Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412205302
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8412205302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu B. so sídlom N., Q. XX, X., IČO: XX
XXXXXXX,zastúpenejadvokátskoukanceláriouB&SLegal,s.r.o.,sosídlomBratislava,Grösslingová
5, IČO: 35 929 049, proti žalovanému G. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. B., o zaplatenie 1 692,17
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C 76/2012-86 zo dňa
02.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, náhradu trov konania
žalovanému nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia
sumy 1.692,17 eur odôvodnenej uzavretím zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „.. Žalovaná suma
má zahŕňať poplatky za výber z bankomatov, poplatky za upomienky a výzvy na úhrady dlhu v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca nepredložil súdu zmluvu o poskytnutí hotovostného
úveru F., poukazoval však na to, že niektoré zo súm, ktoré boli započítané na splatenie úveru, boli
poukázanézúčtunímzriadenéhoprežalovaného.Žalovanýpoprelskutočnosť,žeuzavrelsožalovaným

zmluvu o F., ako aj zmluvu o bežnom účte. Za tejto situácie bolo na žalobcovi, aby pravosť predloženej
listiny-zmluvyobežnomúčte-preukázal.Vprejednávanejvecižalobcanepredložilanineoznačilžiaden
dôkaz na preukázanie pravosti zmluvy o zriadení účtu, a preto súd nemohol vychádzal zo skutočností,
že žalovaný má u žalobkyne zriadený bežný účet, a teda ani zo skutočností, že na úverový účet boli
poukázané prostriedky žalovaného z jeho bežného účtu. Súd pre nepredloženie dôkazov a neuvedenie
v akej výške mal byť žalovanému úver poskytnutý, v akej dobe a za akých podmienok, nemohol
podrobiť zmluvu ex offo preskúmaniu z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok. Keďže žalobkyňa

nepreukázala, že úverový účet bol zriadený na základe zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným a že
prostriedky z tohto úverového účtu čerpal prostredníctvom platobnej karty žalovaný, súd prijal názor, že
nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy nemá oporu ani v právnom vzťahu účastníkov založenom
na skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o

úvere. Z výpisu výberov z účtu žalovaného je zrejmé, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov,
ako aj k nesplácaniu prostriedkov. Jediná úhrada bola vykonaná z bežného účtu žalovaného vedeného
u žalobcu, a to ako automatická splátka úveru. Žalobca spochybnil pravosť tvrdenia žalovaného,
a to že u žalobcu nikdy nemal účet, a to poukázaním na zmluvu o vedení bankových bežných asporiacich účtov a zmluvu o používaní platobných kariet F.. Žalobca upozornil taktiež na skutočnosť,
že podpis žalovaného na zmluve o bežnom účte je totožný s podpisom žalovaného na odpore a na
skutočnosť, že žalobca má vo svojej evidencii identifikačné údaje žalovaného, pravidelne vyžadované

pri uzatváraní či už zmlúv o bežných účtoch alebo úverových účtoch. Okresný súd však už ďalej
skutkový stav nepreskúmaval, nevyzýval žalovaného, aby sa vyjadril k predloženej zmluve o bežnom
účte, k správnym identifikačným údajom žalovaného, totožnému podpisu žalovaného a pod.. Naopak
okresný súd len skonštatoval, že žalobca nepreukázal pravosť predloženej listiny. Inak povedané,
okresný súd sa rozhodol osvojiť si ničím nepredložené tvrdenie žalovaného a neprihliadal na listinný

dôkaz, ktorý podľa názoru žalobcu značne naburáva pravdivosť tvrdenia žalovaného. Uvedeným
postupom okresný súd svojvoľne porušil základné princípy fungovania sporových konaní. Prekročil
svoje oprávnenia a stal sa obhajcom žalovaného. Pre žalobcu je záhadou akým spôsobom okresný
súd dospel k záveru o sfalšovanom podpise žalovaného na zmluve. Ak mal okresný súd pochybnosti
o pravosti predloženej listiny, mali jeho ďalšie kroky smerovať minimálne k vyžiadaniu originálu tejto
listiny. Žalobcovi nie je jasné aký dôkaz o pravosti listiny mal okresný súd na mysli a čo je pre okresný

súd hodnoverným preukázaným pravosti listiny a podpisu. Súd prvej inštancie nevzal zrejme do úvahy,
že žalobca je bankou. Banka podlieha regulácii a poskytovanie akýchkoľvek produktov či služieb sa
vždy musí realizovať na zmluvnom základe. Poukázal na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku, keď
na jednej strane okresný súd tvrdí, že nepriznal žalobcov nárok z dôvodu nepreukázania pravosti
listiny, na druhej strane tvrdí, že nárok nepriznal preto, že žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o

úvere, a teda z dôvodu nepreukázania existencie úverovej zmluvy neprichádzalo do úvahy ani vydanie
bezdôvodného obohatenia. Odôvodnenie rozsudku považuje žalobca za nedostačujúce, nakoľko okrem
kusého odkazu na niektoré ustanovenia, neobsahuje žiadne vysvetlenie a úvahy, prečo považoval
okresný súd predloženú listinu za nepravú. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Žalobca uplatnil na
súde svoju pohľadávku na zaplatenie sumy 1.692,17 eur s tvrdením, že so žalobcom uzavrel zmluvu

o úvere, ktorú súdu nepredložil. Žalobca tvrdil, že uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte, ktorú
súdu predložil. Práve zmluvou o bežnom účte preukazoval žalobca, že žalovaný zaplatil určité sumy
na zmluvu o úvere. Žalovaný poprel, že uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere aj zmluvu o bežnom
účte. Žalobca navrhoval pri rozhodnutí vychádzať z listinných dôkazov, nenavrhoval výsluch účastníkov
konania. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že pravosť podpisu žalovaného na zmluve

o bežnom účte žalovaný spochybnil, a teda bolo na žalobkyni, aby pravosť tejto listiny preukázala.
Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva je súkromnou listinou, o ktorej účastník tvrdí, že
ju nepodpísal. Popretie podpisu, a teda pravosti súkromnej listiny, je dostatočne relevantné na to, aby
pravosť listiny musela byť preukazovaná, pričom bremeno tvrdenia a ako aj dôkazu je na tom, kto z
pravosti listiny pre seba odvodzuje priaznivé právne dôsledky, teda skutočne bolo úlohou žalobcu, aby

v prípade popretia žalovaného navrhol dôkazy svedčiace o tom, že podpis na tejto zmluve o bežnom
účte je podpisom žalovaného, teda napr. navrhnutie znaleckého posudku. Poukázanie na podobnosť
podpisov žalovaného na zmluve a na odpore nepostačuje na preukázanie pravosti podpisu žalovaného
na zmluve o bežnom účte. Pokiaľ žalobca iný dôkaz nenavrhol, správne súd prvej inštancie vychádzal z
toho, že nebolo preukázané ani to, že účastníci konania uzavreli zmluvu o bežnom účte. Nepreukázaním

tejto skutočnosti bola spochybnená aj konštrukcia žalobcu, že pripísaním prostriedkov z bežného účtu
žalobcov bol splácaný úver, ktorý bol uplatňovaný v tomto konaní a že táto skutočnosť nepriamo
preukazuje uzavretie zmluvy o úvere. Pri zisťovaní skutkového stavu nebolo možné obmedziť sa na to,
že údaje uvádzané žalobcom sú pravdivé len z toho dôvodu, že žalobca je bankou a môže poskytovať
produkty a služby len na zmluvnom základe. Úlohou žalobcov bolo tento zmluvný základ preukázať.

4. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoj nárok vyplývajúci zo skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia, je správny. Nebolo preukázané, že žalobca bez toho, aby na to existoval
zmluvný podklad (zmluva o poskytnutí F., poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný aj čerpal. Z inej
časti odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že nebol preukázaný ani zmluvný základ uplatneného

nároku, teda uzavretie zmluvy o úvere. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne
jasné a určité, nebolo ním porušené právo žalobcu na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd

rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.