Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 9, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010763
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216010763.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného G. D. pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 9. decembra
2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. E., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., T. XX, prechodne bez prihlásenia bytom D. XXX,

j e v i n n ý , ž e

v Košiciach na ulici C. na zastávke MHD dňa 06.10.2015 od 17,15 hod. do 17,45 hod. počas
nastupovania do autobusu mestskej hromadnej dopravy, náhradnej linky č. 9, bez použitia násilia
odcudzil z kabelky, ktorú mala poškodená S. T. prevesenú na ľavom ramene, bordové puzdro s nápisom
Slovenská národná rada, v ktorom mala občiansky preukaz, preukaz poistenca Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, preukaz na bezplatnú dopravu pre dôchodcov, kreditnú platobnú kartu Tesco, čipový preukaz
MHD, kartu na výber pošty a platobnú kartu Tatrabanky ako aj prístupový PIN kód, čím takto krádežou

pre poškodenú S. T. spôsobil škodu vo výške cca 50,00 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne
odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsiatichštyroch) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú S. T., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale
bytom T., G. XX s nárokom na náhradu majetkovej škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Trestné stíhanie G. E. sa na tunajšom súde vedie na podklade obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice II zo dňa 22.06.2016 sp. zn. 3Pv 580/15/8803, podľa ktorej sa mal obžalovaný

dopustiť prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona spôsobom popísaným v
obžalobe, resp. vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil v súlade s ustanovením § 257
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne
súd formou položených otázok podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku zistil, že

obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu, že bol poučený o
svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s
ktorým sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon
ustanovuje za prečin kladený mu za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,

ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, preto prijal
vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny a zároveň rozhodol, že na hlavnom pojednávaní nevykoná
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o vine a vykoná len dôkazy potrebné pre rozhodnutie o treste,
náhrade škody a ochrannom liečení.

Obžalovaný G. E. na hlavnom pojednávaní využil svojho zákonného práva a nevypovedal k svojim
osobným pomerom.

Svedkyňa - poškodená S. T. navrhla tak, ako už v prípravnom konaní, aby súd v odsudzujúcom rozsudku
uložil obžalovanému nahradiť jej spôsobenú majetkovú škodu titulom odcudzeného puzdra a dokladov.

Výšku spôsobenej škody 50,00 € si stanovila sama.

V znaleckom posudku č. 95/2016 zo dňa 02.05.2016 MUDr. T. V., znalkyňa v odbore Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria uzavrela, že pokiaľ bol obžalovaný v čase spáchania skutku pod
vplyvom psychoaktívnej látky, tak jeho schopnosť ovládať svojej konanie a rozpoznať nebezpečenstvo

a protiprávnosť svojho konania boli zmenšené len nepodstatne a to pod vplyvom užitej psychoaktívnej
látky. V čase vyšetrenia ani v čase spáchania skutku obžalovaný netrpel žiadnym duševným ochorením
v zmysle psychózy, ide u neho o ľahkú mentálnu retardáciu podmienenú genetickými vrodenými
predispozíciami, ale aj sociokultúrnym vplyvom. Napriek nižšiemu intelektu je však schopný správne
chápať zmysel trestného konania. V čase spáchania trestného činu netrpel a ani v čase vyšetrenia

netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, ide u neho o symplexnú, jednoducho štrukturovanú,
emočne nestabilnú osobnosť s rozumovými schopnosťami v pásme ľahkej mentálnej retardácie.
Je prítomný syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok (marihuany, benzodiazepínov,
nikotínu). Obžalovaný sa podrobuje ochrannej psychiatrickej liečbe ambulantnou formou v psychiatrickej
ambulancii MUDr. P. J., na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T 41/2009, preto nie je

potrebné nariadiť ďalšie ochranné psychiatrické liečenie. Nie je potrebné ani ochranné protialkoholické
liečenie, patologická opitosť nebola zistená, ani protigamblerské liečenie.

Zo správy o povesti vypracovanej Mestskou časťou Košice - D. C. vyplýva, že obžalovaný je prihlásený
k trvalému pobytu v mestskej časti Košice - D. C. na ul. T. XX. Je slobodný, iné údaje o obžalovanom

mestskej časti nie sú známe.
Odpis registra trestov a spisy Okresného súdu Košice I 0T 157/2013 a Okresného súdu Košice I 6T
41/2009 sú dôkazmi o tom, že G. E. bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, s výnimkou jedného prípadu
(prenedbanlivostnýprečinublíženianazdravípodľa§158Trestnéhozákonavroku2011)premajetkovú
trestnú činnosť - krádeže, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Naposledy sa osvedčil 25.04.2016 vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T 157/2013, v ktorej mu
bol trestným rozkazom zo dňa 25.09.2013 uložený pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní
20 mesiacov (do 26.05.2015). Ochranné liečenie psychiatrické bolo obžalovanému uložené ústavnou
formou rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 12.08.2009 sp. zn. 6T 41/2009, kde bol uznaný

za vinného z prečinov podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a § 219 ods. 1 Trestného zákona a boloupustené od potrestania, pričom forma ochranného liečenia bola zmenená na ambulantnú, liečenie sa
aktuálne vykonáva.

Nakoľko vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní o uznaní viny v plnom rozsahu
korešpondovalo s výsledkami dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a za splnenia zákonných
podmienok bolo prijaté, súd na hlavnom pojednávaní nevykonal dokazovanie vo vzťahu k otázke viny a
uznal ju v súlade s obžalobou skutkovo a právne tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti rozsudku.

Pri rozhodovaní o treste sa súd riadil základnými zásadami pre ukladanie trestov upravenými v § 34 ods.
1 až 4 Trestného zákona, ktoré kladú dôraz predovšetkým na zásadu zákonnosti, v zmysle ktorej môže
byť trest uložený len na základe zákona, ktorý jediný ustanovuje druh trestu a podmienky jeho ukladania.
Pri ukladaní trestu súd dbal na to, aby bol zachovaný účel trestu, keďže sa ním má zabezpečiť ochrana
spoločnosti, má viesť k prevýchove obžalovaného v zmysle, aby do budúcna viedol riadny život a
zároveň má byť dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa trestného činu spoločnosťou.

Trest má zabezpečiť čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, má postihnúť len
páchateľa, na čo súd pri rozhodovaní takisto dbal. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
zároveň prihliadol aj na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Na tomto mieste vo vzťahu k osobe obžalovaného súd
poukazuje na závery znaleckého skúmania z odvetvia psychiatrie, podľa ktorých obžalovaný síce netrpí

duševnou chorobou ani duševnou poruchou, avšak ide u neho o ľahkú mentálnu retardáciu, má nižší
intelekt, je však schopný chápať zmysel trestného konania. Je závislý od viacerých psychoaktívnych
látok. V konaní bolo zistené, že aktuálne sa obžalovaný podrobuje ochrannej psychiatrickej liečbe
ambulantnou formou v psychiatrickej ambulancii MUDr. P. J. v A. na O. ulici v T. (z uvedeného dôvodu
v predmetnej veci neuložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie). Zisťoval súd aj existenciu

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a vyhodnotil, že je prítomná poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. l/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval, na druhej strane je prítomná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona spočívajúca v tom, že obžalovaný už bol za trestný čin v minulosti odsúdený. Nakoľko
neprevážil pomer poľahčujúcich ani pomer priťažujúcich okolností a miera závažnosti tých, ktoré boli

zistené je vyrovnaná, neupravoval súd zákonom stanovenú hornú ani dolnú hranicu trestnej sadzby (§
38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona), ale vychádzal pri ukladaní trestu zo sadzby zákonom ustanovenej
pre prečin podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, ktorá je pre trest odňatia slobody až na 2 roky. V
danom prípade sa ako primeraný javí pre obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov,
ktorý aj obžalovanému uložil. Je pravdou, že obžalovaný bol v minulosti už deväťkrát súdne trestaný,

prevažne za majetkovú trestnú činnosť, avšak vo všetkých prípadoch platí u neho fikcia, že nebol
odsúdený, preto súd uzavrel, že v danom prípade nie je nevyhnutný výkon uloženého 12 mesačného
trestu odňatia slobody a s prihliadnutím na okolnosti prípadu uzavrel, že pre zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a preto
ho podmienečne odložil na skúšobnú dobu, dĺžku ktorej stanovil na 24 mesiacov.

Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní neposkytujú dostatočný podklad na to,
aby riadne uplatnený nárok poškodenej S. T. na náhradu majetkovej škody, ktorá jej bola spôsobená

trestným činom, mohol jej byť prisúdený, a doplnenie dokazovania, vzhľadom na okolnosti prípadu, už
neprichádzadoúvahy,pretosúdpostupovalpodľa§288ods.1Trestnéhoporiadkuapoškodenúodkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.