Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 16, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214231013
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7214231013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobkyne: J.. F. X., Q..

X.X.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, Košice, zastúpená JUDr. Miriam Jachymovou, advokátkou, so sídlom
Moyzesova 36, Košice, proti žalovanej: J.. J. Q., Q.. X.XX.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, Košice, zastúpená
opatrovníkom: D.. J.. H. Q., R.., U. H. Q.. X, Košice, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu,
rozhodol

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na súde dňa 1.12.2014, sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o

zrušení vecného bremena zo dňa 5.8.2014, uzavretej medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného
bremenaažalovanouvhmotnoprávnompostavenípovinnejzvecnéhobremena,ktoroudošlokzrušeniu
vecného bremena ktorému zodpovedalo právo žalobkyne doživotne užívať nehnuteľnosti, evidované v
katastri nehnuteľností na LV č. 11006 pre kat. úz. Y., ako byt č. 28 na 4. poschodí bytového domu súp.
č. 1548, na parc. č. 1568/14, na H. W. XX v Košiciach a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 138/10000 na
spoločných častiach a na spoločných zariadeniach tohto bytového domu (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“).
Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobkyňa v podstatnom tvrdila, že Dohodu o zrušení

vecného bremena zo dňa 5.8.2014 vlastnoručne nepodpísala. Vo svojej argumentácii pritom poukázala
tiež na to, že v čase, kedy malo dôjsť k podpísaniu spornej písomnosti nebola schopná podľa vyjadrenia
ošetrujúceho lekára opustiť ústavné zariadenie, v ktorom bola umiestnená a jednak i na to, že podľa
potvrdenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice-Západ, tento úrad v rozpore s údajmi na overovacej
doložke, podpis žalobkyne na tejto písomnosti neoveroval.

2. Súd uznesením zo dňa 24.6.2016 ustanovil žalovanej opatrovníka na ochranu jej záujmov v spore z
dôvodu, že aj napriek tomu, že nebola úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony a jej spôsobilosť
nebola obmedzená ani čo do samostatného vystupovania pred súdom a inými orgánmi, nebola schopná
sama pre duševnú poruchu vystupovať ako strana sporu. Za procesného opatrovníka súd žalovanej
ustanovil jej otca D.. J.. H. Q., R.., ktorý je opatrovníkom žalovanej v rozsahu v akom bola žalovaná
obmedzenávspôsobilostinaprávneúkonyrozsudkomOkresnéhosúduMichalovces.zn.15Ps/37/2015
zo dňa 26.2.2016. Opatrovník v konaní za žalovanú uplatnený nárok uznal a zhodne so žalobkyňou

v konaní tvrdil, že dohoda o zrušení vecného bremena bola sfalšovaná a i následné dispozície s
nehnuteľnosťami boli urobené podvodne.3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového

procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na
popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany
s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného
neuplatneniaprostriedkovprocesnéhoútokučiobrany.Nakoľkozatohtostavuaniuplatneniesudcovskej

koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech
niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení,
vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.
4. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo (tiež) o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

5. Podľa ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

6. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona súd ešte pred skúmaním hmotnoprávnej
opodstatnenosti uplatneného nároku posúdil tiež základnú procesnú podmienku prípustnosti a možnej
úspešnosti určovacej žaloby v podobe prítomnosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Na tomto mieste súd poznamenáva, že rovnako ako citované ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p.,

vyžadoval prítomnosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení i procesný predpis účinný
do 30.6.2016 vo svojom ust. § 80 písm. c). Vo všeobecnosti právna teória i súdna prax naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe považujú za daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie neistým (por.
napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Určovacia žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená,

pokiaľ je možné žalovať na plnenie povinnosti (R 17/1972), naproti tomu naliehavý právny záujem je
daný aj vtedy, ak takéto určenie žalobe na plnenie môže predísť (R 24/1995). Určením sa má vytvoriť
pevný základ pre realizáciu práv a povinností z právneho vzťahu účastníkov, a preto na určení len
jednej z niekoľkých dielčích skutočností spravidla niet naliehavého právneho záujmu, pokiaľ posúdenie
právnehovzťahumedziúčastníkminezávisípredovšetkýmnavyriešenídielčejotázky,určeniavovzťahu

kuktorejsažalobcadomáhal.Inakpovedané,pokiaľvyriešenieskutkovejotázkyneriešialeboobjektívne
nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, stav ohrozenia
práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni. V danom
prípade, žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrušení
vecného bremena, odôvodnila spôsobilosťou takéhoto rozhodnutia byť podkladom pre dosiahnutie

zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. S týmto názorom žalobkyne
však nemožno súhlasiť. Z výpisu z LV č. 11006 pre kat. úz. Skladná totiž vyplýva, že po povolení vkladu
spornej dohody o zrušení vecného bremena došlo v katastri nehnuteľnosti k ďalším dvom právnym
zmenám. Najprv žalovaná previedla nehnuteľnosti na Jaroslava Čuláka a následne tento ďalej previedol
nehnuteľnosti na Ing. Vladimíra Jurka, čo z pohľadu citovaného ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č.

162/1995 Z. z., znamená že rozhodnutie o neplatnosti dohody o zrušení vecného bremena by mohlo
viesť k vyznačeniu zápisu v katastri nehnuteľností pred týmto právnym úkonom len pokiaľ by takéto
rozhodnutie bolo záväzné pre osoby, ktorých sa už uvedené právne zmeny týkajú teda pre Jaroslava
Čuláka ale predovšetkým voči v súčasnosti zapísanému vlastníkovi nehnuteľností Ing. Vladimírovi
Jurkovi. Tieto osoby však stranami v spore neboli a ani nenadobudli nehnuteľnosti po zápise poznámky

v katastri nehnuteľnosti o tom, že prebieha konanie o práve k nehnuteľnosti, nakoľko vo vzťahu k tomuto
konaniu poznámka nebola zapísaná nikdy a tá, ktorá tam bola zapísaná sa jednak týkala konania svojho
času vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 43C/208/2014, ktoré bolo právoplatne zastavené a
jednak v čase vyhláseniu tohto rozhodnutia už v katastri zapísaná nebola. To znamená, že rozhodnutie
ku ktorému žaloba smerovala je zákonom predpokladaným spôsobom nevykonateľné, nemôže viesť k

zlepšeniu právneho postavenia žalobkyne, keďže nevyvolá zápis v katastri nehnuteľnosti, preto nemôže
odstrániť stav právnej neistoty a ani byť prevenciou k iným žalobám a tak má podľa úvahy súdu
len „akademický“ význam, bez existencie naliehavého právneho záujmu. Z toho dôvodu súd žalobu
zamietol.6. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná, i
keď bola v konaní plne procesne úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania v zmysle ust. 255

ods. 1 C.s.p., práva na náhradu trov sa zriekla a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.),
ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).