Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215265
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116215265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
právne zastúpeného ŠMÍDA advokátni kancelář, s.r.o., so sídlom Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti
žalovanému:E.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.XXX/XX,XXXXXA.,ozaplatenie3102,21€sprísl.,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 07.10.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 27.07.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 3
102,21€spolusozákonnýmúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy2000€od07.10.2014
až do zaplatenia.
1.1. Žalobca pri uplatňovaní tohto nároku vychádzal z toho, že dňa 21.06.2012 uzatvoril jeho

právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2 000 €.
Žalovaný mal úver uhradiť formou 60-tich mesačných splátok vo výške 59,89 € vždy k 25-temu dňu v
mesiaci. Uplatňovaná pohľadávka bola žalobcovi postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
29.10.2014.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 23.03.2017, pričom vykonal dokazovanie
obsahom spisu a zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 21.06.2012 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným uzatvorená zmluva o splátkovom
úvere s nasledujúcimi parametrami:

- výška úveru 2 000 €,

- výška úrokovej sadzby 19,40 % ročne,
- výška splátky 59,89 € mesačne,
- splatnosť prvej splátky 25.07.2012,
- počet splátok 60,- konečná splatnosť 25.06.2017,
- RPMN 26,94 %,
- priemerná hodnota RPMN 19,59 %,

- celková čiastka spojená s úverom 3 466,05 €.

3.2. Úver bol čerpaný 21.06.2012 ako to vyplýva z listiny nachádzajúcej sa na č. l. 14 spisu s názvom
„Zostava prehľadu úveru nad archívom“. Z tohto prehľadu zároveň vyplýva, že splátky úveru mali anuitný
charakter, keďže istina v každej splátke mala rôznu výšku.

3.3. Listom zo dňa 08.09.2014 (č. l. 15) bol žalovaný Slovenskou sporiteľňou vyzvaný na zaplatenie
sumy v omeškaní, ktorá ku dňu 07.09.2014 predstavovala 1 434,17 €. Zároveň bol žalovaný upozornený
na to, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy Slovenská sporiteľňa pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej
splatnostiúveru.Zlistuzodňa06.10.2014(č.l.16)vyplýva,žekudňu03.10.2014Slovenskásporiteľňav
dôsledkuomeškaniažalovanéhososplácanímsplátokvyhlásilamimoriadnusplatnosťúveruapožiadala
žalovaného o zaplatenie celej dlžnej sumy predstavujúcej výšku 3 102,21 € naraz.

3.4. Výzvou zo dňa 19.09.2016 (č. l. 30) súd vyzval žalobcu, aby mu tento:
a) zaslal rozpis všetkých splátok v členení na istinu, úroky a poplatky s vyznačením zaplatených splátok,
b) preukázal výpočet zmluvného úroku 910,18 €,
c) preukázal výpočet zmluvného úroku z omeškania 84,33 € a zákonného úroku z omeškania 37,74 € s
upozornením, že súd akceptuje iba úročenie istiny a nie aj úrokov (zákaz anatocizmu),

d) preukázal sumu poplatku 107,70 € s uvedením o aký poplatok sa jedná, ako je určená jeho výška,
aké plnenie spotrebiteľ za poplatok dostáva a kedy bol poplatok splatný.
3.5. Na predmetnú výzvu odpovedal žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.10.2016 (č. l. 39), v
ktorom uviedol, že žalovaný uhradil iba prvú splátku, ktorá bola započítaná na spracovateľský poplatok,
ktorý bol dohodnutý vo výške 79 €. Celkom žalovaný uhradil čiastku 90,30 €, ktorá bola započítaná

na spracovateľský poplatok, na poplatok za poistenie k úveru a na poplatok za správu úveru. Žalobca
ďalej uviedol, že zmluvný úrok vo výške - 910,18 € predstavuje neuhradený zmluvný úrok vyplývajúci
z úverovej zmluvy do zosplatnenia úveru dňa 03.10.2014. Čiastka - 84,33 € predstavuje zmluvný úrok
z omeškania od prvého omeškania klienta, ktoré nastalo dňa 26.08.2012 až do zosplatnenia úveru.
Čiastka - 37,74 € predstavuje zákonný úrok z omeškania z istiny pohľadávky za obdobie od zosplatnenia

úveru, t. j. od 03.10.2014 do 01.12.2014. Suma - 107,70 € predstavuje neuhradené poplatky za obdobie
od uzatvorenia úveru po zosplatnenie, t. j. za 2 roky, 2 mesiace, jeden týždeň a jeden deň, pričom v
tomto období žalovaný mal zaplatiť 24 poplatkov za poistenie úveru vo výške 2,03 € - spolu 48,72 €, 24
poplatkov za správu úveru vo výške 2,99 € - spolu vo výške 71,76 € a spracovateľský poplatok vo výške
79 €. Celkom sa tak žalovaný zaviazal uhradiť na poplatkoch 199,48 €.

4. Listom zo dňa 20.02.2017 požiadal súd žalobcu, aby mu tento
- zaslal všetky doklady, ktorými bola overovaná bonita klienta,
- vysvetlil čo predstavuje spracovateľský poplatok 79 € a aké plnenie žalovaný za neho obdŕžal,
- vysvetlil ako sa dospelo k sume celkovej čiastky spojenej s úverom 3 466,05 €, keďže počet splátok 60

x výška splátky 59,89 € predstavuje sumu 3 593,40 € a zároveň ho opätovne požiadal o rozpis splátok
úveru na istinu, úroky a poplatky, ktorý je pre rozhodnutie súdu nevyhnutný.
4.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.03.2017 (č. l. 51), v ktorom
uviedol, že spracovateľský poplatok bol účtovaný za kladné vybavenie žiadosti o poskytnutie peňažných
prostriedkov. Žalobca ďalej uviedol, že nemá k dispozícii dokumenty, ktoré slúžili k overeniu bonity

klienta, a čo sa týka celkovej sumy 3 466,05 €, táto bola určená znížením v prospech klienta.

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
5.1. Základné náležitosti zmluvy. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na účely tohto zákona sa rozumie

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.5.2. Podľa § 9 ods.2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .

5.3. Predpokladom naplnenia účelu zákona o jednotlivých povinných náležitostiach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je nielen ich samotné uvedenie ale aj to, že sú uvedené správne a pravdivo.
Podľa skúmanej zmluvy celková čiastka spojená s úverom v nej uvedená je 3466,05 €. Vychádzajúc z
vyššie citovaných zákonných ustanovení by tak celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať
sumu, ktorá je výsledkom súčinu počtu splátok a výšky splátky. Tento výsledok pri počte splátok 60 a

výške splátky 59,89 € je však 3593,40 €. Takúto sumu mal žalovaný zaplatil splátkami. Sumu uvedenú v
zmluve žalobca relevantným spôsobom nevysvetlil a preto súd dospel k záveru, že zmluvná náležitosť
podľa § 9 ods.2 písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z. je uvedená nesprávne, čo vedie k rovnakému záveru
ako keby nebola uvedená vôbec, teda že úver je bez úrokov a bez poplatkov.

6. Skúmanie bonity spotrebiteľa. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa

prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 .
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
6.1. Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 21.06.2012, ustanovenie §
11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti
dodávateľa skúmať bonitu klienta, má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3
ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
6.2. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou

mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
6.3. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa

splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že

informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a
samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jepovinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
6.4. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ

schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama

o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
6.5. Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca žiadnym spôsobom neskúmal
bonitu žalovaného, je hrubo odporujúce dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov.
Súd teda dospel k záveru, že žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu
a nie aj úroky. Z dôvodu neskúmania bonity žalovaného zároveň nedošlo k platnému predčasnému

zosplatneniu úveru.
6.6. KS v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 vo vzťahu ku skúmaniu bonity spotrebiteľa uviedol:
„Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je

to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské
štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol

stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne

znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)
Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže
plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, odvolací

súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu
veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a
to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovaného spotrebiteľasplácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na
prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému
zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby

a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty
základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013).
Cieľom žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná
vzhľadom na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto
vzniknutý uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu.

Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so
zaužívanoupraxouazvyklosťamipriposkytovaníúverov.Takétojehokonanieniejemožnéhodnotiťinak
ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo
dňa 24.01.2013).
Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý

s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.
To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené.

Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené
vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi,
ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi
vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale
o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto

agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom
musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa
z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické
až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny

spor, exekúciu, navyšovanie zadĺženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové
vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku-
prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov
personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.
OdvolacísúdnepovažovalzapotrebnépredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruohľadommožnosti
použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava explicitne

neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom trhu.
Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len spôsob
splatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice odradiť
veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu.“

7. Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, dospel súd k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez
poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplateniu nedošlo. Uvedený záver znamená, že žalobcovi
by patrila suma istiny splatná ku dňu rozhodovania súdu.

8. (Ne)priznané plnenie. Úver mal byť splácaný anuitnými splátkami. Podľa www.wikipedia.sk anuita ( z lat. annuus - ročný ) je pravidelné (periodické) plynutie pevne
stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa z istiny a splátky úroku . Výška

anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť
úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkousa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie mesačne počas celej platnosti úveru.
8.1. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (Orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.). musí súd na premlčanie nároku
žalobcu prihliadať ex offo. Vzhľadom na deň podania žaloby - 27.07.2016, sú všetky splátky splatné

pred dňom - 27.07.2013 premlčané.
8.2. Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil,
že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma istiny v
jednotlivých nepremlčaných a nezaplatených splátkach ku dňu rozhodovania súdu a ani v časti úrokov
z omeškania, pretože nebolo možné zistiť s akou sumou istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu, od
ktorého žalobca úrok z omeškania požadoval.

8.3. Podľa § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z. - celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.
8.4. Vzhľadom na to, že pod poplatky nemožno zahrnúť poistné a teda vo vzťahu k nemu sa neuplatňuje
bezpoplatkovosť úveru, je žalovaný povinný zaplatiť dlžné poistné vo výške 24,36 €. Žalobca si
uplatňoval poistné vo výške 48,72 € (24 x 20,03 €). Poistné obsiahnuté v splátkach za mesiace 08/2012

- 07/2013 je rovnako ako splátky premlčané. Premlčané poistné tak predstavuje výšku 24,36 € a
nepremlčaný zvyšok žalovaného poistného je tak 24,36 €.
8.5. Z poistného priznal súd aj úroky z omeškania podľa nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.01.2013 - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8.6. Ku dňu omeškania (08/2013 - 07/2014) bola základná úroková sadzba ECB 0,50% - 0,15% p.a.
a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,50% - 8,15% ročne. Súd však žalobcovi priznal ním
požadovanú výšku 5,05%.

9. Trovy konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
9.1. V prejednávanej veci mal čistý úspech žalovaný. Žalobca teda nárok na náhradu trov konania nemá
a žalovanému súd tento nárok nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p.

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.