Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/316/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205314
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815205314.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: L. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, právne zastúpený: JUDr. Mária Ďurajová, advokátka so sídlom, H., A..
X. P.. XX, proti žalovanému: AUTOBUSOVÁ DOPRAVA STAS, s.r.o., so sídlom Liesek 309, IČO: 36 424
889, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o. so sídlom

M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Jaroslav Stas FIRMA STAS, s miestom podnikania Liesek 309, IČO: 14 271 494, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika
1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, v konaní o neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/302/2015-108 zo dňa 06. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému na
trovách 440,10 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo
výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že aktívne vecne
legitimovaným subjektom na podanie odporovacej žaloby je ten, kto má proti dlžníkovi pohľadávku v
dobe, kedy bol urobený odporovateľný právny úkon, a to i pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku,

ktorá má na základe vzniknutého záväzkovo-právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti. Vymáhateľnou
pohľadávkou je pohľadávka, ktorá má kvalitu judikovaného práva v zmysle O. s. p., alebo je vykonateľná
podľa iných procesných predpisov, prípadne bola prihlásená do konkurzného konania. Za preukázané
považoval,žežalobcavčaseuskutočneniaodporovateľnéhoprávnehoúkonu,t.j.03.12.2012,kedymalo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám vedľajšieho účastníka na žalovaného, nemal
voči vedľajšiemu účastníkovi ako dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, túto získal až právoplatnosťou

rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Cb 51/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach 2Cob 86/2012, čo sa stalo 06.12.2012. Ide pritom o jednu z troch kumulatívnych podmienok,
ktorých splnenie je nevyhnutné na to, aby súd mohol odporovacej žalobe vyhovieť. Zastal názor,
že žalobca túto podmienku nesplnil, pretože ak nemal proti dlžníkovi pohľadávku, nemohol byť jeho
veriteľom, a preto je vylúčené, aby vedľajší účastník ako jeho dlžník urobil právny úkon v úmysle
ukrátiť jeho veriteľa. Za potrebné považoval uviesť, že na vyslovenie neúčinnosti žiadaných právnych

úkonov neboli splnené ani ostatné kumulatívne podmienky v úmysle ukrátiť veriteľa, ohľadom ktorého
žalobca netvrdil ani neprodukoval súdu dôkazy a tiež to, že napadnutým právnym úkonom malo dôjsť k
ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky. Ten, kto odporuje, musí tiež dokazovať kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka, nestačí, že sa tento majetok zmenší, musí sa zmenšiť do takej miery,
že to ohrozí aspoň čiastočne uspokojenie veriteľovho nároku. Bolo preukázané, že na uspokojenie
pohľadávky žalobcu ako veriteľa z exekučného titulu sú pravidelne vykonávané zrážky z iných príjmov (z

dôchodku) vedľajšieho účastníka ako dlžníka a tiež to, že vedľajší účastník je vlastníkom iného majetku -
nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX pre obec k.ú. D., z ktorej možno uspokojiť pohľadávku žalobcuakoveriteľa.Vnadväznostinauvedené,žalobuakonedôvodnúzamietol.Rozhodnutieotrováchkonania
odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. úspechom žalovaného v spore, účelnosťou ním vynaložených trov
konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
súd odôvodnil zamietnutie žaloby neexistenciou troch zo štyroch kumulatívnych dôvodov, a to 1/
neexistenciou vymáhateľnej pohľadávky, 2/ úmyslom vedľajšieho účastníka ukrátiť veriteľa - žalobcu
a tiež 3/ že právnym úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky.

Uviedol, že nemožno súhlasiť so záverom prvoinštančného súdu o tom, že v čase uskutočnenia
odporovateľného právneho úkonu, t.j. 03.12.2012, kedy malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
motorovým vozidlám vedľajšieho účastníka na žalovaného, nemal žalobca voči vedľajšiemu účastníkovi
vymáhateľnú pohľadávku. Uviedol, že pohľadávka žalobcu bola priznaná rozsudkom Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 11Cb 51/2012-541 ešte dňa 23.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Košice sp. zn. 2Cob 86/2012-596 dňa 30.11.2012, teda pred uskutočneným právnym úkonom dlžníka,

pričom tieto rozsudky sa stali právoplatné dňa 06.12.2012 a vykonateľné 10.12.2012. O vyhlásení
rozsudku krajským súdom mohol byť vedľajší účastník uzrozumený dňom 30.11.2012, čo potvrdzuje
jeho následné správanie. Minimálne od vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa, t.j. od 23.01.2012
existovala pohľadávka žalobcu, záväzkový vzťah, o čom bol dlžník uzrozumený, pričom aj sám potvrdil,
že odporovateľný je právny úkon i pohľadávka nesplatná alebo pohľadávka, ktorá má na základe

vzniknutého záväzkového vzťahu vzniknúť až v budúcnosti. Za nepochybné považoval, že v čase
vykonania odporovateľného právneho úkonu bol žalobca v záväzkovom vzťahu s dlžníkom - vedľajším
účastníkom na strane žalovaného. Na tieto skutočnosti súd neprihliadal ani ich žiadnym spôsobom
nevyhodnotil. Nie je potrebné, aby pohľadávka žalobcu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím
už v čase, keď došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, ale postačuje, aby veriteľ disponoval v

čase takéhoto právneho úkonu pohľadávkou voči dlžníkovi, ktorá sa neskôr v dôsledku právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia stala vykonateľnou. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti nie je
právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. V čase žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu
žalobca mal preukázateľne vymáhateľnú pohľadávku, v tejto súvislosti odkázal na judikát NS SR zo
dňa 27.02.2012 sp. zn. 4Cdo 198/2000. Nesúhlasil tiež so záverom prvoinštančného súdu o tom,

že k prevodu vozidiel došlo 03.12.2012, kedy údajne nemal dlžník v úmysle ukrátiť veriteľa. Vytýkal
prvoinštančnému súdu, že sa nezaoberal ani nevyhodnotil to, že odporovať možno právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba blízka majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa
uskutočňuje tento právny úkon, prípadne právnickou osobou, ktorej je dlžník štatutárnym zástupcom

alebo má majetkovú účasť v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil
v prospech osôb blízkych. Za neprehliadnuteľné považoval, že dlžník evidentne konal v rozpore so
zákonom, dobrými mravmi, svoj vozový park, ktorý bol evidovaný na SZČO napriek tomu, že podniká v
doprave presunul na žalovaného - na svoju obchodnú spoločnosť s.r.o. s majetkovou účasťou dlžníka
100%, ktorá okrem obchodného podielu je ináč nepostihnuteľná. Žalobca sa dozvedel o prevode vozidiel

na základe Dopravného inšpektorátu Tvrdošín, ktorý dal jasný doklad o tom, že k prepisu vozidiel na DI
došlo až dňa 12.12.2012, to má právne účinky voči tretím osobám. Podľa správy Okresného riaditeľstva
PZ ODI Tvrdošín Nižná zo dňa 30.07.2015 vyplýva, že k prevodu držby vozidiel došlo dňa 12.12.2012
(vrátane tých, ktoré sú predmetom žaloby) a dlžník od uvedenej doby nevlastní žiadne vozidlá. Pokiaľ
dopravný inšpektorát nezapísal ako nového vlastníka vozidla žalovaného, mal dlžník k vozidlám práva a

povinnosti - § 90 zák. č. 315/1996 Z. z. v platnom znení. Na poklade uvedeného vyvodil, že dlžník konal
v úmysle ukrátiť veriteľa, vedel o tom, že existuje pohľadávka žalobcu, ktorá sa aj potvrdila a stala sa
vykonateľnou 10.12.2012, mal evidentne v úmysle previesť všetky vozidlá, čomu zodpovedá aj časová
súvislosť, ktoré by ináč boli postihnuteľné exekúciou a tým zmaril uspokojenie nárokov veriteľa. Pokiaľ
dlžník nemal úmysel ukrátiť veriteľa, potom by bez akejkoľvek exekúcie, odporovateľnosti uspokojil jeho

nárok, v čase právneho úkonu totiž disponoval vozovým parkom, prevodom ktorého zmaril uspokojenie
nároku žalobcu. Vozový park - funkčné vozidlá ďalej prinášajú zisky jeho spoločnosti (diaľkové linky,
zájazdy, výlety na autobusoch atď.). K splneniu tretej podmienky uviedol, že pokiaľ i dlžník poukazoval
na iný svoj majetok, neuviedol a súd žiadnym spôsobom ani v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil fakt,
že vedľajší účastník - dlžník síce vlastní nehnuteľnosti, ale na týchto viaznu ťarchy ako je uvedené

na LV XXX v k.ú. D., konkrétne záložné právo v prospech VÚB, a.s. Bratislava, V 431/08 zo dňa
26.03.2008, k zápisu ktorého došlo ešte pred vznikom pohľadávky žalobcu. Ak teda vedľajší účastník
na pojednávaní síce tvrdil, že vlastní aj iný majetok, ale neuviedol, že na jeho nehnuteľnostiach viazne
ťarcha v prospech tretieho subjektu, i z toho zistenia je evidentné, že dlžník vedel, že ani z tohto majetkunebude schopný ani v najbližšej dobe uspokojiť nárok veriteľa. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného
súdu zmeniť, žalobe vyhovieť, pre prípad úspechu si uplatnil trovy celého konania. Uviedol, že nemá
zdroje na zaplatenie súdneho poplatku, žiadal o oslobodenie od jeho platenia. Poukázal, že to bol práve

vedľajší účastník žalovaného, ktorý neodôvodnene podanou žalobou v konaní pred Okresným súdom
Rožňava ochromil finančné postavenie žalobcu, v dôsledku čoho sa dostal do finančných ťažkostí.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je síce pravdou, že na poukazovaných LV
č. XXX k.ú. D. a LV č. XXX k.ú. D. je zapísaná ťarcha, záložné právo v prospech VÚB banka, a.s.

avšak okrem predmetného záložného práva sa na vyššie uvedených listoch vlastníctva až do súčasnosti
nenachádza žiadna ďalšia ťarcha a teda ani ťarcha exekúcie žalobcu. Nepreukázal, že úkonom z
03.12.2012, ktorému odporuje, došlo čo i len k čiastočnému zmenšeniu majetku dlžníka v miere,
ktorá by čo i len čiastočne ohrozila uspokojenie jeho nároku. Má za to, že pravidelnými splátkami
z dôchodku vedľajšieho účastníka eventuálne uspokojením exekučného záložného práva na vyššie
uvedené nehnuteľnosti je možné v súčasnosti dosiahnuť ďaleko vyšší výťažok ako výška pohľadávky

žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi, pričom v ďalšom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a
žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný bagatelizuje jeho nárok s
poukazom, že na listoch vlastníctva LV č. XXX, XXX k.ú. D. okrem záložného práva banky sa

nenachádza žiadna ďalšia ťarcha, predajom nehnuteľností však bude uspokojená v prvom rade banka
a je otázne, či vzhľadom na neznámu výšku úveru bude žalobca ako veriteľ vôbec uspokojený. Za
neprofesionálne považoval tvrdiť, že pravidelnými splátkami vedľajšieho účastníka z dôchodku, ktorý
sa predtým účelovo zbavil hodnotného vozového parku prevodom na svoju vlastnú jednoosobovú
spoločnosť s ručením obmedzených, chce splatiť dlh ešte z roku 2012 takmer vo výške viac ako 10.000,-

Eur. V žiadnom prípade nemôže súhlasiť, aby 10.000,- dlh bol uspokojovaný z dôchodku zrážkami
vo výške 20,- - 40,- Eur. I napriek exekučného konaniu ani v exekúcii sa zatiaľ nepodarilo uspokojiť
pohľadávku žalobcu, čo svedčí o neústretovosti a neochote uspokojiť nárok žalobcu, a to i napriek
zablokovaniu nehnuteľnosti exekučným záložným právom práve pre existenciu ťarchy viaznucej na
nehnuteľnosti v prospech banky. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 C. s. p.) preskúmal odvolanie žalobcu v intenciách ust. § 389
a 380 C. s. p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario C. s. p. rozsudok
prvoinštančného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nevykonal vo veci dostatočné
dokazovanie v nadväznosti na čo nedospel ani k správnym skutkovým zisteniam a následnému
správnemu právnemu posúdeniu veci. Napokon vo svojich záveroch si sám odporuje, keď na jednej
strane uviedol, že aktívne vecne legitimovaným subjektom v odporovacej žalobe je ten, kto má

proti dlžníkovi pohľadávku v dobe, kedy bol urobený odporovateľný právny úkon, a to i pohľadávku
nesplatnú, alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkovo-právneho vzťahu vzniknúť
až v budúcnosti a na druhej strane uviedol, že žalobca v čase uskutočnenia odporovateľného právneho
úkonu, t.j. 03.12.2012, kedy malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám vedľajšieho
účastníka na žalovaného, nemal voči vedľajšiemu účastníkovi ako dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,

a túto získal právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Cb 51/2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Košice 2Cob 86/2012, čo nastalo až 06.12.2012. Otázku, či je potrebné
podmieňovať úspešnosť odporovacej žaloby podľa ust. § 42a a § 42b OZ existenciou vykonateľného
rozhodnutia (exekučného titulu) a či teda je možné stotožniť pohľadávku vymáhateľnú s pohľadávkou
vykonateľnou, riešil rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999 sp. z. 3Cdo 102/99, v

ktorom Najvyšší súd zaujal stanovisko, že text zákona ( § 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno
„vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak ,že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len
s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú
pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľnou
je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou

naturálnou a ktorá však ešte ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného
právnehodôvodu.Ideopohľadávkužalovateľnú,pohľadávku,ktorejsamožnodomáhaťnasúde,pričom
vykonateľnou pohľadávkou je pohľadávka, ktorú možno priamo exekuovať, ktorej majiteľovi, alebo jej
právnemu predchodcovi svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. Najvyšší súd ČRzastáva iný názor (napr. NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2285/2000 alebo sp. zn. 31 Cdo 1704/98), a to že z toho
ako je vymedzený zmysel odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávky podľa ust. § 42a
ods. 1 OZ sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t.j. pohľadávka,

ktorá bola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
exekúciu. Na druhej strane podľa názoru Najvyššieho súdu ČR právny úkon dlžníka je za podmienok
ustanovení § 42a ods. 2 OZ odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľnou už
v dobe, kedy bol urobený, ale aj v prípade, že bol urobený skôr, než sa veriteľova pohľadávka voči
dlžníkovi stala vymáhateľnou. Odporovacej žalobe možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho

bola vymáhateľná v dobe rozhodovania súdu. Z toho vyplýva, že v prípade, ak v dobe rozhodovania
súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ešte vymáhateľná a že sa
žalobca domáha priznania tejto pohľadávky v inom konaní, je spravidla daný dôvod na prerušenie
konania o odporovacej žalobe. Vychádzajúc z uvedeného možno ustáliť, že pokiaľ pohľadávka žalobcu
bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Cb 51/2012-541 zo dňa 23.01.2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob 86/2012-596 dňa 30.11.2012 k uskutočneniu

odporovateľného právneho úkonu došlo dňa 03.12.2012 prevodom vlastníckeho práva k motorovým
vozidlám vedľajšieho účastníka na žalovaného, mal v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 23.
decembra 1999 sp. zn. 3Cdo 102/99 žalobca aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, pričom
aktívna legitimácia na podanie predmetnej žaloby je daná i v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
či už 21Cdo 2285/2000 alebo sp. zn. 31Cdo 1704/98, nakoľko v dobe rozhodovania súdu o odporovacej

žalobe je pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi už vymáhateľná.

7. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola
vymáhateľná aspoň v čase rozhodovania súdu o jeho podanej odporovacej žalobe. Pretože je možné
odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov postačuje, aby dlžník sledoval svojim

konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku
splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporu
je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku, a že dlžník urobil právny úkon v
úmysle ho ukrátiť o jeho uspokojenie, t.j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý
veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkového majetku.

8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastal názor, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil
splnenie druhej podmienky, a to úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu.

9. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že vedľajší účastník na strane žalovaného

presunul na žalovaného, obchodnú spoločnosť s.r.o. s majetkovou účasťou dlžníka 100 %, motorové
vozidla podľa EKV, typ vozidla FIAT DUCATO 2,8 JTD 244, typ vozidla MAN VW RH 403 NEOPLANT
N316 N316U67/.I. PONGRATZ LPA206 U/I., pričom k prepisu vozidiel došlo 12.12.2012 na PZ
ODI Tvrdošín Nižná. Prvoinštančný súd sa podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne z hľadiska
vyhodnotenia úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa vyporiadal s dohodnutou celkovou cenou vozidiel, za ktorú

k prevodu vozidiel z dlžníka na žalovaného došlo v sume 1,- Eur za jedno motorové vozidlo.

10. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak
vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne
za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom

ak by nebolo takýchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu
uspokojeniu pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovateľnému právnemu
úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.

11. Z uvedeného vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri

ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, pričom je nevyhnutné, aby išlo o
reálne ekvivalentné právne úkony. Pre konanie o odporovacej žalobe musí byť tento právny záver, že
napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na
samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré dlžník stratil, nadobudol iné plnenie
skutočne ekvivalentnej povahy (NS ČR sp. zn. 30Cdo 245/2006, NS ČR sp. zn. 21Cdo 2426/1999).

V preskúmavanej veci jednoznačne o reálne ekvivalentné úkony nešlo, nakoľko dlžník za strojový park
v nemalej hodnote získal 3,- Eur, čo znamená, že za plnenie, ktoré stratil, nenadobudol iné plnenie,
ktoré by túto stratu ekvivalentne vyrovnalo. V danom prípade dlžník nenadobudol za majetkové hodnotyich obvyklú cenu ani mu za ne nebola poskytnutá primeraná rovnocenná náhrada, preto k uspokojeniu
veriteľovej pohľadávky nemôže slúžiť ani nadobudnutá cena za prevedený vozový park dlžníka.

12. Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že žalovaný nadobudol od dlžníka či už hnuteľnú alebo
nehnuteľnú vec bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho
dlhov, alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť i to, či dlžník na žalovaného previedol
vec v úmysle ukrátiť veriteľa ( rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 4333/2007).

13. Napokon nemožno súhlasiť ani so záverom prvoinštančného súdu o tom, že dlžník má iný majetok,
z ktorého možno uspokojiť pohľadávku veriteľa, a že túto spláca. Z pripojeného exekučného spisu bolo
zistené, že na splátky pohľadávky, ktorá sa radovo pohybuje v sume 10.000,- Eur mesačne poskytuje
splátky vo výške 20,-, 30,- Eur, čo absolútne nespĺňa atribút existencie iného majetku, z ktorého je
možné uspokojiť veriteľovu pohľadávku. Za nie bez významu je i okolnosť, že na nehnuteľnostiach
dlžníka viazne záložné právo v prospech banky, čo znamená, že i v prípade predaja týchto nehnuteľností

budú v prvom rade uspokojené nároky banky a je otázne, či vôbec vzhľadom na reálnu hodnotu týchto
nehnuteľností a výšku dlhu dlžníka vo vzťahu k banke, bude možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, čo
i len sčasti.

14. Ak potom prvoinštančný súd tieto skutočnosti dostatočne nevyhodnotil a žalobu žalobcu

ako nedôvodnú zamietol je potrebné jeho rozhodnutie považovať za predčasné, vychádzajúce
z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ako také neostávalo než ho zrušiť, vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)