Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8213206419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Československá obchodní banka, a.
s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00001350, zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom,
usadeným euroadvokátom, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava 1, proti žalovanému: M. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom R. W. T., vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu L., o zaplatenie 31 361,98 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 20. 11. 2015, č. k. 1C/166/2014-146 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 20 133,49
Kč s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách
konania sa rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie
poukázal na to, že zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné použiť ust. § 52 - § 56 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom
č. 107/2016 Sb., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 30. 03. 2006 a zaviedol

do českého právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv podobne ako v Slovenskej republike
za účelom vyvinutia úsilia na zabezpečenie postupnej zlúčiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi
EÚ. Dlh žalovaného pozostáva z istiny úveru 19 803,49 Kč, úrokov k 17. 07. 2013 vo výške 5 413,86
Kč, úroku z omeškania k 17. 07. 2013 vo výške 3 834,63 Kč a poplatkov v sume 2 310 Kč (upomienky
a výzvy, poplatok za správu úveru). Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 22 113,49 Kč a tieto
sumy vyplývajú z predloženého výpisu z účtu. Vzhľadom k charakteru zmluvného vzťahu ako vzťahu
spotrebiteľského bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie podrobiť zmluvné podmienky vyplývajúce

zo zmluvy, keď súd dospel k záveru, že zakotvené poplatky za poskytnutie úveru a správu úveru,
vrátane poplatkov za výzvy a upomienky sú neprijateľnými zmluvnými dojednaniami. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že zmluva obchodné podmienky a sadzobník boli vopred dané, naformulované a predtlačené
žalobcom a nevyplýva z nich, aby ich spotrebiteľ mohol nejakým spôsobom vyjednať, resp. ovplyvniť
ich, naviac ich výšku považuje súd za neprimerane vysokú. Preto poplatky v sume 1 980 Kč neboli
žalobcovi priznané. Súd tak rozhodol o priznaní istiny vo výške 20 133,49 Kč, čo predstavuje istinu z
úveru, poistné, vyčíslenie úrokov a úrokov z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú

zamietol a o trovách konania strán si vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v znení platnom
do 30. 06. 2016.2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie
žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V podanom odvolaní žalobca poukazuje na to, že uzatvorením zmluvy si zmluvné strany zvolili právo,

ktorým sa zmluva a aj ich záväzkový vzťah riadi právom Českej republiky. V súlade s čl. 5 zmluvy
o úvere bol žalovanému za správu úveru účtovaný mesačný poplatok vo výške 60 Kč, žalovaný
uzavrel aj poistenie úveru, za čo bol účtovaný taktiež pravidelný mesačný poplatok. Keďže žalovaný
riadne a včas neplnil podmienky, k plneniu ktorých sa zaviazal v zmluve, po predchádzajúcich výzvach
žalobca bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie žalobcu v časti poplatkov vo

výške 1 980 Kč zamietol. Poplatky za výzvy žalobca účtoval vo výške podľa platného sadzobníka
poplatkov. Je nesporné, že poplatky za upomienky boli tak v minulosti, ako aj v súčasnosti bežnou
praxou bánk. Tieto poplatky majú povahu paušalizovanej náhrady nákladov žalobcu ako veriteľa,
ktoré v tejto súvislosti vznikajú. Tieto poplatky sú účtované výlučne tým klientom, zo strany ktorých
došlo k opakovanému porušeniu ich základných povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Poplatky,
ktoré boli žalovanému účtované za upomienky za výzvy, ktoré tvorili prílohu žaloby, boli účtované z

dôvodu neplnenia zmluvných povinností z jeho strany. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbami
a plnením svojich zmluvných povinností bez zavinenia žalobcu. Označenie relevantných poplatkov za
neprijateľné zmluvné podmienky v tomto prípade presahuje súdom možný rámec poskytovania ochrany
spotrebiteľovi. Naviac žalovaný bol s existenciou predmetných poplatkov vopred informovaný a bol si
vedomý toho, že po celú dobu splácania bude od neho banka poplatok za správu úveru požadovať.

Napriektomuzmluvuuzavrelazaviazalsahradiťpredmetnépoplatky.Prihodnotenípoplatkovzasprávu
úveru, resp. poplatku za poskytnutie úveru nemožno podľa názoru žalobcu tieto ustanovenia oddeľovať
od zvyšku zmluvy. Jednotlivé poplatky boli so žalovaným zmluvne dohodnuté, za poplatok žalovaný
dostával počas trvania zmluvného vzťahu adekvátnu protihodnotu, taktiež ani výška týchto poplatkov nie
je podľa žalobcu neprimerané. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 0

5. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania právny predchodca žalobcu S. a. s. so sídlom v T.
uzatvoril so žalovaným dňa 10. 10. 2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého sa právny

predchodca žalobcu zaviazal za podmienok stanovených zmluvou poskytnúť žalovanému peňažné
prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100 000 Kč s tým, že peňažné
prostriedky môžu byť čerpané k 10. 10. 2006. Podľa zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho
časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou 10,90 %, RPMN predstavovala 15,71 %, za poskytnutie
úveru mal klient zaplatiť poplatok 1 000 Kč a za správu úveru mal byť účtovaný poplatok 60 Kč mesačne.

6. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov účtovaných z jeho strany
v súvislosti s poskytnutým úverom žalovanému.

7. Je potrebné predovšetkým konštatovať, že právne vzťahy strán sporu je potrebné posudzovať podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 258/2001
Z. z.. Je zrejmé, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, od ktorej žalobca odvádza uplatňované nároky prichádza do úvahy aplikácia Dohovoru o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19. 06. 1980.

8. Podľa čl. 5 ods. 3 Rímskeho dohovoru z roku 1980 bez ohľadu na ustanovenia čl. 4 sa pri absencii
voľby rozhodného práva podľa čl. 3 zmluvy uzavretej za okolnosti uvedených v ods. 2 tohto článku
spravujú poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

9. Odvolací súd pripomína body 25 - 26 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-168/05 Mostaza Claro, cit.:

„Systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcomalebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. 06. 2000, Oceáno Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, zbierka. Si-4941, bod 25).

10. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení platnom k 10. 10. 2006, ak si účastníci spotrebiteľskej
zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny
poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

11. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

12. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv stanovená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytuje
spotrebiteľovi väčšiu ochranu jeho práv ako právo Českej republiky, keď je zrejmé, že všetky
dispozitívne normy slovenského právneho poriadku upravujúce problematiku spotrebiteľských vzťahov
sújednostrannekogentnévprospechosobyspotrebiteľaajednoznačnenepripúšťajútakúdohodu,ktorá
by bola v jeho neprospech a ktorá by sa odkláňala od dispozitívnej normy v Občianskom zákonníku.

14. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať
sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu
k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a
spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno

chápaťaniakopoplatokzaslužbu,plnenie,ktoréjeposkytovanéspotrebiteľovi.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.5.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná

sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad
limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti

s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru
je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo
upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok
je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa
odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie

nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s
administratívnouagendou(poplatkyzavýzvyapoplatkyzaupomienky),predstavujúplnenia,ktoréniesú
v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno

hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto
s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací
súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle

ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ), veriteľ nemá
nárok na plnenie z takejto podmienky.15. Pokiaľ ide o ďalšie poplatky žiadané zo strany žalobcu v súvislosti so správou úveru je potrebné
zdôrazniť, že pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné
plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného

krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ 17 U/192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene ... Preverenie úverovej spoľahlivosti
(bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie

pri poskytnutí úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom záujme v snahe minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok.
Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí
úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie
spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala
skutočné protiplnenie.“ Odvolací súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v

konaní vedenom pod sp. zn. 18Co/109/2011.

16. Odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sporné poplatky sú neprijateľné
a nekorešpondujú im žiadne plnenia, ktoré by boli spotrebiteľovi na úžitok. Odvolací súd so zreteľom
na prezentované závery tak rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech vo veci a žalovanému v odvolacom konaní trovy
nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).