zaťažuje ho teda
dôkaznébremenopreukázaťexistenciuzmluvnéhovzťahu.Pokiaľtietoskutočnostivkonanípreukázané
nie sú, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

19. Dôkazné bremeno je povinnosť strany, pokiaľ chce byť úspešná v konaní, preukázať existenciu
takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môžu pre neho privodiť priaznivý výsledok; dôkazné bremeno
sa teda netýka vždy výsledku celého konania, ale sa môže týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia
významného pre rozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová
hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného.

Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených
skutočností zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu
žalobca preukázal. V princípe platí, že nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného
bremena, čo má za následok neúspešnosť sporovej strany ktorá je jeho nositeľom v spore.

20. Na margo tej skutočnosti, ak by aj exekučné konanie prebehlo na inom súde (žalobca však tvrdil,
že takéto konanie malo prebehnúť na súde tunajšom) súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pôvodný
súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To

znamená, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora ani nemôže dôjsť k vzniku
materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie. Pokiaľ majetková škoda mala žalobcovi vzniknúť z dôvodu administratívnej
činnosti v súvislosti so správou pohľadávky, z tvrdení žalobcu je zrejmé, že správa pohľadávky sa
vykonáva aj v priebehu jej exekučného vymáhania. Potom však tieto náklady vznikajú bez ohľadu na

to, či súdnym exekútorom je osoba táto, alebo osoba iná. Zároveň je minimálne zvláštne, že rovnaká
výška škody mala žalobcovi vzniknúť správou pohľadávky aj pri rozdielnom čase rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora.

21. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, žalobca sa obmedzil na tvrdenie, že vznikla z dôvodu „reálneho

ohrozenia legitímneho očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods.8 EP a
správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu
a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Zároveň takýto postup vystavil oprávnené záujmy žalobcu
viacerým rizikám ako riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu spovinným a riziko insolvencie povinného“. Uvedené tvrdenie považuje súd za floskulu (prázdnu frázu),
ktoré žiadnym spôsobom nepreukazuje, že nemajetková ujma žalobcovi aj reálne vznikla.

22. Keďže súd nemal za preukázanú existenciu exekučného konania opísaného žalobcom na tunajšom
súde nemal preukázaný ani základ nároku, nebolo potrebné sa zvlášť zaoberať žalobcom označeným
znaleckým posudkom, ktorý by mal preukazovať výšku škody a ktorého vecná stránka bola podrobená
oprávnenejkritikeKrajskéhosúduvPrešove,sktorousatunajšísúdstotožňujeanaňuvpodrobnostiach
odkazuje.

23. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. Z vyššie uvedeného dôvodu o nároku na náhradu
trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP keďže neúspešný žalobca
právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnému
žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno
konštatovať zo súdneho spisu, že žalovanému trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti

mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to z dôvodu, že v
CSP nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí
súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
strana sporu nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť
jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej

sporovej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.