Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115216119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, K. - N., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 96,76 eur s prísl., odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C 262/2015-53 zo dňa 15.02.2016, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II., III. a IV.

II. Žalovaná má nárok voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. V danom spore sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 96,76 eur s príslušenstvom za
poskytnuté telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 47,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročnezosumy11,90eurod10.01.2013aždozaplatenia,od10.02.2013aždozaplatenia,od10.03.2013
až do zaplatenia a zo sumy 11,48 eur od 10.04.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohtorozsudku,vprevyšujúcejčastižalobuzamietol,ďalejurčil,žezmluvnápodmienkanachádzajúcasa

v Spoločnom cenníku mesačných programov na strane 36 pod názvom 1. Obmedzenie poskytovaných
služieb pre neplatenie - 19,80 eur 2. Prerušenie poskytovaných služieb pre neplatenie - 19,80 eur 3.
Upomienka oneskorenej platby - 4,99 eur je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 42 ods. 1 a 4, § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ust. § 153 ods. 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok. Na základe listinných dôkazov mal preukázané, že žalovaný mal uzavretú
zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že za poskytnuté služby boli
právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené faktúry: a) faktúru č. 7213243048 s dátumomsplatnosti do 09.01.2013, na sumu 11,90 eur, b) faktúru č. 7300868771 s dátumom splatnosti do
09.02.2013, na sumu 16,89 eur, c) faktúru č. 7301984767 s dátumom splatnosti do 09.03.2013, na sumu
36,69 eur, d) faktúru č. 7303122691 s dátumom splatnosti do 09.04.2013, na sumu 31,28 eur, pričom

kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil. Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých
faktúr dostal do omeškania, priznal súd prvej inštancie v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,90 eur za čas od 10.01.2013 až
do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,90 eur za čas od 10.02.2013 až do zaplatenia,
8,75 % ročne zo sumy 11,90 eur za čas od 10.03.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 11,48 eur za čas od 10.04.2013 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie z uplatnených faktúr
nepriznal sumy: Faktúra b) - sumu 4,99 eur ako poplatok za upomienku. Faktúra c) - sumu 4,99 € ako
poplatok za upomienku a sumu 19,80 eur ako poplatok za obmedzenie služby: neplatenie. Faktúra d) -
sumu 19,80 eur ako poplatok za prerušenie služby: neplatenie. Súd prvej inštancie vzhľadom na takto
zistený skutkový stav poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 16C/160/2014,
v ktorom právoplatne určil, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a

a.s. platného od 15.05.2009 ako poplatok za odpojenie vo výške 3,95 eur, poplatok za znovu pripojenie
po omeškaní platby vo výške 19,75 eur, poplatok za znovu pripojenie po vymáhaní pohľadávky vo
výške 31,56 eur sú pre svoju neprijateľnosť neplatné. Mal za to, že odôvodnenie vo veci 16C/160/2014
je relevantné aj pre prejednávanú vec z dôvodu ich obdobnosti. V prejednávanej veci žalobca taktiež
žiadnym spôsobom nepreukázal, že poplatky uhrádzajú iba skutočné náklady na úkony, za ktoré sú

vyúčtované. Zo Sadzobníka predloženého žalobcom vyplýva, že napr. poplatok za dočasné prerušenie
služby na žiadosť účastníka (teda nie pre neplatiča) je 15,13 eur, na rozdiel od prerušenia služieb u
neplatiča kde jeho výška je 19,80 eur, pričom ide o rovnaký úkon. Vzhľadom na to, že skutočné náklady
na spoplatnené úkony žalobca nepreukázal, súd prvej inštancie berúc za svoje odôvodnenie rozsudku
sp. zn. 16C/160/2014, žalobu v časti o zaplatenie poplatkov zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, keď náhradu trov konania nepriznal žiadnej
zo strán, keďže ich úspech v konaní bola takmer rovnaký.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej súd žalobu zamietol a vyhlásil zmluvné podmienky za
neprijateľné a tým neplatné podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že v konaní
neboli preukázané reálne náklady vynaložené na úkony, za ktoré bol poplatok vyúčtovaný, uviedol,
že pri posúdení výšky poplatku je nutné brať do úvahy nielen reálne náklady spojené s daným
úkonom, ale rovnako skutočnosť, že predmetné poplatky a pokuty majú plniť v istom zmysle aj sankčnú
funkciu a pôsobiť zároveň preventívne pred neplnením si svojich povinnosti. Nesúhlasil s porovnávaním

výšky účtovaných poplatkov s poplatkami konkurenčných telekomunikačných operátorov, pretože nie
je možné posúdiť výšku nákladov za spoplatnené úkony právneho predchodcu žalobcu s poplatkami
iných telekomunikačných operátorov bez toho aby súd hlbšie skúmal reálne náklady spojené s danými
úkonmi, ako aj bez zisťovania čo je obsahom týchto úkonov. Presná analýza toho ktorého poplatku
na jednotlivé jeho položky je komplikovaná a ťažko reálne možná. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu

nie je dostatočné odôvodnené aj z toho dôvodu, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, prečo sú
uvedené zmluvné podmienky neprijateľné a tým neplatné. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že v súlade s bodom 4 v nadväznosti na bod 1 písm. b) dodatkov žalovaná porušila svoje
povinnosti, tzn. neuhrádzala sumy za poskytnuté služby riadne a včas. V prípade vyhlásenia zmluvnej
podmienky za neplatnú nestačí len všeobecná konštatácia, ale je nutné danú zmluvnú podmienku

posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienok v neprospech
spotrebiteľa a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalovanej, ktoré jej zo zmluvného
vzťahu vyplývali. Súd nešpecifikoval v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinnosti v dôsledku
súdom konštatovaných neprijateľných podmienok. Zdôraznil, že predmetné poplatky sú fakturované za
porušenie povinnosti zo strany zákazníkov a postupom súdu sa týmto neplatičom poskytuje ochrana

na ktorú v konečnom dôsledku dopláca subjekt riadne plniaci si svoje povinnosti. Podporne poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.03.2014 sp. zn. 9Co/35/2013, ako aj stanovisko
ústavného sudcu Milana Ľalika v tejto veci. Záverom uviedol, že súd vyhlásil za neprijateľné a neplatné
jednotlivé položky cenníka, čo však nemožno považovať za zmluvnú podmienku. Navrhol, aby odvolacísúd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zruší výrok rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienkyažalobcovipriznáuplatňovanúdlžnúsumu,resp.zrušírozsudokprvejinštancievnapadnutej
časti a vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodne

7. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť T-Mobile
Slovensko a.s., ktorý pohľadávky vo vzťahu k žalovanej postúpil na žalobcu, uzavrel so žalovanou dňa
09.04.2010zmluvuopripojeníadodatokknejpodľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronických

komunikáciách, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanej. Z obsahu zmluvy
o pripojení vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky a Cenník služieb.
Na podklade zmluvy o pripojení vyhotovil právny predchodca žalobcu 4 žalované faktúry zahrňujúce
mesačné poplatky za program služieb Relax 60+ (120), 2x upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99
eur, poplatok za obmedzenie služby - neplatenia vo výške 16,50 eur (19,80 eur s DPH) a poplatok za

prerušenie služby- neplatenie 16,50 eur (19,80 eur s DPH).

9. Predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ

v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle §§ 42 a 43 zák. č. 610/2003 Z. z. a
žalovaná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inejpodnikateľskejčinnosti,vystupovalatedaakospotrebiteľzmysle§52ods.4Občianskehozákonníka
účastník podľa §§ 42 a 43 zák. č. 610/2003 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami
predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb

je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj
zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok

spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je
teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto
spotrebiteľskej zmluvy.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka v platnom znení, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia požadujú od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých
úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.12. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov

existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných
podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.

15. V spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano
Quintero a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,

Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, Európsky súdny dvor konštatoval, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu určiť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným
podmienkam.

16. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato,

aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva
musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen
gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných

kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Ako
správne konštatoval súd prvej inštancie zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúcehocharakteruanesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,zložitejformulovanej

a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno
priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

18. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyššie uvedené a dospel k záveru, že zmluvné podmienky :

poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, ako aj poplatok za obmedzenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur a poplatok za prerušenie poskytovania služby
pre neplatenie vo výške 19,80 eur uvedené v Spoločnom cenníku mesačných programov (č. l. 44 spisu)
predloženým žalobcom na základe výzvy súdu prvej inštancie nespĺňajú podmienku transparentnosti a
zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaná hradí týmito poplatkami iba skutočne náklady, ktoré

mu vznikli.

19. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný
charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu kspotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre
dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo
byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako

dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením
a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku
nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne
za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby
pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako

ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech
dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či
obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké
skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,

ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom

dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb

dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom
rozsahu stotožňuje.

20. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne

dojednané, hoci súčasťou zmluvy o pripojení je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník
služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla
nijakým spôsobom zasiahnuť.

21. Keďže uvedené poplatky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm.

v) Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), veriteľ
nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.

22. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočné odôvodnené tak k
tomu odvolací súd uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.
v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež
na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosťprijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na

spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria

pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré považoval
vyššie uvedené poplatky nachádzajúce sa v Sadzobníku poplatkov pre svoju neprijateľnosť neplatné.

Súd prvej inštancie použil v prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku vo veci 16C/160/2014, pričom
ako sám uviedol, uvedené odôvodnenie považoval za relevantné z dôvodu ich obdobnosti. Odvolací súd
sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a uvádza, že právne dôvody uvedené v rozsudku vo veci
16C/160/2014 je možné aplikovať aj na skutkový stav v prejednávanej veci, pričom tie boli súdom prvej
inštancie odôvodnene dostatočné a zrozumiteľne.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si
odôvodnenia vo výroku II., III. a v súvisiacom výroku IV. postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a
2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak,
že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne podľa ustanovenia §
262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).