Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616203641
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616203641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: S. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. K. č. XXX, proti manželovi: I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. K. č. XXX, o rozvod manželstva,
o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. 06. 2016 č.k. 5C/189/2016-14,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené

dňa 21. 01. 1984 pred Miestnym národným výborom v J. a zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 5,
ročníkXXXX, na strane 78, pod poradovým číslom 3. Zároveň vyslovil, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 22 a § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vyšiel zo zistenia, že účastníci konania
uzavreli manželstvo dňa 21. 01. 1984, u oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dvaja

plnoletí synovia a posledné spoločné bydlisko mali vo E. K.. Z ich vyjadrenia vyplývalo, že manželstvo
bolo spočiatku harmonické, neskôr sa začali prejavovať u nich rozdielne názory na rodinný život a
výchovu detí, pričom posledné 2 roky účastníci spolu riadne nekomunikujú, netrávia spolu žiaden čas,
intímne sa nestýkajú asi 1 rok a každý z nich si žije svoj vlastný život. Na základe týchto zistení následne
skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie
spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V tomto smere dospel k záveru,
že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, nemôže plniť svoj spoločenský účel

a nemožno ani od účastníkov očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to i s prihliadnutím na
vyjadrenie navrhovateľky. Manželstvo účastníkov preto rozviedol, pričom príčinu rozvratu manželstva
vzhliadol v rozdielnosti pováh a názorov účastníkov konania na rodinný život, výchovu detí a manželské
spolužitie. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne zamietnutia návrhu.
Dôvodil, že pri zhodnotení ich vzťahu a dĺžky manželstva by jeho manželstvo s navrhovateľkou malo
plniť úplne iné úlohy ako v skorších rokoch, pretože nastupujú už také spoločenské potreby, ako je
vzájomná opatera a pomoc jeden druhému. Mal za to, že navrhovateľka si nevie poradiť vnútorne sosvojim súčasným stavom, ktorý vyplýva aj z jej veku a zmenami, ktoré v jej živote a psychike tento vek
prináša, pričom si musí byť vedomá toho, že on je človekom, ktorý v budúcnosti bude zabezpečovať jej
potreby, pretože nemá vedomosť o tom, že by tzv. chlapské práce a chlapské povinnosti mal vykonávať

niekto iný než on. Označil za chybu v manželských vzťahoch podanie návrhu na rozvod navrhovateľkou,
čo by táto mala pochopiť a ak to nevie sama, je potrebné pomôcť jej odborníkmi, napr. psychológom,
ktoréhonavrhovateľkavprvomradepotrebuje.Prezentovalnázor,žerozvodommanželstvamôžunastať
nedozerné dôsledky pre ich ďalšie vzájomné spolužitie, spoločný majetok a ostatné atribúty starnúceho
manželského páru. Uzavrel, že navrhovateľka mu ešte stále stojí za to, preto by nemalo byť vadou

riešenie, aby navštívili prípadne odborné pracoviská a aby súd poznal aj stanoviská ich synov, ktorí
najlepšie poznajú stav v ich manželstve.

4. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Skutočnosti uvádzané manželom v jeho
odvolaní označila ako nezakladajúce sa na pravde. V tejto súvislosti uviedla, že s manželom 3 roky

nekomunikujú vôbec, manžel ju celý život klamal a jediná rodina, ktorú uznával, bola jeho sestra a
matka. K starostlivosti, ktorú mal zrejme manžel na mysli iba dodala, že minulý rok, keď mala zdravotné
problémy, sa o ňu vôbec nezaujímal, nenakupoval a bez slova odchádzal zrejme k matke. Poukázala
tiež na to, že manžel vo vyjadrení k návrhu na rozvod uvádzal, že je absolútny výmysel, že by ich synovia
vedeli o ich manželskom spolužití, pretože sú 10 rokov v zahraničí, pričom vo svojom odvolaní už píše,

že by mal súd poznať stanovisko synov. Potvrdila, že ich synovia sú v zahraničí už 10 rokov, kam odišli
hlavne z dôvodu, že s otcom nemajú dobrý vzťah, otec s nimi vôbec nekomunikuje, nezaujíma sa o
nich a pokiaľ prídu na Slovensko, zdržujú sa mimo ich domu. Naviac títo ju podporujú v tom, aby sa s
manželom rozviedla, 1 krát už podala návrh na rozvod, ktorý vzala späť a doteraz to ľutuje. Konštatovala
tiež, že manžel nemá záujem o obnovenie spolužitia, ide mu len o to, aby neprišiel o servis, ktorý mu po

celé tie roky zabezpečovala. Akcentovala, že je pevne rozhodnutá s manželom ďalej nežiť a zariadiť si
život podľa seba tak, aby sa mohla v pokoji stretávať so svojimi synmi, chce žiť kľudne bez psychického
napätia a stresov, pričom k manželovi už vôbec nič necíti. Vyjadrila presvedčenie, že manžel podal
odvolanie iba z dôvodu, aby jej znepríjemnil život a pokiaľ ju posiela za odborníkmi, čo mu v minulosti
viac krát navrhovala, bol to on, ktorý kategoricky odmietal navštíviť psychologickú poradňu.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a
tento bol nahradený zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v mimosporovej
agende zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Civilný mimosporový
poriadok ako procesný kódex sa uplatňuje výlučne v právnych veciach v ňom stanovených, pričom k

nim patria i konania o rozvod manželstva (druhá časť, prvá hlava, druhý diel CMP). Podľa prechodného
ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa

použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nových procesných kódexov.
Zároveň ust. § 2 ods. 1 CMP zakotvuje, že pokiaľ nie je ustanovené inak, na konania podľa neho sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tým je vyjadrená všeobecná subsidiarita Civilného
sporového poriadku spočívajúca v koncepcii, že Civilný mimosporový poriadok upravuje iba odlišnosti
a tam, kde ich nestanovuje, uplatní sa Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) po zistení, že odvolanie podal v stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP) účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 66, § 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3

CSP a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

7. Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha rozvodu jej manželstva, ktoré
uzatvorila s manželom I. G. dňa XX. XX. XXXX pred Miestnym národným výborom v J. z dôvodu, že ich
manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní si a ani v budúcnosti si už nemôže plniť svoj spoločenský účel a

je iba formálnym zväzkom. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, majúc za to, že neexistujú reálne
dôvody pre rozvod manželstva a že manželstvo po uplynutí 35 rokov spoločného života by si malo plniť
už funkcie ako vzájomná pomoc, opatera a vzájomné pochopenie s tým, že svoj vzťah k navrhovateľkehodnotil ako vysoko pozitívny a nemá potrebu na súčasnom stave manželstva niečo meniť, keď problém
ich manželstva je iba vo vzájomnej komunikácii.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na

rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Toto ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívnyrozvratvzťahovznamená,žemedzimanželmijeskutočnýstavnasvedčujúcinemožnostiplniť
účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných

vecí manželského spolužitia, musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je
vylúčené,žeajpretrvávajúcenezhody,týkajúcesanepodstatnýchvecí,môžuzapríčiniťvážnenarušenie
a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je
určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého
životného spoločenstva. Súd pri rozhodovaní o rozvode musí prihliadnuť na príčiny, ktoré viedli k

vážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,nazáujemmaloletýchdetíaporušeniepovinnostímanželov
podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. K týmto povinnostiam patrí povinnosť manželov žiť spolu, byť si
verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine), ako i povinnosť starať sa podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, ku ktorým patrí i osobná starostlivosť o deti a

domácnosť (§ 19 Zákona o rodine). Je len vecou súdu, aby starostlivo uvážil, či v danom prípade nastalo
vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov, teda či ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom,
najmä so záujmami detí, ako aj záujmami manželov.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.Vprejednávanejvecisúdprvejinštancieprirozhodovaníonávrhunavrhovateľkysazhorauvedenými
zásadami a princípmi riadil a jeho závery v tomto smere zodpovedajú platnej právnej úprave a zistenému

skutkovému stavu. Nakoľko odvolací súd si ich osvojil z dôvodov predkladaných prvoinštančným súdom
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, ktoré považuje za výstižné a presvedčivé, tieto duplicitne
opakovať nebude a využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie ich
správnosti.

12. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a reagujúc
i na odvolacie námietky manžela, odvolací súd dodáva, že i podľa jeho názoru v konaní bol
preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva účastníkov tvrdený navrhovateľkou. I keď odvolací súd
nespochybňuje, že hodnoty a funkcie manželstva sa plynutím času, zvlášť počas niekoľkých desaťročí,
postupne modifikujú a vykazujú určité odlišnosti, nemožno napriek tomu opomínať, že i v takomto

prípade musia byť v manželstve naďalej zachované jeho základné funkcie nevyhnutné pre plnenie
si jeho účelu, ktorým je existencia pevného, trvalého a harmonického životného spoločenstva muža
a ženy. O takejto situácii však v manželstve účastníkov konania hovoriť nemožno. Vychádzajúc z
vyjadrení oboch účastníkov konania totiž plynie, že po dobu viac ako 2 rokov spolu takmer vôbec
nekomunikujú a v podstate ani spolu nežijú, keď navrhovateľka sa v spoločnej domácnosti nezdržiava

v čase prítomnosti manžela, ale len v dobe, kedy manžel opatruje jeho chorú matku v obci V. Je tak
dôvodný záver, že manželstvo účastníkov si neplní svoj účel dlhodobo pre vážne narušenie citových
vzťahov medzi manželmi. S ohľadom na dĺžku trvania rozvratu manželstva, ako i zásadný odmietavý
postoj navrhovateľky k ďalšiemu spolužitiu s manželom, niet ani do budúcna perspektíva, že by došlo
k obnoveniu vzájomných citových väzieb medzi účastníkmi konania a účelu ich manželstva, v ktorom

by si poskytovali vzájomnú pomoc a opateru, na ktoré sa odvoláva manžel. Z rovnakých dôvodov nie
je ani predpoklad zmeny kategorického stanoviska navrhovateľky v prípade, že by sa účastníci konania
pokúsili o zmierenie mediáciou, prípadne cestou manželskej poradne, najmä ak ide v poradí už o druhý
návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a po jeho späťvzatí k zlepšeniu vzťahov medzi manželmipreukázateľne nedošlo a neúspešný bol i prvoinštančný súd, ktorý pred pojednávaním sa usiloval v
súlade s § 96 ods. 1 CMP o zmierenie účastníkov konania. Záverom odvolací súd poznamenáva, že
požiadavka manžela uvedená v jeho odvolaní, že by bolo potrebné pre rozhodnutie v danej veci poznať

i stanovisko 2 dospelých synov pochádzajúcich z manželstva účastníkov konania, je nenáležitá a pre
účely tohto konania bez bližšieho významu, nakoľko synovia podľa zhodných tvrdení oboch manželov
už 10 rokov pracujú v zahraničí a počas pobytu na Slovensku sa v ich domácnosti nezdržiavajú, a
teda z hľadiska logiky nemôžu ani disponovať v tomto smere relevantnými vlastnými poznatkami o
spolužití rodičov. Naviac, ako správne poznamenala i navrhovateľka vo svojom vyjadrení, je zarážajúce,

že manžel už požaduje stanovisko synov i napriek tomu, že vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 09.
06. 2016 (č.l. 10 spisu) striktne odmietol, že by synovia mali vedomosť o ich problémoch v manželstve.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav
a vec i správne právne posúdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).