Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615202994
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615202994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcov:

1/ Š. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O., G. XXX/XX a 2/ J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O., G.
XXX/XX, právne zastúpených JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie
Osloboditeľov 10 proti žalovanému: BIO - plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, so sídlom Spišský Hrušov 195,
IČO: 36183628, právne zastúpenom JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Starosaská 3, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.2.2015 sa žalobcovia domáhali od žalovaného
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške každý zo žalobcov po 150 000,- eur. Návrh odôvodnili tým, že
dňa XX.X.XXXX bol ich syn T. U., nar. XX.X.XXXX usmrtený pri plnení pracovných povinností na
čerpacej stanici vo J. O.. Nebohý bol zamestnancom žalovaného, udalosť sa stala na pracovisku,
pri plnení pracovných úloh a bola kvalifikovaná ako pracovný úraz. Ide o objektívnu zodpovednosť
zamestnávateľa, pričom nebohý sa svojim konaním nedopustil žiadneho protiprávneho konania a
preto je nemožné, aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za škodu. Žalovaný tak nesie plnú

zodpovednosť za konanie neznámeho páchateľa. Strata najbližšieho člena rodiny je vážnym zásahom
do osobnostných práv fyzickej osoby t.j. do práva na súkromný a rodinný život. Nebohý žil v spoločnej
domácnosti s rodičmi, podieľal sa na nákladoch chodu domácnosti a rodičia by boli v budúcnosti
odkázaní už len na jeho pomoc. Jeho smrťou im bola spôsobená nemajetková ujma, čo sa prejavilo
najmä v citovej sfére. So synom tvorili rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými
väzbami, stretávali sa s ním každý deň. Smrťou syna stratili možnosť viesť s ním súkromný život a jeho
stratuťažkopsychickyznášajú.Nebohýbolslobodnýanemaldeti.VčasesmrtimalnebohýlenXXrokov.

Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch závisí od úvahy súdu. Cena ľudského života nie je vyčíslená
v žiadnom právnom predpise, súd musí prihliadať na okolnosti prípadu a závažnosť vzniknutej ujmy.

Na pojednávaní žalobca v 1. rade uviedol, že syn T. mu veľmi chýba, má z toho psychické problémy. Po
jeho smrti mu pribudli aj zdravotné problémy, čo musel riešiť aj návštevou lekárov. Ide o neznesiteľné
stavy, býva nervózny. V dôsledku zdravotných problémov odpadol, následne od 5. do 23. marca bol aj
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice v Levoči, kde ho navštívil aj psychológ. Syn T.

mu bol vždy nápomocný, vždy mu bol ochotný pomôcť. Má zdravotné problémy s chrbticou, pre ktoré bol
prepustený z práce, pričom v dôsledku týchto zdravotných problémov mu nebohý syn o to viac pomáhal.
Keď vojde do izby, ktorú užíval T. alebo vidí jeho fotografiu, stále plače. V súčasnej dobe navštevuje
psychiatrickú ambulanciu MUDr. Z. a užíva pravidelne lieky. Jej ambulanciu navštevoval aj pred smrťousyna z dôvodu problémov v práci. V súčasnej dobe je na čiastočnom invalidnom dôchodku, poberá len
dôchodok 310,- eur mesačne. Radšej by však chcel naspäť svojho syna, ako peniaze. Peniaze, ktoré
požaduje od žalovaného by im mohli nejakým spôsobom pomôcť ďalej žiť. Ich starší syn má totiž taktiež

zdravotné problémy. Dá sa povedať, že boli na syna T. finančne odkázaní, keďže manželka nepracuje.
Žili teda aj z príjmu mladšieho syna.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že dňa XX.X.XXXX tak ako aj iné dni ráno vyprevadila syna T. pred bránu
domu. Bránu za ním zatvorila a večer sa ho už nedočkala. Pre matku je hrozne ťažké prežiť smrť svojho

syna. Syna T. mala s 9,5 - ročným odstupom po jeho staršom bratovi. T. bol veľmi súcitný, stále sa ma
pýtal, či niečo nepotrebuje. Ešte hodinu pred smrťou volal domov, pýtal sa čo robia, či otec nepríde na
benzínku. T. bol veselý, jeho smiech jej stále chýba a aj to ako im vedel prejavovať svoju lásku. Po
T. smrti stále musela chodiť za manželom, pretože odpadáva. Oboch ich to veľmi zasiahlo, užíva lieky
na ukľudnenie, hoci musí užívať aj lieky na srdce a na tlak, pričom lieky na ukľudnenie pred smrťou
syna neužívala. Od smrti syna nemôže ísť do T. izby, keď vidí jeho fotku stále sa jej to vracia. Keď vidí

spolužiakov T. je jej smutno z toho, že mohol chodiť s nimi ešte vonku, mohol im pomáhať doma. S
manželom ale aj s T. mali plány, že začnú chovať domáce zvieratá, T. im sľúbil pri tom pomoc. Pomáhal
im aj pokiaľ sa týka záhrady. V čase keď neboli doma, o záhradu sa postaral aj sám. Jeho smrťou sa
im zrútil celý svet. Zo Sociálnej poisťovne im bola poskytnutá suma 644,20 eur, ide o náklady pohrebu
nebohého syna. Je nezamestnaná, bývajú v rodinnom dome, s čím sú spojené výdavky. Syn T. prispieval

na domácnosť tým spôsobom, že im dával stravné lístky, robil nákupy do domácnosti.

Štatutárny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Jeho neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnila právna zástupkyňa, žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného. V písomnom vyjadrení, ako aj prostredníctvom

právnej zástupkyne na pojednávaní, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo
dňa 22.4.2015 uviedol, že nebohý T. U. dňa XX.X.XXXX vykonával ako jeho zamestnanec prácu na
čerpacej stanici podľa pracovnej zmluvy, kedy došlo k jeho usmrteniu doposiaľ neznámym páchateľom
a vec je vyšetrovaná políciou. Ako zamestnávateľ nahlásil udalosť Inšpektorátu práce Prešov a tiež
Sociálnejpoisťovni,pobočkaSpišskáNováVes.Inšpektorátprácevykonalšetreniepracovnéhoúrazuso

záverom, že zo strany poškodeného a jeho zamestnávateľa neboli zistené nedostatky. Ďalej uviedol, že
k usmrteniu zamestnanca na pracovisku došlo úmyselným zranením inou osobou, zo strany žalovaného
ako zamestnávateľa nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, k žiadnemu neoprávnenému zásahu.
V prípade smrti zamestnanca majú príbuzní osobitný nárok, ktorý je výsledkom platenia poistného
zamestnávateľom t.j. nárok na pozostalú rentu a jednorazové odškodnenie. Smrť zamestnanca pri

pracovnom úraze na rozdiel od smrti spôsobenej inými protiprávnymi skutočnosťami je postavený na
princípe objektívnej zodpovednosti, ktorú si zamestnávateľ poisťuje. Uplatnenie nárokov nemajetkovej
ujmy sa týka iným právnych vzťahov, kedy došlo k neoprávneným zásahom do práv na ochranu
konkrétnej osobnosti.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to úmrtným listom
nebohého T. U., článkom z denníka Nový čas zo dňa XX.X.XXXX, Záznamom o registrovanom
pracovnom úraze zo dňa XX.X.XXXX, Pracovnou zmluvou zo dňa 12.3.2013 a jej Dodatkom č. 3 zo dňa
27.11.2014, Uznesením Krajského riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov zo dňa 3.2.2015,
Oznámením poistnej udalosti zo dňa 3.2.2015, Protokolom Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 17.3.2015,

lekárskymi správami žalobcu v 1. rade a zistil tento skutkový stav:

T. U., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J. O., G. XXX/XX zomrel dňa XX.X.XXXX. Krajským
riaditeľstvomPZ,OdborkriminálnejpolíciePrešovjevedenétrestnéstíhaniepreobzvlášťzávažnýzločin
vraždy podľa § 45 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona preto, že dňa 29.1.2015 v čase od 18.00 hod.

do 18.05 hod. doposiaľ nezistený páchateľ po tom, čo vstúpil s doposiaľ nezistenou krátkou guľovou
zbraňou do objektu čerpacej stanice Bio - plus, s.r.o., Spišská Nová Ves na E. S. Č.. XXX vo J. O.,
pristúpil k predajnému pultu, za ktorým stál zamestnanec T. U. a po krátkej slovnej výmene s ním z
bezprostrednej blízkosti vystrelil zo zbrane do hrudníka T. U., ktorý po výstrele spadol na zem. Následne
páchateľ obišiel predajný pult, na registračnej pokladni otvoril zásuvku a vybral z nej časť finančnej

hotovosti po čom odišiel na nezistené miesto. Svojím konaním spôsobil T. U. strelné poranenie hrudníka,
následkom čoho menovaný dňa XX.X.XXXX v čase o 19.50 hod. v Nemocnici Poprad zomrel.O vražde nebohého T. U. bol zverejnený článok v denníku Nový čas dňa XX.X.XXXX s názvom "Toto
bola posledná minúta jeho života !", v ktorom sú uvedené aj vyjadrenia rodičov nebohého.

Nebohý T. U. bol v čase jeho smrti zamestnancom žalovaného a to na základe Pracovnej zmluvy zo
dňa 12.3.2013 a jej Dodatku č. 3 zo dňa 27.11.2014, v zmysle ktorých bol u žalovaného zamestnaný od
12.3.2013 s dohodnutým druhom práce: obsluha čerpacej stanice a miestom výkonu práce: Čerpacia
stanica PHM J. O.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 27.11.2015. Dňa XX.X.XXXX bol
spísaný Záznam o registrovanom pracovnom úraze, podľa ktorého k úrazu nebohého T. U. došlo na

pracovisku dňa XX.X.XXXX, kedy o 18.00 hod. došlo k prepadnutiu Čerpacej stanice J. O.. V uvedený
deň pracovná zmena poškodeného trvala od 7.00 hod. do 19.00 hod. Pri tejto udalosti bol menovaný
postrelený neznámou osobou jednou strelnou ranou do hrude. Následkom postrelenia v Nemocnici v
Poprade podľahol. Uvedená udalosť - smrteľný pracovný úraz bola žalovaným ako zamestnávateľom
oznámená Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves Oznámením o poistnej udalosti zo dňa
3.2.2015 vrátane denného vymeriavacieho základu poškodeného zamestnanca.

Dňa 17.3.2015 bol spísaný Protokol Inšpektorátu práce Prešov o vyšetrení príčin vzniku pracovného
úrazu s následkom smrti u poškodeného T. U.. Podľa bodu G. uvedeného protokolu Inšpektorátom
práce neboli zistené žiadne nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany
poškodeného, ani zamestnávateľa. Zamestnávateľovi bolo navrhnuté, aby opätovne a preukázateľne

poučil všetkých zamestnancov o možných rizikách spojených s ich prácou na pracovisku.

Nebohý T. U. v čase smrti žil v spoločnej domácnosti s rodičmi - žalobcami v tomto konaní. Z výpovedí
žalobcov je zrejme, že ich nebohý syn im v domácnosti pomáhal. Oboch jeho smrť vážne zasiahla, u
oboch nastali aj ďalšie zdravotné problémy. Podľa lekárskych správ žalobca v 1. rade bol dňa 18.2.2015

vyšetrený v Internej ambulancii Nemocnice v Kežmarku, kde bol privezený v sprievode príbuzných
pre predkolapsový stav v.s. dozvedel sa informácie ohľadom vraha jeho syna z čoho sa psychicky
zrútil, je mu ťažko, cíti sa nevládny. Lekárom bolo navrhnuté psychiatrické vyšetrenie ev. hospitalizácia
s čím pacient nesúhlasil. Dňa 27.2.2015 bol žalobca v 1. rade vyšetrený v Neurologickej ambulancii
Nemocnice v Poprade, podľa ktorej mal náhle odpadnúť na zem, podobný stav pred 2 týždňami kedy

sa prebral až v nemocnici. Záver bol stanovený ako akútna stresová reakcia s tým, že u pacienta
je nutná psychiatrická intervencia. Žalobca bol v čase od 5.3.2015 do 23.3.2015 hospitalizovaný na
Psychiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Levoči. Podľa prepúšťacej správy
žalobca bol v evidencii MUDr. Z. pre protrahovanú depresívnu reakciu a škodlivé užívanie alkoholu a
jeho psychický stav sa zhoršil po tragickej smrti syna.

Podľačlánku19ods.1,2ÚstavySRč.460/1992Z.z.,každýmáprávonazachovanieľudskejdôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom /pracovný úraz/, zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa § 1 ods. 1, 4 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne
vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie.

Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a to
titulom zásahu žalovaného do ich osobnostných práv v dôsledku smrti ich syna pri pracovnom úraze
dňa XX.X.XXXX. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že

došlo k zásahu, ktorý bol neoprávnený a jednak to, že tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Podmienkami priznania nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy teda sú:
- existencia ujmy
- porušenie právnej povinnosti alebo protiprávny úkon spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za

narušenie osobnostných práv
- príčinná súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním resp. porušením povinnosti.

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva
fyzických osôb, kde predmetom ochrany sú nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti fyzickej osoby

(meno, česť, dôstojnosť, súkromie, vážnosť, rodinný život a pod.) a prejavy osobnej povahy (písomnosti,
podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy). Súčasťou práva na súkromie je právo na nerušený
osobný život, život jednotlivca v kruhu jeho najbližších, teda aj právo na rodinný život, ktorého podstatou
je právo utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založenej na citových väzbách. V
danej veci je zrejme, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov spočívajúcom

v narušení ich súkromného života, ktorého súčasťou je aj život rodinný. Smrť blízkej osoby je pre
pozostalých a hlavne rodinu nepochybne vždy veľmi traumatizujúca a smutná udalosť. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia s ich nebohým synom T., pred jeho smrťou, tvorili plne
fungujúcu rodinu. So synom žili v spoločnej domácnosti a je nepochybné, že medzi nimi navzájom
boli vytvorené a existovali silné sociálne a citové vzťahy. Smrť syna žalobcom nepochybne zmenila ich

dovtedajší spôsob fungovania rodiny, ale aj spôsob ich dovtedajšieho života. Syn žalobcov zomrel v
mladom veku, pracoval a do budúcna mohol byť aj naďalej oporou rodičov a to nie len po citovej, ale
určite aj finančnej stránke. Je nepochybné, že u žalobcov stratou syna došlo k citovej ujme vo forme
smútkuzostratyblízkejosobyastratyspoločenstvasblízkouosobout.j.došlokneoprávnenémuzásahu
do ich práva na súkromie a rodinný život.

Pri posudzovaní druhej z uvedených podmienok priznania náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia
vychádzali z objektívnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa ich nebohého syna.
Dokazovaním mal súd nesporne preukázané, nebohý syn žalobcov bol v čase jeho smrti zamestnancom
žalovaného na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Taktiež je nepochybne preukázané,

že k usmrteniu T. U. došlo pri plnení pracovných úloh, na pracovisku podľa pracovnej zmluvy a v
riadnom pracovnom čase, nezávisle od jeho vôle. Z týchto dôvodov bola aj daná udalosť hodnotená
žalovaným ako pracovný úraz. Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je pritom objektívnou
zodpovednosťou, nevyžaduje sa teda existencia zavinenia.

Súd má však za to, že nie je možné zamieňať zodpovednosť zamestnávateľa podľa ustanovení
Zákonníka práce s občianskoprávnou zodpovednosťou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
tiež nie je možné použiť analógiu objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa podľa § 195 Zákonníka
práce s objektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľa motorových vozidiel podľa § 427 Občianskehozákonníka. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je totiž len ten, kto svojím
neoprávneným konaním zasiahol do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka.

Účelom objektívnej zodpovednosť zamestnávateľa podľa pracovnoprávnych predpisov je ochrana
zamestnanca, ktorého princíp objektívnej zodpovednosti zbavuje povinnosti preukazovať porušenie
právnej povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovným úrazom. Účelom objektívnej zodpovednosti
zamestnávateľa je nútiť konať zamestnávateľov tak, aby na ich pracoviskách pracovné úrazy nevznikali.
Je pravdou, že žalovaný ako zamestnávateľ nebohého T. U. zodpovedá podľa pracovnoprávnych

predpisov objektívne za pracovný úraz syna žalobcov, avšak len v medziach jeho pracovnoprávnej
zodpovednosti. V pracovnoprávnych vzťahoch Zákonník práce v spojení so zákonom č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení na rozdiel od Občianskeho zákonníka priznáva určeným príbuzným osobám
zomrelého zamestnanca nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a jednorazové odškodnenie - takýto
nárok ale nie je predmetom tohto konania.

Súd má za to, že uvedený osobitný systém objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa vylučuje
použitie všeobecného odškodnenia vyplývajúceho z práva na ochranu života podľa ustanovenia § 11
v spojení s 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je totiž
zodpovednosťou občianskoprávnou a túto je potrebné vyvodiť z predpisov občianskeho práva.

V danom prípade nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa nebohého v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný je právnickou osobou, o zodpovednosť ktorej za
nemajetkovú ujmu podľa § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktorá bola spôsobená žalobcom
smrťou ich syna, by mohlo ísť jedine v prípade, ak by neoprávnený zásah do osobnostných práv
žalobcov bol spôsobený niekým, kto bol použitý žalovaným ako právnickou osobou na realizáciu jeho

činnosti a to podľa § 420 ods. 2 resp. § 427 Občianskeho zákonníka. Len vtedy by teda bolo možné
tento zásah považovať za zásah spôsobený právnickou osobou, ak by zásah bol spôsobený niekým,
kto bol použitý právnickou osobou pri jeho činnosti resp. zamestnancom tejto právnickej osoby. Toto
však v konaní preukázané nebolo a preto na daný prípad nie je možné aplikovať ani rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/228/2012, na ktoré žalobcovia v návrhu poukázali. Toto rozhodnutie

sa totiž týka zodpovednosti zamestnávateľa ako prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427
Občianskeho zákonníka, kedy škoda bola spôsobená jeho zamestnancom. Okrem už uvedeného
zodpovednosť zamestnávateľa za nemajetkovú ujmu žalobcov by prichádzala do úvahy, ak by sa
stal pracovný úraz preto, že zamestnávateľ porušil predpisy (napr. o bezpečnosti práce). Za takéto
porušenie nesie zodpovednosť zamestnávateľ. V danom prípade však porušenie povinnosti žalovaného

ako zamestnávateľa nebohého preukázané nebolo a porušenie povinnosti z jeho strany vylúčilo aj
vyšetrovanie pracovného úrazu Inšpektorátom práce.

Z dokazovania je tiež zrejme, že zločin vraždy nebohého T. U. je vyšetrovaný políciou, ktorou doposiaľ
nebol zistený páchateľ. Žalobcovia v konaní nepoukázali na žiadne protiprávne konanie žalovaného a

zodpovednosť žalovaného za smrť ich syna neodvodzovali z jeho protiprávneho konania, ale len zo
samej skutočnosti existencie pracovného vzťahu ich syna so žalovaným a toho, že na jeho pracovisku
došlo k pracovnému úrazu. Zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz teda nevyplýva z jeho konania
alebo opomenutia, a preto ani nemôže založiť vzťah, v ktorom by žalobcovia mali voči žalovanému nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie sú splnené predpoklady priznania nemajetkovej ujmy
žalobcom žalovaným t.j. neoprávnené konanie resp. porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného
a bezprostredný vzťah t.j. príčinná súvislosť medzi vzniknutou nemajetkovou ujmou a konaním
žalovaného a preto súd návrh žalobcov v celom rozsahu zamietol.

Návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním správ z Okresného riaditeľstva PZ, Odbor
kriminálnejpolíciePrešovaSociálnejpoisťovne,pobočkaSpišskáNováVessúdzamietolpoukazujúcna
to, že správa, v akom štádiu je vyšetrovanie zločinu vraždy nebohého a aké a v akej výške bolo žalobcom
poskytnuté plnenie Sociálnou poisťovňou súd nepovažoval za právne relevantné pre rozhodnutie v tejto

veci. Súd nevykonal ani dôkazy na preukázanie výšky nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcami a to
vzhľadom na dôvody zamietnutia ich návrhu.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. V danej veci sú
splnené predpoklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na priznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný. Súd má však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov žalovanému nepriznal. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy výnimočne, pričom
táto výnimočnosť môže spočívať tak v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na
strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa v danej veci súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu práva na súde. Žalobcovia sa ocitli v životnej
situácii, ktorá na nich dolieha po citovej stránke, ale aj v situácii, kedy sa obávajú budúcnosti aj z hľadiska
ich finančného zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal
a žalobcom náhrada trov konania priznaná nebola pre ich neúspech vo veci.

Žalobcovia boli pre toto konanie oslobodení od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/
zákona č. 71/1992 Z.z.. Žalovaný bol v konaní úspešný. Súd preto poukazujúc na ustanovenie § 2 ods.
2 uvedeného zákona nezaviazal žalovaného úhrade súdneho poplatku z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.