Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010053
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216010053.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Martina
Michalanského a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája
2017, v trestnej veci obžalovaného S. W., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.6.2016 sp.zn. 4T/4/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. W..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 4T/4/2016 zo dňa 29.6.2016 bol obžalovaný S. W. uznaný
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák. na tom skutkom základe, že

v N. v časti Ľ. X. na rýchlostnej ceste L. Š. - N. dňa 22.08.2015 o 16.10 hod. s najmenej 0,76 mg/l
alkoholu v dychu (1,58 promile) viedol osobné motorové vozidlo zn. B. B. EČV: N. XXX J., aj napriek

tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, kde nezodpovedajúcim smerovým vedením vozidla do
pravej strany a jeho následnú reakciu na vzniknutú dopravnú situáciu a to strhnutie riadenia iba vľavo
narazil s vozidlom do stredových zvodidiel, pričom pri dopravnej nehode utrpel jeho spolujazdec W. W.
ťažké zranenia a to polytraumu, opuch mozgu, bezvedomie, zlomenie rebier obojstranne, pomliaždenie
pľúc obojstranne, zlomeninu výbežkov krčnej chrbtice a 6 dní po dopravnej nehode zomrel, pričom
bezprostrednou príčinou smrti W. W. bolo úrazové poškodenie mozgu pri polytraume a jeho smrť bola

v priamej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 22.08.2015 a poškodením
zvodidiel spôsobil I. X. M., F.. M.. Z. škodu vo výške 1.456,06,- Eur.

ZatobolobžalovanémuS.W.podľa§149ods.4Tr.zák.uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní4(štyroch)
rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. obžalovaného S. W. pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. súd uložil obžalovanému S. W. povinnosť nahradiť škodu poškodenej F. T., I..
XX.XX.XXXX, bytom V. G. XXXX/XX, N. škodu vo výške 1.264,15,- Eur a poškodenej E. B. X., F..M.. M.
M. H.Í. Č.. X, XXX XX I. škodu vo výške 1.123,11,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd poškodenú F. T., I.. XX.XX.XXXX, bytom V. G. XXXX/XX, N. so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný na
hlavnom pojednávaní podal ihneď odvolanie do výroku o treste.

V písomných dôvodoch obžalovaný S. W. prostredníctvom obhajkyne poukázal na pochybenie
prvostupňového súdu, ktoré spočívalo v ustanovení § 321 ods.1 písm.e/ Tr.por., t.j. neprimeranosti
uloženého trestu a v ďalšom pochybení, t.j. že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
dôležitými a významnými pre rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku podľa obhajoby musí byť zrejmé,
ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Rozsudok okresného súdu obsahuje len mechanický výpočet vykonaných
dôkazov bez toho, aby sa súd dôsledne zaoberal argumentmi, ktoré sa týkali zohľadnenia pomerov
obžalovaného ako páchateľa trestného činu a okolnosťami prípadu, na ktoré obžalovaný pri ukladaní
trestu žiadal prihliadnuť za súčasného využitia ustanovenia § 39 ods.1, ods.3 písm.e/ Tr.zák.

Podľa názoru odvolateľa dôvodom odvolania bolo to, že okolnosti prípadu spolu s pomermi
obžalovaného S. W. odôvodňovali uloženie miernejšieho trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
uloženej zákonom, alternatívne podmienečného trestu odňatia slobody. V danom prípade súd
neprihliadol na istú mieru zavinenia poškodeného W. W., ktorý požíval v deň tragédie alkoholické nápoje
spolu s obžalovaným a napriek tejto vedomosti a vedomosti, že obžalovaný S. W. nie je držiteľom

vodičského oprávnenia, poškodený W. W. bezvýhradne trval na tom, aby ho obžalovaný odviezol domov.
Za týmto účelom mu nadiktoval kód od osobného motorového vozidla, ktoré potom obžalovaný S. W.
naštartoval a následne šoféroval.

Ďalšou podstatnou okolnosťou prípadu v zmysle § 39 ods.1 Tr.zák. bolo to, že poškodený W. W.

nebol v osobnom motorovom vozidle pripútaný bezpečnostným pásom, pričom v zmysle zákona o
cestnej premávke, zodpovednosť za použitie bezpečnostného pásu nenesie vodič, ale osoba sediaca
na sedadle vybavenom bezpečnostným pásom. Táto skutočnosť v teoretickej rovine by mohla mať vplyv
na rozsah a závažnosť jeho poranení, resp. vplyv na to, či by došlo k smrteľným zraneniam.

Súd pri ukladaní trestu neprihliadol ani na pomery obžalovaného, ktoré sú dané bezúhonnosťou
obžalovaného S. W., kladným hodnotením z práce, z miesta jeho bydliska, ako aj skutočnosťou, že sa
stará so svojou družkou o svoju dcéru maloletú O., ktorá je v zmysle predloženého psychologického
posudku na otca výrazne citovo naviazaná. Obžalovaný S. W. ako jediný pracujúci v rodine sám
zabezpečuje materiálne zabezpečenie rodiny a výživu maloletej O..

Obžalovaný S. W. v tejto súvislosti poukázal na skutkovo a právne totožné trestné veci, kde boli vo
všetkých prípadoch uložené podmienečné tresty, a to rozsudok Okresného súdu v Michalovciach
sp.zn. 1T/117/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5To/55/2013, rozsudok
Okresného súdu v Revúcej v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

2To/171/2009 a rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/80/2013, ktorým bola schválená
dohoda o vine a treste.

V závere písomných dôvodov obžalovaný S. W. navrhol, aby Krajský súd v Košiciach odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Napodkladetaktopodanéhoodvolaniaodvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného S. W. nie je
dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku, keď prijal v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného S. W., že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora právne kvalifikovaného ako prečin
usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák. a dokazovanie v rozsahu, ako obžalovaný priznal spáchanie skutku,

nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Podľa § 39 ods.1 Tr.zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimeraneprísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter
a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu môžu byť i zákonné znaky
skutkovejpodstaty,akcharakteromspáchaniavybočujúzobvyklýchprípadov.Takoutookolnosťoupodľa
názoru súdu nie je skutočnosť, že poškodený W. W. nebol pripútaný bezpečnostným pásom, resp.
že mal požiadať obžalovaného S. W., aby ho aj napriek tomu že obaja požívali alkoholické nápoje

odviezol domov. Bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody, ako to vyplýva z č.l. 152 - 153 spisu
bola nesprávna technika jazdy, predovšetkým nezodpovedajúce smerové vedenie vozidla, vzhľadom k
stavebnému stavu vozovky (priamy úsek) a následná reakcia obžalovaného na vzniknutú situáciu, t.j.
strhnutie riadenia vľavo. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na ďalšiu podstatnú okolnosť, a to
obsah alkoholu v dychu obžalovaného S. W., t.j. 1,58 promile.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd sa počas konania zaoberal aj
poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, čoho dôkazom je to, že trest bol uložený na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Na to, aby súd viaceré poľahčujúce okolnosti, v danom prípade § 36 písm.j/ a písm.l/ Tr.zák., v súhrne

hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods.1 Tr.zák., treba mať preukázané viaceré
nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne
ovplyvnili jeho konanie.

To, že obžalovaný S. W. je kladne hodnotený v zamestnaní, z miesta bydliska a že jeho predošlé

odsúdenia sú zahladené, spolu s tou skutočnosťou, že sa so svojou družkou stará o maloletú 8-ročnú
O., ktorá je na otca - obžalovaného citovo viazaná, nie sú výnimočnými okolnosťami na strane páchateľa
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák.

Zo správy obce O. R. na č.l. 263 spisu vyplýva, že obžalovaný žije v rodinnom dome so svojou družkou,

s jej dvoma deťmi, spoločným dieťaťom O., narodenou v roku XXXX. Okrem nich, v tomto rodinnom
dome býva aj jeho brat s rodinou a matka obžalovaného, z čoho vyplýva, že maloletá O. má dostatočné
rodinné zázemie. Hodnotenie spolužitia ich rodiny zo strany obce je kvalifikované ako vzorné.

Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V zmysle § 34 ods.1, ods.2 Tr.zák. v zrejmom rozpore s účelom trestu je druh trestu, ktorý nemožno
uložiť alebo trest, ktorý vôbec nemožno uložiť popri inom treste, alebo trest, pre uloženie ktorého neboli
splnené podmienky určené príslušnými ustanoveniami Trestného zákona. V trestnej veci obžalovaného
S. W. o takýto prípad nejde.

Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák. zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu vo
výmere 4 - 10 rokov. Obžalovanému S. W. aj keď bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, bol
uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko ako už je vyššie uvedené, neboli
zistené výnimočné okolnosti prípadu tak, ako to predpokladá § 39 ods.1 Tr.zák.

Nakoľko obžalovaný S. W. nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody,
správnepostupovalokresnýsúd,keďhoprevýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestusminimálnym
stupňom stráženia.Keďže obžalovaný S. W. sa uvedeného prečinu dopustil ako vodič dopravného prostriedku v stave
vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorú si privodil pod vplyvom návykovej látky a inému

tak spôsobil smrť, správne súd rozhodol, keď mu v zmysle § 61 ods.1, ods.2 Tr.zák. uložil trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
t.j. 67 mesiacov.

V súlade s ustanovením § 287 ods.1 Tr.por. okresný súd uložil povinnosť obžalovanému nahradiť

poškodenej F. T. spôsobenú škodu v sume 1.264,15 Eur a E. B. X. F..M.. I. škodu vo výške 1.123,11 Eur,
čo predstavuje náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nebohému W. W..

Pokiaľ obžalovaný S. W. poukázal v písomných dôvodoch svojho odvolania na rozhodnutia Okresného
súdu v Revúcej, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2To 171/2009 a
rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T 80/2013, tak týmito krajský súd nedisponuje a k

rozhodnutiu Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 1T/117/2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 5To/55/2013 je potrebné uviesť, že sa jednalo o prípad, kedy dcéra ako vodička
osobného motorového vozidla pod vplyvom alkoholu usmrtila vlastnú matku, čo je iná situácia ako v
trestnej veci obžalovaného S. W..

Odvolací súd, keďže nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, odvolanie obžalovaného
S. W. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.