Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112213450
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112213450.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu:
GENERALINVEST FOOD Bratislava, a.s., so sídlom Šancová 74, 811 05 Bratislava, IČO: 17 331 242,
právne zastúpený JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so sídlom Q. Y. XX, XXX XX N., proti
žalovaným: 1/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX S. S., štátny občan SR, 2/ J. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX S. S., štátny občan SR, obe právne zastúpené Advokátska
kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906, o
zaplatenie 19.916,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina,

č. k. 6C/61/2013-107 zo dňa 29. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu v plnom rozsahu a vyslovil, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáhal bezdôvodného obohatenia na tvrdenom skutkovom
základe, že na základe Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva č. 4001 zo dňa 01.03.2004
(ďalej len „ZZZPP") v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 31.01.2005 poskytol Ing. U. J., právnemu
predchodcovi žalovaných peňažné plnenie v celkovej výške 600.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že na
základe rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 20Cb/5/2006-152 zo dňa 19.06.2009 bola vyslovená
absolútna neplatnosť predmetnej ZZZPP, preto poskytol právnemu predchodcovi žalovaných plnenie z
neplatného právneho úkonu a tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 19.916,35 Eur. Žalované

svoju obranu založili zásadne na tom, že popreli, že by ich právny predchodca Ing. U. J. od žalobcu
peňažné plnenie vo výške 19.916,35 Eur obdŕžal. Tak žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať, že poskytol peňažné plnenie v hotovosti dňa 09.06.2005 v sume 50.000,- Sk a dňa
04.07.2005 v sume 550.000,- Sk. V ďalšom poukázal na rozlišovanie vykonania dôkazu verejnou
listinou a súkromnou listinou. Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť, pričom
poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009. V tomto rozhodnutí bolo vyslovené, že ak
vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom

účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Na preukázanie svojho skutkového tvrdenia o poskytnutí peňažného plnenia žalobca produkoval
svoje výdavkové pokladničné doklady č. V0031 zo dňa 09.06.2005, č. V0032 zo dňa 04.07.2005,
pričom obe žalované vyslovili pochybnosť vôbec o pravosti podpisu ich právneho predchodcu Ing.U. J. na týchto výdavkových pokladničných dokladoch a súčasne namietali pravdivosť obsahu tejto
listiny, teda, že ich právny predchodca neprevzal od žalobcu peňažné plnenia uvádzané ním. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno zaťažujúce ho preukázať svoje skutkové tvrdenie, že poskytol predmetné

finančné prostriedky. Okrem zmienených (súkromných) listín (výdavkových pokladničných dokladov)
svoje skutkové tvrdenia nepodložil inými dôkazmi, ktoré by postačovali súdu preto, aby dospel k
bezpochybnému skutkovému záveru o pravdivosti žalobcovho tvrdenia o predmetnom peňažnom
plnení Ing. U. J.. Priamo nepreukázal (napr. prostredníctvom návrhu na ustanovenie znalca z odboru
písmoznalectvo), že Ing. U. J. vlastnoručne podpísal výdavkové pokladničné doklady, aj keď z obsahu

výpovede svedkyne Ing. H. J. bolo preukázané, že Ing. U. J. mal tieto sporné výdavkové pokladničné
doklady pred svojou smrťou nepochybne vo svojej dispozícii. Z tohto by bolo možné dôvodiť, že tieto
výdavkové pokladničné doklady aj podpísal. Avšak ani v prípade pravosti podpisu Ing. U. J. na sporných
výdavkových pokladničných dokladoch nebolo možné považovať, za súčasného vznesenia námietky
žalovaných proti správnosti (pravdivosti) obsahu týchto listín, za nepochybne preukázané skutkové
tvrdenia žalobcu, že v dňoch 09.06.2005 a 04.07.2005 odovzdal Ing. U. J. peňažnú hotovosť v celkovej

sume 600.000,- Sk, a to titulom doplatenia ceny dotknutých nehnuteľností podľa neplatnej ZZZPP v
znení jej Dodatku č. 1.

3. Z účtovníctva žalobcu možno konštatovať, že žalobca vykonal účtovnú operáciu - zaúčtoval vo
svojom účtovníctve, že prijal úver v hotovosti 700.000,- Sk. Z tohto však ďalej nemožno hodnotiť, že

žalobca následne toho istého dňa poskytol Ing. U. J. peňažné plnenie v sume 550.000,- Sk. Pochybnosti
o pravosti sporného skutkového tvrdenia žalobcu vyvstávajú aj z určitých rozporov medzi obsahom
výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu (pôvodného) JUDr. Václava Jaroščiaka na pojednávaní dňa
05.02.2016 a na pojednávaní dňa 08.03.2016. Z jeho výpovede na jednej strane vyplýva, že peňažné
prostriedky v sume 550.000,- Sk 04.07.2005 mali byť vyplatené v kancelárii štatutárneho zástupcu s

tým, že v tento deň nebol v dome Ing. U. J.. Naproti tomu na ďalšom pojednávaní 08.03.2016 sa vyjadril,
že 04.07.2005 išli s Ing. U. J. z jeho kancelárie do nehnuteľnosti - stavby rodinného domu, kde mu
Ing. U. J. ukázal, že rodinný dom bol vyprataný s tým, že nábytok z toho mal uskladnený v drobnej
stavbe-hospodárskejbudove.Rovnakodňa05.02.2016naotázkuprávnehozástupcužalovanýchakým
spôsobom pripravil finančné prostriedky, ktoré mal vyplatiť ich právnemu predchodcovi uviedol, že si

nepamätá a že ich mohol mať v trezore a že mohli byť v ten deň alebo niekedy predtým vybraté z
bankového účtu. Nezmienil sa, že by na tento účel si mal požičať prostriedky od subjektu G-Profit, ako
to následne tvrdil dňa 08.03.2016.

4. Pravdivosť skutkového tvrdenia žalobcu nemal verifikovanú ani z obsahu zápisu o odovzdaní

nehnuteľnosti podľa ZZZPP zo dňa 04.07.2005, keď v tomto zápise je len uvedené „veriteľ dnešným
dňom doplatí dlžníkovi dohodnutú cenu až na čiastku 150.000,- Sk, ktorú vyplatí dlžníkovi v deň
odovzdania drobnej stavby". Z použitého výrazu doplatí možno usudzovať, že v čase podpisu tohto
zápisu k doplateniu ceny nedošlo, ale ešte len malo dôjsť po podpise tohto zápisu. Je logické sa
domnievať, že ak by k vyplateniu sumy 04.07.2005 550.000,- Sk a predtým 09.06.2005 50.000,- Sk zo

strany žalobcu Ing. U. J. za účelom tvrdeným žalobcom došlo, bola by táto skutočnosť výslovne uvedená
v predmetnom zápise.

5. Takisto sa súdu prvého stupňa javilo nelogické, aby žalobca odovzdal Ing. U. J. 04.07.2005 hotovosť
550.000,- Sk a s súčasne toho istého dňa prevzal od Ing. U. J. finančnú hotovosť v celkovej sume

142.987,- Sk. Logické by bolo, že žalobca by 04.07.2005 vyplatil Ing. U. J. len sumu 407.013,- Sk
po odpočítaní sumy 142.987,- Sk od sumy 550.000,- Sk, keďže bol na základe ZZZPP oprávnený
jednostranne započítať svoju pohľadávku na zaplatenie úroku a zmluvných pokút.

6. Vzhľadom k tomu, že nemal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nezaoberal

sa vznesenou námietkou premlčania žalovanými. Rovnako z tohto dôvodu sa nezaoberal ani
korešpondenciou medzi sporovými stranami.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa.

8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca, nakoľko došlo k vadám
konania uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a tento
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súduprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že preukázal vyplatenie
žalovanej sumy výdavkovými pokladničnými dokladmi, keď v obidvoch ako príjemca je uvedený Ing.
U. J., účel vyplatenia je splátka kúpnej ceny za rodinný dom v R. a tiež obsahuje nečitateľný podpis

príjemcu Ing. J.. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v otázke rozloženia dôkazného
bremena, pričom svoj právny názor opiera aj o článok „soukromná listina a veřejná listina" od doc.
JUDr. Michaely Zuklinovej (Hendrichovej), CsC. zverejnený dňa 31.08.2015 na internetovej stránke
www.pravniprostor.cz . Poukázal na to, že nakoľko výdavkové doklady sú
zjavne podpísané Ing. J. (k tomu záveru dospel aj súd v napadnutom rozhodnutí na strane 13), nastala

domnienka pravosti a správnosti týchto listín, a preto dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že sa
nejedná o podpis Ing. J., zaťažovalo výlučne odporkyne. Tvrdenie žalovaných priamo vyvracia svedecká
výpoveď ich matky Ing. H. J., ktorá priznala, že výdavkové doklady našla medzi osobnými dokladmi Ing.
J. v dome, v ktorom býval. Preto skutočnosť, že Ing. J. mal výdavkové doklady k dispozícií preukazuje,
že ich podpísal. To zasa preukazuje, že súhlasil s ich obsahom, čiže prevzal žalovanú sumu od žalobcu.
Ak svedkyňa v dome nenašla žiadne peňažné prostriedky neznamená to, že neboli žalobcom skutočne

vyplatené. Ak ho zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom pravosti a pravdivosti výdavkových dokladov
ako to tvrdí súd, tak práve svedeckou výpoveďou Ing. H. J., že sa v dome doklady našli, bola ich pravosť
a pravdivosť preukázaná a súd nemal pochybnosti o pravdivosti svedeckej výpovede Ing. J.. Žalobca
tvrdil a výdavkovými dokladmi spolu so svedeckou výpoveďou Ing. J. aj preukázal, že žalovanú sumu
vyplatil Ing. J., preto súd vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti nesprávne vyhodnotil

a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. To, že sa súd prvého stupňa oprel o rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/13/2009 ako relevantný prameň
práva, žalobca nemal vedomosť, že sa bude posudzovať podľa tohto rozsudku, a preto rozhodnutie súdu
je prekvapivé. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ak by mal vedomosť o zámere

súdu aplikovať na vec daný rozsudok Najvyššieho súdu, mohol navrhnúť vykonať ďalšie dokazovanie.
Je toho názoru, že súd mal v konaní poukázať, ktoré skutočnosti sú sporné a čo je potrebné preukázať,
čo však súd neurobil.

10. Z opatrnosti sa vyjadril aj k námietke premlčania nároku.

11. Pokiaľ súd hodnotil rozpory vo výpovedi štatutárneho zástupcu pôvodného žalobcu, tento záver je
v rozpore s obsahom zápisnice z pojednávania 08.03.2016, a to ohľadne prevzatia sumy 142.987,- Sk,
nakoľko uviedol do zápisnice, že p. J. bolo vyplatené 550.000,- Sk a on z týchto súm zaplatil úroky,
zmluvné pokuty a tak ďalej. Nie je zrejmé, prečo súd vníma postup hlavne výdavkových a príjmových

dokladov za nelogický, nakoľko aby Ing. J. musel zaplatiť svoj dlh, musel mať peniaze, a preto mu
žalobca najskôr vyplatil dojednanú čiastku 550.000,- Sk a následne z toho Ing. J. mu vyplatil svoj dlh.

12. Ohľadne rozporov vo výpovedi štatutárneho zástupcu pôvodného žalobcu zastáva názor, že rozpor
medzi nimi nie je, nakoľko výpoveď 05.02.2016 bola iba opisom udalosti, ktorá prebehla v kancelárii

žalobcu a vyjadrenie 08.03.2016 bolo stručným opisom časovej postupnosti vo vzájomnom vzťahu so
stručným opisom udalostí, ktoré v tomto vzťahu nastali. Aj keby bol skutočný rozpor, tento je spôsobený
faktom, že boli urobené s odstupom viac ako 10 rokov. Je logické, že štatutárny zástupca žalobcu v
Porúbke musel byť a bol, pretože iba cez obhliadku nehnuteľnosti in natura mohol byť zistený stav
vypratania nehnuteľností. Proces zabúdania sa prejavil aj v tom, že odkiaľ mal peniaze na výplatu

sumy 550.000,- Sk. Štatutárny zástupca si viedol k tejto veci poznámky v počítači a svoju výpoveď
produkoval iba zo spomienok, ktoré si pamätal. Až po doručení rozsudku nahliadol do nich a z nich zistil
presný časový sled udalostí, ktoré ďalej opisuje v odvolaní a zároveň predložil k odvolaniu i výpis týchto
poznámok. Na základe uvedeného navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalobca doplnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu 15.04.2016, v ktorom namietal porušenie
ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď uviedol, že súd na pojednávaní 05.02.2016 vyslovil čo považuje medzi
účastníkmi konania za nesporné tvrdenia, táto spornosť však bola vyslovená v spise iba na základe toho,
že doklady boli predložené iba vo fotokópii a tvrdením, že tieto doklady sa nezhodujú s dokladmi, ktoré

sa našli medzi vecami Ing. U. J.. Na pojednávaní 08.03.2016 už svoju povinnosť súd nesplnil. Ak táto
spornosť naďalej trvala, mal ju na začiatku pojednávania alebo v priebehu pojednávania vysloviť. Vôbec
nevyslovil, že spornosť v konaní nebola odstránená, a preto nadobudol presvedčenie, že spornosť je
odstránená. Podľa jeho názoru bez akýchkoľvek pochybností bola preukázaná pravosť výdavkovýchdokladov výsluchom svedkyne Ing. H. J.. Zastáva názor, že aj spochybňovanie pravosti a správnosti
má mať určité racionálne odôvodnenie. Výdavkový doklad je listina, ktorá deklaruje, že určitá právna
skutočnosť, ktorá je v nej opísaná, nastala. Ing. U. J. nikdy nespochybňoval pravosť ani správnosť

výdavkovýchdaňovýchdokladov.Stranažalovanýchspochybňovalaibaichpravosť(podpisynalistinách
nie sú rovnaké, doklady, ktoré nie sú také isté, ako boli nájdené medzi vecami Ing. J.) a je to iba ústami
právnej zástupkyne. Samotné žalované v čase vyhotovenia týchto dokladov vôbec neboli v styku so
svojim otcom, nepoznali jeho písmo a podpis.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalované. Poukázali na to, že skutkové tvrdenia žalobcu na
pojednávaniach 05.02.2016 a 08.03.2016 si navzájom odporovali, a teda z týchto vzájomných rozporov
je možné vyvodiť záver, že jeho tvrdenia neboli pravdivé. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na
odborný článok, sú toho názoru, že ide o právny názor osoby s právnickým vzdelaním, ktorý neslúži
výkladu práva, lebo právo vykladajú súdy. V konaní nebolo preukázané, že výdavkové pokladničné
doklady zjavne podpísal Ing. U. J. a pokiaľ by na týchto listinách bol jeho podpis, podľa ich názoru

nebol daný na základe jeho slobodnej, určitej a vážnej vôle. Skutočnosť, že ich nebohý otec pred svojou
smrťou mal tieto doklady vo svojej dispozícii nepreukazuje, že skutočne prevzal sumy uvedené v ich
obsahu. Podľa procesného práva dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý je povinný preukázať
tvrdeniauvedenévobsahužalobnéhonávrhu.Žalobcomuvádzanétvrdenie,žetým,žepopieralipravosť
predložených výdavkových pokladničných dokladov v podstate tvrdili, že ich Ing. J. nikdy nevystavil

(neexistovali), je vykonštruované a nemá oporu v ich tvrdeniach. Od matky, ktorá tieto doklady našla
vedeli o ich existencii, avšak tvrdia, že tieto doklady ich nebohý otec nevystavil, pretože si neviedol
účtovníctvo. Popierajú, že tým, že ich otec mal k dispozícii je preukázané, že ich podpísal a že súhlasil s
ich obsahom, ako i tvrdenie, že by mal prevziať žalovanú sumu. Tvrdenie, že nebohý otec chcel peňažné
prostriedky použiť na úhradu iných dlhov je vykonštruované, nakoľko tieto tvrdenia v priebehu konania

ani nepreukázal. Všetky dlhy si veritelia mohli uplatniť v dedičskom konaní. Žalobca si pohľadávku
neuplatnil ani v dodatočnom dedičskom konaní. V platnej právnej úprave nemá oporu, že by ich
zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom pravosti a pravdivosti výdavkových dokladov. Tvrdia, že im stačí
iba popierať ich pravosť a pravdivosť a na strane žalobcu je dôkazné bremeno. Jedná sa o súkromné
listiny a ich obsahom vôbec nie je preukázané, že žalobca žalovanú sumu ich nebohému otcovi vyplatil.

Nevyplýva to ani z obsahu zápisnice zo dňa 08.03.2016 o výsluchu svedkyne Ing. H. J.. Tým, že súd
prvého stupňa oprel svoj rozsudok o závery rozsudku Najvyššieho súdu SR, nedošlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom žalobcovi, nakoľko je štatutárny zástupca, má právnické vzdelanie a bol zastúpený v
konaní advokátom. Súd nie je povinný pri novom pojednávaní opätovne poukázať na skutočnosti, ktoré
sú sporné a čo je potrebné preukazovať. Pokiaľ štatutárny zástupca pôvodného žalobcu na pojednávaní

tvrdil, že Ing. J. bola najskôr vyplatená suma 550.000,- Sk, z ktorých následne zaplatil úroky a zmluvné
pokuty poukazujúc na to, že na ich zaplatenie nemal žiadny právny nárok, pretože na základe rozsudku
súdu bola zmluva o úvere týkajúcej sa zaplatenia úroku a zmluvnej pokuty neplatná. Pokiaľ žalobca
rozpory vo výpovedi štatutárneho zástupcu odôvodňuje odstupom viac ako 10 rokov poukazujú na to,
že tento má právnické vzdelanie a má znalosť o tom, že je potrebné na každé pojednávanie sa pripraviť

a pokiaľ nedôjde k dôslednej príprave, môžu byť jeho tvrdenia rôzne, nie je možné túto rozdielnosť
odôvodniť argumentáciou v odvolaní. Ani poznámky štatutárneho zástupcu neodôvodňujú vzájomné
rozpory v tvrdeniach žalobcu. Poukazovanie na to, že finančné prostriedky získal žalobca cez úver
od spoločnosti G-Profit s.r.o. so sídlom v Žiline majú zato, že predmetom činnosti tejto spoločnosti
absentuje akákoľvek činnosť podnikania spočívajúca v poskytovaní úverov. Majú dôvodné pochybnosti

aj o pravdivosti dokladov predložených z hlavnej knihy analytickej evidencie, či skutočne bol takýto úver
žalobkyni poskytnutý. Dodatočne doloženými poznámkami štatutárneho zástupcu pôvodného žalobcu
nemôžu byť odstránené vzájomné rozpory v jeho vyjadreniach a tvrdeniach, a to aj v predchádzajúcom
konaní vedenom pod sp. zn. 20Cb/5/2006. Neobstojí námietka žalobcu o nesplnení si povinnosti
súdu prvej inštancie dňa 08.03.2016 uložená ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p., nakoľko išlo už o

nové pojednávanie o veci a povinnosť, ktorá by bola týmto ustanovením uložená na pojednávaní
05.02.2016. Popierajú záver, že z výsluchu Ing. J. bola preukázaná pravosť výdavkových pokladničných
dokladov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože produkoval iba svoje tvrdenia, avšak tieto
tvrdenia a skutočnosti v konaní nepreukázal. Pokiaľ bolo uvádzané, že boli spochybňované pravosť a
správnosť výdavkových pokladničných dokladov iba právnou zástupkyňou poukazujú na to, že niekoľko

krát v priebehu konania poukazovali na túto skutočnosť a stotožňujú sa s tvrdeniami svojej právnej
zástupkyne, ktoré si treba osvojiť ako ich tvrdenia. Pre úplnosť podotýkajú, že ich nebohý otec nemohol
spochybňovať pravosť ani správnosť výdavkových pokladničných dokladov, ktoré sa po jeho smrti našli
v dome matkou, nakoľko už i z obsahu jeho listu 22.06.2005 a z obsahu poznámok žalobcu 21.04.2005,21.07.2005 a 22.07.2005, ako aj 01.08.2005 je zrejmé, že bol chorý a navyše aj psychicky nespôsobilý
na takéto konanie. Vzhľadom na uvedené navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a
zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

15. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca REALITA - JAROŠČIAK, v.o.s., so sídlom Žilina,
M. Rázusa 14, IČO 31 603 190 postúpil svoju pohľadávkou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
03.10.2016 na spoločnosť GENERALINVEST FOOD Bratislava, a.s., so sídlom Šancová 74, 811 05
Bratislava, IČO: 17 331 242 a zároveň podal návrh na zmenu sporovej strany - žalobcu. Krajský súd

uznesením č.k. 7Co/204/2016-175 zo dňa 11.11.2016 pripustil zmenu sporovej strany v zmysle ust. §
80 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a do konania vstúpila namiesto pôvodného žalobcu
obchodná spoločnosť GENERALINVEST FOOD Bratislava, a.s..

16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalobcu, podaním zo dňa 13.04.2016, krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať

a konať od 01.07.2016 podľa CSP, a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v
spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu
(§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§
355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 a § 177
ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1
CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Súd prvej inštancie v danej veci na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a
skutkové okolnosti správne vyhodnotil. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§ 387
ods. 2 CSP) a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti.

19. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkaznéhobremenanastranetej-ktorejsporovejstranytrebarešpektovaťtzv.negatívnudôkaznúteóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom

totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Jedným
z dôkazných prostriedkov je listina, ktorá môže byť verejná alebo súkromná. Oproti listine verejnej, kde
dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny stačí „formálne" popretie jej
správnosti druhou sporovou stranou, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej sporovej
strany, ktorá tvrdí skutočnosti, ktoré mali byť preukázané práve touto súkromnou listinou.

20. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že na základe ZZZPP, ktorá bola neskôr
súdom určená za neplatnú, mal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaných finančné prostriedky vo
výške 19.916,36 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výdavkové pokladničné doklady zo dňa
09.06.2005 a 04.07.2005. Pokiaľ žalované popreli pravosť predložených výdavkových pokladničných

dokladov, nedošlo tým podľa názoru odvolacieho súdu k presunu, resp. k prerozdeleniu dôkazného
bremena v tom zmysle, že by žalovaným vznikla povinnosť preukázať svoje tvrdenia, že uvedené
listiny nie sú pravé. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná
listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak
vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny (v danom konaní žalované ako právne nástupkyne Ing.

J.), leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tej sporovej strane, ktorá zo skutočností v listine
uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (v danom prípade žalobca sa domáha
vrátenia bezdôvodného obohatenia). Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať pravosť predložených
listín, teda to, že výdavkové pokladničné doklady o poskytnutí peňažných prostriedkov v celom
rozsahu boli skutočne podpísané právnym predchodcom žalovaných. Tento záver možno vyvodiť aj

uplatnením spomínanej tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalované tým, že popreli
pravosť predložených listín (výdavkových pokladničných dokladov) v podstate tvrdili, že ich nikdy
nevystavil ich právny predchodca, teda tvrdili ich neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listínnebolo možné od nich spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej
skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje.

21. Odvolacia námietka, že žalované popierali iba pravosť výdavkových pokladničných dokladov,
nekorešponduje s obsahom spisu. Žalované v priebehu konania niekoľkokrát namietali aj ich správnosť,
keď tvrdili, že ich právny predchodca neprevzal finančné prostriedky od žalobcu. Žalované poukazovali
na krátkosť času, keď mali byť peňažné prostriedky poskytnuté do úmrtia ich otca, ktorý medzi časom

bol chorý a finančné prostriedky sa po jeho smrti nenašli. Žalobca svoje tvrdenia, že Ing. J. chcel
peňažné prostriedky použiť na úhradu dlhov, ničím nepreukázal. Pravosť a správnosť výdavkových
pokladničných dokladov nemožno vyvodzovať zo svedeckej výpovede matky žalovaných, ktorá potvrdila
iba skutočnosť, že tieto doklady sa našli v rodinnom dome po smrti právneho predchodcu žalovaných.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí iba konštatoval, že je možné predpokladať, že doklady Ing.
J. podpísal, keď sa po jeho smrti našli v rodinnom dome, avšak neprijal záver, že to bolo jednoznačne

preukázané.

22. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil rozpory vo výpovedi štatutárneho zástupcu pôvodného
žalobcu na pojednávaniach konaných dňa 05.02.2016 a 08.03.2016. V odvolacom konaní možno použiť
novoty (prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany) len za splnenia podmienok

uvedených v ust. § 366 CSP, a to len ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že štatutárny zástupca si
o veci viedol poznámky v počítači a svoju výpoveď produkoval iba zo spomienok a zároveň poznámky

priložil k odvolaniu. Na uvedené poznámky v odvolacom konaní nie je možné prihliadať, nakoľko sa
nejedná o prípad upravený v ust. § 366 CSP (v čase podania odvolania § 205a ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku). Na každé pojednávanie je potrebné sa dôsledne pripraviť, aby bolo podané náležité
vysvetlenie na preukázanie svojich tvrdení (navyše ak je štatutárny zástupca právne vzdelaný) a
nemôže sporová strana neskôr na rozpory vo svojej výpovedi poukazovať iba na to, že vypovedala zo

spomienok, bez toho aby sa pripravila a nezrela do svojich existujúcich poznámok k veci (dokonca ako
sám tvrdí, že o každej veci si robí takéto poznámky).

23. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že ide o prekvapivé rozhodnutie, keď súd prvej inštancie oprel
svoje rozhodnutie o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/13/2009. Súd prvej inštancie poukazom

na uvedený rozsudok iba vyhodnotil dôkazné bremeno v zmysle ustálenej súdnej rozhodovacej praxe.
Právo vykladajú súdy, preto nie je možné prihliadať na odborný článok predložený odvolateľom k
odvolaniu a navyše jedná sa o odborný článok k ustanovenia § 565 až § 569 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v Českej republike.

24. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa odňatia možnosti konať pred prvoinštančným súdom
opomenutím procesnej povinnosti vyplývajúcej pre súd z ust. § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (t.j. uviesť, ktoré právne významné tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a
ktorédôkazysúdnevykoná,ajkeďichúčastnícinavrhli)odvolacísúdpovažujezapotrebnépoznamenať,

že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.02.2016 (č.l. 49) výslovne vyplýva splnenie tejto povinnosti,
keď uviedol, že sporné medzi stranami je, že žalobca mal odovzdať právnemu predchodcovi dňa
09.06.2005 sumu 50.000,-Sk a dňa 04.07.2005 sumu 550.000,-Sk. Pritom z obsahu zápisnice vyplýva (v
jej následnosti ako oboznamoval obsah spisu), že súd prvej inštancie vychádzal z písomných námietok
žalovaných (č.l. 39 posledný odsek), kde namietali podpis svojho otca na výdavkových pokladničných

dokladoch ako aj že finančné prostriedky boli prevzaté ich právnym predchodcom (otcom). Preto nie je
pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že spornosť mala byť iba z toho dôvodu, že pokladničné doklady
boli vo fotokópii a že sa nezhodujú s dokladmi, ktoré sa našli medzi vecami Ing. J. po jeho smrti.
Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné, aby súd prvej inštancie na každom ďalšom pojednávaní opäť
upozorňoval sporové strany na tie isté sporné skutočnosti. Preto uvedená námietka nemala spôsobilosť

porušenie základných zásad občianskeho súdneho konania, a teda odňatie možnosti konať pred súdom.

25. Vychádzajúc z konštatovaného, ako aj zisteného skutkového stavu okresným súdom, odvolací súd
ako vecne správny potvrdil rozsudok vo veci samej.26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovaným proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech.

Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)