Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010008
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515010008.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.4.2017 v trestnej
veci obž. F. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v konaní o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T 3/15 zo dňa 9.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. F. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného F. Z. vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
-dňa XX.X.XXXX asi o XX.XX hod. viedol jazdnú súpravu pozostávajúcu z nákladného motorového
vozidla zn. DAF TsEČ SL XXXBE a nákladného návesu zn. Schwarzmuller TsEČ SL XXXYD, ktorej

vlastníkom je C. W., smerom z obce R. W. do obce H., okres I. T., po ceste I. triedy č. XX, pričom
na W. K. v km 17200 pri prejazde ostrou ľavotočivou klesajúcou zákrutou prešiel s ľavou časťou tejto
jazdnej súpravy do protismerného jazdného pruhu v rozsahu 1,1 m vľavo od stredovej deliacej čiary,
kde ľavým kolesom prvej nápravy nákladného návesu zachytil ľavú prednú časť v protismere idúceho
osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia TsEČ KK XXXAL, ktoré viedol vodič S. J., v dôsledku
čoho došlo k poškodeniu tohto osobného motorového vozidla s následným vytočením jeho zadnej časti

vpravo do pravej priekopy v smere jeho jazdy a po tomto uvedené osobné motorové vozidlo Škoda
Fabia ostalo stáť priečne cez vozovku s prednou časťou smerujúcou do stredu cesty, pričom v dôsledku
uvedenej dopravnej nehody poškodený S. J. utrpel otras mozgu, zlomeninu chirurgického krčka horného
konca ramennej kosti vľavo, zlomeninu kĺbnej jamky lopatky v oblasti ramenného kĺbu vľavo, zlomeninu
tela hrudnej kosti s malým posunom úlomkov, tržno-zmliaždenú ranu mäkkých tkanív hlavy v spánkovej
oblasti vľavo, tržno-zmliaždené rany mäkkých tkanív ľavého predlaktia a pomliaždenie mäkkých tkanív

oboch predkolení s dobou liečenia najvážnejšieho z týchto poranení v priemere 10 až 12 týždňov a
jeho spolujazdkyňa, sediaca na zadnom sedadle za vodičom, K. J. utrpela polytraumu s
úrazovým šokom, otras mozgu, roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, zlomeninu 7. - 9.
rebra vľavo s posunom úlomkov a nahromadením tekutiny v oboch pohrudničných dutinách, zlomeninu
dolného konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia liečenú repozíciou a sadrovou
fixáciou, trieštivú zlomeninu horného konca tela ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov liečenú

operačne a pomliaždenie pravého predkolenia s tržno-zmliaždenou ranou a chronickým vredom s dobou
liečenia najvážnejšieho z týchto poranení v priemere 16 týždňov, čím obžalovaný svojím konaním porušil
ustanovenie § 9 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. k/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcich

okolností podľa § 36 Tr. zák., ani priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 2 /dvoch/ rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 3 roky.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
na 2 roky.

Poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO: 359 37 874 so sídlom v Bratislave, ul.

Mamateyova 17 s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, a to podľa §
288 ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, a to proti všetkým výrokom, priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, ktoré následne prostredníctvom zvolenej obhajkyne aj písomne odôvodnil. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným za vznik dopravnej nehody, k dopravnej

nehode došlo v úseku častých dopravných nehôd v ostrej ľavotočivej zákrute následkom klopenia
komunikácievrozsahuviacako12°.Ajkeďnazákladestôpzabezpečenýchnakomunikáciipodopravnej
nehode bolo zrejmé, že časťou nákladného návesu skĺzol do ďalšieho jazdného pruhu, nebolo to v
rozsahu 110 cm, ale len 20 cm. Rozsah, v akom zasiahol do protismerného jazdného pruhu od stredovej
deliacej čiary je zadokumentovaný na čl. 140 spisu pod poradovým číslom 123. Ak by bol poškodený

premával tak, ako uvádzal pred súdom, že premával po pravej strane svojho jazdného pruhu, vzhľadom
na šírku jazdných pruhov by k stretu vozidiel nemohlo dôjsť. Ďalej uviedol, že návrhu obhajoby na
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania prvostupňový súd nevyhovel a namietal, že znalecký
posudok vychádza i z nákresu pozemnej komunikácie na čl. 138 súdneho spisu, kde je komunikácia
zakresľovaná tak, že nezodpovedá smeru v teréne. Podľa jeho názoru znalec z odboru dopravy do

počítačového systému PC-CRASH nezadal správne údaje, teda také, ktoré by zodpovedali skutkovému
stavu. Na mieste stretu nehodových vozidiel je cesta v šírke pre každý jazdný pruh 360 cm, pričom
šírka osobného motorového vozidla Škoda Fabia nie je viac ako 1,6 m. Prvostupňový súd tým, že
nepripustil vykonanie ďalších dôkazov, dospel na základe dôkazov produkovaných v súdnom konaní k
nesprávnemu záveru. Vzhľadom na pochybnosti o správnosti skutkových zistení navrhol, aby krajský

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolanie písomne odôvodnil aj samotný obžalovaný, keď uviedol, že výrok rozsudku súdu prvého
stupňa o skutku, za ktorý bol odsúdený, nezodpovedá
dôkazom, ktoré sa nachádzajú v spise z prípravného konania a nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý

bol po dopravnej nehode zadokumentovaný fotografiami nachádzajúcimi sa na strane 138-157 súdneho
spisu. Zhodne s dôvodmi uvedenými obhajkyňou uviedol, že jeho náves skĺzol za deliacu čiaru, avšak
nezasiahol do jazdného pruhu, v ktorom premával poškodený do vzdialenosti 110 cm, ale len ľavé
predné koleso prvej nápravy návesu bolo v protismere asi 20 cm, avšak nie následkom nesprávnej
techniky jazdy na jeho strane, ale následkom zle klopenej zákruty, ktorá dosahuje 12°. Rovnako ako

jeho obhajkyňa namietal, že nákres cestnej komunikácie na čl. 138 nezodpovedá celkom skutočnému
priebehu komunikácie v teréne, zákruta je klopená celkom inak. Poškodený narazil svojim osobným
motorovým vozidlom do ľavého kolesa prvej nápravy, podľa poškodenia tohto disku a osi nápravy, ktorá
má hrúbku 10 cm je, podľa názoru obžalovaného, zrejmé, že osobné motorové vozidlo poškodeného
premávalo vyššou rýchlosťou ako uviedol poškodený. Podľa jeho názoru poškodený mal dostatočnú

možnosť zabrániť stretu motorových vozidiel, na zabránenie stretu mal vzhľadom na šírku svojho
osobného motorového vozidla, ktorá je 1,6 m ďalšie 2 m. K stretu motorových vozidiel došlo v ostrej
ľavotočivej zákrute, ktorá vynáša vozidlá smerom hore vzhľadom na jej sklon. Namietal, že prvostupňový
súd nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie a zamietol aj návrh na vykonanie rekonštrukcie, ktorá
by ukázala, či osobné motorové vozidlo mohlo po svojom jazdnom pruhu bezpečne prejsť.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por., a dospel k nasledovným záverom.V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods.

12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný,
a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí konanom o jeho

odvolaní, poprel.

Obžalovaný síce uviedol, že je nevinný, pričom priznal, že v inkriminovaný deň viedol nákladné motorové
vozidlo zn. DAF EČ SL XXXBE s nákladným návesom zn. Schwarzm?ller s EČ SL XXXYD, ktorých
vlastníkom je C. W., pre ktorého vykonával práce. Vozidlo viedol smerom z obce R. W. do obce H. v
okr. I. T., pričom pri prejazde nebezpečnej zatáčky spomalil, lebo oproti išla zelená Felícia alebo Fabia,

prešiel pár metrov a počul silný náraz. Priznal, že náves zostal stáť za čiarou 20 cm, avšak tvrdil, že on
hneď ostal stáť. Ihneď vybehol dávať prvú pomoc poškodenému, pričom tak pán J., ako aj pani J. nemali
zapnuté bezpečnostné pásy, pani J. sedela za poškodeným J. vzadu. Ďalej uviedol, že po dopravnej
nehode si bol zmerať cestu, jedna aj druhá strana má šírku 3,60 m, jeho vozidlo má šírku 2,5 m, osobné
vozidlo malo šírku 1,60 m, podľa jeho názoru, pokiaľ vyšiel so svojim vozidlom 20 cm za stredovú čiaru,

stále mal poškodený 80 cm z jednej strany a 1 m z druhej strany voľný, pokiaľ by jazdil stredom svojho
jazdného pruhu. Podľa jeho názoru príčinou dopravnej nehody je to, že poškodený J. nezvládol zatáčku,
obžalovaný danú cestu pozná, často tadiaľ chodil, nečakal, že pán J. to nezvládne. Zatáčka je klopená
šikmo ku stredu, a keď on pribrzdil, náves bol ľahký, tak sa dostal za stredovú čiaru. Bezprostredne pred
nehodou jazdil rýchlosťou 60 km/h, mal zaradený 7.rýchlostný stupeň. V čase nárazu mal 47,74 km/h.

Zo spáchania skutku tak, ako je obžalovanému kladený za vinu, obžalovaného usvedčil tak v prípravnom
konaní,akoajvkonanípredsúdom,poškodenýS.J.,ktorýuviedol,ževinkriminovanýdeňviedolosobné
motorové vozidlo Škoda Fabia EČ J ktoré mal požičané z Inštitútu Krista Veľkňaza zo Žakoviec. Úsek,
na ktorom došlo k dopravnej nehode dobre pozná, pretože týmto úsekom dochádzal denne do práce v

období rokov 1958-1965. Pred nehodou jazdil po svojej strane možno 30 km/h, manželka sedela vzadu.
On bol pripútaný, manželka -poškodená K. J. pripútaná nebola. Uvedené motorové vozidlo mal síce
požičané, avšak používal ho niekedy aj dvakrát do týždňa. Vo svojom jazdnom pruhu jazdil po pravej
strane. Zrážke s nákladným motorovým vozidlom sa nemal možnosť vyhnúť, pretože to bol moment,
zákruta je skrytá za medzou, on protiidúce vozidlo nevidel včas.

Predovšetkým však bol obžalovaný usvedčený objektívnym dôkazom, a to výpoveďou znalca z odboru
doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty vozidiel, nehody v cestnej doprave, technický stav motorových
vozidiel, ktorý uviedol, že vozidlo Škoda Fabia sa pred zrážkou pohybovalo rýchlosťou 28,8 až 35,2
km/h. Vozidlo DAF s návesom sa pred zrážkou, teda v okamihu začiatku spomaľovania, pohybovalo

rýchlosťou 46,8 až 57,2 km/h. Obžalovaný s vozidlom DAF s návesom mohol ísť rýchlosťou do 61,73 km/
h bez nebezpečenstva šmyku a bez nebezpečenstva vybočenia zo svojho jazdného pruhu. Ako príčinu
dopravnejnehodyjednoznačneznalecustálilnesprávnutechnikujazdyobžalovaného,ktorý nazačiatku
reakcie po miernom brzdení vybočil zo svojho jazdného pruhu do protismernej časti vozovky. Čo sa
týka spôsobu riadenia a vedenia motorového vozidla poškodeným, tento, podľa znalca, nemal technickú

možnosť zabrániť dopravnej nehode. K miestu zrážky znalec uviedol, že k zrážke týchto vozidiel došlo
1,1 m od stredovej čiary v jazdnom pruhu vozidla Škoda Fabia. Pokiaľ ide o stopy číslo 15 a 16, ktoré
boli zaistené na mieste dopravnej nehody, tieto urobilo vozidlo Škoda Fabia až po náraze do disku kolies
nákladného vozidla, keď došlo k defektu ľavej prednej pneumatiky, pričom disk kolesa ryhoval vozovku,
následne sa vozidlo Fabia otáčalo až do konečnej polohy zadnými kolesami do priekopy a ostalo stáť

kolmo na os vozovky. Ďalej znalec uviedol, že vodič vozidla Škoda Fabia, teda poškodený, viedol vozidlo
stredom svojho jazdného pruhu a tento spôsob jazdy nemožno z technického hľadiska považovať za
nesprávny.

K námietkam obžalovaného, ktorý uviedol, že on vozidlo zastavil ihneď po náraze, znalec uviedol, že

nákladná súprava od miesta zrážky po zastavenie prešla dráhu 18,9 m. Taktiež znalec skonštatoval, že
vodič -poškodený S. J. musel byť
pripútaný, pretože z fotodokumentácie vyplýva, že poloha bezpečnostného pásu po nehode bola taká,
že tento bol nenaviazaný. Znalec uviedol, že k vybočeniu obžalovaným vedenej nákladnej súpravy zjeho jazdného pruhu došlo už pred začatím brzdenia, obžalovaný si chcel zrezať zatáčku, následným
brzdením sa dostával naspäť na svoju stranu. Ďalej znalec na hlavnom pojednávaní konštatoval, že
vodič - poškodený J. nemal technickú možnosť zabrániť nehode, pretože miesto nehody bolo hneď za

ostrou pravotočivou zákrutou, neprehľadnou zdola, pričom poškodený mal reakčný čas 0,5 sek., teda
menej ako 0,8 sek. na reakciu, pričom bežný reakčný čas vodiča je od 0,8 do 1,2 sek., teda poškodený
nemal možnosť nehode zabrániť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

traumatológia, ktorý ustálil rozsah poranení, ktoré utrpeli pri dopravnej nehode poškodení S. J. a K. J.
tak, ako tieto sú konštatované v skutku rozsudku. Na otázku, či by poškodená K. J. utrpela poranenie
sleziny, ktoré bolo najvážnejšie v jej prípade, aj ak by mala zapnutý bezpečnostný pás, znalec uviedol,
že na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože poranenie sleziny by mohlo vzniknúť aj po
stlačení bezpečnostného pásu. Rovnako tak zlomeniny zápästia môžu vzniknúť aj pri pripútaní aj pri
nepripútaní bezpečnostným pásom. Určite by však, aj ak by mala poškodená zapnutý bezpečnostný

pás, utrpela trieštivú zlomeninu horného konca tela ramennej kosti vpravo, čo samé o sebe je poranenie,
ktoré predstavuje vážnu poruchu zdravia.

Vo veci bol vypočutý aj svedok -poškodený K.. N. C., ktorý uviedol, že pošk. S. J. používal motorové
vozidlo inštitúcie, ktorej on je štatutárnym zástupcom, pred nehodou minimálne rok až dva, a to asi raz

do týždňa, pričom jazdil v okresoch J., N. a I. T.. Škodu si uplatnili prostredníctvom poisťovne, v trestnom
konaní si ďalej škodu neuplatnili. Na motorovom vozidle vznikla totálna škoda, preto bolo trvalo vyradené
z evidencie a odovzdané na zberný dvor.

Podľa § 3 ods. 1,2 písm. a) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný

dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej
povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) citovaného zákona vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom
a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú
bielu palicu a starým osobám.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu

jazdiť vpravo, pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní,
otáčaní alebo odbočovaní.

Podľa § 137 ods. 2 písm. k) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke.

Na základe vykonaného dokazovania aj samotný obžalovaný priznal, že jazdil v protismernej časti cesty,
pričom na o nemal žiaden dôvod, čím porušil ust. § 137 ods. 2 písm. k) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke
v znení účinnom ku dňu spáchania skutku. Názor obžalovaného, že tento mal byť so svojim vozidlom
len 20 cm za stredovou deliacou čiarou, pričom vychádzal z toho, že on zastavil s motorovým vozidlom

s návesom ihneď, však bol v celom rozsahu vyvrátený nielen výpoveďou pošk. S. J., ale predovšetkým
objektívnym dôkazom, a to znaleckým posudkom, keď znalec zistil, že obžalovaný sa s motorovým
vozidlom v čase zrážky nachádzal 110 cm v protismernom jazdnom pruhu, teda za stredovou deliacou
čiarou. Obžalovaný pritom vychádzal zo svojho subjektívneho názoru, že on zastavil ihneď po zrážke,
čo je v zjavnom rozpore so všeobecne známou skutočnosťou, že každé vozidlo pohybujúce sa určitou

rýchlosťou aj po maximálnom zabrzdení prejde istú brzdnú dráhu. V danom prípade znalec jednoznačne
zistil, že nákladné vozidlo obžalovaného prešlo od miesta zrážky po zastavenie dráhu 18,9 m, a po
zastavení bolo ešte 0,2 m za stredovou čiarou. Navyše vodič - pošk. S. J. v smere svojej jazdy zdola
do pravotočivej zákruty nemal možnosť zbadať obžalovaného skôr ako 0,5 sek. pred zrážkou, a preto,
keďžebežnýreakčnýčasje0,8-1,2sek.,nemalmožnosťzabrániťstretu,pričomonsosvojimmotorovým

vozidlom jazdil podľa znalca v strede jazdného pruhu. Techniku jazdy vodiča poškodeného nemožno
považovať za nesprávnu, a to práve s prihliadnutím na to, že vodič Kuffa nemohol predpokladať, či za
neprehľadnou zákrutou nejde chodec, cyklista. Jednoznačne príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy vozidla obžalovaného F. Z., ktorý nemal dôvod prečo jazdiť 1,10 m v protismere zadeliacou stredovou čiarou. Svojim konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože tento
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodeným, pričom skutku sa dopustil závažnejším

spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, či postavenia.

Pokiaľ ide o výrok o treste, prvostupňový súd správne vyhodnotil jednotlivé hľadiská ukladania trestov,
ktoré vyplývajú z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú najmä spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútka, ako aj správne nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný

sapredspáchanímtohtoskutkudopustilspoludesiatichpriestupkovnaúsekudopravy,okreminéhobolv
minulosti, vychádzajúc z ústrednej evidencie priestupkov postihnutý aj pre priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu.

Rovnako tak správne prvostupňový súd nezistil priťažujúce okolnosti. Na základe uvedeného potom
dospelajkrajskýsúdkzáveru,žetrestvovýmeredvochrokov,ktoréhovýkonbolpodmienečneodložený

na skúšobnú dobu troch rokov, je trestom z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, teda
tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti, trestom primeraným. Tu aj krajský súd
poukazuje na to, že obžalovaný spôsobil svojim konaním ťažkú ujmu na zdraví dvom osobám.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla,
dospel aj krajský súd k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov, pričom trest vo výmere, ako ho uložil prvostupňový súd, teda na dva roky, je
trestom miernym. Pri tomto svojom konštatovaní krajský súd ešte dodáva, že obžalovaný sa po spáchaní

skutku, teda po 18.7.2014 dopustil ďalších 11 priestupkov na úseku cestnej dopravy, a to dňa 4.8.2014,
11.8.2014, 26.10.2014, 31.10.2014, 8.1.2015, 19.1.2015, 23.1.2015, 26.2.2015, 9.3.2015, 7.5.2015 a
29.6.2015.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.