Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115221597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobkyne: T. nar. XX.XX.XXXX, bytom X. právne
zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 620,- eur a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 9C/341/2015-47 zo dňa 21. 01. 2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že
zmluvná podmienka nachádzajúca sa v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú súčasťou Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 30.03.2012 v časti: „A
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie o uzatvorení zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Žalovanému uložil povinnosť
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 620 € a zaplatiť jej náhradu trov konania v prospech
jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka tvorenú trovami právneho zastúpenia vo výške 346,42 €,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2 písm. d), § 9 ods. 7, § 16 ods. 1 až 4 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a relevantných rozhodnutí súdov SR.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 30.03.2012 uzatvorili zmluvu o úvere na sumu 700

€, ktorú žalobkyňa vrátila zvýšenú o poplatok 620 €, zaplatila teda 1.320 €, avšak žalobca použil v
predmetnej Zmluve zmluvnú podmienku, ktorá už bola právoplatne určená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Súd prvej inštancie ustálil, že úroky do zaplatenia v prípade predčasného splatenia patria
veriteľovi, iba ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala platnú dohodu o úrokoch a úver nebol
z akéhokoľvek dôvodu bez úrokov a poplatkov, čo jednoznačne nebol prejednávaný prípad. Bolo teda
zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie
plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.

Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie zdôraznil, že jedným z najdôležitejších faktorov pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Zásada transparentnosti a poctivosti
dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť,
že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkovuplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie, ale aj obmedzenie obsahové. Osobitne
zdôraznil, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných
zmlúvmajúslúžiťpredovšetkýmktomu,abynebolonevyhnutnédokaždejzmluvyprepisovaťdojednania

technickéhoavysvetľujúcehocharakteru,naopaknesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,
zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ
tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Súd prvej inštancie bol presvedčený, že otázku základných náležitostí

spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného
rozhodcovského konania treba považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách
a nie vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší
dôraz ako zmluve samotnej. Najpodstatnejšou otázkou zmluvy pre súd prvej inštancie o spotrebiteľskom
úvere bola otázka odplaty. Táto má byť teda vyjadrená tak, aby bolo zrejmé, čo táto odplata skutočne
predstavuje. Tomu zodpovedá aj zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý okrem iných považuje za základnú

záležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj uvedenie úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý
úver. Formulácia použitá žalovaným (naviac len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru), že:
„ Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou“, však zásadám poctivosti
a transparentnosti nezodpovedá. Poplatok predstavuje odplatu, ktorá má dodávateľovi refundovať

náklady spojené s poskytnutím určitej služby. V prejednávanej veci má však poplatok výšku cca 60%
poskytnutej sumy (pričom jeho skutočná výška závisí od požičanej sumy), a teda tvorí prevažnú
časť odplaty dodávateľa, ktorá predstavuje cca 88,5% ročne. Prostredníctvom poplatku, tak dodávateľ
neuhrádza svoje oprávnené náklady (v konaní ničím nepreukázané) ale generuje podstatnú časť svojho
zisku, čo súd prvej inštancie považoval za neprípustné. Primárnou odplatou za poskytnutie peňažných

prostriedkov je úrok a nahrádzanie nižšieho úroku (aj keď v prejednávanej veci nešlo ani o „nižší“
úrok) formou poplatku prezentovaného ako nevyhnutný náklad dodávateľa, nie je ničím iným ako
klamaním spotrebiteľa a tvorbou neprimeraného zisku na jeho úkor. Z vyššie uvedených dôvodov, tak
2/3 odplaty vo forme poplatku za vyhotovenie zmluvy a administratívu nemôžu podľa záverov súdu prvej
inštancie obstáť. Navyše, v súlade s ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. súd prvej inštancie predmetnú

zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 620,-
eur. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 31.06.2016 (ďalej len O.s.p.) tak, že náhradu priznal v konaní plne úspešnej

žalobkyni.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a taktiež mu konaním súdu prvej

inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný namietal, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka
poplatku za poskytnutý úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký. Pokiaľ ide o samotnú
výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovoval, keďže nič voči
jej výške nenamietala a zmluvu o úvere uzatvorila. V čase poskytnutia úveru sa na trhu nachádzalo

256 subjektov poskytujúcich úver, z čoho boli 22 bankové subjekty. Žalovaný ako veriteľ však nijako
neovplyvňoval vôľu dlžníka vstúpiť do úverového vzťahu. Odvolateľ tiež namieta, že nevidí súvislosť
medzi 2/3 administratívneho poplatku a sumou 620,- eur, ku ktorej ho súd prvej inštancie zaviazal.
Rovnako namieta závery súdu prvej inštancie o rozhodcovskej zmluve, uzatvorenej na samostatnej
listine a priznanými trovami konania v prospech žalobkyne. Taktiež razantne odmietol, že by z jeho

strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľanového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§

470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

9. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere zo dňa 30.03.2012 je
vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru.

14. Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov predmetného
spotrebiteľského úveru (RPMN), čo spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona I. 129/2010 Z.
z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami, je potrebné takýto úver považovať za

bezúročný a bez poplatkov.

15. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov

práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.16.Pokiaľideo podmienkuvzmluveuzatvorenejzodňa30.03.2012včastipoplatkujepotrebnésúhlasiť
s názorom súdu prvej inštancie, že v 2/3-tinách je tento poplatok neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k
nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o

vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje
cca 60 % poskytnutej sumy. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní s praktikami bánk,
ktoré požadujú 1-2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova
zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. To je ďalší dôvod na určenie neplatnosti tejto časti
dojednaného poplatku.

17. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu absencie RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere,akoajzdôvoduvzťahujúcehosana2/3-tinytohtopoplatku(neúmernevysoké a nešpecifikované
administratívne náklady na spracovanie úveru), je predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný.

18.Zvyššieuvedenýchdôvodovjepotrebnésúhlasiťajsurčenímabsolútnejneplatnostianeprijateľnosti

zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania
ako dodávateľom a spotrebiteľom.

19. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie

úveru v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly
uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov, ako
to analyzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie.

20. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní

absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, nakoľko je súčasťou
spomínaných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného a nie je uvedený priamo v texte
zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu 2/3-tín)
na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Navyše, je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok

z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených
nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne
vysoký.

21. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku

Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento
súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

22. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a
nešpecifikovanosť predmetných 2/3-tín poplatku.

23. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).